Lezie mi na nervy vlastné dieťa
Ahojte, potrebujem sa skôr vykecať...Ale ak vás napadne nejaká konštruktívna rada, tak kľudne dajte . Máme dve dcérky, jedna má 2r5m a druhá má 1r1m. Tá staršia je už pomerne samostatná jednotka, pekne sa prehrá, už ju aj čo to zaujme, dokáže pozerať rozprávky alebo si čítať knižky. Tá mladšia akurát začína chodiť, takže sa vkuse niekam strká, všetko objavuje, povedala by som, že je hlavne vždy tam, kde by nemusela(nemala) byť. Samozrejme, že ju hračky v súčasnej dobe moc netrápia, najradšej je pichnutá v zásuvkách, otvára všetky poličky, šuflíky, prípadne najnovšie začína stále liezť na gauč, hore dole, x krát spadne alebo jej staršia niečo urobí. Keď nerobí toto, tak ma asi tak pol dňa neustále prenasleduje, trhá za tepláky a vlastne sa dožaduje pozornosti. Ja sa cítim hrozne zúfalo, že to takto píšem, ale naozaj mi to už neskutočne lezie na nervy. Trištvrte dňa je u nás pre niečo plač. Buď mladšia, to je asi tak polku toho času, alebo staršia, lebo sa niekde buchne, alebo sa s mladšou doťahujú o hračky a podobne. Niekedy si tu pripadám ako taká opičia mama, že sa po mne vkuse niekto liepa, stále ma niekto ťaha a vlastne v tejto našej domácnosti nie je asi ani 5 minút ticha. Boh vie, že milujem svoje deti a som šťastná za ne, ale niekedy mám pocit, že by som potrebovala ísť aspoň na týždeň preč sama iba so sebou. Často sa cítim hrozne pre to, že nie som taký typ matky, čo sa dokáže hrať s deťmi pol dňa. Ja son nikdy nebola nejaký materský typ, väčšinou sa mi kamošky smiali, že sa s deťmi bavím ako s dospelými, nemám súrodencov a nikdy som tak akosik nebola taký ten dievčenský typ hrať sa s bábikami a obdivovať bábätká. Tým nechcem povedať, že nemám rada deti, tie svoje milujem a položila by som za ne aj život, len proste nedokážem s nimi sedieť na zemi a hrať sa napríklad hodinu s niečim. Pomáha mi mama, ktorá si chodí pre staršiu zvyčajne dvakrát do týždňa, ale aj tak mi stále tá mladšia ostane doma. Akože len chcem povedať, že jediný čas, kedy si môžem oddychnúť a vkľude posedieť, tak je vtedy, keď obe spia na obed. Stane sa však, že staršia nechce spať a vtedy som už taká nervózna, že už tu po nich aj húkam ako blbá a už ich aj capnem, keď urobia nejakú blbosť. Jednoducho, som zo seba smutná, že to takto cítim a neviem, ako to mám v sebe spracovať, ako to zosúladiť tak, aby som sa večer o siedmej netešila na to, kedy konečne pôjdu spať. Nenávidím, keď mi niekto povie, aké mám super poslušné deti, že ako sa sami zahrajú a takto, pretože doma tá mladšia naozaj len mrnčí a to má od spokojného a milého dieťaťa naozaj ďaleko. Neviem, ale cítim sa vážne vyfľusnuto. Nehovorím, že je to každý deň, ale mám také obdobia. Toto je presne to obdobie, kedy sa mi chce plakať pokaždé, kedy sa naťahujem s tou mladšou pri prebaľovaní, lebo ona nevie ležať dve minúty vkľude, keď staršej poviem desaťkrát jednu vec, kým to urobí, keď sa doťahujú o každú hračku...Viem, že tu na koníku je veľa mamičiek, ktoré majú omnoho vážnejšie problémy, keď to niekedy vidím, s akými problémami sa tu pasujú niektoré mamičky, ktoré majú choré deti, je mi trápne zo seba, že tu riešim takéto hlúposti, ale mám tak nejak potrebu sa z toho vykecať a snáď to pomôže. Ďakujem za prečítanie.
Co sa tyka mna a mojich deti je to vsetko na poriadku, zatial sa mi dari vsetko zvladat ale aj vdaka mojmu partnerovi, ktory mi velmi pomaha a podporuje ma
@simculllka Ahoj, neboj sa - nie si ani zlá matka a ani nič podobné. Si proste len unavená a vyšťavená z detičiek a všetkého toho naokolo. Plne Ťa chápem, lebo ja mám 3 deti za 3 roky a všetky sú ešte maličké. Najmladší má 4 mesiace. Teraz posledný mesiac som mala tiež veľmi náročný, lebo všetci sme boli chorí a vtedy sú deti fakt na nevydržanie. Obe moje dcéry sú ešte veľmi živé a energické a prostredná (1 rok a 10 mesiacov), lezie po nábytku, poza nábytok, otváranie šuflíkov je na dennom poriadku a tiež chodí v kuse za mnou a mrnčí. Mne naopak hovoria, že keby mali také deti ako mám ja, že sa odstrelia. Často počúvam iné mamičky, že oni by také deti nezvládali, že to mám ťažké a pod. Myslím si, že je lepšie počuť na detičky chvály ako opačne. Staršia dcéra 2 roky a 10 mesiacov, chodí už do škôlky a povedali mi, že je ťažký oriešok. Živá, energická, zvedavá a tvrdohlavá. Ja ich držím dosť nakrátko, lebo ináč by som sa zbláznila. Rozmaznané nie sú - to nehrozí. Samé mi zaspávajú, staršia sa sama naje, oblečie, vyzlečie a sama vie ísť na záchod a poutiera sa - ja ju iba skontrolujem a aj napriek tomu čo vie, sa mám čo obracať. Teraz mi všetci traja spia, tak môžem trocha popozerať MK. 🙂
Neboj sa, príde, jar, leto a bude lepšie. Vybehajú sa na ihrisku a čerstvý vzduch prospeje nie len im ale aj tebe. Veľa mamičiek sa ide doma s deťmi zblázniť, hlavne keď je vonku zlé počasie a nedá sa nikde ísť...
Ja už neriešim dokonale upratanú domácnosť a varím na 2 - 3 dni. Nedá sa všetko na 1* pri takých malých deťoch a mám aj ja dni, keď toho mám po krk a ide ma doslova poraziť. Tiež sa s nimi nevydržím hrať dlho - hlavne keď majú obe iné záujmy. Napr. staršia by si chcela pečiatkovať na papier a mladšia jej tie pečiatky berie a olizuje. To isté s plastelínou, farbičkami, fixami. Jednu zaujíma v telke 1 rozpravka a druhu iná. Jedná sa chce hrať s kočiarom (ktorý stál 2 dni nepovšimnutý v izbe) a zrazu ho chce aj tá druhá. Staršia má teraz obdobie: "Ja sama, moje, nedám, nechaj..." a mladšia: "nie, nie, nieeee" a začne sa váľať po zemi, keď sa jej niečo nepáči. Jasné, takého správanie im netolerujem... no viac si teraz robia zle, ako sa hrajú. Sú to 2 detí v období vzdoru. Malý je ešte drobček a zatiaľ riešim iba prebaľovanie plienok, bolestí bruška a reflux.
Veľa mamičiek to má náročné, keď majú také malé detičky po roku, no všetko raz prehrmí (utešujem sa tak) a potom budú z detičiek parťáci (parťáčky) a pohrajú sa spolu.
u nás je to podobne...mám pocit, že tiež potrebujem pauzu, ktorú by som využila návštevou u cvokára
Moja máš skvelú rodinu,skvelé detičky, čo viac si želať,,, ja viem je to sakra náročné ale treba si uvedomiť podstatne veci a na to ostatné sa vykašľať,pamätaj že toto obdobie prezijes iba raz a už sa to nikdy nebude opakovať,aj keď tak nevyzerá ale toto je tvoje najkrajšie obdobie života,,,,deti rastu a zachvilku budú tak veľké že sa to obráti a ty budeš za nimi plakať a priať si aby boli pri tebe,,,,sú aj zlé chvilky ale treba prežiť a ísť ďalej, dobre ze si sa trošku z toho vypísala,,,, ja mam tiež dní že som ko ale nejak už máme režim a dni su vlastne rovnaké,ak chcem mať pre seba čas musím skôr vstávať a všetko robím v noci, cez deň sa venujem deťom a kašlem na všetko a je to tak lepšie ako sa stále stresovať že toto a tamto nieje porobene,,, veľa síl 😊
@maminecka2 hold treba si vyberat bezpecnejsie aktivity 😉
@evitka83 No, prilis horliva matka 😜
@maminecka2 g
nepoznam mamu, co by nepotrebovala pauzu, len je to tazke v dnesnej dobe :D
janka, mas pravdu, nie kazdy je matersky typ, ale lepsie, ked uz teda tie deti ma, nech si to uvedomi a nech sa s tym nauci zit, ako byt sfrutrovana dookola
a prioritny ciel by mal byt neublizovat dietatu ani len fyzicky, nie este psychicky....ono za to nemoze
matersky typ ....spaldove kekse :D pobavila som sa
mam inu predstavu
@simculllka ked toto citam som taka stastna prestastna ze mam doma 7 rocnu velkacku s ktorou sa uz da pokecat o vsetkom.... Pre mna bolo obdobie do 3 rokov utrpenie, tehotenstvo jedna velka hroza, babatko uskriekane, v 1,5 namiesto dietata tornado so samovrazednymi sklonmi, v 2,5 take zachvaty zlosti ze hodit sa v novembri od jedu do najblizsej kaluze vody nebol problem a takmer denna oblubena aktivita .....
Ale teraz je to paraada
@simculllka Ani som tvoj príspevok nesočítala, lebo tiež mám doma tiež také 2 tajfuny a, div sa svete, hneď som sa našla😀
@lujza123 A druhé nebude? 😉
Hurá, docitala som. Mladší tajfun zaspal, starší sedí s tabletom. Tiež mám výčitky, že do kelu, teraz sa mu môžeš venovať, ty trúbka. Ruku na srdce, nechce sa mi. Budem sebec, aspoň na 15 minút/snáď/, kým vypijem teplú kávu.
Strasne rychlo to prejde a uvidis ze aj ty budes so svojimi detmi najlepsia kanaratka. To co sa ti teraz zda nerealne o rok dva bude. Len treba vydrzat, vykricat sa na zachode alebo si dat horuci kupel, romanticky vecer, masaz noh...hocico co ti robi dobre alebo ta tesi a mas vyhrate. Ber to tak ze toto je len obdobie. Ozaj, vela vela chodte von. Daj si normalne stereotypny cas, program si robte na kazdy den. Treba planovat, ty sa namaluj uces rano usmej sa pozri sa na svoje nadherne dcerky...upecte si kolac, chodte do hernicky, zabav ich, nemusis pri tom sediet pol dna na zemi. Hlavne usmev, tes sa z dna lebo ked budes otravena, budu aj oni a preto sa po tebe capu lebo sa im nevenujes...daj im trebars aj rolky od wc papiera nech si na ne maluju.. A mas 12.00 hod cas spanku chapes. Vypln den na maximum. Ty sa odreagujes, deti zabavia..to je len moj napad takto som to robila ja s jednym dietatom a to bolo velmi narocne dieta a teraz je kludny sta anjel...lebo ma kludnu a spokojnu mamu...pospi si s nimi cez den a to povinne. Budes ako znovuzrodena. Vytaz maximum z tohto blazniveho casu a obdobia a zrazu zistis ako ta to brutalne bavi a naplna!! Taketo stavy pozna kazda ver mi. Zajtra bude o 100x lepsie.
Milé mamičky, nedá mi to sem nenapísať. ALE, dnes som si našla na teste dve čiarky a vyzerá to tak, že čakáme bejby. Moje prvotné reakcie boli dosť rozpačité, aj sa teším, aj som taká vyšokovaná z toho ešte, nakoľko sme toto dieťa neplánovali. V každom prípade, vždy som sa cítila na tri deti, takže sa teším. Niekedy máme doma psychodomácnosť, kedy deťom šibe, ako som písala vyššie, občas mám toho naozaj dosť, na druhej strane, beriem dieťa ako požehnanie, nakoľko žiaľ poznám v mojom okolí dosť veľa párov, ktorí nemôžu mať ani jedno dieťa. Preto sa z tohto tretieho teším, len dúfam, že mi vezmú staršiu dcérku od septembra do škôlky. Chcela by som vám povedať, že náš život a celkovo materstvo je ako na sínusoide, raz máme lepšie, raz horšie dni, nikdy to nie je rovnaké, ale mám skvelého manžela, ktorý sa o nás stará a ktorý mi neskutočne pomáha a preto sa toho tretieho dieťaťa nebojím. Zatiaľ sa na to cítim ekonomicky, aj fyzicky, len psychicky je to horšie v tom zmysle, že by som si želala mať väčšiu trpezlivosť a byť pokojnejšia. Určite sa však snažím tomu učiť a preto vás chcem poprosiť, aby ste nám držali palce, aby všetko bolo v poriadku s bábätkom ( aby teda už bolo, keĎ to tie testy tak ukazujú) a chcem vám všetkým popriať tiež veľa trpezlivosti s vašimi deťmi a buĎme za tie naše deti šťastné, že ich máme. Nedá mi ešte napísať, že cesty osudu sú fakt nevyspytateľné...Inak, tie moje pocity, čo som si myslela, že možno aj ide o PMS, evidentne boli asi hormonálneho charakteru 😀DDDD
@simculllka Nic si z toho nerob..kazdej mame lezu obcas jej deti na nervy a ktora tvrdi opak, tak klame :D Mne sa zatial najviac osvedcilo "zatat zuby a vydrzat". Teraz mas tazke obdobie, ale nebude to tak vzdy..budu vacsie, rozumnejsie, zahraju sa aj spolu.. Ak mas tu moznost, treba zapojit kohokolvek, kto je ochotni Ti s dievcatami pomoct ;) A ked budes mat chvilku casu, nezacni upratovat, zehlit a pod..vyloz si nohy, vypi kavu a dozic si chvilku pre seba ;) Aspon ja to tak robim a zatial som celkom spokojnou maminou ;) ..aj ked s kopou neozehleneho pradla a chumacmi prachu pod postelou :D
@simculllka tak to je super, gratulujem 🙂
@simculllka Gratulujem! ❤ inak posledne 3 dni je nasa Nina ako z divych vajec, nestikutalo sa ti? Myslela som na teba 🙈
@simculllka Tak gratulujem a prajem veľa sily a trpezlivosti. 🙂 Ked ti manžel pomáha, tak to určite zvládneš. Moj je teda od rána do večera v práci (prichádza večer o 19:00), takže ja som na všetko sama, preto mám aj veľké vekové rozdiely medzi deťmi, lebo sama s 3 malými deťmi to by som asi nedala.
bud rada,nie je to najhorsie este :D...ja si pamatam,že sme v tom veku cca 3 rokov pokreslili celu tabetu v izbe behom jedneho rana...noo,tatko mal asi radosť vtedy :D
@salfusco ja som spravila fresky pod kuchynskym stolom, cela stena bola vymalovana :D
@simculllka Necitala som celu diskusiu, len tvoj uvodny a posledny príspevok.
Hlavne si nevycitaj, ze ti idu deti na nervy. To je normalne. Aj to co robia a ako to u vas vyzera je normalne. Su deti pokojnejsie, su deti temperamentnejsie. To nie je vychovou, take sa jednoducho stane. Viem, ze sa to niekedy velmi tazko zabezpeci, ale daj si ako svoju najvacsiu prioritu spanok. TVOJ spanok. Sama na sebe poznam ten rozdiel, ze ked som nevyspata, vytaca ma vsetko, ovela horsie ragujem na deti, chyba mi nadhlad. Spanok je nado vsetko - domacnost, zabavu, vsetko. Nikdy neodkladaj spanok kvôli neumytym riadom, neozehlenemu pradlu. Mam tri deti za 2,5 roka (neskor este svrte). Uz su skolaci, zvladli sme to, ale rovnako sme mali doma chvile, ktore by si SUPERMATKY do vitrinky nezavesili. Ak aj v stave uplnej unavy nakricis, nezvladnes sitauaciu, nevycitaj si to. Vyobjimaj svoje deti, daj im najavo, ze ich lubis a chod dalej. A snaz sa vsetko urobit tak, aby si sa podobnej reakcii (alebo skor stavu, ktory k nej vedie) v buducnosti vyhla.
Naozaj velmi pomoze (uz sa v diskusiách dost opakujem), ked na prve miesto das seba, svoje deti, svoj ho muza a az daleko potom obraz, ktory si o tebe ako matke robi okolie. S tymi ludmi zit nebudes, zo svojou rodinou este dlho. Ti druhi vam stastie neprinesu, tvoja rodina ano. Dlho som dbala na to, aby deti boli ako so skatulky, lebo som sa vzdy citala pod drobnohladom okolia, nechcela som zapadnut do skatulky, "ta to nezvlada, naco jej bolo tolko deti." Potom mi doslo, ze komentáre: "Ako to uzasne zvládate!" su draho vykupene stresom a krikom u nas doma, kde to sice okolie nevidi, ale my si to nesieme zo sebou. Kasli na okolie. Kasli na obrazky dokonalých rodiniek s Facebooku (aj oni to nie vzdy zvladaju, ale na stenu si to nenacapia). Vzdy si povedz, ze: "Me and my family FIRST!"
kto sa porovnava s inymi rodinami, je hlupak
@anjelicek26 ja to vidím tiež rovnako. A opat po roku a pol idem od druheho dietata na pol uvazku do prace. A s radosťou.
@jankapo ja s tebou tak suhlasim. Zeny, maju na seba nerealne ocakavania na materskej, akokeby to bol nejaky projekt a kontrolovalt a sef. No, do prdele. Vcera moje dit apol dna pozeralo pat a mat a hralo sa pritom boze odpust s platovymi hrackami a hej na obed mal buchty na pare a teraz? No, nic. Ja som sa dost vzdelavala pred materskou, na materskej som s detmi, nemienima ni zacat podnikat, ani chodit na kurzy, ani nic, doslova vypinam mozog na chvilu, ved ta doba je tak kratka... Netreba veci hroti a verit vsetkym fotkam na nete.