Kedy je „ideálny” čas ísť do spoločného bývania?

My sme spolu šli bývať po mesiaci chodenie. Ale poznali sme sa už cca rok.

@panelacikova ja napr. nepoznam par co sa za posledne roky rozvadzal, ktory by tak nezil. Dnes je bezne si najprv vyskusat spolocne byvanie a az potom ist do manzelstva. Dokonca mnohi takto aj deti maju a az potom sa beru a nasledne sa rozvedu, lebo "uz si nerozumeju"

Zalezi od veku a zazemia. Inak sa na to divas ked mas 20 a inak ked mas 40 🙂
Ja som sa s mojim exmanzelom stretla na prvom rande, hned som unho stravila noc a uz som tam ostala. Boli sme spolu 16 rokov.
Teraz mam partnera, kazdy mame vlastne byvanie a do spolocneho sa nehrniem vobec 🙂

@zmrzlinka2021 môjho prvého manžela som si brala po 3,5 ročnej známosti. a aj tak sme sa rozviedli. nebol zlý, ani ja som nebola zlá. ale až keď sme po svadbe začali oficiálne spolu bývať a žiť, som zistila, že toto som nechcela... dovtedy sa mi všetko zdalo OK. jednoducho kým s niekým nie si pod jednou strechou, má dotyčný omnoho viac možností sa pretvarovať alebo hrať chrumkavého (teraz nepíšem o manželovi, ale všeobecne). no a tie rozvody... hmmm, ja napríklad poznám kvantá 50-nikov v mojom okolí (aj môj muž k nim patrí), ktorí sa porozvádzali za posledných 10 rokov... fakt veľmi, veľmi veľa. s ktorýmkoľvek z nich sme sa rozprávali, rovnaký scenár (opäť vrátane môjho muža). chodili spolu rok, dva, tri, vzali sa a potom zistili, že toto ee. ale kvôli deťom, ako sa hovorí, s nimi ostali, až kým deti nedospeli. potom sa ihneď rozviedli. čiže toto je fakt o tom, či si sadnete alebo nie.

to isté platí o mnohých mladých. tam je fakt, že netuším, prečo sa brali, keď sa mnohí do 5 rokov rozvedú. tam mi to skôr "smrdí" tým, že fakt až po svadbe ako muž, tak i žena, sa mierne "vyfarbia", chlapi chcú viac sexu, ženy si zase myslia, že ich prerobia (v správaní napríklad) na svoj obraz.... a začínajú nezhody. čiže áno, aj "mladí" sa rozvádzajú vo veľkom. obrovská miera zavinenia spočíva aj v tejto predigitalizovanej dobe, v sociálnych sieťach, názorových rozdieloch na aktuálne udalosti, atď...

a neviem, či len takým bežným "chodením" toto zistíš. nehovoriac o tom, že aj sexuálna stránka vzťahu je mimoriadne dôležitá. chlap môže byť ultra super, ale keď nefunguje chémia a vášeň, časom opadne ešte aj prvotná zamilovanosť, človek začne špekulovať (opäť vo všeobecnosti, a toto platí väčšinou na mužov, keďže ženy prídu časom k dieťaťu a majú sa o koho starať).

ešte k tej sexuálnej stránke veci.... mnoho žien, či mužov, ktorí čakajú až do svadby, berú to, čo je. je to pochopiteľné a dosť bežné (myslím teraz mladých). mnohí dokonca do smrti majú fakt mizerný sex a myslia si, že toto je to pravé orechové, že takto to má každý a takto to má byť... stačí, že jeden z nich sa kdesi čosi dozvie o tom, že to môže byť aj iné (kamoši pri pive u chlapa, či babská jazda, kde sa ústa kamošiek otvoria a vyjdú z nich perly z ich sexuálneho života). minimálne jeden z toho páru môže začať špekulovať, či neexistuje niečo lepšie, ako šmýkanie sa po mŕtvole...
(toto berte všetci s rezervou, poznám totiž osobne taký príklad)
no a začnú rozmýšľať, túžiť po vzťahu, kde je okrem všetkého (láska, vzájomná pomoc, rešpekt, tolerancia) aj poriadna dávka vášne. a už to ide.....
čiže sexuálna stránka môže byť tiež dôvod.

neviem si predstaviť, že keď až do svadby nie, že ako zistím, že tá chémia funguje? lebo ak funguje, tak to chcem čím skôr 😀 a ak nie, tak nepríde ani po svadbe.

a ešte sa vrátim k tomu spoločnému bývaniu, po 1.manželovi som mala ešte 2 veľmi vážne vzťahy (z jedného z nich pochádza aj dcéra) a vďaka spoločnému bývaniu som spoznala dokonale, čo sú tí muži vlastne zač a že svadbou by som si zase len pokazila časť svojho života... čiže má to niečo do seba.

@panelacikova super napísané 👏

@ninka99865 hej, len som si teraz uvedomila, že otázka znela, že kedy spoločne bývať, nie sexovať 😀 🙄 trošku som si to v tej rýchlosti písania neuvedomila. ale nevadí, lebo väčšina žien, ktoré nechcú do svadby s chlapom bývať, s ním nechcú ani sexovať, ono sa to nevylučuje...

Ku mne prišiel po 2 týždňoch v piatok kukať Netflix ,a už neodišiel🤣tak spontánne zrazu ostal,a je to fajn skoro 2 roky,prežili sme lockdowny spolu a tak nejako poriadne spoznali,aspoň sme nestrácali čas kávičkami pol roka po hodine týždenne 🙈

@panelacikova Vzdy existuje aj nieco lepsie, ale tym ze som si vzala svojho muza, rozhodla som sa ho milovat cely zivot takeho aky je. A laska je rozhodnutie, nie emocia, pocit, nie aktualny stav, ale rozhodnutie na kazdy den robit stastneho toho druheho.

My sme sa tak rozhodli pocas chodenia, svojho muza som poznala aj ked sme len chodili, bez sexu. Vzdy to bol skvely a hodnotny clovek, moj najlepsi priatel, najblizsi clovek. Po svadbe to bol nadalej skvely clovek. A poznam velmi vela vztahov, ktore pred svadbou sa skusali dlhe roky, fakt dlhe, mnohi zili v domacnosti aj 10 rokov spolocne, a potom po svadbe par rokov a rozvod - vraj odlisne povahy.

To je individuálne. S bývalým som začala bývať po troch rokoch vzťahu (bola som študentka) a do polroka sme sa rozišli. S aktuálnym sme boli rok a štvrť keď sme začali spolu bývať a sme spolu doteraz. Asi to záleží od toho ako to človek cíti, vo vzťahu sa tie veci akosi prirodzene vyvíjajú. Určite by som ale nešla s nikým bývať po dvoch mesiacoch, počkala by som aspoň polroka. Ale každý to môže vnímať inak.

@zmrzlinka2021 pozri, osobne si vôbec nemyslím, že svadba na tom niečo mení. možno pridáva trochu viac vážnosti tomu vzťahu, ale ak raz človek pár rokov po svadbe cíti, že to nie je ono, ak v tom ostane nasilu, tak je to o ničom. tebe to vyšlo, super, úprimne ti to prajem, nech to takto ide až "po hrob" ako sa hovorí. ale svadba ani chodenie pred ňou nie je žiadnou zárukou, že ten človek sa ešte neprejaví. akože, presne viem, o čom píšeš, lebo to teraz zažívam už viac než 6 rokov so súčasným mužom. pričom vždy som vystupovala otvorene taká, aká som. aj v predchádzajúcich vzťahoch. a myslela som, že aj oni vystupujú otvorene. no mýlila som sa. až spoločné bývanie to odhalilo :( dokonca čo sa týka otca mojej dcéry, ten sa prejavil so svojimi chybami a slabosťami (o ktorých, keby som bola tušila, tak by som s ním dieťa nechcela) až tesne pred pôrodom dcéry a časom sa to neskutočne stupňovalo. aj preto som ho opustila. snažila som sa dlhých 7 rokov, on sa však snažiť akosi nedokázal. a to som s ním dokonca po otehotnení aj chcela sobáš... napokon z toho nejak zišlo.
teraz cítim niečo podobné, ako ty. aj od muža mám perfektnú spätnú väzbu. a veľmi mu dôverujem a všetko, čo k tomu patrí. on podobne voči mne.
ale kde mám istotu, že prejde ďalších 10 rokov a niektoré životné udalosti spôsobia, že sa niečo nezmení? ja už nikdy nehovorím nikdy 🙂

my sme sli do podnajmu po roku chodenia, proste to prislo same

@panelacikova - šmýkanie po mŕtvole - rehním sa tu 😀

@panelacikova , presne, skrátka dlhé či krátke chodenie, svatba pred - po a či vôbec, kedy spoločné bývanie ... môže človek špekulovať do aleluja, i tak nikdy nemá istotu - lebo ani sám človek za seba nevie zaručiť, ako sa zmení a ako sa bude správať za x rokov, nieto ešte za niekoho iného.

ja som so svojím ex partnerom, s ktorým mám 3 deti randila (a bolo to len randenie, čiže výlety, vínko, sex a tak podobne) ledva 8 mesiacov, keď som otehotnela. ale mali sme už obaja blízko 30tky, dieťa som chcela, mali sme sa radi ... a životné okolnosti zariadili, že sme začali spolu bývať, až keď mala prvá dcérka 4 mesiace. číže žiadne ozajstné spoznanie a išli sme "naostro", malá bola navyše náročné dieťa, nespala celé noci. Napriek tomu sme to zvládli, klapalo nám to, sedeli sme si, ľúbili sa.... vydržalo nám to cca 10 rokov, už 2 deti a potom sa to nejako postupne začalo kaziť, nenápadne ale čoraz viac a po 17 rokoch sme sa rozišli. uvedomujem si spätne, že obaja sme mali na tom svoj podiel viny.
Ale tento rozchod nemal nič spoločné s našimi začiatkami, my sme si na začiatku sadli, aj povahovo, aj v posteli (žiadne šmýkanie po mŕtvole 😀) - ale i tak to nakoniec krachlo, záruku nemá nikto a uvedomujem si, že hlavne sme zanedbali náš vzťah, nebolo to o nekompatibilite našich pováh.