Kamarátka sa so mnou nerozpráva
Ahojte baby,
velmi by som ocenila vasu radu.
Dobra kamoska si mysli, ze som vyzradila jej tajomstvo, ale ja som to nebola. Neviem to dokazat. Ono je to dost pateticke, nakolko zijem v UK a kamoska je anglicanka, tak to mozem tu zhrnut.
Kamoska mi vcera oznamila, ze je tehotna, ale nakolka mala v minulosti problemy, ma poprosila, aby som to nikomu nepovedal. A ja som cusala a nikomu nic nepovedala. Dnes mi vola spanikarena svagrina s tym, ze je jej zazelala vsetko dobre s tehotenstvom a kamoska sa na nu oborila, ze odkial to ma. Chvilu som dumala, ci mi nesibe a nie som namesacna, ale vysvitlo, ze svagrina vedela o jej predchadzajucom neuspesnom tehotenstve a myslela si,ze je stale tehotna. Spanikarila, lebo si myslela, ze to este nie je oficialne a povedala jej, ze som jej to len vcera povedala, lebo si myslela, ze to musi mat odo mna...
Co Vam budem hovorit, to snad ani v knihach nenapisu taky uleteny pribeh.
Ja som si chvilu lamala hlavu, kedy a ako som svagrinej o tom tehotenstve povedala, lebo som si na to nevedela spomenut a ja mam velmi dobru pamat. Vysvitlo, ze svagrina sa to dozvedela asi pred 5 mesiacmi na rodinnom obede, kde sa ma jej sestra spytala na moju kamosku - spolocnu znamu. Cakali dieta v rovnakom case. Ja som jej setrne naznacila,ze sa to nevyvija dobre (rozumej potrat), bez toho aby som sla do detailov. Svagrina, ktora pocuvala len na pol ucha si zapametala len, ze je tehotna.
Svagrina sa hned snazila skontaktovat s mojou kamoskou a cele jej to vysvetlit, ale ona trucuje a nezdviha ani jednej z nas telefon (mne teda odpisuje jedovate spravy). Chapem, ze je nahnevana, lebo mne by tiez chvilu trvalo kym by som to vyhutala, ale uraza ma,ze sa ku mne sprava ako ku kriminalnemu zivlu a vselico mi vycita, ked pritom som ju nikdy neohovarala a viem o mnohych jej dovernostiach. Moj vlastny muz ju viezol do nemocnice na zakrok, lebo jej muz varoval dcerku a sam bol na nervy. Ja som jej vypekala kolace a nasledujuci den varovala malu, aj ked ma vlastnych rodicov, co ziju tri bloky od nej. Teda nie som ziadna vyzierka.
Kamaratku mam velmi rada a vazim si nase priatelstvo, tym viac, ze som cudzia a nemam vela kamaratov, ale slusne som jej napisala, ze ja jej neklamem a nikomu som nic nepovedala, ani vlastnemu muzovi, nieto este svagrinej, s ktorou som nebola tyzdne v kontakte. Nato ma obvinila, ze som jej povedala o predchadzajucom tehotenstve, ktore bolo tajne. Pritom ona sama priznava, ze to povedala jej sestre, ale tvrdi, ze svagrinej sestra nevie, ze sa poznaju (??), tak jej to nemala, preco hovorit.
Vysvetlila som ako sa to stalo, aj som povedala, ze kedze mne o tom predchadzajucom povedala az ked vedela, ze babo nebude, tak asi by som nehovorila svagrinej, ze je tehotna a ona by jej neblahozelala, ale kamoska trva na svojom.
V tomto smere mam jasno, ja sa doprosvat nebudem, pride mi to take akoby zo zakladnej skoly - odmieta zvazit moje stanovisko a trva na mojej vine. Snazila som sa jej to vysvetlit aj som jej zo zufalstva poslala smsky, co sme si so svagrinou pisali, kde som este svagrinej pisala, ze ja som jej nic nehovorila.
Co ma viac trapi, ze sa pohybujeme v rovnakych kruhoch, komunita je tu mala, jej rodicia su dobri rodinni znami a ja sa desim ako sa na mna budu mracit a ohrnat
nosmi (lebo preco by neverili dcere?) a manzel sa kamarati s jej manzelom.
Som z toho dost mimo, lebo ja nie som zvyknuta na taketo dramy a instantne rozpady kamaratsva.
Prosim poradte
Dakujem
Dakujem za radu,
Zerie ma oboje...Myslim, ze je to pochopitelne.
Ja som v podobnej situacii bola a praveze som takto nereagovala, preto sa pytam.
nebombarduj ju smskami ani telefonatmi , ty si svoje verziu k tomu povedala, nechaj ju v klude nech to sama stravi a dojde k nejakemu zaveru...ja na mieste kamaratky by som s horucou hlavou reagovala tiez rovnako...skus sa v zti do jej koze...
Dakujem. A ako by ste reagovali na napetu situaciu? Uz teraz viem, ze v sobotu budem s celou jej rodinou v jednej miestnosti. Urcite to nebudeme riesit, ale asi tam bude zavan chladu. Mam v plane sa tvarit normalne, aj ked asi sa budem vyhybat priamemu kontaktu,pokial to nebude iniciovane
Počúvaj, to píšeš skoro ako o mne. Tiež som sa dostala do podobnej situácie a vyšla som z toho tá najhoršia. Najviac som pomohla /strážila, varila, prala, okno umyla, jej dieťa šikovala do škôlky a x ďalších vecí/ a jej rodina a podivný kamaráti o ňu ani nezavadili a človek, ktorý najviac pomohol sa stal nepriateľom No.1. Dobrá rada? Ak máš svedomie čisté, nechaj to tak. Nedoprosuj sa jej, ona má aj tak svoju pravdu. Chce sa tým zožierať? Nech sa zožiera. Tebe to nestojí za to. Ja som sa už z toho vyliečila a radšej nemať takú osobu za kamarátku, ktorá nie je schopná vypočuť vypočuť najlepšiu kamarátku a z komára chce robiť somára. Detinské!
Vela tu nenarobis, svedomie mas ciste. Nechaj ju vychladnut, nekontaktuj, urobila si co sa dalo. S detmi je to tak, nie vzdy sa im daju veci vysvetlit a neskor pridu same od seba a uznaju, ze mas pravdu. Jej rodine sa nevyhybaj a bud na nich prirodzene mila, mysli na to, ze si nic neurobila. Ak sa im budes vyhybat, iba si potvrdia, ze ich dcera ma pravdu.
Mne sa tiez stalo podobne nedorozumenie s "kamaratkou", odmietla so mnou komunikovat a neskor si neodpustili ustipacne poznamky so svojim drahym manzelom na moju adresu, zamerne som dala kamaratku do uvodzoviek, nebola ochotna pocuvat ma, jej jedina odpoved bola, ze ona si veci vybavila a urovnala so svojim mazelom a ostatne ju nezaujima, to mi stacilo, pretoze dala jasne najavo, ze ma ma na haku...takze kamaratstvo skoncilo, nebrala ohlad na to, ze mi ublizila nespravodlivym obvinenim, nechcela mi umoznit vysvetlit jej okolnosti, bolo jej jedno, ze ma to cele trapi a mam potrebu si to s nou predebatovat, asi tak...niekedy to nestoji za to, ako prisla do mojho zivota, tak z neho aj odisla a pravdupovediac nebanujem ani trosku, pretoze sa v plnej krase ukazal jej charakter
Nechaj kamosku vychladnut a uvidis, ci neskor bude ochotna vypocut si ta, ak by ste sa ocitli zoci voci, spravaj sa normalne, svedomie mas ciste a podla jej reakcie uvidis, ci je uz zrela na pokus o vysvetlenie...ak ani po "vychladnuti" nebude ochotna porozpravat sa s tebou, nie je o com.
@ruthike Keby ťa mala naozaj zo srdca rada, tak toto by ti nerobila. Musí mať strašnú povahu. Ja by som takú kamarátku v živote nechcela mať! Ona si Ťa neváži. Netreba jej odpisovať na jej správy, vôbec nereaguj. Keď jej budeš chýbať, ozve sa ti. Ak nie, tak jej priateľská láska k Tebe NIKDY nebola ozajstná, bola to len pretvárka :(
@ruthike ahoj, zažila som niečo podobné , ale moja kamoška a ja sme mali vtedy 17 rokov! ...k takému veku toto správanie patrí ...nechápem ženy, ktoré majú potrebu rozprávať o svojom tehotenstve v štýle ...som tehotná asi dva týždne ale psssssst ... nikomu to nehovor ...chápem, že sa možno tešia, že sa im podarilo otehotnieť, ke´d predtým prekonali MA, ale práve preto by mali počkať ...ja som moje tehotenstvo oznámila rodine až v treťom mesiaci ...nebolo to dovtedy vôbec vidieť a vždy sa to dá "hodiť" na to, že som "len pribrala" ...nikto sa nad tým nepozastaví ... takže toľko k tej tvojej kamoške ...
čo sa týka je rodiny a ostatných, s ktorými sa tam stretávaš, tak ak si niečo všimnú, prípadne sa budú k tebe správať "chladnejšie", ignoruj to, ak sa ťa spýtajú, tak nič konkrétne nehovor ....
PS: asi by som sa s ňou porozprávala medzi 4 očami ... a začala by som tým, že sisi myslela, že je tvoja kamoška, ale vidíš, že nie je , keď ti nedá ani šancu vysvetliť ti všetko ... možno ju tým prinútiš k rozhovoru ...ak ti na tom záleží ...
pockaj 4 mesiace a ju to prejde, mavaju s nou hormony a boji sa o to tehu 😉
Dakujem vam vsetkym za rady, citim sa ovela lepsie🙂
Nerieš. Neviem čo iné k tomu dodať. Ak chce tak to pochopí ak nie, tak to fakt nerieš.
Napisala by som jej posledny mail s tym, ze jej chovanie sa ta hlboko dotklo, chapes, ze preziva tazke casy, ale ani to neospravedlnuje dospelych k ublizovaniu druhym. Zvlast po tom co si pre nu spravila si hadam aspon tu zakladnu slusnost /a tou je vypocut/ zasluzis. Za takychto okolnosti uz ani ty nestojis o jej priatelstvo a pevne veris, ze ked vychladne, bude mat aspon tolko energie ako mala na tie jedovate esemesky aj k ospravedlneniu.
Nemyslim tym, ze by si jej nemala odpustit, alebo pomoct, ale mala by si jej dat tiez pocitit, ze prestrelila a toto si uz k tebe dovolovat nesmie. V jej vlastnom zaujme.
Kamarátka ktorá odmieta si vypočuť tvoje stanovisko a veriť ti či prípadne odpustiť asi nie je až taká kamarátka
Dakujem Vam baby, cenim si vsetky prispevky. Bolo mi odkazane, ze sa na mna nehneva, ale ze sam mam ospravedlnit, za ton smsiek.
Tak uz to necham tak:/
Co ta vlastne zere? Ze je na teba nahnevana kamoska, alebo ze na teba budu znami ohrnat nosmi? 😖 Ak ta trapi kamoska, tak jej proste dopraj nejaky cas na stravenie situacie a POTOM, ked ta bude ochotna pocuvat, jej to vysvetli. A dovtedy sa skus vzit do jej situacie a predstavit si, ako by si na jej mieste reagovala ty.