K rodičom na návštevu ako k cudzím

@ktochytavzite pol roka je malo? Denodenne to riesit? Podľa mňa je to az-az..prajem ti aby si to nikdy nemusela riesit, potom by som bola možno aj ja taka ostrielana hrdinka

A nechce to nikto, ani ja, ani rodičia a už vobec nie a @loginexistuje ma vo veľa veciach pravdu že ako to s takym clovekom funguje

Tvoja sestra sa potrebuje postupne vystavovať veciam, ktoré jej nerobia dobre. Prekonávať seba a posúvať mieru strachu a nepohodlia. Len tak sa vysporiada s problémami. Krok po kroku sa musí postaviť na vlastné nohy. To, že rodičia ju chovajú ako v bavlnke jej len pomáhajú k tomu, aby sa z toho nevyhrabala...musí ona chcieť prijať zmeny. Je to ako s alkoholizmom. Pokiaľ sám človek nechce zmenu, tak je to ozaj tazke. Prajem veľa síl.

Ja som síce v inej situácii, ale úplne chápem ako človeku príde ľúto keď vidí iných starých rodičov hrať sa so svojimi vnucatami a užívať si ich.. ja mamu už nemám otec je ležiaci pacient, svokor zomrel a svokra má svoj život a starosti.. býva od nás 20km a deti ju prvý krát videli na dlhšie ako 10minut až teraz od decembra, lebo doteraz nemala čas.. mňa to ani netrápi kvôli mne, ale skôr kvôli dcére.. tá ma teraz obdobie keď by babku strašne chcela vo svojom živote ale sama vidí že to nie je také ako by chcela..

Ako vravím, je to úplne iná situácia ako u teba ale obom nám ostáva len zmieriť sa s tým, že deti nebudú mať také idilicke vzťahy so starými rodičmi.. ale o to lepšie snáď budú vzťahy s rodičmi nie?
Chápem aj vašich, že pri problémoch so sestrou im už veľa energie nezostáva a chápem aj prečo sa jej radšej prispôsobuju.. s psychickymi problémami je fakt náročné žiť.. ale ak budú občas chodiť aj k vám tak určite budú aj so svojimi vnucatami.. ale príspevok pisem hlavne preto, že chcem vyjadriť že úplne rozumiem tomu rozčarovaniu a ľútosti nad tým že je to inak ako by človek ocakaval.. ale taký je vlastne celý život..

Veľmi ťažká a nezavidenia hodná situácia.
A ako dlho potrvá, je v nedohľadne.
Určite je to veľmi ťažké aj pre vašich. Ale ak sa s rodičmi nedá o Tom v kľude porozprávať, napísala by som im láskyplný list, ako ich veľmi chápete, chcete pomôcť a podporiť, ako ich sestra potrebuje, ale aj to, že tu majú ešte aj druhú dcéru plus vnúčatá, ktoré ich potrebujú tiež, ak nie ešte viac.
Keďže sestra je aj tak momentálne vo svojom psychickom rozpoložení, možno ich až tak veľmi nepotrebuje, ako si to oni pripúšťajú a myslia.

Či sa ona z toho niekedy dostane, nevie nik. Ani len ten najlepší odborník. Keďže financie problém nie sú, možno by som sa v dannej oblasti snažila nájsť vynikajúceho odborníka. Ale nik nevie, či a kedy bude liečba účinná. Môže sa to ťahať roky, alebo aj celý život.
Mne vyhorela kamarátka, tri roky sa to s ňou vlieklo, z vyhorenia prešlo do Manio-depresie, hospitalizovaná bola dokopy asi 3z (ak sestre hospitalizácia pomáha, nebránila by som sa jej), keď teraz po poslednej hospitalizácii začala opäť pracovať v obore (zdravotníctvo). Ale nejak v kútiku duše mám pocit, že ešte vôbec nie je za vodou, že má asi opätovnú manicku fázu. Kto vie. Ukáže len čas. Ale ten nábeh tam už bude stále.

Držím palce aby to nemalo veľmi ťažký priebeh a mohli ste opäť žiť váš predošlý život.

a ty co riesis?Len to ze tam nemozete ist,si aj pomohla sestre alebo rodicom,ci sa len stazujes ze tvoje deti tam nemozu chodit?Si sebecka a rozmaznana.Pol roka je malo ked len riesis navstevy a nic ine.

Ahoj, náročná situácia pre všetkých, horšie je, že psychiatrické ochorenia sú častokrát zničujúcejšie ako fyzické, nie je ich na prvý pohľad jasne vidieť, ale je to neskutočné utrpenie.....celkovo sa veľmi málo v spoločnosti hovorí o duševnom zdraví a teraz v časoch medzi vlnami pandémie bude takýchto ľudí pribúdať rádovo. Žijeme síce v materiálnom blahobyte, ale zároveň vo veľkom chronickom strese a morálnom marazme. Ak sa smiem spýtať, ak si to spätne posudzovala, tak aké príznaky ste si na sestre mohli všimnúť už skôr a prehliadli ste ich ? Možno by to mohlo pomôcť viacerým ľuďom, aby spozorneli, ak sa to prejaví u ich blízkych. Aj v mojom okolí bolo počas druhej vlny veľa blízkych, ktorí pracovali doslova na doraz, lebo boli v kritickej infraštruktúre a nemohli si dovoliť oddýchnuť, lebo na oddeleniach bol neskutočný podstav personálu.

@rawmamka V tejto oblasti vládne až šokujúca neinformovanosť. Viď túto diskusiu. Ak to človek zažil a spätné hodnotí čo všetko sa dalo urobiť inak, koľko zbytočného trápenia to prinieslo, chcel by povedať takto fakt nie. Ale je to zbytočné, ak sa nebude robiť osveta, ak nebude dostatok dostupných odborníkov - a zatiaľ sa bohužiaľ nič také nedeje.
Pritom súčasná psychiatria dokáže naozaj veľa, len to nie je také populárne ako ukazovať úspechy v iných oblastiach zdravotnej starostlivosti.

@ckocka Myslím, že by každému prospelo, aby verejné diskusie s odborníkmi boli oveľa častejšie a najmä viditeľnejšie ako je tomu doteraz. Ale celkovo by bolo fajn, keby na všetky možné témy boli otvorené odborné diskusie, ktoré by priniesli odpovede aspoň časti bežnej populácie.... pomohlo by to otvoriť oči ľuďom, ktorí sú potom náchylní veriť hoaxom, konšpiračným teóriám, neovereným zdrojom informácií. To je pliaga tohto storočia, že ľudia žijú viac virtuálnymi "blbosťami" ako skutočným životom, že analytické kritické myslenie je dnes vzácnosťou, že ľudia prestávajú byť vnímaví k svojmu okoliu aj k sebe samým.

Nebolo by vhodne zmenit liečbu??

Pokoj, nie vsade beru babky a dedkovia deti na prazdniny 😀. Aj ked aj ja som pocula, ze su aj taki 😁