Je to "spackaný" život?
Ahojte, novy nick samozrejme, naozaj sa nenudim 🙂 mam co na robote...chcem sa vyzalovat, vypisat, hladat odpoved? sama neviem. som v skoro 20rocnom vztahu, jedno dospievajuce dieta, jedno 2,5rocne...to druhe malo byt na "ozivenie" vztahu. no nevyslo to, nemilujem ho uz. a neviem ci mi je smutno za tym, ze som prezila "najlepsie" roky s debilom :( alebo za tym vztahom. bilancujem, no nejako neviem co dalej. stale si predstavujem ake by to bolo, keby som odisla ako by sme zili s detmi a ako by som sa znovu nadychla, rozhodovala o veciach ja a bola by som spokojna. mala cas na svoje konicky, na seba a ak nie, vedela by som, ze mi do toho nikto nefrfle....no to su sny. realita je ina. sem tam ma moj partner zachvev tej starej povahy, do ktorej som sa zalubila. ale stale menej a menej. stal sa z neho iny clovek a asi aj zo mna. boli sme nedozreti na to, aby sme mali dieta, no stalo sa. nelutujem to, len nahlas rozmyslam. ide o to, ze on je - ako to povedat - neschopny realneho zivota, je nesamostatny, bezo mna (bez nejakeho prehanania) je strateny. neviem si predstavit ako by zil sam. je to moje tretie dieta...jednoducho to nevie...no snad s nim nemam byt len pre to, ze som mu doteraz robila fullservis? ja viem, ze nie, znovu len nahlas rozmyslam...ako z toho von? od jeho rodiny moc nemoze cakat podporu, rodicia ho maju stale v zuboch...poradte, zazili ste aj vy niektora takeho chlapa? :/
@tykat
Dakujem za radu, skusam s tym bojovat 🙂
Najhorsie na tom je, ze on sa snazi, podla neho vraj, ale nie tam, kde podla mna by mal. Stokrat mu poviem co mi vadi a nic. Vraj co by som este chcela. Co? Zit s niekym kto si ma vazi = miluje ma. Podla mna si ma nevazi a niekedy to nie priamo aj povie. A este horsie na tom je, ze mi to zacina byt jedno, jednym uchom dnu a druhym von. Zistila som, ze mu pise nejaka jeho stara znama, pozyva ho stale na welnes, na kavu, obed, sice podla toho ako reaguje, tak nic z toho sa neuskutocnilo, no myslim, ze je to len otazkou casu. No nic v tom zmysle, draha, daj pokoj, mam zenu a dve deti tam nebolo... A nie som si ista, ci by mi to az tak prekazalo, neviem. Povedala som mu, ze to viem a on nic... ziadne vysvetlenie... naco aj si asi povedal, moja vec
@7721luci Podľa príliš riešiš a bolí ťa z toho hlava.
Môj muž mi raz povedal, som stále tu, líham s Tebou do jednej postele tak to znamená, že ťa ľúbim, inak by som tu nebol.
Keď stále na toho Tvojho tlačíš s takými otázkami či si ťa váži a pod. tak čo čakáš.
Vyser sa na to, uži si MD a dieťa, asi už iné nebude a teš sa z toho čo máš.
@7721luci dokonale rozumiem tvojim pocitom, zial :( problem podla mna vobec nie je v tom, "ako si si ho vychovala", je to o tom, ze obaja ste sa zmenili a ty mas cim dalej, tym intenzivnejsi pocit, ze ho uz nemas rada a stale myslis na to, ake by to bolo bez neho a ako spokojne by si si mohla zit. Tento pocit podla mna nic nezmeni. Bud naberies odvahu a rozidete sa alebo budes nadalej zit s clovekom, s ktorym si uz nemas co povedat a snivat o tom, ake to mohlo byt bez neho fajn. Viem, ze sa to lahko pise a realita je ovela tazsia...
Ježiši ja každý deň myslím, na to, že bez toho môjho by mi bolo lepšie.
Ale keď mal úraz a bol v nemocke, strašne nám chýbal. A pritom neviem prečo, lebo je úplne nanič, resp. teda skoro na nič. 😀
@7721luci
aj ja ťa chápem, tu nejde o zubnú pastu a maličkosti, chýba vám vášeň, jeho duchaprítomnosť a skrátka pocit že ťa miluje..... nechceš len nemastného-neslaného spolubývajuceho ale naozajstného muža.
Presne toto vidím napr. u mojej mami a otca, sú spolu celý život, otec je v podstate dobrý chlap, ale mama trpí nedostatkom skutočnej hlbokej lásky z jeho strany.
Tak sa to snaží kompenzovať nejakou "službou ľudstvu", lepšie povedané- do všetkého a každého sa pletie s nejakým cieľom pomáhať, ale pritom vidím na nej, že je len viac vyhoretá.
Podľa mňa by si mohla skúsiť ešte ten iný život, keď to tak cítiš...., nemáš ešte tak veľa rokov....
@katarinapekna precitaj si celu temu a ak nepochopis, ja ti v tom naozaj neviem pomoct. Tak mna sa nepytaj pls.
@7721luci ved ja som sa pytala, ci to dobre chapem. Takze on sa rozhodol. On si strazi svoje peniaze. Inac sa pozera na svet, preto niektore veci, ktore kupis ty, je z jeho pohladu blbost. To poznam. Ale aj ty mas nejaky prijem, a neminula si vsetko, co si doteraz zarobila, tak nejake "blbosti" si mozes kupit pre seba. Do toho sa on nemusi starat.
Vydrz do konca materskej, potom sa to zmeni. Dufam, ze k lepsiemu. Budes zarabat a v jeho muzskom zmyslani to znamena nieco pozitivnejsie ako zena na RD. Ja si myslim, ze je to u muzov bezne.
Ja ho nepoznam, ale neries s nim vazne veci, ked pride z prace a je unaveny, ani ked pozera tv. Ak chces dojst aj k nejakemu vysledku toho rozhovoru, musis vystihnut spravnu chvilu. On ma plnu hlavu nejakych veci, co riesi, o ktorych nerozprava a proste sa mu tam nezmestia tvoje problemy. Predstav si pohar plny vody, do ktoreho uz nenalejes. Moj drahy striha specialnu lepiacu pasku a nemozem mu vtedy rozpravat, lebo ho to vyrusuje. Rozumies tomu? Podla mna tvoje problemy tiez bude povazovat za blbosti. A ty sa len budes citit nepochopena a urazena, odignorovana. Niekde som citala: ked muz pride domov, chce vidiet stastnu manzelku. Vtedy ma pocit, ze vsetko je ok. Ked je zena nervozna a nie stastna, on je z toho tiez frustrovany a uz su doma dvaja nestastnici, ktori nevedia co robit, aby nebolo zase zle, maju sami vycitky a potom zacnu obvinovat toho druheho, lebo predsa oni urobili vsetko, aby bolo vsetko ok. Zacarovany kruh, kde tazko viest rozhovor.
Zi si svoj zivot. Rob pre svoju rodinu len to najlepsie. Neporovnavaj, kto z vas pre nu robi viac. Mas nejake tazsie obdobie. Napis si niekde jednu carovnu vetu: PREJDE TO. Mozno sa manzel zacne zaujimat o co ide.
Majte sa krasne.
@7721luci uz je asi neskoro plakat nad rozliatym mliekom, co by bolo keby...
Vtedy si uznala za spravne, to co si urobila. S tym sa uz netrap, nevratis to spat. Skus sa venovat 2,5r. dietatu,, to potrebuje dost pozornosti.
Nemyslim si, ze by si bez teba neporadil, prepac. Ale poradil, nebolo by to podla tvojich predstav, ale prezil by, ako kazdy chlap 😀. Vacsina z nas si mysli, ze keby sme doma neboli tak bola by pohroma, ale nebola. No, co nemal by ozehlene, navarene, upratane. Do pracky by si hodil pradlo, umyt sa hadam zvladne a bud mu navari nejaka tetka, setra z rodiny, alebo si pojde dat menu za 3,50e, kupi si po ceste domov 2 horalky a bude v klude. Tym ho, ale neobhajujem.
Skutocne si chcela dieta, len na ozivenie vtahu? Ja keby som niekoho nelubila, tak uz by som s nim asi druhe nemala. Chcem tym len povedat, ze ked pred 3 rokmi si s nim dokazala otehotniet, snad to nie je take na zanik. Skus sa s nim porozpravat, pripadne vyhladat poradnu pre manzelske pary, to bude musiet chciet, ale aj on.
Drzim palce, hlavu hore, clovek sa ma tesit z kazdeho dna, ked sa rano zobudi.
Nabehni do kniznice, tam ich je vela a mas to za babku. Mozno ti poradia. Neviem kolko stoji psycholog. A vitaminy, treba mat pevne nervy a mat niektore veci troska na haku. Nie ze si fakt najde inu.
@7721luci ahoj, ja ti rozumiem, tiez zvazujem utek z manzelstva uz nejaky ten rocik, no zatial mam prilis zatazene kotvy aby som ich zdvihla. Ked citam vety ktore zacinaju "nepije nefajci nebija ta" otvara sa mi nozik vo vacku. To su uz co za devizy v dnesnom svete? nemalo by to byt samozrejmostou?
Mna brzdia deti. Maju so svojim otcom krasny vztah, miluju ho neskutocne, a velmi by ich nas rozchod zasiahol. To je fakt. Takze momentalne cakam na ich povyrastenie a potom uvidim - ktovie, mozno uz ani nebudem chciet odist. 😀
Tiez sa mi nepaci rada typu "zostan lebo vsetci normalni v tom veku su odchyteni a strazeni manzelkami" Neviem, toto predsa nie je dovod prezit zvysok zivota nestastna, nespokojna prip. dokonca bez lasky. Navyse, nikdy nehovor nikdy, aj ty, oldman, si na stare kolena nasiel zenu, ktoru lubis ci nie? A ona nasla teba. A to ste hladali ihlu v kope sena. Zostavat len preto, ze sa vopred odsudim na neuspech niekoho ineho stretnut? Ked budem sama, konecne spokojna, vyrovnana, stastna... tak mi to mozno ani prekazat nebude a mozno prave v takom rozpolozeni najdem spriaznenu dusu.
Netusim nakolko je tento problem vazny. Ale ak autorka pise ze je dlhodobo nestastna, tak to nebude asi nejaka momentalna kriza na materskej.
U nas je laska, spolocna zdielana starostlivost o rodinu,domacnost aj deti - tam absolutne nemam co vycitat, skor by som povedala ze mam co chvalit. No chyba sex.zivot, hlbsi zaujem o mna. A pre mna je prave toto podstatne. Moja hlboka uprimna laska a zalubenost, ktora trvala velmi dlho sa pomaly vytraca. Hovorim, nalieham, prosim, robim cirkus - nic. Myslim - aspon u mojho to plati - ze muzi si tieto staznosti nezaradia medzi priority pokial naozaj nezacne horiet. Ak mas kam, co tak skusit na par dni odist, dat si odstup, budes mat cas premyslat aj ty, aj on.. Ked som to raz urobila, dosiahla som velky posun vpred. A to som predtym 4 roky len prosila a plakala, no stacil jediny krok a zapla sa mu kontrolka.
prečítala som si len úvodný príspevok, tak možno to spôsobilo, že nevidím, resp. som nepochopila v čom spočíva ten spackaný život...
@zexi dosť by ma zaujímalo ako konkretne vyzerá to čakanie na povyrastenie deti a s myšlienkou,že potom odídem...nečakám odpoveď,ale musí to byť dosť bieda. Nie som v takej situácii,ale ak sú problémy neprekonateľné,tak odchádzam a nepozerám na nič,ak sú také normálne,tak ich riešim..ale len akosi nespokojná pasívne čakať,kým deti vyrastú? akosi nechápem....myslíš,že veľké deti rozpad rodiny nezasiahne?myslím,že niekedy /dosť často/ ešte viac,ako keby boli malé....držím prsty,nech to zvládnete
@janinah ja mám babku, čo má 73 a stará sa o môjho veľmi postihnutého brata a ešte, keď potrebujem, mi postráži aj syna, čo má 4 roky 🙂 Samozrejme, to nezneužívam a zdôrazňujem - NEBERIEM to ako samozrejmosť. Som jej nekonečne vďačná, že nemusím čerpať OČR-ky apod. Aspoň finančne jej to vynahrádzam a keď niečo potrebuje, vždy vybavím. Ona bez tých deciek by ani nežila 🙂 Sama si ich pýta.
@oldman50plus
@janinah možno je to len o tom, že iného fakt nepoznala - tak ako ja a tiež si to predstavujem úplne inak, veľmi mi chýba opora, lebo doteraz som ju robila ja a absolútne každú ju odo mňa očakáva so slovami "to ty musíš..." . Makala som v 3 robotách (ešte stále, ale 1 mi v dec. končí), vždy som za debila, ale keď je prúser, tak musím riešiť (lebo kto iný, že?), nikdy si ma nezastal.. Že ísť von sa zabaviť? Už 5 rokov som nikde nebola (teda raz, aj to mám vyčítané) .. a odkedy je malý, len práca - syn - syn - práca, nič iné nepoznám. A čo na to moja rodina? babka s dedkom stará generácia - však ma nebije, aj žiarovku vymení (za žiarovku zaplatím, päste niekedy zatína, to však nevedia), mama chápe a oco? Veď malého otec má auto, kam potrebujem, tam zavezie (nevyvážam sa zbytočne, radšej prejdem peši). ale za benzín si zaplatím... Možno to znie ako maličkosti, ale raz darmo sa nehovorí
STOKRÁT NIČ ZABILO SLONA 😔
A áno, bol môj prvý a jediný, čo niekedy ľutujem a mám nervy na všetko a všetkých aj na to, čo inak urobí dobre 😝
@7721luci ten "môj" minulý rok plakal ako malý chlapček, že chce šancu, poslednú, a všetko napraví (napáchal veľa, a podstatných vecí ako tie, čo som napísala) - Ty si na tom ešte dobre, jemu to vydržalo necelý týždeň, a bez hanby ich pácha naďalej do dnešného dňa... Riešenie každého je držať hubu a krok a všetko bude OK. Hlavne, že budú všetci okolo šťastní a (s)pokojní... 😖
I keď ... sčasti (možno tej väčšej) majú pravdu, lebo ja hubu držať neviem a komentovať musím asi všetko 😀
@minnie55 "ked sa konecne zapnu, tak aj velmi rychlo zhasnu"
byva chybou tej zeny, ze urobi len ten prvy krok. a nic viac.
dokonca potom urobi krok naspat.
aky signal potom dava?
ze to bolo iba "no-no-no, ty betar jeden."
samozrejme, ze ten chlap potom celu "epozidku" hodi za hlavu a dalej to berie iba ako "nachvilu jej preskocilo, vsak ju to prejde" (popripade jej da pocitit, ako ho tym nastvala).
a spokojne sa vrati do starych kolaji.
(a zena place, ze chvilu bolo dobre a zas je zle a co ma teda dalej urobit. zas odist? a zas sa potom vratit? ved zachvilu bude skor smiesna s tymi odchodmi, ako zufala.)
byva chybou, ze aj u tej zeny je hybnou silou dost casto az ten moment, ked jej vyleti dekel na tlakovom hrci nespokojnosti a frustracie.
zbali sa a ide. uz nehladi, nerata mozne následky, uz iba citi, ze musi odist, lebo ju z toho chlapa a celej situacie slahne o zem, ak nieco konecne nepodnikne.
keby planovala, tak ma uz zratane, kam ide, na ako dlho tam bude, uz ma podniknute a nachystane kroky, co potom dalej a dalej (aj zapocitane pripadne mozne nezdary a komplikacie - napr. pracu napriek snahe nenajde do troch mesiacov, dieta nevezmu do skolky, ...). uz NERATA s navratom. uz sa rozhodla a ide.
a ak sa vrati, tak muz velmi dobre vie, ze mu dala SANCU.
on vie a vidi, ze ona uz bola na odchode, dusevne zbalena.
vie to, lebo ked ona ma v tom jasno, tak aj tak s nim jedna. nie je prilis emotivna, ani nastvana, ani chladna.
a preto vie, ze to nebol vybuch, vymysel, spotanna reakcia hysterickej primadonny. vie, co zariskoval a vie, ze ak zas sa skusi vratit do starych kolaji a urobit z toho jej "PMS aferku", jeho zena ten plan dokonci a nebude s nim diskutovat o dalsej sanci.
a iba taku zenu berie vazne. lebo ona je ta, co vie co chce a urobi to.
ibaze na toto zena musi mat v hlave jasno o tom, ci odchod chce naozaj uskutocnit.
nesmie tam byt dufanie: ja teraz odidem, on konecne pochopi, olutuje a pride za mnou.
musi si odchod pripravit a ked vykroci, musi kracat dalej. nie zacat vyckavat, ci teraz za nou dojde (kolke potom povedia: ani za mnou neprisiel, nezavolal, bolo mu to ukradnute, ani deti mu nechybali, on sa hadam aj potesil, ze som odisla!!!)
a ze on sa spamata a bude sa snazit, aby boli zas spolu - to ma byt vedlajsi efekt jej odchodu. nie jej ciel.
pre tieto chyby dost zien, ktore odidu a vratia sa, skonci v sklamani, ze o par dni (tyzdnov, malokedy mesiacov) su s muzom zas tam, kde boli. a potom babo rad.
popravde: keby takto jednal chlap, tiez by ho manzelka zachvilu ani omylom nebrala vazne. pozerala by na neho ako na dalsie pubertalne dieta, co ma doma.
(rovnako plati, ked zena dava ultimata, ci vyhodi chlapa z domu, a potom ho vezme po par sluboch naspat z pocitu, ze ho predsa len miluje a nevie bez neho byt.).
@srnqqa teraz budem písať nadsadene a budem priama a ber to prosím bez urážky...
jasné,makaj v troch robotách a ďalšie tri si zober,keď si hlúpa...jasné,strč malého k babke,aj ked je chorý,načo by si šla na očr,ved ešte bysi náhodou aj ty oddýchla .....asi toľko makáš pre financie,byť tvojim mužom,tak sa absolutne nenamáham zarobiť viac,však mám šikovnú ženičku,nech ťahá/ a ak odkvecne,nájdem si druhú/....že ťa musí niekam voziť autom? na vodičák svoj si si hádam zarobila v tých troch robotách už dávno...že každý ti vraví- ty musíš? na to je len jedna odpoved- musí sa len zomrieť.....knihy o asertivite čítaj.....že si sa 5 rokovnebola zabaviť? na zľavových portáloch máš kopu víkendových pobytov,aspon 1-2x ročne kup pre svoju rodinu a padajte preč z domu,skús raz a uvidíš ako to pomôže vášmu vzťahu...ja žiť takto bet relaxu,tak vrčím na každého ako pes....a ešte jedna vec,si mladá,ale nebudeš takto vládať donekonečna a po 50tke zákonite prídu choroby,úbytok energie,zmena psychiky...mysli na to už teraz,šetri sily,máš maličké dieťa...a užívaj si,aby si v starobe mala na čo spomínať 😉
@moonlight1210 nesuhlasim s tebou......pisem z vlastnej skusenosti, ale nechcem to tu rozpisovat
@moonlight1210 Svätá pravda. Keď príde rozhodnutie, už ťa nič nezastaví.
@janinah Máš pravdu, ale ona zrejme preto maká v troch robotách, aby bola nezávislá a raz keď príde rozhodnutie, tak sa proste rozhodne a už sa neotočí späť.
Si myslím teda.
Na čo je takémuto človeku víkendový pobyt? Aby myslela na to, ako ho ona vybrala, ako ho ona zaplatila a on sa zase len pridá.
Mas 35, jedno dieta takmer dospele a druhe ta este taha za nohu...mas pocit ze nic nejde tak ako by si chcela, nic nemozes "lebo dieta", si nastvana na chlapa lebo si s nim premarnila roky...pozri podla mna nikam neodchadzaj, pockaj kym male dieta podrastie, pojde do skolky, ty do prace...bude to lepsie, ver mi...teraz mas pocit ze to nikdy neskonci a ty budes navzdy "priviazana" pri decku a nieco ti utecie...mala som to podobne...x-krat som sa s muzom v duchu rozviedla a som stastna ze som to neurobila...deti vyrastli (obidve aj ked su tiez s vacsim odstupom) a ja som konecne zacala "ZIT"...chodim cvicit kedy chcem, idem si na nakupy alebo s kamoskami na kafco podla chuti, aj v zahradke si robim kedy chcem a nemusim riesit, ze niekto chce jest, niekto je pokakany, niekto reve a pod. Muz uz berie obidve deti na sportove aktivity aj na cely den (plus postara sa o vsetko aj stravu) a ja mam totalne volno napr. celu sobotu, ak chcem upratujem, ak chcem varim, ak nie lezim a citam knizku. A podnikame aj spolocne vylety a akcie lebo je akosi viac casu a moznosti ako ked boli deti male a v kuse niekto soplil alebo mal akurat spat, ci mu liezli zuby.
Vztah sa nam zlepsil o 100%...muz je skvely partner, otec, mame rozdelene prace (tak aby on zabezpečoval dlhodobe a ja operativne veci - vid. zubna pasta je moja, vymena pneumatik na autach, aj na mojom, je jeho starost).
Fakt vydrz, z tvojho popisu nejde o nejakeho fakt zleho partnera, je sanca ze casom budete mat vsetci viac casu a aj kludu a budete spokojnejsi.