Liečba traumy z rodičov v dospelosti
Ak máte traumu z raného detstva , spôsobenú rodičmi , no teraz v dospelosti s nimi máte dobrý vzťah , nespôsobili vám terapie a liečba tejto traumy , že ste na nich zanevreli?
Ano tvoj progres moze nastrbit alebo pokazit vzťah s matkou ak sa rozhodnes konfrontovať ju alebo niektore veci pomenovat priamo. Moze sa urazit, odstrihnut ta ak nebude mat kapacitu spracovat to. Mozes aj mlcat a všetko si spracovavat len vo svojom vnutri. Len som si potom neni ista efektivitou.
@anonym_08ca9f ja som len teraz začala s terapiou , žila som dlhé roky v omyle , že moja trauma je spred 10 rokov , z nejakých incidentov , pravda ale je že je to kvôli mame , (popisujem vyššie v komentári)
S mamou mám ale skvelý vzťah momentálne , nevedela som že to čo sa mi deje bolo spôsobené jej správaním keď som bola malá.
@anonym_autor nechce sa mi verit, ze s mamou, ktora si ta nevsimala mas svely vztah. Nie je to nahodou tak, ze sa jej snazis zavdacit, spravas sa ako sa jej paci, znasas jej vrtochy len aby si ta vsimala?
@anonym_autor nechce sa mi verit, ze s mamou, ktora si ta nevsimala mas svely vztah. Nie je to nahodou tak, ze sa jej snazis zavdacit, spravas sa ako sa jej paci, znasas jej vrtochy len aby si ta vsimala?
@namornicka vravím skvelý , pretože keď sme spolu žili bol hrozný. Ak mám porovnať náš vzťah s dokonalou rozpravkovou rodinou kde dcéra je princeznička milovaná dusená láskou , tak určite nieje skvelý. Porovnávam to iba s tým , čo bolo kedysi.
A medzi nami ani nieje priestor na znášanie nejakých vrtoch, neviem ako by som to vysvetlila. Predstav si to ako vzťah so svojou kamoskou. Napíšete si pár krát do týždňa , zavoláte si keď niečo treba , keď je čas idete jedna k druhej na kávu. Sem tam nejaky spoločný výlet , dovolenka. A to je celé.
a ako sa z tvojej matky zrazu stala dobra osoba? To nebyva, aby si taky clovek vstupil do svedomia. Ako sa vam upravil vztah? Tvoja matka si priznala chybu?
@anonym_7b49fa velmi odvazne a dovolim si povedat,ze hlupe tvrdenie. Netusis, ze taki ludia si tieto traumy nesu pod povrchom roky rokuce a jedneho dna to vytryskne na povrch. Spustac je emocia, krivda, porod, nahromadeny stres. Mozno to tvoja znama len teraz vedela pomenovat, co ju roky žralo. A psychologicka jej len pomohla k rozhodnutiu. Nevies ako roky prezivala a pritom sa mohla tvarit, ze je hlboko v pohode.
@anonym_7234ef taku matku nic na svete neospravedlnuje!!! NIC. nemala si robit deti, alebo mala ist na potrat. A nie nicit zivot vlastnym detom. Ak by chcela, vedela by fungovat inak.
@anonym_08ca9f Tebe matka musela velmi ublizit ze?
@anonym_autor spravna terapia praveze moze prispiet k tomu vylepseniu vztahov. Je omyl si mysliet, ze zmenis mamu a jej vzorce, ale co vies zmenit urcite, je to vnimanie tvoje a tvoje vzorce. A to je obrovsky krok vpred. Uz len to, ze prijmes to, ze mama bola taka, aka bola a odpustis jej chyby, prijmes ju s pokorou taku, aka je, uz to je nieco, co ten vztah ozdravi. A hlavne, nebude sa ta trauma prenasat dalej.. Ta pokora, odpustenie a prijatie je v tychto rodinnych zalezitostiach nevyhnutna, aby sa mohli "diat veci". Uz len to, ze ty si si uvedomila X veci, ze si ich pomenovala, vies o nich hovorit, to je uplne uzasne a velmi liecive.. este to odpustenie a prijatie, to je potrebne na to uzdravenie.. A velmi pekne vidno, aku traumu musela prezivat aj tvoja mama, ked nedokaze povedat vnucatu, ze ho lubi.. to nie je nieco, co treba odsudit, to je nieco, co ukazuje to, ze treba mat s nou sucit, pretoze ty si pochopila, kde ta neschopnost povedat lubim ta prameni.. Ja som v terapii tiez mala moznost uvidiet traumy a mala som moznost aj vela veci zmenit - u seba samozrejme.. A nevravim, ze moj vztah s mamou je uplne idealny, ale ja sa v nom citim ovela lepsie, pretoze "viem"..
@anonym_08ca9f Tebe matka musela velmi ublizit ze?
@anonym_7b49fa ano. A? Je ti lepsie?
@anonym_08ca9f ja som s ňou o tom nikdy nekomunikovala. Odišla som z domu v 16.
V 17 som sa odsťahovala do zahraničia.
Odvtedy sa náš vzťah zlepšil pretože sme sa vídavali málo - nebola príležitosť sa hádať. Ja som si za tie roky zvykla na to že sa v našej rodine neobijma ani neprejavuje láska , že pochvala od nej je , keď mi napíše “fíha” , tak nejak som sa naučila tým jej spôsobom a tolerujem to.
Nič z toho od nej nevyžadujem , trosku ma trápi keď maly k nej príde a povie že ju lubi (lebo my si to hovoríme 100 krát za deň tak je zvyknutý) a ona povie len mhmmm, lebo jej sa to asi nedá ani vysloviť podľa mňa. mňa to berie späť v čase do jednej spomienky, kedy som jej posledný krát povedala že ju lubim, mala som asi 5 rokov a ona ma ignorovala , bola úplne ticho. Myslím, že vtedy to vomne zabila , pretože v každom vzťahu mi vyčítali, že im nedávam najavo lásku , že im to nehovorím a už vôbec že prídem obijmem a poviem lubim ťa.
Ja si proste myslím , že keď som s tým človekom tak mu musí byť jasne že ho lubim , veď som predsa snim nie? Viem je to hlúpe 🤷🏻♀️
Ona nieje vyslovene zlá osoba, len je bezemočná , myslím si že až v takých rozmeroch , že keby teraz umriem tak by ani neplakala , zobrala by to že “taký je život” ale to už môžu byť len moje zaujaté domnienky.
@anonym_autor Toto podľa mňa terapiou nevyriešiš, hoci si urobila sama v sebe veľký krok že k synovi si úplne iná, ale k dospelým máš zjavne blok. Chce to alebo partnera čo mu to povieš a bude s tým ok čo si myslím že úprimne je trocha útopia lebo muži sú práve na to fyzično aby si sa ich dotýkala a tak a myslím že žiaden nebude mať trpezlivosť dlho s tebou .
Alebo nájsť možno nejakého muža Aspergera čo tiež dotyky nemusí a má jazyk lásky cez skutky a mali by ste spoločný jazyk lásky že by ste sa o seba starali a tým si vyjadrovali lásku. Ale potom s ním neodporúčam mať už dieťa kvôli genetike.
@anonym_77a418 mojej mame pomáhala jej mama , babku si z detstva pamätám viac ako mamu, netvrdím že to bolo jednoduché , ale keď odišla od otca do roka si našla partnera s ktorým bola dlhé roky ,hneď sme sa k nemu nasťahovali a veľmi jej pomáhali jeho rodičia , oni sú další ľudia ktorých si pamätám viac ako mamu keď spomínam na detstvo. Dokonca už aj keď spolu neboli , ja som k ním chodila stále. Trávila som snimi viac času ako doma. Mám ich veľmi rada dodnes a stále sme v kontakte a prešlo už 17 rokov odkedy niesu spolu.
@anonym_autor ale veď ona, keď nevie prejaviť city a emócie a nerieši to, ty to za ňu nevyriešiš, ty len môžeš akceptovať aká je. Poprípade môžeš zjemňovať situáciu, keď tvoj syn povie babke, že ju ľúbi a ona nič, tak môžeš povedať, aj babka ťa ľúbi, len kedysi sa také veci nahlas nerozprávali, babka to nevie. Možno práve týmito tvojimi slovami začne u babky liečba aj jej tráum.