Lezie mi na nervy vlastné dieťa
Ahojte, potrebujem sa skôr vykecať...Ale ak vás napadne nejaká konštruktívna rada, tak kľudne dajte . Máme dve dcérky, jedna má 2r5m a druhá má 1r1m. Tá staršia je už pomerne samostatná jednotka, pekne sa prehrá, už ju aj čo to zaujme, dokáže pozerať rozprávky alebo si čítať knižky. Tá mladšia akurát začína chodiť, takže sa vkuse niekam strká, všetko objavuje, povedala by som, že je hlavne vždy tam, kde by nemusela(nemala) byť. Samozrejme, že ju hračky v súčasnej dobe moc netrápia, najradšej je pichnutá v zásuvkách, otvára všetky poličky, šuflíky, prípadne najnovšie začína stále liezť na gauč, hore dole, x krát spadne alebo jej staršia niečo urobí. Keď nerobí toto, tak ma asi tak pol dňa neustále prenasleduje, trhá za tepláky a vlastne sa dožaduje pozornosti. Ja sa cítim hrozne zúfalo, že to takto píšem, ale naozaj mi to už neskutočne lezie na nervy. Trištvrte dňa je u nás pre niečo plač. Buď mladšia, to je asi tak polku toho času, alebo staršia, lebo sa niekde buchne, alebo sa s mladšou doťahujú o hračky a podobne. Niekedy si tu pripadám ako taká opičia mama, že sa po mne vkuse niekto liepa, stále ma niekto ťaha a vlastne v tejto našej domácnosti nie je asi ani 5 minút ticha. Boh vie, že milujem svoje deti a som šťastná za ne, ale niekedy mám pocit, že by som potrebovala ísť aspoň na týždeň preč sama iba so sebou. Často sa cítim hrozne pre to, že nie som taký typ matky, čo sa dokáže hrať s deťmi pol dňa. Ja son nikdy nebola nejaký materský typ, väčšinou sa mi kamošky smiali, že sa s deťmi bavím ako s dospelými, nemám súrodencov a nikdy som tak akosik nebola taký ten dievčenský typ hrať sa s bábikami a obdivovať bábätká. Tým nechcem povedať, že nemám rada deti, tie svoje milujem a položila by som za ne aj život, len proste nedokážem s nimi sedieť na zemi a hrať sa napríklad hodinu s niečim. Pomáha mi mama, ktorá si chodí pre staršiu zvyčajne dvakrát do týždňa, ale aj tak mi stále tá mladšia ostane doma. Akože len chcem povedať, že jediný čas, kedy si môžem oddychnúť a vkľude posedieť, tak je vtedy, keď obe spia na obed. Stane sa však, že staršia nechce spať a vtedy som už taká nervózna, že už tu po nich aj húkam ako blbá a už ich aj capnem, keď urobia nejakú blbosť. Jednoducho, som zo seba smutná, že to takto cítim a neviem, ako to mám v sebe spracovať, ako to zosúladiť tak, aby som sa večer o siedmej netešila na to, kedy konečne pôjdu spať. Nenávidím, keď mi niekto povie, aké mám super poslušné deti, že ako sa sami zahrajú a takto, pretože doma tá mladšia naozaj len mrnčí a to má od spokojného a milého dieťaťa naozaj ďaleko. Neviem, ale cítim sa vážne vyfľusnuto. Nehovorím, že je to každý deň, ale mám také obdobia. Toto je presne to obdobie, kedy sa mi chce plakať pokaždé, kedy sa naťahujem s tou mladšou pri prebaľovaní, lebo ona nevie ležať dve minúty vkľude, keď staršej poviem desaťkrát jednu vec, kým to urobí, keď sa doťahujú o každú hračku...Viem, že tu na koníku je veľa mamičiek, ktoré majú omnoho vážnejšie problémy, keď to niekedy vidím, s akými problémami sa tu pasujú niektoré mamičky, ktoré majú choré deti, je mi trápne zo seba, že tu riešim takéto hlúposti, ale mám tak nejak potrebu sa z toho vykecať a snáď to pomôže. Ďakujem za prečítanie.
@simculllka genialne si to napísala, diky 🙂 Ako by som čítala o sebe 😉 a to mám len jedno! Malá má 22 mesiacov a huba otvorená v kuse od chvíle, ako vykukla na svet - proste nonstop rev doma, a keby len doma. Vôbec nechrápe - keď bola bábo, spala 15-20 min denne 😅 v tehotenstve som pribrala 13 kg a po pôrode som schudla 25 😅 až môj muž začal protestovať 😅 proste to isté ... nemohla som, a ani teraz nemôžem sa od nej ani na minútu pohnúť, neostane v kľude ani na pol minúty, teraz navyše prišlo obdobie vzdoru takže permanentné ziapanie za všetko a za nič celý deň 😅 tiež počasie ma zabíja, aj keď ju vytiahnem do každého počasia okrem dažďa... a tiež sa už modlím, nech čo najskôr príde jar. Posledných pár týždňov mi prestala spávať po obede, buď vôbec nespí, alebo spí tak pol hodinu. Ráno vstáva so mnou okolo šiestej, keď tatino ide do práce; večer síce zaspí okolo 20:00 ale tak za hodinku a pol už zasa ziape. Pevne dúfam, že keď budeme celé dni vonku, tak sa trochu zlepší aj spánok. Magnézium beriem ráno, na obed, večer 🙂 myslím, že trochu pomáha. Ale inak mávam fázy, že som úplne na prášky a najradšej by som vypila na posedenie fľašu vína. Na čas, keď ide spať, čakám ako na spasenie. hračky, knižky a rozprávky ju bavia tak na päť minút... Rodičov mám ďaleko, so svokrovcami rátať nemôžem a môj muž je od rána do 18:00 v práci ... takže som na ňu prakticky nonstop sama. Je to niekedy o držku a podľa toho sa niekedy aj cítim 😅 mne strašne pomáha hudba. keď spí (teda večer a v noci), pustím si do uší a užívam si to. ak mám chvíľku voľna (teda skoro nikdy), alebo ak sa práve niečím zabáva (teda skoro nikdy), tak si kreslím (niekedy aj holých chlapov, super to odreaguje mozog 😅). Veľmi nikam nechodím, pretože bývame dosť od ruky, ale moc mi pomáhajú aj prechádzky so psom počas vzácnych chvíľ, keď je s ňou tatino (a on chce ešte aj druhé... ) takže ... neviem čo na záver, asi že vydržať a nezblázniť sa ❤
Toto poznam, aj ja mam dve deti s malym rozdielom a zo zaciatku to bolo velmi tazke. Chce to len vydrzat, kym trochu povyrastu. Jasne, ze treba si aj oddychnut, mal by pomoct manzel, mama, svokra. Mne napriklad nema kto pomoct, ale mamicka zvladne vsetko, ked musi🙂, nauci sa obracat, stihat, niekedy sa aj vyplace, ked je toho na nu vela. Skus im vymysliet nejaku hru, co ich zabavi, zaujme, ked mas toho uz dost a chces trocha kludu, pustit im pesnicky, rozpravku. Ved zachvilu ti starsia pojde do skolky a budes to mat lahsie uz len s jednym dietatkom doobeda.
Ja len tolko...http://zaslouzilamama.blogspot.sk/2017/01/dny-o...
@simculllka ani nevies, ako ta chapem.
@cajomila Ten článok je úžasný...bodaj by si ho chcela prečítať každá jedna žena, ktorá sem prispela svojím komentom 🙂
Vitaj v klube 🙂 moja dcera ma 2,5 roka a sem tam sa uz zahra aj sama, ale ked tiez mava obdobie, ze za mnou beha ako tien a vtedy je to na gulku do hlavy. Kupovat stale nove hracky ma prestslo bavit, uz to nemam kam dat 🙂 a aj tak ju vsetko bavi chvilu. U nas zacali ficat montessori aktivity. Urobim jej nejaku hraciu skatulku s goralkami a pod blbosti. Chvilu sa s nou pohram a ona potom beha sama s tou skatulkou aj 2 hodiny :D hlavne treba nechat len par hraciek a schovavat a obmienat. Tiez len cakam kedy bude trochu vacsia. Asi ako vacsina mamiciek z tohto klubu 🙂 netreba sa hanbit za to, ze nie si typ, co sedi detom pri riti
necitala som vsetky prispevky, a poviem ti za mna,.... a to mam len jednu a bola planovana, milujem ju najviac na svete a tiez mi obcas lezie na nervy, hold nie som ten typ zeny, kt. odkedy je matkou nepotrebuje nic ine.... ale u mna sa to ventiluje tym ze chodim aj do prace takze tam si oddychnem zo stereotypu a co som aspon na sebe spozorovala, a snazim sa to eliminovat , ze som z nej nervozna a lezie mi na nervy ked mam blby den , zle sa vyspim, malo sa vyspim, pms atd...alebo ked je ozaj par dni katastrofalne pocasie (co nastastie nebyva casto) alebo ked je chora (co tiez byva vynimocne)...a neda sa byt dlho vonku,
myslim si ze kazda mamicka ma obcas zly den, aj ked nie kazda to prizna...
@germaniawerks ty si dobry vymet👎
Mam dve! Priznam sa... radsej vencim psa ako ich pocuvat a vkuse riesit ich spory. Ja nie som typ matky, ktora koji do 5 rokov, nema kocik, lebo decko ma nalepene na sebe s ceckom v hube. Nie! Ja som proste rada, ked vypadnem a nevidim ich pol dna
@simculllka Ty si písala o mne...
Proste nie si ten prototyp matky na materskej,ja to chapem.aj ja som taka.Boh vie ze svoje dieta milujem a ked nie som vycerpana z prace tak nemam problem sa s nou aj nejaku chvilu prehrat ale presne ako pises citim strasnu potrebu byt aj sama so sebou a obcas mi to decke knucanie lezie riadne na nervy.Kazdy vecer dakujem za to ze je zdrava a to je to najdolezitejsie,ale byvam z nej nervozna a podrazdena a obcas aj obchyti po zadku.Mne na tieto stavy VZDY pomoze vyspat sa.Nie ked ona spi ale ked sa ja vyspim mam ovela vacsiu trpezlivost a kludnejsiu hlavu.Takze ti poradim ked spua spi aj ty.a chod spavat aj cim najskor aj ty.Poriadok a tiady pockaju.Hlavne vela spi a bude ti lepsie,uvidis 🙂
Ale mam dobru spracu.Uz to bude len lepsie,za tok sa so starsou uz ovela lepsie a rozumnejsie porozpravas a dohodnes a mladsia bude tiez vacsia 🙂
Ono taketo nieco zazije raz kazdy rodic a zvlast mamicky, lebo tie su s detmi najcastejsie. Ale to prejde. Kazde dieta je ine - jedno je kludnucke a to druhe moze byt ako cert. Ale aj tak ich budes lubit nech su akekolvek. skor by som povedala, ze sa potrebujes ist niekam vyvetrat a stravit chvilku bez nich.🙂
@simculllka neboj sa, príde chvíľa a tvoje dieťa ti povie: Mama, daj mi už pokoj! Chcem byť sama! Alebo "Mama, odchádzam!" Ešte ti za tým bude smutno, keď ti jedného dňa deti odídu z domu a máš prázdny byt. Užívaj si to naplno. Predýchaj a ideš ďalej!
@simculllka Mi máme len jednu vo veku 2 rokov a tiež je to niekedy s nou na nervy. A tiez nam vravia ze je to pokojne a dobre dieta.
Ja sem tam ak vladzem zoberiem malu von, alebo opacne vyzeniem manzelku z bytu a ona sa ide niekam potulat po obchodoch.
A urcite chceme aj druhe. Zatial mame len tuto jednu krpanu 2 roky a 2 mesiace a 6 rocneho jack rusell teriera, obcas mam dojem ze su ako 2 deti, tiez sa biju o hracky a za hodinu spravia v byte kalamitu ako po pade atomovej bomby.
Nemyslim si ze tvoja 2,5 rocna je az tak samostatna, aj nasa je sem tam dobra a sem tam ako cert, potom zase ma obdobia ked za vsetko rucí, zo vsetkym bucha a podobne. Kazdy den je iny. 🙂
Ale ako tu pisu aj vyssie, uzi si to, je to len raz za zivot, este as nad tym aj zasmejes.
Nasa mala mala/ma pupocnikovy pruh, bola to katastrofa, akonahle si nevedela prdnut, rev, krce, vzdy sme utekali domov dat ju do vody.... snad este tyzden dozadu neprespala celu noc a teraz sa zobidi mozno raz v noci a mi to aj chyba 🙂
Uz nemava krce, pruh a jej ciastocne stiahol.
Ale tiez je pravda ze deti su mali vydieraci, skusaju kto im co povoli a co si mozu dovolit, ber to tak ze sa ich charakter iba formuje.
Aj nasej sa sem tam ujde jedna po zadku, ale to z teba nerobi zleho rodica.
@simculllka no asi potrebujes pauzu dakoho kto ti pomoze..a trocha vybehnes von..mam dvojcata...mne to vzdy pomohlo..a vies co??asi az potom cloveku dojde ked bude sediet sam doma ze to bolo najkrajsie obdobie..🙂
deti su uz take dvojcata maju uz 6 rokov ale stale sa dotahuju bojuju..moj oddych je ked muz si zoberie jedneho a ja zostanem s jednym doma..aj ich spravanie je lepsie ked amju aspon jedneho rodica na chvilu pre seba
zhruba okolo 2 rokov som doma pri nich nemohla spravit nic a boli casy ked som im nieco rychle hodila daku polievku chceli..a nam som objednavala co som nestacila navarit poriadne pretoze nonstop boli niekde na lustry plafone v skrini...a nedalo sa pri nich urobot vobec nic..skus poziadat o pomoc okolie si vycerpana preto to tak vnimas
@germaniawerks Konecne tomu rozumiem, takze ja som na svet priviedla troch malych votrelcov! Ked si nedam pozor tak ma ten najmensi v noci uplne vycicia. Asi preto spim len na pol oka... 😝
Alebo ma teleportuju na ich domovsku planetu... 🐙
@tiper24 Toto vediet skor ...
@evitka83 Ja som raz isla maleho tiez vzdelavat Montessori- tak rozne nadobky naplnene vodou, lavorik...- som sa tesila ako si budeme prelievat. A on schytil lavor, vylial, skopol nadobky, vylial a ja som mala zabavu zachranit plavajucu podlahu, zatecene pod linkou 🤣 Na tom videu to tak romanticky vyzeralo 🙂 Len moj syn to nepochopil 😎
Podla mna su tieto pocity uplne normalne, a vyplyvaju z toho, ze je uplne neprirdzene pre deti aj pre rodicov to dnesne usporiadanie, ked je mama vacsinu casu s detmi sama a je pre ne jedinym socialnym kontaktom. Stovky rokov to bolo tak, ze sme zili ako ludia omnoho viac na hromadke a aj ked mala zena viac malych deti, tak ona aj tie deti boli stale v kolektive, boli tam stari rodicia, surodenci rodicov, starsie sesternice, susedia s detmi, ktori vsetci zili vacsinu dna von a navzajom si deti prizreli, dali na ne pozor, deti mohli interagovat od malicka kazdy den s kopou blizkych ludi, ktori ich dobre poznali. Aj vase deti su dobre a spokojne, ked pride navsteva, alebo ked ste von s kamoskami ci v materskom centre? A ked su doma s vami zavrete, tak ste vsetci na nervy? U nas to tak je. Lebo ono je takato izolacia vlastne uplne neprirodzena a trochu chora. Dieta, a este k tomu take male, je uplne spolocensky kontaktny tvor, ma to naprogramovane, ze vyhladava komunikaciu, aby ziskalo zrucnosti zaradit sa do "svorky". Kedze v dnesnej dobe je jedina osoba, ktoru ma na to k dispozicii, jeho mama, tak je na nu nasmerovane 100 percent pozornosti, ak ma deti viac, tak nasobky tej stovky. My mamy na materskej vlastne musime vykryvat celu tu niekdajsiu ludsku tlupu. Neni divu, ze sme celkom psychicky vyzmykane. Jeden maly byt, hracky a ihrisko musi nahradit vsetko zaujimave dianie v niekdajsej otvorenej komunite vonku. Nase deti sa od praveku nezmenili, ale musime ich vychovavat v uplne inych pomienkach, a uplne prirodzene nam z toho obcas prepina.
Inak, u nas pomaha - menit prostredie, chodit do materskeho centra, pozyvat k nam navstevy, sestrine starsie deti, chodit s malou vsade, kde sa nieco deje - to je jedno, ci na trh, na vystupenie deti na namestie, do miestneho muzea na kusok prednasky o hocicom, pozriet, ako bagruju jamu na novu bytovku, do kvetinarstva, na vlakovu stanicu, do potravin... alebo s nou doma robit hociake prace a nechat ju "asistovat" a odpisat skody 🙂 Minule sme montovali doma ikea nabytok, dieta stastne spokojne dobre ako med, ocmulalo vsetky imbusove kluce, z krabic malo preliezky, ukazovalo prstekom tam tam, je, aha, co rodicia robia, uzasna zabava :D
dobre, precitala som si to, citim sa ako hrdina
zanedbala si psychohygienu zrejme
a nie si matersky typ, mozno bolo na mieste zamysliet sa, ci vobec mat deti
ta mala zrejme citi to zhnusenie a preto este zvysuje ziadost o pozornost
najlepsie, keby ta plnohodnotne striedal manzel aspon kym sa vrati z prace, ty chod robit nieco, co ta viac naplnuje zatial, mozno to nejak do konca rodicovskej das
ale dieta je na cely zivot, na tento svet sa nepytalo, ty si rozhodla, ze prislo
ale este si super hyper dobra milujuca mamina oproti inym, tak to ber, nie je na tom ta tvoja dcerka najhorsie, mozno budes vediet viac davat, ked uz budu vacsie, teraz sa opri o okolie, manzela, rodicov, neviem...ja tiez nemam surodencov a toto som pri detoch nepocitila
@celasapremenim kebyze rodia len "materske" typy, tak by asi vymrela populacia...lebo si myslim, ze 80percent matiek na materskej (ale aj neskor) ma pocit zlyhania a vycitiek....ze nemala mat deti? preco preboha? co tym detom robi take strasne? ze sa citi vystavena, unavena, nenaplnena, nervozna? no a co.sak nenapisala ze ma chut ich dat na adopciu... ja som rada ze som sa svojej mamke narodila aj ked ona sama nie "matersky typ"...co je matersky typ? ta stastna obrazkova kojaca nosiaca montessori spaldove keksy pecuca mamina? ci? nie je to len nieco vykonstruovane dobou a tlakom clankov z kazdej strany o tom co vsetko je mozne a treba stihnut kym sme na materskej? takze deti su na nas, lebo sme na materskej, sup, navstevovat materske centra, montessori dielnicky, baby plavanie, zapnut telku je hriech, domacnosti je na nas, lebo sak sme na materskej, sup sup nejake zdrave recepty dostudovat, vybavit nejake urady, lebo ved doobedu sa toho viac stihne, idealne sa dovzdelavat,aby sme po materskej mali co do zivotopisu napisat, ak uz nezacat podnikat, nezabudnut socializovat, aby nam na tej materskej nepreplo...a este! starat sa o seba! nech nam manzel neujde za nejakou co je v praci krasna, intelektualne naplnena, vecne usmiata...a tak mama co zije rok dva tri v tomto svungu si povie, lezie mi to vsetko na nervy, asi nie som MATERSKY typ- aky vyzaduje doba...nie my, nie nase deti...
Myslim, ze rocnemu dietatku by si nemala capnut po zadku, mna by to ani nenapadlo, a zato, ze si nervozna z nich, tym nic nevyriesis, to su este velmi male deticky
@simculllka potrebuješ aspoň na chvíľu z toho kolotoča vypadnúť. Deti daj na varovku babkám alebo manželovi a Ty choď sama alebo s kamoškami na babskú jazdu. Proste si už z deciek prepracovaná, to je všetko. Chce to len reset a zasa bude všetko ružové. A zasa, raz za čas zopakuj.
Ahojte mamičky a tatinovia, ďakujem za každý váš príspevok. Rada by som vám povedala, že odkedy som napísala túto diskusiu, cítim sa lepšie, pretože som sa jednak z toho vypísala a jednak som zistila, že v tom nie som sama a ten spolupatričnosti, že niekto to pozná a prežíva podobne, je k nezaplateniu. Chcem len povedať, že sa tak necítim stále a nie je to až také vážne, ako to možno pôsobí v úvodnom príspevku, ako som písala, sú to obdobia, kedy mám toho naozaj dosť a túžim byť aspoň na pol dňa slobodná a bezdetná, ale svoje deti by som nevymenila a som vďačná za ne. Tiež chcem zdôrazniť, že sa nenudím na materskej, sme v dosť veľkom sociálnom kontakte s ľuďmi, máme veľa kamarátov a deti sú v podstate každý deň s nejakými inými deťmi. Len doma je to o hubu, keďže tú mladšiu doma nič poriadne nezaujíma, tak chodí za mnou a je taká umrnčaná. A viete, ráno vstávame napríklad pred siedmou a ideme von o desiatej a za tie tri hodiny, dokiaľ nejdeme von, tak pol času prereve, tak je to dosť také na nervy idúce.. Nehovorím, že mi to lezie na nervy vždy, niekedy som synonymum pokoja a kľudu, ale niekedy na to fakt nemám nervy, ani energiu, ani chuť, ani nič 🙂 Takže takto je to u nás. Ja len viem, že niekedy to potrebujem zo seba dostať, lebo keď to držím v sebe, tak mi je ešte horšie. Mužovi to viem povedať, on to akože chápe, ale myslím, že najviac to pochopí len mama, ktorá je s deťmi celé dni a vie, o čom hovorím. Žiaľ, v mojom okolí je hodne mamičiek, ktoré majú len jedno dieťa a nedokážu pochopiť, že sa niekedy nestíham venovať dvom deťom naraz.Je veľmi ťažké baviť sa s niektorými mamami o tom, pretože úprimne vám poviem, keď mám len jednu ( mama si napríklad zoberie staršiu alebo manžel sa stará o mladšiu a my ideme so staršou len tak do mesta, akože na nákupy ), tak mám pocit, že život je gombička. Zrazu mám minimálne jednu ruku voľnú a môžem sa venovať polnohodnotne jednému dieťaťu a je aj väčší kľud. Tým nechce povedať, že nie som vďačná za dve deti, len niekedy mám fakt pocit, že mi chýbajú ešte nejaké končatiny navyše...🙂 alebo schopnosť byť na dvoch miestach naraz..
mala by si si najst troska casu len na seba... vies vypadnut troska von s kamoskami na vinko ale ku kozmeticke... musis troska ulavit aj telu aj mysli... kazda mamina taketo pocity istotne preziva, lebo sa nevieme zmierit so stereotypom a vela veci nam chyba.. no dietatko zato nemoze a to si treba uvedomit
@simculllka Presne toto, ze mamicky co maju len jedno dieta sa porovnavaju s tymi, co maju dve a chvalia sa, ake su sikovne. Netreba sa porovnavat, kazdy ma ine podmienky a kazda mamicka to ma tak, ako si to zariadi. Sme sikovne maminy, ked zvladame viac ako jedno dieta. A poznam aj tie rady okolia, ze kazdy vie, co by si mala robit, lepsie ako ty🙂
"Čiže často sme s manželom aj do polnoci hore a skladáme si"
chceš povedať že keď sa dáš dopredklonu vytrŕčajúc zadný kosoštvorec tak tvoj frajer skladá puclečko?