Lezie mi na nervy vlastné dieťa
Ahojte, potrebujem sa skôr vykecať...Ale ak vás napadne nejaká konštruktívna rada, tak kľudne dajte . Máme dve dcérky, jedna má 2r5m a druhá má 1r1m. Tá staršia je už pomerne samostatná jednotka, pekne sa prehrá, už ju aj čo to zaujme, dokáže pozerať rozprávky alebo si čítať knižky. Tá mladšia akurát začína chodiť, takže sa vkuse niekam strká, všetko objavuje, povedala by som, že je hlavne vždy tam, kde by nemusela(nemala) byť. Samozrejme, že ju hračky v súčasnej dobe moc netrápia, najradšej je pichnutá v zásuvkách, otvára všetky poličky, šuflíky, prípadne najnovšie začína stále liezť na gauč, hore dole, x krát spadne alebo jej staršia niečo urobí. Keď nerobí toto, tak ma asi tak pol dňa neustále prenasleduje, trhá za tepláky a vlastne sa dožaduje pozornosti. Ja sa cítim hrozne zúfalo, že to takto píšem, ale naozaj mi to už neskutočne lezie na nervy. Trištvrte dňa je u nás pre niečo plač. Buď mladšia, to je asi tak polku toho času, alebo staršia, lebo sa niekde buchne, alebo sa s mladšou doťahujú o hračky a podobne. Niekedy si tu pripadám ako taká opičia mama, že sa po mne vkuse niekto liepa, stále ma niekto ťaha a vlastne v tejto našej domácnosti nie je asi ani 5 minút ticha. Boh vie, že milujem svoje deti a som šťastná za ne, ale niekedy mám pocit, že by som potrebovala ísť aspoň na týždeň preč sama iba so sebou. Často sa cítim hrozne pre to, že nie som taký typ matky, čo sa dokáže hrať s deťmi pol dňa. Ja son nikdy nebola nejaký materský typ, väčšinou sa mi kamošky smiali, že sa s deťmi bavím ako s dospelými, nemám súrodencov a nikdy som tak akosik nebola taký ten dievčenský typ hrať sa s bábikami a obdivovať bábätká. Tým nechcem povedať, že nemám rada deti, tie svoje milujem a položila by som za ne aj život, len proste nedokážem s nimi sedieť na zemi a hrať sa napríklad hodinu s niečim. Pomáha mi mama, ktorá si chodí pre staršiu zvyčajne dvakrát do týždňa, ale aj tak mi stále tá mladšia ostane doma. Akože len chcem povedať, že jediný čas, kedy si môžem oddychnúť a vkľude posedieť, tak je vtedy, keď obe spia na obed. Stane sa však, že staršia nechce spať a vtedy som už taká nervózna, že už tu po nich aj húkam ako blbá a už ich aj capnem, keď urobia nejakú blbosť. Jednoducho, som zo seba smutná, že to takto cítim a neviem, ako to mám v sebe spracovať, ako to zosúladiť tak, aby som sa večer o siedmej netešila na to, kedy konečne pôjdu spať. Nenávidím, keď mi niekto povie, aké mám super poslušné deti, že ako sa sami zahrajú a takto, pretože doma tá mladšia naozaj len mrnčí a to má od spokojného a milého dieťaťa naozaj ďaleko. Neviem, ale cítim sa vážne vyfľusnuto. Nehovorím, že je to každý deň, ale mám také obdobia. Toto je presne to obdobie, kedy sa mi chce plakať pokaždé, kedy sa naťahujem s tou mladšou pri prebaľovaní, lebo ona nevie ležať dve minúty vkľude, keď staršej poviem desaťkrát jednu vec, kým to urobí, keď sa doťahujú o každú hračku...Viem, že tu na koníku je veľa mamičiek, ktoré majú omnoho vážnejšie problémy, keď to niekedy vidím, s akými problémami sa tu pasujú niektoré mamičky, ktoré majú choré deti, je mi trápne zo seba, že tu riešim takéto hlúposti, ale mám tak nejak potrebu sa z toho vykecať a snáď to pomôže. Ďakujem za prečítanie.
Ja to mám doma už 9 rokov. Dvojičky majú 5 rokov a neustále sú v sebe, robia si zle, koľkokrát hučia, revú pol dňa... Snažím sa ich potom nejako zaujať, aby si nerobili zle. Za tých 9 rokov som nikde nebola sama, prípadne s mužom, všade chodia s nami. Neviem, čo je to ísť do kina, vlastne hej, boli sme 2x - na rozprávky 🙂, neviem, čo je to mať hodinku pre seba, iba ak si zoberiem v práci dovolenku a som doma sama. To ale buď upratujem, alebo žehlím a podobne. Hlavne, že sú zdravé... 🙂
Ahoj. Presne viem, ako sa cítiš. Mám tri deti. Najstaršia už má 9 rokov, mladšia 2r9m a najmladší 1r6m. Takto som sa cítila aj ja, ver mi...celé dni krik, plač, no proste hrôza. S tým, že prostredná nespáva od 2 rokov, čiže už mi to fakt prerastalo cez hlavu. Riešenie jednoduché...od nového roka som nastúpila do práce na plný úvazok a cítim sa super. O deti sa stará manžel (keď má voľno v práci ) striedavo s mamou, ktorá je na dôchodku. Ja sa cítim fakt oveľa lepšie, hlavne som kľudnejšia. Manželovi to vyhovuje a deckám tiež. Jednoducho si zvykli. Chcem ti teda len poradiť, ak máš možnosť a dovoľuje vám to situácia, nastúp do práce, aspoň na pol úväzku. Každá mamina nie je taký "mamičkovský typ" a skutočne takéto typy obdivujem...😎
@simculllka deti su tu a treba sa starat a vekom ucenim do skoly, obliekanim do skolky to bude horsie.Takze sa skus skludnit hoc aj navstevami psyvhologa to doporuvujem je to dobre relax na nervy a ziskas nadhlad.vycitky ma niekedy kazda mama.Nesmies na ne kricat!lebo potom sa tak isto budu spravat oni.Skus ich zaujat niecim novym daj im nejaku inu zabavu.Podla mna rozptylenia mas dost pises, ze obcas ides do kina ci sauny
mozno nemas tolko empatie, ked pises, xe sa k nim spravas ako k dospelym mozno si aj ty tak bola vyvhovavana pozri sa spat na tvoju vychovu a vztah tvojej mamy k tebe
a upusti z dokonalosti su to male deti a mala si ich velmi po sebe to sa dalo cakat, ze roky to budu strkanice a hadky o hracky
ahoj, je normálne, že máš niekedy také pocity, veď sme len ľudia a nie stroje,...u nás je to troška inak, ja mám 10-ročnú a 2-ročnú, takže staršia sa s mladšou celkom pekne zahrá, hoci je tiež často krát veľa kriku, ...ale ja Ti poviem, že skôr čím sú deti staršie a myslím teraz pubertálny vek, tým je to horšie, lebo tá staršia už má svoju svoju hlavu, v kuse papuľuje, neposlúcha takisto, samé pripomienky a pod.
Mladšia má už cez dva roky, je to živel a stále ju kojím, je úplná závisláčka, slúžim aj ako chodiaci cumeľ, ale to mi až tak nevadí, veď z toho vyrastie, ...mne skôr vadí to papuľovanie od staršej...
poviem si však, že čas tak strašne letí a ani sa nenazdám a budú veľké a že mi až bude ľúto za tým, ako na mne viseli ked boli maličké...
@betina1984 mas to tazke, dufam, ze to nie je u kazdych deti rovnake. Ja sice este nemam dieta ale planujeme ho mat a som velmi zvedava ake bude a este ked sa podari druhe. Hadam sa nebudu hasterit a nebudu k sebe zle
Ahoj.Viem asi ako sa citis,moj starsi syn ma 6 rokov,ten je samostatny,ale Jakub ma 15.mesiacov a ten je vsade,tiez strka palce kde nema,otvara sufliky,vytahuje z nich veci,strka palce do zastrciek,neustale sa chce nosit,taha ma tiez za teplaky,hracky ho nezaujimaju.Ja mam tiez niekedy nervy a dochadza mi trpezlivost,ale raz je to moje dieta tak to musim vydrzat a starat sa o neho,je este maly moc tomu nerozumie a objavuje tak svet.
No, takto ja som typ ako ty...ja mam rada len vlastne deti a nikdy som na ne nehovorila tutu mutu. Uvedomila som si vsak, ze proste plati,ze vsetko je docastne a vsetko pominie, plus mi doslo, ze to netreba prezivat. Maly mal fazu, ze tahal sufliky, naucila som ktore moze a nech vyhadzuje, ja som pila kavu a nazvala to samostatne hranie. Preslo ho to. Okolo roka mu isli zuby ( zuby su smrt) nevedel, co so sebou...no konec, som muzovi plakala v kupelni, ze neze nechcem dalsie deti, ja nechcem ani to, co mame. Do babyboxu uz nevosiel, takze sme si ho nechali a preslo to. Vsetko prejde. V maji sa narodi druhy syn, my sme vedome isli do tak maleho rozdielu, kvoli nasmu veku, kvoli tomu,ze sme lenivy rodicia a nechcem 10 rokov riesit plienky a este by sme jedno chceli. Cakam peklo, ale stale myslim na dve veci, moju mamu ako mala tri deti do troch rokov, muza debila a ani umyvacku riadu a pampersky 🙂, plus ako som uz raz niekomu pisala, ked mi je najhorsie, myslimm na muzovu babku, ako musela s dvoma detmi vo veku mojich vojst do plynovej komory a to teda, ma chyti aj v najhorsi den, taka vdacnost a pokora, ze ma nerozhadze uz nic.
Inak ver, ze kazda, ale absolutne kazda matka aj toho najkludnejsieho dietata sa tesi, ked dieta zaspi na noc. KAZDA a ked tvrdi, daco ine KLAME. 🙂
Pocitovala som presne toto iste ,mala som detičky hned po sebe ,medzi nimi rozdiel 10mesiacov ...tak si to predstavte ,,,tiež som bola zufala,kričala ,plakala,všetko naraz niekedy ,po nociach nespala,a potom som si vyčítala,ked som zvýšila hlas a citila som sa na nič ,vela som o tom aj čítala,no nepomohlo ,max tak na 2 dni som bola silnejšia a lepšia matka ..neboj nič ...časom budeš už len navyše..ako ja teraz maju 3 a 4 ročky a už ma nepotrebuju ,mám už čas aj na seba ,no tu nastal u mna další problém ,ja neviem čo mám robit ,bola ssom zvyknutá sa neustále venovat detom ,ráno rýchlo navarit ,detičky musia papat ,potom rýchlo oboch poobliekat ,ved detičky musia chodit na čerstvý vzduch ,potom rýchlo nakrmit,uspat ...ked už spinkali rychlo oprat ,povešat ,upratat ,zobudili sa vždy aako naschvál ,ked ssom to ltt stihla a funguj ,usmej sa ,rob s nimi somarinky ,deti sa musia tešit ,rýchlo znovu nakrmit ,hrat sa a dávat pozor ,jedno ledva chodí ,druhé sa začína otáčat aby nespadlo ...ale poviem ti stojí to ..tie momenty ,ked ta dietatko stisne za ruku ,obijme ,pohladí ,ked sleduješ ako navzájom začínaju spolu komunikovat,je mi až smutno ....tak strašne to letelo ...by som to vrátila a možno by som sa na niektoré veci vykašlala ,lebo ja som pedant a ešte viac sa im venovala...manžel robí v zahraničí ..svokra to je kapitola ...a moja zlatá maminka je tiež v zahraničí ..tak som si toto krásne obdobie užívala sama a ssom hrdá na to že som to zvládla a neboj zvládneš aj ta ... každá jedna z nás by si zasslužíla medajlu ,poprípade vyznamenanie ,sme skvelé užasné mamy❤
@simculllka Mala som to isté, s tým rozdielom že mne vrieskali 2 deti naraz (dvojcatá) od rána, hned ako vstali do večera. Ak som odišla z izby hoci len na wc rev ako keby ich vraždil..to bolo v období ked mali cca 6m až 1r. Bola som v katastrofálnom psychickom aj fyzickom stave, tam bolo viac vecí aj to že som ich mala problem zniesť z 3posch., že sme málo obaja s mužom spali lebo vrieskali v noci do 1,5r, bola som na tom tak že som myslela že skončím na psychiatrii. Vysilená, cez deň ak nespali už som bola agresívna že som si nemohla lahnuť na chvilu..najesť som sa nemohla v klude, na wc v klude..a z toho vyplývali zdravotné problemy ktoré sa zacali nabalovať. Bol to zabijak ale prežili sme, obaja sme chceli chvílami ujsť, a v takych podmienkach nečudo, ale ustáli sme to, deti vyrastli zacali lepšie spať.. Aj ked su stále "náročné" vyžadujú pozornosť, baví ich robiť si ulohy pre predškolákov, rátat, písmenka sa učiť hoci maju len 3r.. Je to aj povahou, niektoré deti su kludné, iné rodičom nedajú dýchať, mna sa opýta aj 10x to isté no čo už je to v pohode, hlavne že su zdravé 🙂
Ahoj. 🙂 Ja mám zatiaľ iba dvojmesačné dieťa, takže na nervy mi ešte nestihla ísť. Ale párkrát som šla na nervy ja sebe. Napr. včera som skoro až plakala. Pretože dcérka máva večerné nervozity, že je plačlivá a včera sme boli mimo byt, okolo 18.00 som prišla domov. Malinká ma potrebovala, čiže som sa nemohla venovať "potrebným veciam". Tj. vypratať a naložiť umývačku riadu, poskladat pradlo zo sušičky, všade boli nejake blbiny porozkladane a takato vec ma popri plačucom babatku dostala do uplneho stavu. Darmo mi chlap v telefone hovoril, ako si s nou mam lahnut na gauč a túliť sa a on uprace... Ja som proste mala taky stav, že som MUSELA upratať ja. No nenormálne nervy som mala. Citila som, že to proste nezvladam.
Keď som sa ukludnila a realne si s malou ľahla, tak som si povedala, že som dobrá ťapa, keď riešim také kraviny. Ako neviem, či som si myslela, že sa svet zruti, ked sa neposklada pradlo atď... Možno treba aj voči objavujucej menšej dcerke zaujať taky postoj, že no a čo, že vyhadže tamto a tamto... Samozrejme, nebezpečne veci treba vyložiť preč a nechať ju. Tak sem tam spadne. Na rohy ochranu, alebo aj na šufliky existuju tie poistky... Ona len robí to, na čo je aktualne "naprogramovaná", rovnako, ako aj tá moja včera. A my to vieme. Tak je dosť možne, že aj u teba sa nejedna o to, že ti lezie na nervy dieťa, ale možno ty sama sebe.
A čisto teoreticky, ak by som mala mať dlhodoby problem s pobytom na rodičovskej dovolenke, zrejme by som zvažovala dať deti do jaslí a chodiť do práce, aj keď s minimálnym ziskom. To len ak by som sa v role matky nenašla. 🙂
@simculllka boze toto ako keby som ja pisala. My este zijeme aj v zahranici. Rodicia k nam sice chodia, pomozu, no aj tak su s detmi u nas, takze ich mam stale na ociach. A mladsi nechce momentalne byt s nikym, len s nami. Ja mam prave obdobie, kedy kazdy den placem, aka som hrozna mama, ze len kricim. Uz aj starsi chce byt radsej s muzom ako so mnou, z coho mi je este horsie. No nebudem sa tu rozpisovat o tom, ako ma muz cas sa s nimi doma jasit a ja musim aj upratat, navarit... Takto som si to vobec nepredstavovala, je to tazke, no moja nadej je prichod jari. Snad ked budeme viac vonku, bude vsetko lepsie 🙄
@tanija
Ano presne ,mne sa pár krát stalo ,že som musela mamine zavolat a revala som že už je toho dost ,nevládzem ,si niečo spravím...som bola naozaj hotová ,to som mala také obdobia a nebodaj obaja chorý ostali ,jeden konečne s teplotou zaspinkal,druhému nie a a nie klesnut ,dávala som zábaly ,nepomohlo ,potom do vaničky ,maličký začal plačkat ,zobudil setričku,botom bol duet ..je vela momentov o torých by sa dalo písat ...možme aj knižku napísat 😅...,kked teraz nad tým tak premýšlam ,velmi vdačím svojej maminke ,ktorá to so mnou aspon po telefone zvládla...velmi mi pomohla a ja som sa jej ešte ani nepodakovala...nie nadarmo sa hovorí že človek pochopí svojich rodičov,už bohužial až ked sa ním sám stane ..Držím Vám palce všetko len to dobré celej Vašej rodinke želám ❤
@simculllka myslim, ze to ma takto 95% zien, ale maloktora to prizna 😊
Ja zvyknem hovorit, ze vymenim dieta za psa 🙈 A to teda tu malu Al kaidu milujem viac ako cokolvek a maly je pre mna alfou omegou...ale tiez nie som typ, ktory dokaze sediet pri hre hodinu a byt velmi kreativna. Pre mna bola skolka vykupenim... takze sa za svoje pocity nehanbi, nemas sa zaco.... si tiez len clovek 😉 Takze vypadni rano a pridi vecer 😊 A ak mozes, pokojne aj na ten tyzden 😜
Ahoj, myslim ze si zhrnula pocity vacsiny maminiek co sme doma na rodicovskej.viem sa uplne vcitit do tvojej koze,ta unava nechut a neustaly zoznam veci co musis urobit a cakas ze to niekto spravi za teba.ja mam sice len jedneho synceka,horkotazko vybojovaneho a tiez chytam stresy a bengy ked nieco ulozim a on to vzapati znovuv rozhadze.preto si stale opakujem ze ake prazdno som citila ked pri mne nebol a bola som bez neho.vsetky mozne domace prace sa snazim robit s nim. Zametam?dostane metlu a z a meta s o mnou, idem prat?naklada pradlo do pracky. Trva to sice 5x tak dlho ale aspon sa zabavi.je to pre neho forma hry a travime tak cas spolu. Moznoze ine deticky by to nebavilo to neviem, ale mozno skus toto.a budete mat radost zo spolocne straveneho casu vsetci traja, deticky sa nieco naucia.ja si tiez vsimam na syncekovi ze on neziaducu cinnost robi znudy. Ked ho zabavim tak je poslusny.hahaaa a presne viem co citis ked ti ini povedia ze ako sa pekne zahraju ked ste niekde inde.aj moj drobec je taky,sice extra zivy no tiez sa vie inde zahrat
Ja mam zatial iba 1 dcerku ma rok aj 1 mesiac,teraz chyta take.maniere a len aby som sa jej plne venovala,nic riadbe neurobila,srdi sa,vie sa aj hadzat do zadu,rev kolkokrat,dnes som uz musela zvysit hlas lebo uz fakt mala divne fanty a tiez som taka ze neviem sa nonstop s nou hrat a dakedy ma take stavy ze nevydrzi sa dlho hrat potom protivna a nevien co dalej,a to som zvedava co bude od septembra lebo sa mi ma narodit druhe babo,takze asi to bude o riadne nervy,mam aj strach i sa tesim,ja sa spolieham ze mi svokra pomoze alebo nasi na vikend malu zoberu ze sa bude tam hrat a ja druhemu drobatku sa venovat.
Keďže mám už aj odrastené deti (17 a 12) vrátili sa mi spomienky 😀 keď sa narodila najstaršia,mala som 20 a tiež som toho mala občas plné bryle 😀 teraz mám doma 4 mesačnú princeznú a neskutočne si to materstvo užívam.. Už sa teším aj na to ťahanie za tepláky 😊 sú to fakt chvíle, ktoré sa už nezopakuju..
@simculllka co tatino? Nechat ho s detmi a ty niekam vypadnut? Pravidelne raz-2x do tyzdna..
Alebo mama nezvladne obe deti? Prip.este s otcom (ak mas,prepac,ak nie).
Alebo ich daj na pol dna do jasiel a ty do prace na polovicny uvazok.
No žienky, konečne som sa dostala ku počítaču, baby spia( pán boh zaplať za to, dúfam, že aspoň dnes dajú aspoň hodinu a pol spánku...). Ani som neverila, že sa vás nájde toľko, čo ste na tom podobne. Ďakujem každej jednej z vás, čo ste napísali ( aj tomu jednému pánovi 🙂). Toto bol presne ten účel, pre ktorý som to napísala, aby som videla, či sme na tom viaceré rovnako a ako to riešite. Chcem len povedať, že niekedy ma to mrzí práve preto, že si uvedomujem, ako ten čas letí. Vidím to hlavne na tej staršej dcérke, že ona už začína byť také dievčatko a veru že v septembri by som ju rada dala do škôlky a už teraz mi je to ľúto, keď si pomyslím, že nebude s nami pol dňa. Na druhej strane sa teším, že sa konečne budem môcť venovať troška tej mladšej, pretože teraz mám pocit, že je taká odložená stále. Ono viete, ja sa jej aj chcem venovať, ale staršia hneď pribehne a chce všetko robiť s nami a chce mi hneď sedieť ona na kolenách a nakoniec to skončí revom, lebo obe chcú byť na mne a jedna druhú odtísajú. Viete, ja by som si niekedy želala mať tak ešte aspoň tri páry rúk navyše a jedny oči aj vzadu na hlave..aby som ich dokázala ustrážiť a robiť s nimi všetko, čo chcú. Asi je to inak aj týmto počasím, ten môj splín ( a asi aj ten PMS- ako sa ma tu niektoré pýtala, či to náhodou nebude ono😀DDD ). Ja sa už len teším na to, kedy začne byť natoľko pekne, že budeme môcť byť naozaj viac vonku ako doma, lebo doma je to o hubu a že teda chodíme dosť vonku aj na dlhé prechádzky, ale akosik to nestačí. Tak sa všetky držte a silné a pevné nervy a veľa trpezlivosti. Verte mi, že sa cítim omnoho lepšie, keď sme tu takto podiskutovali, tak už len dúfam, že mi to dlho vydrží a nebude sa včerajšok opakovať ( muž došiel z práce nečakane skôr a našiel nás všetky tri plakať :DD ). Ďakujem ešte raz aj za všetky rady. Ozaj, ešte ma napadlo k tej práci...že mne tak deň niekedy ubehne, že si neviem predstaviť, že by som teraz chodila do práce, hoci pracujem na dohodu a vykonávam nejaké projekty, ale niekedy je to len raz za týždeň a niekedy je to aj 4krát a keď je to častejšie, tak sa to manželovi moc nepáči, chce, aby som sa venovala rodine a nie práci. Len chcem povedať, že by som šla rada pracovať aj na 4 hodiny denne niekam, ale neviem si predstaviť tú mladšiu aktuálne dávať do jasiel. To radšej nejako so zatnutými zubami prežijem ešte ten rok, snáď sa to zlepší, keď už bude väčšia. Takže tak.
Dakujem. Paradne citanie. Som normalna. Ked si sebe nepomohla ale mne urcite. Aj mnohym dalsim co to nepriznaju. 😉
@simculllka
podla mna si normalna zena s normálnymi potrebami a vedz ze viacej zien je takých ako si ty, ako tie typicke mamickovske typy, co zabudnu pozerat dolava - doprava.
Nehraj sa na niekoho, kym nie si, proste ty si samostatna individualita, samostatna bytost so svojim citenim, prezivanim a darmo ti bude niekto nahovarat svoje citenie, prezivanie, ked ty nie si dotycna a vnimas a prezivas to uplne inak. Ty sama vnimas ze v danej situacii, v akej sa nachadzas nie si spokojna a vedz, ze deti to vnimaju rovnako a mozes sa pretvarovat a hrat "ved tieto chvile uz nikdy nepridu", raz to tak nevnimas a bodka...
Starsia uz v pohode moze ist do skolky/jasliciek, sem tam aj tu mensiu tam mozes dat a spravit si den iba pre seba, pravdaze ziadne varenie, upratovanie, ale iba chod si zaplavat, na masaz, zregenerovat...
Verili by ste, že už sú hore, tie moje deti? Staršia nespala a zobudila práve aj mladšiu.Toto je presne tá chvíľa, kedy si musím opakovať dookola mantru, že tam nejdem do tej izby radšej, lebo by som ich najrašej roztrhla na polku...
Este tak pred dvoma rokmi by som asi nevedela o com pises.. Ale teraz viem 😂 mam tri, nemam moznost niekam vypadnut, vypnut.. A tak sa to na mne odzrkadluje podobne ako pises.. Takze nie si sama.. Doma som 5ty rok a az teraz citim frustraciu, co je asi celkom uspech.. Ale viem, ze v mojom pripade je to aj o pocasi.. Tato zima ma neskutocne zabila, drzi ma v hroznej nalade..
U nas dtto my mame tiez 14 mesacny rozdiel. Take pocity mam aj ja. Neboj bude to lepsie. Nasi uz maju 2r3m a starsia 3r5mesiacov. Pekne sa prehraju. Jasne aj sa biju, skriepia ale je to lepsie... ale lubia sa ako kone. Ochranuju jeden druheho pred ostatnymi.
Nadych, vydych.... bude lepsie a lepsie
@simculllka aj ja dakujem za tuto debatu,zasiahla ma presne v uplne rovnakom case a situacii😁
Mam 2,5 rocnu dcerku a 5 mesacneho cvrcka a teda ze nikdy som si o sebe nemyslela,ako velmi sa daju moje hranice trpezlivosti posuvat🙈
Lubim ich strasne,uplne najviac a rovnako by som ich niekedy najradsej zavrela do skrine😁 Su dni a "dni".
A to pocasie robi svoje,aj my sme furt vonku sice,ale uz by som rada mala ma sebe menej ako 3 vrstvy a kojila kadejako,ked treba vonku🙈
baby vsetko je to o vychove 😀
Inak, mojou psychohygienou býva v týchto zimných( škaredých) dní skladanie puzzle. Znie to úplne psycho, ale normálne mi je ľúto si ísť večer ľahnúť skoro, aj keď by mi to niekedy fakt prospelo, lebo mám pocit, že toto je jediný čas, kedy môžem robiť niečo len tak sama pre seba bez toho, aby mi to chcel niekto zhodiť za päť sekúnd alebo niekto odo mňa niečo chcel každé tri minúty. Čiže často sme s manželom aj do polnoci hore a skladáme si 🙂
Presne viem o com pises...takto to aj ja niekedy mam ... starsi ma 4 mladsi 17mes. Stale sa teperi kam nemusi a nic ine nerobi len ma taha za teplaky...taky nerv uz mam niekedy ze dovi. Ze rozmyslam ci som mala mat vobec niekedy deti, az dve! Starsi malemu pomaly nic nechce dat, ten uz len zo zvyku pre vsetko mrnci ☹ a kopec ineho... A inokedy je to uplne super, ze sa zahrame, pomojkame, tak prestanu tieto stavy. Tiez mi manzel pomoze aj stari rodicia starsieho beru, aj tam prespi cez vikend ... ale byt tak sama aspon dva dniii 😉
Nie si sama, neboj 🙂