Kríza identity
Ahojte. Tento príspevok bude možno dlhší, ale nedalo sa to skresať :D
Píšem tu, lebo by som chcela dostať názor od iných ľudí (čo už čo-to prežili, alebo rovesníkov, ktorých trápia podobné myšlienky) alebo len tak pokonverzovať. Pre samonasieracie typy vopred upozorňujem, že niektoré vety sú písané s nadsázkou.
Gro toho prečo píšem je, že ...veď čítajte ďalej.
Mám 28 rokov, čo je podľa všetkých múdrych článkov najkritickejšie životné obdobie človeka (20-30). Ja som aktuálne nezamestnaná, bez vyhliadky na dlhodobý vzťah. To by nebola taká tragédia, veď ...stane sa. A svetielko nádeje na konci tunela by som videla, keby som mala nejakú životnú víziu, cieľ, na základe ktorého by som si stanovila stupienky po ktorých k nemu pôjdem, lebo ... myslím že tak sa to robí. Chcem začať žiť ten reálny život (a nie žiť stále s mamkou v rodičovskom dome :D).
Prejdem k tomu čo ma najvác trápi. Už dosť dlho žijem v akejsi zmätenosti alebo úzkosti. Nazvite si to ako chcete. Áno aj ja, človek, čo sa snaží všetko brať s humorom a iróniou mne vlastnou sa začínam usmievať pomedzi zuby. Bohužiaľ nepatrím k tým šťastlivcom, ktorý už od škôlky vedeli že chcú byť balerínou, hasičom alebo dnešné deti – influencerom. A tak som si vyberala školy na základe pocitu, náhody, alebo som sa opýtala kamošky kde si dala prihlášku ona a ja som urobila to isté. 2018 sa zo mňa stala absolventka VŠ (stavebný odbor), lebo po strednej som si nenašla prácu na lusknutie prsta (čo som nevedela, že tak nefunguje). Po VŠ som si vyskúšala aj pozíciu lacnej pracovnej sily v zahraničí. Veď kto to vraj neskúsi, nevie o čom je život. Život v multikultúrnom meste ma bavil. Človek aspoň nevidí tie isté ksichty každý deň (som z malého mesta). Celkovo pobyt v cudzej veľkej krajine, kde sa musí človek naučiť orientovať je podľa mňa prospešný. Aspoň na chvíľu nás dostane z autopilota, v ktorom viac-menej všetci fungujeme. Vyskúšala som si reku aj vysokoškolské zameranie v praxi. V máji 2020 som dala výpoveď s tým, že to už viac nechcem robiť.
A tak som teraz tu. Mám pocit že opäť na štarte, stále rovnako neistá, v rovnakom dome len o 10 rokov staršia a bez kamarátok. Samozrejme nejaké kamarátky ešte mám, ale už to nie je ono. Ťažko sa s nimi pije keď musia kojiť :D Povedala som si, že na seba nebudem prísna. Že si dám pauzu a mesiac dva budem doma. Medzitým si rozmyslím, čo chcem ďalej robiť. Veď aj tak cez koronu som pracovala a prečo by som si nedala aj ja oddych. Prešli tri mesiace a na nič som neprišla. Naučila som sa plávať, začala som behávať ale pri otázke na prácu ma stále chytá úzkosť (i keď aj otázky ako kedy sa budem vydávať a že prvé dieťa treba stihnúť do 30tky tiež nie sú bohvie čo). Možno je to preto, že som si vedomá toho, že musím nájsť najskôr sama seba, až potom niekoho s kým sa budem deliť o šťastie. A nie čakať, že ma niekto urobí šťastnou. Toto klišé je zároveň aj sakra pravda. A mňa by urobilo šťastnou keby som našla svoje poslanie. Nie som žiadny workoholik, to nie. Ani nehľadám zmysel života v peniazoch a materiálnych veciach. Ba naopak, som celkom duchovne založený človek (necháp pod tým žiadny náboženský podtón) a ku životu mi stačí naozaj málo čo sa týka vlastníctva vecí. A práve tam je samotné gro môjho súčasného rozpoloženia. keď si uvedomíte že k životu potrebujete len strechu nad hlavou kde sa skryjete pred počasím, nejaký ten denný prídel jedla a vody a nebudú vás ohlušovať všetky nepotrebné banality okolo. Viete čo tým myslím? Keď sa vzdáte drahých handier, bývania na predmestí alebo prežierania sa hambáčmi z mekáča. Až potom začnete rozmýšlať prečo ste tu a čo ďalej so životom.
Podľa osvietených ľudí treba prijať prítomnosť a potom sa Vám vždy ukáže cesta. Ja ju prijímam už tri mesiace. Prijímam to že mám dva roky pred 30tkou, nemám zamestnanie, partnera ani vlastné bývanie. Prijímam aj to že neviem čo chcem ďalej so životom robiť. Či chcem žiť v mojom rodnom meste, v Bratislave, v Londýne alebo v Paríži. Či chcem dať ešte šancu odboru ktorý som vyštudovala, alebo mám nabrať odvahu a zmeniť ho. Či si urobiť druhú vysokú školu, alebo ísť ako dobrovoľník pomáhať deťom v Afrike (na to by som musela zlepšiť svoje jazykové skills). Len to nechcem prijímať ešte ďalších 10 rokov.
Mám pocit, že pre mňa by bolo najlepšie, keby mi niekto naplánoval každú oblasť môjho života. Niečo v štýle ..budeš robiť túto prácu a budeš ju robiť 20 rokov, dostaneš tento byt a musíš si zobrať tohto muža, lebo to tak bolo dohodnuté od vašich 4 rokov :D. Dnešná sloboda je pre mňa frustrujúca. Zneisťuje ma. Všetky tie články typu: ,,nesnívajte, ale konajte,, , ,,žiadna práca nie je dokonalá,,...Vraj máme urobiť akýkoľvek krok, len aby sme nestagnovali. Ja nechcem urobiť krok, ak kvôli tomu kroku nebudem mať dostatok času a energie fokusovať sa na to, na čo som skutočne bola predurčená. Bojím sa jednoznačného rozhodnutia, že keď si vyberiem určitú prácu, uzatvoria sa predo mnou ďalšie cesty.
Chcela by som byť ten typ človeka, ktorý sa nad týmito vecami nezamýšľa a len tak si ničneriešiac pláva životom. Ale bohužial ja myslím tri kroky dopredu a jedna myšlienka mi predbieha druhú. Akosi som sa pomyselne vzdala a dúfam, že všetko nakoniec dobre dopadne. Ale viem že to nie je správne. A netýka sa to len mňa. Bezdetnej, bezzáväzkovej a bezhypotékovej ženy. Aj ľudia 30+ riešia podobné existenčné problémy.
Tak ako to je? Dá sa to? Zistiť nejakým komplikovaným vzorcom čo má človek v živote robiť, alebo mám počkať po 30tku nech prejde toto kritické obdobie? Alebo ísť do tej Afriky?
Aj vy ste sa medzi 20-30 ocitli v rovnakej kríze, alebo ju práve zažívate?
Väčšina z Vás bude po prečítaní tohto príspevku nasratá. Či už kvôli gramatickým chybám alebo jednoducho preto lebo mám 28 a ešte oxidujem doma. Ale pre tých pár jedincov, čo sa buď v tomto našli alebo mi nedávajú pomyselnú facku odkazujem, že mi môžu napísať súkromnú správu. Rada pokeciam
PS 1: Pre namosúrené ženy, ktoré by ma už dávno vyhodili z domu: nie som príživník, nepijem, nedrogujem a na bývanie prispievam.
PS 2: Tajne dúfam že si touto cestou nájdem dákych kamarátov, keďže môj sociálny život je v ruinách :D
@riri178 giiiiirl, ja mam 30 dve deti a tiez stale neviem co so sebou. Pred detmi som mal entry level/dead end corporate job, do ktoreho sa ani nemusim vratit lebo ma muz zivi. Co je desive pretoze tym padom nemam ziadnu motivaciu - teraz ok som doma s detmi, ale co bude o rok? Hej, first world problems.
To ze citis uzkost a depresiu v tomto svete v tomto case je uplne normalne. Vsetci cakaju od vsetkych zazraky, vsetko ma byt dokonale. Zamestnavatelia cakaju ze mas po skole 73727482 rokov praxe; hovoris 65 jazykmi a ponukaju ti za to o chlp viac nez minimalnu mzdu. Byvanie nikdy nebolo drahsie, najma v hlavnom meste (pomer prijem/naklad) takze ani to neprispieva na dobrej nalade pre vyhliadky do buducnosti... takze je ok ze sa citis akosi sklucene. Ale ber to tak: pokial nemas vylozene zly vztah s mamkou, uzivaj si ze ste spolu kym sa da 🙂
Sry necitala som uplne cely clanok, ale asi by som ti poradila taku nejaku vseobecnu radu, ze snaz sa vidiet na veciach nejake pozitivum. A zaroven sa pozri na ludi, ktori su na tom horsie - da ti to uplne inu perspektivu. Znie to trosku ako hyenizmus? Mozno, ale aj to niekedy treba. Svet nie je ciernobiely...
A posledne co by som chcela, hej byt vo veku kedy mas okolo seba kojace kamosky a ty deti nemas a chces chodit von mkze byt narocne. Podla psychologov v dospelosti si vieme lahsie najst romantickeho partnera nez platonicke priatelstvo. Ja som tiez prisla o kamaratov/ky potom co som sa stala matkou a nielen o tie bezdetne. Ale aj ostatne baby co maju deti su take ze “jaaaasneee uvidime saaaa!” A mozem ich pozvat 1000x, vzdy pride nejaka vyhovorka. Ale tiez to chapem: ja sama mam limitovane mnozstvo casu nazvys a nie vzdy sa s nim chcem delit. Asi pre mojich kamaratov nestojim za to 😂 Nevadi, nasla som si inych: napriklad sedavame v podniku pod branou s nasim susedom ked chodime kocikovat a zistili sme ze je to celkom super pan 😅
Takze netreba zufat, ber veci s nadhladom, ta depka prejde... a pride dalsia z niecoho ineho 😂
Nečítala som komentáre, ale osobne si neviem predstaviť, len tak nic nerobit, lebo neviem co robit. Neda sa podla mna presne povedat, ze toto ma.bude naplnat. Pokojne sa moze stat, ze mame urcitu predstavu o práci a realita je uplne ina. Vela urobi kolektív, ako je praca ďaleko, ci treba dochadzat atd, ohodnotenie... Na tvojom mieste sa pokusim najst pracu, tesim sa, ze mam stabilny prijem a popritom sledujem, ci sa niekde neobjavi nejaka zaujimavejsia ponuka. A co sa tyka vzťahov, tak to asi takymto hlbavym premyslanim nijak neovplyvnis.
@riri178 ahoj, a numerologicky vyklad? Mne to naprikald veľmi pomohlo, aj ked som potajme vedela akym smerom sa mam uberať,, toto mi tak dodalo odvahu.. Tiež som sa citila nejako nápodibne ako ty vtedy.. Ak chces kludne mi napíš 🙂
@riri178 Treba pracovať na svojej osobnosti, hľadať aj a pomocou odborníkov svoje silné stránky charakteru, venovať sa tomu, čo ti ide a posilňovať slabšie. Určite by som na začiatok vyšla z rutiny života, potom hľadaj aj napr. koníčky, ak by si bola tvorivý typ to by pomohlo na začiatku. osobne si myslím, že je na tebe roboty ako nakostole, veľa roboty. Doslovne makačka na svojej osobnosti. V niektorých štátoch to ľudia chápu tak dobre, že ak chcú sa v živote a sebe zorientovať postavia to za prioritu a vzdelávajú sa aj niekoľko rokov, trénujú. Na dovolenky nechodia k moru a netratia čas rozmýšľaním nad samými sebou, lebo bez vedomostí z tejto oblasti nič nevymyslia, idú aj na 2 týždne na osobnostné tréningy, potom majú šance uspieť aj v profesnom živote a aj v súkromí. Ešte jeden postreh z tvojho listu: veľmi nízke sebavedomie. Dobrá správa je že aj to sa dá dokopy, ak budeš tvrdo pracovať na rozvoji svojej osobnosti a pozor čítanie trápnych ľahunkých článkov na fb nestačí, to vyžaduje veľmi serióznu prácu s naozaj odborníkmi. No a ešte jedno, vaša generácia je poznačená tým, že má poradie hodnôt poprehadzované, ešte to treba zverifikovať, možno u teba to nie je tak, z listu som to len ľahko postrehla, môžem sa mýliť, nerada by som ublížila. Všetko dobré. Zuzana
@riri178 máš talent na písanie 👍
Poď na vino😁
Pozri polku úspechu máš za sebou. Popisala si celkom trefne svoju situáciu a vieš na čom si. Najväčšou chybou bude neurobit nič. A čokoľvek ine bude to správne. 😉❤
Príspevok si napísala s nadsádzkou, tak ber aj ten môj s nadsádzkou. Nemáš krízu identity, len ti ostalo priveľa času na premýšľanie. Okamžite s tým prestaň. Lebo inak bude "kríza identity" medzi 30 a 40, po 40, medzi 40 a 50 a nasledovné krízy stále len horšie. Život nemusí mat "zmysel". Nemusíš nájsť "poslanie". Ani sa "fokusovať" na jedinú "správnu" vec. Nemusíš mať kariéru. Život nie je cesta v ktorej musíš spraviť 10 správnych rozhodnutí z 10 000 možností v jedinej správnej sekvencii inak je všetko v háji. Väčšina rozhodnutí ktoré denno-denne robíme má o sebe samostatne na to čo príde v budúcnosti nulový vplyv. Je to len hlúpa ľudská tendencia asociovať aktuálny stav udalostí so spontánnymi rozhodnutiami spred 10 rokov. Akurát to pekne znie v článku vo Forbese. Prestaň sa konfrontovať s nedosiahnuteľnými filmovo zidealizovanými obrazmi "úspešných" ľudí, ktorí v živote dosiahli všetko čo chceli lebo spravili tie "správne" rozhodnutia v tom "správnom" čase. Tieto obrazy ukazujú len pozitívnu skutočnosť A ale zatajujú negatívne skutočnosti B, C a D. Byť "len" priemerný je ok. V prírode všetko tiahne ku priemeru, napríklad aj stromy v starom prirodzenom lese majú všetky veľmi podobnú výšku. Tak prečo je slovo "priemerný" v ľudskej reči pomaly totožné s nadávkou?
Tým nechcem povedať, že máš ostať do konca života nezamestnaná, u rodičov, tráviť čas pozeraním telky a hraním videohier. Na začiatku si nájdi nejakú prácu kde bude aspoň trochu normálny kolektív a budú na čas posielať výplatu. Nikde nie je napísané že tam musíš ostať navždy. Prestaň mať na seba tak vysoké nerealistické nároky a kašli na vyrývačné reči ľudí čo si nespokojnosť s vlastným životom ventilujú nevhodnými otázkami a nevyžiadanými radami do života .
@riri178 ja ta uplne chapem mnohe tvoje slova akoby som pisala ja..a to mam aj fajn pracu aj vztah vlastne byvanie som v tomto smere spoko ale..stale sa citim akasi neuplna a to uz dlhsiu dobu. Citim ze toto co tu zijeme nema vyssi a hlbsi zmysel. Je to svet pretvarky mamonu kde vyhralo ego peniaze bezcharakternost atd az na par svetlych fakt malo vynimiek. Je tazke sa vymanit spod tlaku okolia a verejnosti vsetko okolo nas ta velmi ovplyvni. Mne pride ako jedna z moznosti nebrat do uvahy to ako si vychovana co tvoje okolie a rodina a zvysok tato spolocnost je nejak naprogramovana a akoby kazdy mal zit podla jedneho vzorca cele zle. Rozmyslanim o tom co v zivote chces na to urcite neprides 🙂 je to klam a hra ega. Je to hlboka a zlozita tema. Mne vela ludi radilo hladat inspiraciu v prirode ale stale sa hladam neni to ono. Citim ze toto co tu je neni pre mna a mam chut postavit sa tomu chrbtom a ist uplne inou cestou len ktorou..ktovie 🙂
To mi pripomina jeden vtip.. "Som rada ze mi mojho manzela vybrali rodicia. S vedomim ze som si takeho debila nasla sama by som nevedela zit." Ty by si tiez najradsej zivotne rozhodnutia ktore mizu viest aj k omylom hodila na niekoho ineho 😀
Dievca, dievca,.. nehladaj robotu, v ktorej budes stastna. Hladaj stastie v tom co robis.
Stavebnictvo je podla mna uzasna vec.. neviem ake mas zameranie ale v stavebnictve je po tebe aj nieci vidiet... ale ak ta to nebavi rob nieco ine.. len rob. Nesed doma a nemysli na to ze sa ti nic nechce a ze nevidis zmysel.. on nepride sam len tak. Cim stastnejsi sme tym lepsie veci k sebe pritahujeme. Enjoy. Mas krasny vek.. a este dlho budes mat. ♡
Som prekvapená koľké útočíte na to, že nepracuje a žije z úspor.To sa nesmie dať si oddych?Pravdepodobne čerpá podporu a, keby nemala rezervu na účte tak nezariskuje.Kolko ľudí si dá oddych, cestuje, ide do zahraničia, spraví si kurzy prečo treba žiť ako ovca ráno vstať, do práce, obchod, spať a tak 40 r
Ja to kvitujem chce mať kľud a porozmýšľať čo ďalej.
@riri178 radim Ti nájsť si kouča 30 tku cítiš ako bilancovanie a vyvíjas na seba tlak, že by si mala...mať predstavu čo chces robiť, ako zit a čím máš viac možností, tým si zmatenejsia.
Za mna lietas v oblakoch a prilis filozofujes. Tiez robis chybu za chybou. Ani ja som dokonca este na vyske nevedela co presne chcem robit, po vyske som sa dostala po prace ktoru som neznasala ale stale som hladala co dalej a hlavne som robila. Nehrozilo dat vypoved a az potom rozmyslat nad tym co dalej. Teraz mam sice kralovsky plat, ale stale nie som uplne stotoznena s pracou. Z niecoho zit ale treba, a ta "moja" praca si ma raz urcite najde. Po 6 odrobenych rokoch mam stale len 29. V tvojom pribehu chybaju nejake roky. Co si robila kym si sla na VS? Ked si ako 28 rocna dostudovala tak si zacala ked si mala 22? Ked dobre viem studuje sa 6 rokov. Co si robila po strednej? Tak dlho si studovala a nenapadlo ta ze taku pracu nechces??? A potom sa hned odtrepat do zahranicia a robit nieco na co skolu vobec netreba, no uplne od veci. Dat vypoved z praxe a este pocas korony ani nekomentujem. Proste si tam kde si len svojim pricinenim. Je nieco za cim si v zivote sla? Nejaky ciel? Z tvojich slov mam pocit ze nie. Skor to znie ze hladas ciel ale nechce sa ti ist po ceste.
Začni písať 😁. Barz fajne sa to čítalo 🙂.
Nech sa ti darí ❤️
Ahoj, podľa toho, čo píšeš v prvých riadkoch, nemám pocit, že by si mala kríziu identity. Ale vieš, čo chceš robiť a čo naopak nechceš robiť. Takisto vieš presne popísať, čo ti chýba. Takže by som to nevidela tak tragicky, aj keď človek niekedy môže vidieť veci čiernejšie než sú. Najmä pokiaľ sa dostane do situácie, ktorá sa môže stať na prvý pohľad bezvýchodisková a primárne sa dotýka jeho ega 🙂 Pokiaľ ide o to bývanie s mamkou, ja by som sa na tvojom mieste niekam posunula, či už to bude spomínaná Bratislava alebo zahraničie. Rodné mesto, kde si užívajú ("užívajú") rodínný život, podľa mňa neprospieva tvojej mysli. Ak chceš skúšať nové veci, začni napr. s maličkostami. Vyskúšaj nový recept, zreorganizuj si izbu, zavolaj mamku na výlet alebo chod na výlet aj sama, to strašne prečistí myseľ 🙂 Napríklad, ja som teraz tiež v podobnej situácii. Nemám prácu a tiež nemám vzťah. Oboje potláčalo moju osobnosť a skutočné ja 🙏 Ale pokiaľ ide o môj terajší čas, tak si to užívam. Venujem sa kresleniu, čo bolo moje dlhoročné hobby, ktorému som sa prestala venovať. Takisto sa venujem rastlinkam a pravidelne chodím na trh kupovať čerstvú zeleninu a lúčne kvety. Chodím do galérii, aktívne sa zaujímam o umenie a spoločenský život. Snažím sa veľa čítať (knihy aj články), pretože to sú veci, ktoré som pod vplyvom rutinného života zo svojho života vytesnila. A čo je dôležité, vždy sa snažím vyzerať dobre, čiže makeup a pekné oblečko je must have, keď idem von, pretože najhoršie je sa opustiť 🙂 A samozrejme, to beriem tak, že toto obdobie nebude trvať večne, lebo preto aj niečo robím, ale zároveň si ho aj veľmi užívam, lebo viem, že mať takýto čas pre seba je dar. Verím, že som ti aspoň trošku pomohla 🍒
@sunny8 Aha, dakujem 🌻😉.