Kedy prestala byť rodina oporou v núdzi?

Toto ale nema nic spolocne s dnesnou dobou...rodinne vztahy vzdy boli a aj budu vsade rozne.

Myslím si, že tých rodín, kde si pomáhajú je mnoho. Z tejto vzorky sa nedá hodnotiť, ale takéto rodiny, kde neboli dobré vzťahy boli vždy.

V minulosti to tiez nebolo inak. Len neboli socialne siete. To je len spomienkovy optimizmus, ako sa volakedy vsetci mali radi a pomahali si.

no zial niekedy prave rodina ta viac sklame ako niekto cudzi.

Tiež si myslím, že také rodiny a vzťahy určite boli vždy, ale vedeli o tom len najbližší, nie celý internet a na takomto fóre je to obzvlášť skreslené, lebo sem bude písať iba ten, kto má problém, u koho je všetko fajn, nepotrebuje zakladať diskusiu... a tiež tu vidíme vždy iba jednu stranu príbehu

@stanulienkat urcite boli aj predtym zle vztahy takze tak.suhlasim s tebou
len teraz to vsetci riesia verejne na sietach, atd atd
jediny rozdiel je to ze ludia sa porovnavaju a riesia sa vsade majetky a hypoteky v dost nemalych sumach.
predtym boli ludia podla mna chudobnejsi

Myslela som to tak vseobecne, cim dalej tym viac sa stretavam s nazorom ze dnesne babky by sme mali vsetci nechat na pokoji lebo "svoje si uz odchovali"
Ani tak nejde o tu vzorku, je mi uplne jasne ze rodiny vzdy byvali vselijake, skor som prekvapena ze sa ten nazor normalizuje a presadzuje
Staci sa pozriet do niektorych z tem a na tie mnozstvo lajkov co taketo komenty dostavaju 😅

Tam sa treba zase pozrieť na celý kontext, jedna vec je ochota pomôcť a vedieť tú pomoc prijať a druhá brať ju za samozrejmosť a zneužívať to...

Tak ja mám matku 60 plus a jej matka by ju a ani mňa ako vnučku k sebe nezobrala, detto súrodenci jej nikdy nejako extra v ničom nepomohli a ani ona ním, vzťahy vlažné v rodinách boli aj v minulosti, málo rodín je tak súdržných že by za druhého aj dýchali...

Ale to čo ty píšeš potom je o tom ,že starí rodičia nechcú opatrovať vnúčatá a nie pomôcť rodine .Teda podľa mňa to je riaden rozdiel

len dnesne babky vacsinou este zarezavaju a perspektiva dochodku v nedohladne...

@minenkaa tak nie je to snad jedna z foriem pomoci? 😅 obcas opatrovat vnucata, vziat niekoho k lekarovi ked je treba, podporit psychicky v tazkej situacii, som to brala ako taky zaklad

Nie je to úplne niečo iné opatrovať vnúčatá a ísť s niekým k lekárovi ked je napríklad je po operácii

...jaj taak...poviem hneď, že si nasratá nevesta,ktorej nechce nikto deti baviť 😆 načo také omáčky kolo toho?

@miskakyska
Ja mam chvalabohu oporu v partnerovi, no keby sa cokolvek stalo - nieco zdravotne, skaredy rozvod, musim niekomu na chvilu zverit deti - tak ako prve mi napadne obratit sa na rodinu 😅 kludne aj keby som potrebovala peniaze pozicat (co sa mi nikdy nestalo, ale aby bol dalsi priklad :D)

Ja som len zdielala svoj postreh lebo velmi casto sa tieto temy a odpovede na ne opakuju a je mi smutno ze sa zeny nemaju moc na koho obratit a berie sa to ako normalka 😅

@autorka ty si chces len potvrdit nejaku svoju teoriu, vsak?
Ale uvedom si, ze zivot je dnes iny ako za tvojho detstva, stare matky pracuju a tiez nie kazda zije na dedine, aby si vzala na leto 5 vnucat.
Ja zijem na opacnom konci republiky ako moja mama a ano, prazdniny a skolka a zavreta druzina boli tazke a bola som stastna, ked mi mama vzala deti, ale boli aj leta, ze nevzala a platila som v kuse tabory a opatrovatelku. Bolo to tazke, ale deti som chcela ja a citila som a citim, ze nemam pravo obtazovat nikoho svojimi zivotnymi rozhodnutiami.
Ine je zobrat mamu k nam na nejake specialixovane vysetrenie, zaplatit jej dovolenku, to je v poriadku a zasluzi si to. Ale obtazovat poziadavkami na strazenie, nebodaj majetok, to mi je proti srsti.
Teraz tu bola tema, ze zena s 2 detmi na RD sa radsej hneva na mamu, ktora ju nechce do malickeho domceka, miesto aby si vybojovala s muzom, co jej a detom patri. Wtf?! To preco ma byt matka dozivotne potrestana rozhodnutiami dcery?

Mám presne rovnaký názor ako Ty. Urobila si si deti, Tvoj problém, staraj sa, zabezpecuj, nám je prednejsia telka/ kamaratky/ wellness či kadernicka... Babicky majú svoj standard, slusny dôchodok, zaluby, spolocensky život, starajú sa o seba. O deti sa podla nich majú starať (vylucne?) rodičia. Zaujímavé že to počuť aj od takých, ktoré svoje vlastné deti zverili babickam alebo jaslickam. Pričom moje babičky pracovali manualne ovela viac, po praci mali narocnu robotu okolo domu, zvierat, zahrady, ale aj viac zvládli, a nikdy sa nestazovali na robotu. Mama aj svokra bývali v byte, na ktorý nemuseli tak tvrdo zarobit ako moja generacia, po práci už ani náhodou nemali takú tazku druhú smenu ako babičky, a sú ovela pohodlnejsie než boli babičky a aj si neporovnatelne viac dopraju. Kým sme nemali deti, skákali sme okolo nich, vyvazali, platili sme im kopu veci. S deťmi jakziv nepomohli, lebo ich skratka otravuju, kojenci placu, batolata sa jeduju, väčší kricia a neposluchaju, pytaju jesť. Samá obštara🙂 A problem je aj to, keď rodičia "obskakuju" svoje malé deti a už nie natolko ako predtým ctenu mamicku ci svokricku. Odkedy máme deti, vlastne svokra uz od oznamenia 1.tehotenstva, tak doslova od nás bocia. Mám ale v okolí našťastie aj dosť takých, kde starki fakt majú krásne vztahy s vnucatami a nevadí im, keď by občas "museli" postrazit a pokocikovat. Z toho sa teším, pripomina mi to moje detstvo.
A my teda máme velke šťastie na super kamarátov, kamarátky, kolegynky, susedov, ale aj sirsiu rodinu s ktorými sa stretavame, pomahame si, a po tých rokoch už sme skororodina🙂
A to, že na MK je svokra posvatna, má nedotknutelne práva a nesmie sa kritizovat, som si všimla tiež už dávnejšie.

V minulosti to nebolo lepsie.Pred 30 rokmi sa o rodinnych problemoch nehovorilo,rozvody takmer neboli,zena dostala zo dve zaucha a cusala doma ako pena.Pred 100 rokmi sa zena vydala a od tej dobu nosila cepiec a robila sluzku muzovi,rodina deti,bez reptania robila doma vsetko co sa na dobru zenu patri a musela znasat vsetko bez najmensich reci,neexistovalo ze by sa vratila domov.Pred 150 rokmi to iste este jej toho muza aj vybrali rodicia.Tak na ake dobre casy,kedy bola rodina opora zene v nudzi ty prosim ta spominas???

@romanovic ako prve ti chcem povedat ze klobuk dole za to ze vsetko zvladas sama 🙂 (nemyslim to ironicky, naozaj to musí byt makacka 🙂)
A ako druhe - dlhsiu dobu som sa liecila na klinicku depresiu a keby ma vtedy nepodpori rodina lebo "na co maju byt potrestani mojimi zivotnymi rozhodnutiami??" (aka deti/vnucata) tak tu bud uz nesedim a nepisem tuto temu (pri depresii jeden nikdy nevie) alebo ak by som to zvladla UPLNE sama tak takych ludi co by ma v tom nechali uz nepovazujem za rodinu 😅

P.s. tie "zivotne rozhodnutia" si aj ti rodicia mohli lepsie zvazit, ak povazuju vlastne deti/vnucata za obtiaz

Nemyslím si, že je ich až tak veľa. Len to tak vyzerá, pretože práve tie ženy, ktoré problém majú to väčšinou potrebujú riešiť a nemajú kde inde ako práve tu. A je to v poriadku, je skvelé, že je tu na to priestor. Na podporu pre tie, ktoré to potrebujú a nemajú sa komu zdôveriť, alebo kde nájsť radu. Ale tvoj pohľad je veľmi skreslený tým, že tu vidíte proste väčšinou len práve tú vzorku, ktorá nemá dobre fungujúci rodinu. Je ale kopec žien, ktoré mu majú, akurát tie to väčšinou riešia s kamoškou, alebo si sestrou, mamou a pod. Ale práve tie tu často nevidíš, logicky... Lebo sa "spovedaju" inde.
Toto platí aj pri napríklad nenavistnych témach. V skutočnosti vôbec nie je toľko nenávisti v ľuďoch. Ale keď si otvorís na FB diskusiu k nejakej politickej veci, tak zvyčajne máš pocit, že všetci majú v sebe nenávisť a hnev. Ale je to klamstvo, pretože v skutočnosti komentujú väčšinou len tí ľudia, ktorí sa proste nemajú kde vyventilovat. A častokrát sú to tí istí, opakujúci sa ľudia. Ale stačí že su 5ti a každý z nich pridá 5 nenávistných komentárov a už mas 25 hrozivých výrokov a pocit, že všetkým hrabe. Nehrabe, len proste internet je často "ventil" pre tých, ktorí to nemajú kde vypustiť. Tým nechcem povedať, že je zle keď to tu tie ženy napíšu. Ale pointa je, že internet a fóra veľmi skresľujú realitu.

@miriamzba
sama by som to nenapisala lepsie 🙏🙏 naozaj sa vytraca nejaka ta ludskost medzi nami, a o tych babickach ani nehovorim
Raz som videla v jednom komente napisane "ako pocitam tak pocitam no vychadza mi to ze generacia nasich rodicov sa proste nechce starat o deti - ani o vlastne ani o vnucata" a bohuzial mam pocit ze vo vela pripadoch je to tak 😅 (cest vynimkam a vdaka bohu za moju rodinu 🙏)
Chapem ze doba je ina, ale kazda doba ma svoje vyzvy a presne nemam pocit ze by nasi stari rodicia nic nerobili lebo ved mali skor dochodok a pod, vsetko je to o hodnotach a ludoch

Ja som tiez vzdy pomohla v ramci svojich moznosti a dostala pomoc ked bolo treba, brala som to ako nieco normalne a ako jeden z dolezitych aspektov medziludskych/rodinnych vztahov, ale ocividne sme v mensine teda asi 😅😅

Je to veľmi individuálne. Ja mám 48 rokov a práve pred pár dňami sme sa s mojou najstaršou rozprávali o tom, či jej postrážim deti, keď ich raz bude mať. Tak vravím, jasne, no len ja budem do 65r. pracovať - v tom čase bude mať dcéra už skoro 40. Je dosť veľký rozdiel 55-ročná babička dôchodkyňa a 65-ročná. A to ja mám ešte aj malé dieťa, ktoré pravdepodobne ešte ani nedoštuduje, kým budem v dôchodkovom veku.

Ja len, ze depresia predsa nie je tvoje zle rozhodnutie, to je diagnoza, choroba. A inak, mimochodom. Kolko mas rokov ? Lebo mladí si myslia, jak MUSIA byt babky v pozore, na spagatiku, vzdy pripravene pomoct podla zelania dcer/neviest. Ale, aj tie mlade budu stare, unavene, a to ver ze po 50-60tke to s vykonnostou naozaj ide z kopca, uz im nebude tak zdravie sluzit, tak neviem, potom hovor, ked ty budes mat odzite, zazite, vychovane, odrobene, budes mat 65+ ako to bude u vas. Ci budes vzdy taka "redystedygo". Treba si to odzit a potom sa uvidi. Ci nebudes rada, za svoj klud na dochodku.

Ty tu splietas pomoc a pomoc pri chorobe a to sú teda poriadne rozdielne prípady .Kolko krát tu bola téma,že rodina nechce pomôcť pri chorobe ,áno rodičia nám nechcú postrážiť deti,nemáme chvíľu na seba,je na nás toho dosť ,toho tu je naozaj mraky .Ja osobne tiež nebudem pomáhať ako a kedy ,aj keby moje decko malo hneď decko ,tak nestihnem ani pomôcť ,mám ešte skoro 20rokov do dôchodku a to potom už bude dospelé ,dovolenku mám šesť týždňov v roku a dnes som zistila ,že si musíme s mužom naozaj porozmýšľať a poriadne naplánovať ,kedy si zobrať voľno,prázdniny nehrozí ,takže s vnúčatám nepomôžeme aj keby sme chceli.Ono to nie je len o tom ,že niekto nechce,proste sa niekedy nedá,ja osobne som bola u starých rodičocv celé a všetky prázdniny a teraz v dospelosti môžem povedať ,že chudáci starí rodičia ,mali naozaj malo kľudu a svojho súkromného života ,ja osobne by som to svojim rodičom neurobila.Dnes je úplne iná doba, ten tlak v práci je niekedy naozaj dosť a človek proste chce mať len kľud .Niededy je už moc riešiť problému ešte aj svojich dospelých deti

Moji rodičia sú presne takí, pomoc v ťažkej životnej situácii? Nikdy! Bývalý ma vyhodil z bytu, keď som bola so synom na prechádzke, vymenil zámok, ja všetky veci vnútri, okrem mobilu som nemala nič pri sebe, chytila som strašný šok (dnes by som to riešila ináč, volala by som políciu) ale vtedy mi nenapadlo nič iné len ísť k našim. Mama ma ani dnu nepustila, kričala na mňa cez dvere, že mám ísť preč, že ona si už svoje vychovala, že si to mám riešiť sama a bývalý že sa má uvedomiť, že má ženu a syna a podľa toho sa má správať. Keď som sa tam rozplakala a syn samozrejme vrieskal jak na raty tak sa ona mne ešte začala vyhrážať políciou, lebo že jej robím v bytovke hanbu.
Je to už odvtedy 12 rokov, vzťahy máme také, že zavolám, dojdem si tam posedieť na hodinku, vypočujem si výčitky, že ju málo navštevujem, že málo volám a idem preč.
Nikdy mi s deťmi nepomohla, jediný krát strážila najstaršieho, keď som došla z pôrodnice a išla mu vybavovať rodný list na matriku a to mi už po pol hodine volala, že kedy ako prídem.
Choré dieťa postrážiť, aby som si udržala prácu - neexistuje, čo ak sa ona od neho nakazí a ochorie?
Ale keď sme sa odsťahovali cez pol Slovenska, tak spravila riadny humbuk, že ju oberám o vnúčence. Hlavne, že keď sme bývali v rovnakom meste, tak ich videla raz ročne na Vianoce a aj to sme ju museli pozvať…

Mne to vyznieva, že tu ide o jednostrannú pomoc. Babky/dedkovia buďte v pozore - mladí budú potrebovať strážiť deti, preklenúť prázdniny, choroby, zájsť si na wellness, či dovolenku, finančne pomôcť, aspoň niečo kúpiť deťom/dospelým, prispieť na byt/auto… nevadí, že starí rodičia sú často stále ešte zamestnaní, po robote si potrebujú oddýchnuť viac ako 30 roční, dovolenku potrebujú na oddych, aby mohli ťahať ďalších 11 mesiacov a nie, aby vyplňali, samozrejme plnohodnotne čas svojim vnúčatám
A čo tá druhá stránka, koľké ženy nechajú deti nech sa prebavia a utekajú rodičom pomáhať v domácnosti/ na záhrade, robiť nákupy, vybrať lieky, odviesť k lekárovi…
To už nie, všakže, lebo treba robiť animatorov deťom, rozvážať ich po krúžkoch, chodiť na výlety, dovolenky… tiež to asi nie he ako kedysi…
Keď sa povie A, nech sa povie aj B.
Kedysi často ľudia byvali vo viacgeneračných domoch, alebo blízko pri sebe, takže babka popri robote dohliadla na deti, ale nie, že sedela s nimi na zemi a hrala pexeso, či brala na celý deň do aquaparku ( to je tiež diametrálny rozdiel) Ženy boli na dôchodku často krat krátko po 50, v závislosti od počtu deti a mohli sa venovať domácnosti, záhrade a kľudne postrážiť choré dieťa, či zobrať ho na mesiac na prázdniny. 50. nie je 65 a tých 15 rokov života je veľký rozdiel, čo sa týka energie. Nevesty/dcery tiež viac pomohli, lebo mali viac času - mnohym padla o 2. poobede, deti doma zhodili tašky a do večera ich nebolo, na krúžky si došli sami a víkendy/ prázdniny tiež strávili viac s kamarátmi na ulici pripadne v táboroch ako behaním po atrakciach, wellness hoteloch, exotických dovolenkách…
Ja mám 50 rokov, robím na 4 rôzne smeny, vrátane nočných a vikendov, robím 2 vikendy v mesiaci. Už nemám 25 a fakt sa teším na každý deň voľna. Rada by som s vnučkou strávila viac času, ale nie som schopná sa starať napríklad o choré dieťa, keď prídem o 7 ráno z roboty, ani ju nemôžem mať celý víkend doma, lebo si potrebujem aspoň jeden deň oddýchnuť. Keď môžem pomôžem, postarám sa a to som chvalabohu zdravá, ale fakt nie som superman a aj ja si potrebujem oddýchnuť, ešte stále mi neskončil život a áno potrebujem ísť aj na dovolenku, aj si zašportovať, aj skočiť na kávu s kamoškou, aj ku kaderníčke, aj na wellness. Vďaka bohu za chápavú dcéru.

@deninka233
A pred tym ako si mala deti ste inak mali vyborne vztahy s rodicmi? Vsetko klapalo na jednotku ?

@deninka233 BTW si neviem pedstavit ze by mi chore deti, ktore su este infekcne nebodaj s horuckou, strazili moji rodicia alebo svokrovci. Vsak sama mam trosku rozumu a ohladuplnosti voci nim a nebudem ich vystavovat riziku, ze ochoreju od dietata. Na doliecenie den dva kedy sice nie je dieta uplne fit ale nie je to este ani na kolektiv, ok, vtedy uz ano. Ale urcite nie pocas prvych dni kedy je dieta najinfekcnejsie. A aj pre to dieta, ktore je celkovo v nepohode, na meranie a sledovanie teploty, podavanie liekov a pod. je urcite lepsia mamka/ocko

Tak hlavne dnesne babky pracuju aj o 10r dlhsie ako tie predtym. Mam 52, pred sebou este min 13r. do dochodku. Moja mama isla do dochodku v 54r.
Keby mi teraz po dni v praci este niekto zavesil nejake vnucata na krk nech s nimi obeham kruzky, ihriska ci pisem ulohy, tak neskacem od radosti. To iste prazdniny, ja som fakt rada ze si cez dovolenku oddychnem.
Ak by bolo moje dieta v nudzi tak byvat u nas ma kde aj s detmi, ale nejaky full servis ci support pri detoch od nas ocakavat nemoze. Vacsinou rano vypadneme do prace a vecer prideme. A aj ked mame moznost HO neznamena ze "nic nerobime".

A este... ja mam casto pocit ze riesenie vztahov v rodine typu "aby mali deti vztah k starym.rodicom" "aby si rodina pomahala" casto maju jediny ciel...strazenie vnucat a materialnu pomoc od starych rodicov.