Konflikt s mamou
Píšem tu ani neviem či pre riešenie tohto konfliktu alebo pre porozumenie alebo či ste boli v podobnej situácii. Začnem tým že pochádzam z katolíckej rodiny, skôr tvrdšieho presadzovania viery akoby sa niekomu páčilo. A v tom začína byť u mňa problém. Som už niekoľko rokov ateistka a som s týmto rozhodnutím veľmi spokojná a šťastná, lenže moja mama o tom nevedela, tušila to ale nikdy som to otvorene nepovedala. Jednak som sa bála jej reakcie a na druhej strane prečo si robiť zbytočné problémy. Taktiež dlhodobo žijem mimo SR, už 10 rokov pomaly. Minulý rok som sa vydala a podarilo sa nám po svadbe aj rýchlo otehotnieť. Snažili sme sa aj predtým len som potratila. Narodila sa nám zdravá dcérka. No všetko sa zbehlo nejako rýchlo a sme sa rozhodli s mužom, že naše dieťa nedáme pokrstiť, aj on je ateista, lebo sme názoru že nechceme dieťa indoktrinovať do nejakého náboženstva ale nech sa sama rozhodne keď bude dospelá. Tak som sa odhodľala to povedať mojej mame, že nie som veriaca a nebudeme krstiť dieťa. No a ako sa možno dalo očakávať neprijalo to nijak pozitívne, ani som nečakala, ale ako na to zareagovala a čo robí nie je v poriadku. Veľmi mi vynadala a ma prirovnala ani neviem komu, no hrozné ani počúvať sa to nedalo. To som musela odísť z domu, lebo by som sa úplne zložila. A ďalej nasledovali telefonáty a maily o tom aká som, aký je môj muž, vynadala mužovým rodičom a nakoniec mi povedala veľmi škaredé veci o našej dcére čo z nej vyrastie. Ja chápem, že je zronená a nešťastná a aj sa snažím ju pochopiť, ale zachádza za akúkoľvek hranicu. Veľmi sa povyšuje nado mňa, môjho manžela a jeho rodičov, kt. jej nič neurobili. Oplzlo mi nadáva (ja som jej nikdy takto neodpovedala) a mi vyhadzuje na oči všetko čo pre mňa v živote urobila, že ako som vyštudovala vysokú školu za jej peniaze, že inak by nebolo nič zo mňa. Inak som popri škole pracovala a keď som po škole odišla do zahraničia, posielala som peniaze na všetko čo bolo treba, na opravy v dome, na kúpu auta a taktiež som zaplatila bratovi celú vysokú školu, keďže bola súkromná. Neviem sa s ňou normálne porozprávať, všetky moje odôvodnenia sú pre ňu nič. Len kričí, že som jej zničila život svojím rozhodnutím a že už nikdy nebude šťastná. Navrhla som spoločnú poradňu/psychologičku to odmietla. Máte podobnú skúsenosť?
Veľmi mi to ubližuje čo robí a už som veľa krát plakala, ale neviem ako ďalej, lebo takto sa ďalej žiť nedá. Keď nás neakceptuje, okey fajn, ale zakaždým si kopnúť do mňa a narábať so mňou ako s handrou to taktiež už nejde. Už nevládzem takto ďalej.
Inak sa moja mama stihla za celé roky pohádať s každým v rodine, lebo jej vždy niekto nejako ublížil, takže jej rodina pozostáva len zo mňa a brata.
PS: niekedy mi to všetko príde, že to nie je o viere ale o kontrole, kt. nado mňou stratila a chcela by ju za každú cenu mať. A taktiež otec už nežije, takže ten nemôže nič povedať a môj brat taktiež nič nepovie, lebo nechce zostať na čiernej listine, aby sa aj s ním hádala, keďže u nej stále býva.
@momo2022 ja som bola vychovávana chodiť do kostola, aby ľudia videli. Oco veľmi nechodil. O ponižovaní ani nehovorím. Vždy som cítila a verila,že Boh existuje no málo som sa modlila alebo vôbec. To je nadlho....až pri manželovi vnímam Boha viac a za všetko ďakujem. Je to smutné, že ten čo si hovorí kresťan,tak dokáže niekedy viac ublížiť ako ten kto je neveriaci. Je to len vaše rozhodnutie a dieťa za nič nemôže. Krst je niečo nádherné. Všetko je o tom ako to cítiš a vnímaš. Žiaľ ja mám oboch rodičov ako ty mamu. Ty ako rodič zodpovedas za výchovu a povedať, že sa dieťa rozhodne samé tak je diskutabilné. No máš aj trošku pravdy. No ak vieru nevidí no z kade ma čerpať. To je asi tak ako,keď niekto čaká lásku, ale ako ju ma dostať, keď ju sám nedáva. Držím palce nech sa správne rozhodneš. Mamu nerieš.. ja som aj rok s otcom nerozpravala. Zablokovala som si číslo,aby som sa nemusela trápiť...až tak... Už s ním komunikujem. Nešlo o to,že sa hnevám, ale o to že ma ponižoval a proste už bolo dosť. Ja som človek čo sa nehnevá no nezabúdam..Čas všetko vyrieši. Nezahojí, no vyrieši.
Ahoj; neviem či si to prečítaš, ale prečítaj si niečo o narcistickych rodičoch, tvoja matka tam spadá a narcistov katolicizmus veľmi priťahuje, hraju moralistov a často kontrolujú svoje deti cez pocity strachu, hanby, viny.
@zoro9836 dobre vidim? Ty ako krestan tu niekoho navadzas na klamstvo s tym, ze ved je to len maly hriech?? 😵💫 lebo ved je ateistka a ona to prezije?
Takto ti poviem, tiez som ateistka a tiez je pre mna klamstvo klamstvom. Nerozlisujem male-stredne-velke. My to nemame ako krestania tvojho typu, ze pachas hriechy a klamstva, vyspovedas sa a odchadzas z kostola CISTY. Ateisti tuto vyhodu nemaju, nemaju na koho tu tiaz zhodit a ostava to na ich SVEDOMI. Takze nie, ja nechcem klamat. Ani malo, ani vela, lebo je mi proti srsti. A uz vobec nie preto, aby sa uspokojil niekto, kto ma byt ten vyrovnany laskyplny a chapavy clovek co by mal ist prikladom “dobreho cloveka”.
@majla87 trošku si ťa dovolím opraviť... Nie nie, ani u katolíkov nefunguje "pachas hriechy a klamstva, vyspovedas sa a odchadzas z kostola CISTY." Bez úprimnej ľútosti a predsavzatia napraviť sa, toto naozaj nefunguje. A ak si to niekto myslí, tak si to myslí dosť zle. Či už je to kresťan alebo ateista 🙂
@majla87 presne tak, všetko je to o ľuďoch a svedomí každého z nás. Preto nemám rada to kolektívne hádzanie zodpovedností (a špín) na jednu, alebo druhú stanu, ako je vidieť aj v mnohých príspevkoch tu... Nikdy nie sú všetci ateisti len tí dobrí, rovnako ako nie sú všetci do jedného dobrí tí veriaci (veriaci čomukoľvek).
@kamatopo jednoznačne je v tom aj sklamanie, a ani jej to nezazlievam, ja ju v tomto aj chápem, vychovala ma v určitej viere a taktiež robila všetko pre nás ako pre deti, len niekedy tie deti sa rozhodnú inak, ale samozrejme tento príbeh ma širší obsah, kt. som všetok nepísala, ja moju mamu mám rada, ale ona si myslí opak, lebo som jej toto urobila.
@vorkola no to je dlhšia odpoveď, keďže u mňa sa to vyvíjalo, samozrejme keď som bola na strednej som verila, lebo mi to bolo povedané, ale veľakrát som premýšľala nad tým významom, potom som si prečítala celú bibliu, ale nanašla som v tom nič čo ma presvedčuje o nejakej existencii boha. A taktiež som sa už v minulosti pár krát pokúsila otvoriť túto tému s veľkým neúspechom až mi nakoniec bolo povedáne, pod mojou strechou moje pravidlá, tak som ich rešpektovala.
@nizzy ja si nemýslim nič zlé o kresťanoch, poznám aj takých aj takých, nemám nič proti náboženstvu, keď je dobrovoľné, lebo je to tvoja voľba. Ale vadí mi keď ma niekto do toho núti, typu: v našej rodine boli všetci veriaci, a ako si mohla zradiť svoju rodinu alebo čo povedia druhý o nás, teraz sa ani ukázať im nemôžem na oči, aj moje kolegyne kt. nechodia do kostola nechávajú pokrstiť.
@zoro9836 preco by mala pokrstit dieta aby bola spokojna nejaka sialena fanaticka? A dietatu to teda ublizi, cirkev za svoje ovecky dostava peniaze od statu kt potom chybaju inde, a v nasej krajine navyse cirkev dost zabrda do zakonov a ludskych prav, takze je dolezite aby sa pocet oveciek znizoval.
@fion22 nie brat nemá nikoho, a obávam sa že si ani nikoho nenájde, pokiaľ bude bývať naďalej s ňou, lebo mám pocit, že pre ňu nebude žiadna postačujúca. Ako situácia je veľmi vyhrotená a všetko čo bolo povedané, už ani neviem či je možné sa vôbec navrátiť do ako tak funkčného stavu. Mne vyhadzuje na oči, že som sa vydala a zmenila, a že žijem v zahraničí (už mi aj povedala, že by ma tam nikedy nepustila, keby vedela že sa toto stane), že nechcem prísť na SR a sa o ňu postarať. Veľmi škaredo sa vyjadruje o mojom mužovi, kt. jej bol ale dobrý ked jej urobil kuchyňu s podlahou alebo zmontoval celú spáľnu a taktiež keď pomohl pri oprave vody. Teraz už za nič nestojí. A taktiež jeho rodičia, lebo ako ju pourážali, tým že sa pochválili na svadbe, že majú šikovného syna. Už teraz nereagujem ako na maili ani telefonáty a uvidím čo prinesie budúcnosť.
@momo2022 Nenechaj sa manipulovať.
Ľudia majú dobrý úmysel hľadať Boha v kresťanskom spoločenstve, v cirkvi, v kostole,to samo o sebe je pekné.. drsná pravda je ale taká, že fanatické kresťanské spoločenstvá ani cirkev nemajú nič spoločné s pravou spiritualitou – ich ovocie sú jedine s prepáčením sektársky vypláchnuté mozgy ich členov.
@zoro9836 podla toho ako sa zachovala a co povedala je sialena fanaticka. Na dietati jej nezalezi lebo pre neho nechce nic uzitocne urobit, odvrhla ho ako spinu, lebo nebude pokrstene, tak co tu obhajujes???
@zoro9836 no to sa casom nepodda! Slova nedia ranit a ostavaju v pamati navzdy, obzvlast ked ta pani mysli vsetko to zlo co vypustila uprimne a smrtelne vazne. Podla teba je v poriadku ze chce niekto niekoho tlacit do viery??
@momo2022 ak to máš v mailoch, tak by som jej pri budúcich nadávkach povedala, nech s tým prestane, lebo pôjdem a nalepím jej maily na kostol, aby aj ostatní veriaci si prečítali ako miluje blížneho svojho. Ak si chceš zachovať psychické zdravie, tu pomôže žiaľ asi len nekontaktovať sa... Namiesto psychológa si možno mohla poradiť kňaza - netvrdím, že všetci, ale niektorí sú dobrí psychológovia a aj veľmi chápaví a tolerantní. Bratovi by som povedala, že ak bude potrebovať pomoc, nech sa na mňa obráti, som mu kedykoľvek k dispozícii, o mamu by som sa nestarala. O tú sa asi postará cirkev, teba už evidentne zatratila.
Chápem Vás, mala som podobný konflikt, ale kvôli tomu, že som opustila kostol a denomináciu svojich rodičov, no neprestala som veriť v Boha a Pána Ježiša, nebolo to také drsné , ako prežívate, ale výsmech, hnev, kritika a výčitky boli niekoľko rokov zo strany 1 z rodičov, druhý to akceptoval. Snažím sa ísť ďalej, a za roky aj moji rodičia vidia, že to, čomu verím, má dobrý vplyv na mňa aj moju rodinu, a viackrát aj ten druhý rodič uznal, aj keď sa nikdy neospravedlnil, postupne utíchli výčitky. Nemáme naj vzťah, ale navštevujeme sa, akceptujeme sa, pomáhame si, ako vieme, aj keď k hlbokému pochopeniu nedošlo. Vaša mama je v šoku, že neprijímate podľa nej to najlepšie a je tam aj strach a hnev z bezmocnosti, manipulácia, strata kontroly, to že Vás uráža a nadáva ju podľa mňa musí osamote trápiť a ako maam musí cítiť, ako Vám ubližuje, aj keď navonok pred Vami to neprizná. Ja som odpustila kričanie a vyhrážky, (a to som bola dospelá, zarábajúca osoba), aj nenávisť, a hnev. Skúste, mame by som povedala, že nebudem s ňou komunikovať, kým sa neupokojí a nebude schopná sa s Vami rozprávať. Navrhla by som, že chem sa s ńou dobrý vzťah, aby moje dieťa poznalo starú mamu,ale v takejto situácii by to nebolo dobré pre Vašu dcéru, nech porozmýšľa. Nezatvorila by som úplne dvere a nespálila mosty, ale dala jej čas. Po čase si podľa mňa uvedomí, že Vás ako dcéru a vnučku nechce stratiť. Veď má len Vás a brata.