Má manžel na toto právo?
Ahojte, zaujímali by ma Vašej názory ohľadom správania môjho manžela, nakoľko sa strácam a neviem určiť už hranice čo normálne je a čo normálne nie je, nakoľko som bola vychovávaná v rodine, kde si vždy muž ženu vážil,tak takéto správanie nepoznám. Až teraz. Sme manželia 2 roky, predtým sme spolu 7 rokov chodili. Nie vždy bolo jeho správanie ideálne, ale veľmi sme sa ľúbili a vždy sa s ním dalo to vyriešiť, vykomunikovať. Všetko to vybuchlo viac menej až po svadbe vo väčšom. Napríklad, spoločný účet. Akonáhle vyberiem peniaze, keď že mám na starosti nákupy, varenie a celkovo domácnosť, manžel má sms notifikáciu, do minúty telefonát s nervami, načo zase vyberám peniaze, kde idem tie peniaze zase oj.bať. Na seba peniaze nemíňam, málokedy si niečo doprajem. Všetko míňam len na domácnosť a nákupy, myslím, že 10e za tri dni na základné potraviny nie je veľa, prípadne iba dokupujem, čo potrebujem k vareniu. Platím šeky cez internetbanking, a on mi po ukončení všetkých platieb napíše správu, že gratulujem, dnes si oj.bala toľko a toľko peňazí. A pritom sú to šeky, ktoré platíme každý mesiac. Ďalej je to jeho komunikácia so mnou... niečo sa ho opýtam, že prečo toto a toto, a on mi odpovie: no na k.kot...alebo nemôže vybrať napríklad mäso z mraziaku, tak hneď sú to samé nadávky do p., k., vravel som ti, aby si to tam nenajeb a popri tom s tým všetkým trieska, alebo buchne päsťou do dverí.
Som dvakrát operovaná laparoskopicky na krvavú cystu. Po tom ako som sa prvýkrát vrátila z nemocnice, a prosila ho, aby mi niečo uvaril, tak on sa radšej díval na počítač na film a musela prísť jeho mama, aby niečo uvarila, nakoľko mne sa veľmi zle stálo. Vyslovene neznáša keď mi je zle, alebo ma bolí hlava a ja si ľahnem. Hneď počúvam ako hnijem a nič nerobím, nie som na nič dobrá. Teraz vo februári som potratila bábätko v 7.tt, a po potrate mi narástla znova krvavá cysta 12x7 cm. Doktor mi predpísal pol ročnú liečbu hormónmi. Manžel mi na to povedal, že koľko akože tie tabletky mienim brať, že on nechce mať 60 rokov, keď jeho dieťa bude mať 30 - ja mám 25 rokov a on o dva viac... že aké dieťa si adoptujeme - povedal to ironicky. Ani si nevie predstaviť, ako to mňa bolí na srdci, keď niečo takéto povie. Tá cysta ma bolieva aj pri sexe niekedy, keď mu to poviem, tak mi povie, nech si nevymýšľam. Náš sex je väčšinou iba o uspokojení jeho, ohľadom mňa sa vyjadril, že jemu sa nechce "hodinu" sa so mnou trápiť 😔
Nadáva mi ohľadom mojej váhy. Áno, pribrala som, a bola som takáto už aj pred svadbou. Mám 80 kg pri výške 170 cm, nemám faldy, mám to tak nejako všetko rozložené, že som skôr žena krv a mlieko. Všetko sa dá povedať taktne, ale nie spôsobom, sa pozri sa na seba ty prasnica, ako vyzeráš, žiadna žena na okolí takáto nie je. Je mi ťa ľúto, vyzeráš choro, schudni, si tlstá a podobne. On je sám o sebe presvedčený, že vyzerá k svetu, že je super a úžasný a včera najnovšie, že je jeden z mála pravých mužov. Toto mi rozpráva s úplnou vážnosťou. A pritom on pribral 30 kg počas nášho vzťahu.V lete som behávala, stále sa prechádzala, schudla som 5 kg, všetci si to všimli, len on mi povedal, že určite som neschudla... Keď ho volám na prechádzku, tak on so mnou nejde. Vždy mi vie povedať, že on by chcel takú 50 kg... A porovnáva ma s druhými ženami.
A v neposlednom rade je to alkohol. Už som to písala aj v inej diskusií. Liter vína za večer sám s tým, že mu mám kúpiť ešte jeden, keby mu nestačilo. 6 a viac pív tiež za večer. Občas niečo tvrdé. A prakticky vždy, keď nejde do práce. Na toto všetko mi povie, že normálne to je, lebo on zarába, robí okolo domu. A s nervami mi povie, že nech mu do alkoholu nerozprávam!
Som vždy v strehu, keď sa ma niečo pýta, dávam si pozor, aby som mu správne odpovedala. Keď mu zle poviem, alebo skomolím slová, začne sa smiať, alebo sa na mňa pozrie ako na debilnú. Začala som zabúdať slová, rozprávam a zrazu mi vypadne slovo a neviem sa vykoktať...
Potrebovala som sa vypísať a prečítať si Vaše názory... ďakujem
Ja už Maybee vobec neľutujem, lebo ma totálne nahnevala. Jediné čo vie je nám tu vyplakávať na forach, lebo vie, že by to tak nemalo byť a len ona to môže zmeniť, ale neurobí to zo záhadných dôvodov, nakoľko racionálny dôvod tam nie je. Nehovorím keby nemala kam ísť, mali deti atd... vtedy by to bolo tazsie, ale aj tak by ina moznost nebola, radsej odist s holou ritou ako zit takto. Ona sa môže jednoducho zbaliť a byť preč už dnes. Raz príde možno aj k tomu, že bude z domu utekať ked ju ten jej bude ohrozovať priamo na živote. Ja len uprimne lutujem to dietatko, ktoré určite z tohto vztahu ešte vzíde. To bude chudiatko, uz teraz nema otca a na mamu tiez nebude moct byt hrde, pretoze keby ho jeho mama lubila ako svoje este nenarodene babatko, tak by mu nenaplanovala zivot v pekle. Ja ako dieta ktore zilo v takomto vztahu som sa castokrat citila taku bezmocnost, ze som sa chcela zabit, pretoze som nevedela co ine by som mohla urobit. Cely zivot som trpla ked tatko chodil niekolkokrat do tyzdna domov ozraty, ze aky pride domov. Niekedy mal len "naladicku", niekedy išiel spat, ked bol striezvy tak sa s nami vobec nebavil a ked bol ozraty viac, tak robil bordel. Nebil ma priamo, ale stale so vsetkym trieskal a nadaval co mu hrdlo stacilo. Pocul to cely cinziak. Moja mama si myslela, ze ma pred nim ochrani tym, ze sa s nim isla hadad do vedlajsej izby, ak sa dalo. No neochranila, stale som len trpla a pocuvala ich za dverami aby som jej mohla ist na pomoc keby sa rozhodol jej nieco spravit. Az ked som mala 23r. som si povedala, ze serem na nich, nech si robia co chcu, ze nebudem ich pocuvat, pustila som si pesnicky aby som ich nepocula a prave v ten den, dovtedy nikdy, na mna moja mama kricala o pomoc a ja som to nepocula. Skoro ju zaskrtil. Stihla som este prist vcas, zavolala som susedov, aby sa ukludnil, ale ani to nepomohlo. Samozrejme susedia sa tvarili, ze nic nepocujeme, az po niekolkych mojich vykrikoch na nich sa vobec unuvali otvorit dvere. Nakoniec som cela roztrasena volala policiu a udala som ho. Mama sa pridala, hoci dovtedy nikdy na neho nikdy nebola schopna podat trestne oznamenie. Az ked videla, ze ja ako dieta som toho schopna... Cely zivot ho len lutovala, pretoze si myslela, ze on chudacik nevie co robi ked ma vypite. Po 2 dnoch ho pustili zo zachytky, tak sme sa bali co bude, ale mne uz to bolo jedno, aj keby som ho mala zabit alebo zomriet, proste som si povedala, ze mne uz staci, ze ja takto zit nechcem. A hadajte co sa stalo. Zrazu prestal robit sceny! Prestal tolko chlastat, ja neviem co mu ti policajti spravili, ale zrazu ked si uvedomil, ze ja ho do tej basy dostanem, k comu som bola pevne odhodlana na neho volat policiu uz aj za kazdu malickost, tak zrazu som nemala za co volat! Odvtedy som ho neznasala este viac, on dobre vedel co robi a robil to vedome hajzel! Inak ked prisli ti policajti k nam, tak jedneho dorezal nozom a policajti mi povedali, ze co som uz davno nevolala, ze mohla som aj ked som bola mladsia... A ze nemusi ani nic vyvadzat, ze staci ak len mi povie, ze ma zabije, ze uz vtedy mozem volat. Ano dovtedy sa mi vyhrazal velakrat. Ked som sa pred nim zamkla v izbe, vykrikoval, ze akeho tam mam koko.a..ze mu ruky aj nohy dolame a ze budem mat mrzaka aj moje decko. Vtedy som este o chalanoch ani nechyrovala... Dokonca este v tento zlomovy den na policii ho zavreli do takej klietky a ja som sedela na tej istej chodbe, museli ma odtial zobrat prec pretoze na mna vykrikoval, ze doma uvidim atd. Vtedy som sa ne neho pozrela s tolkou nenavistou, ani neviem kde sa vo mne ta odvaha nabrala, ale ja uz by som ho asi aj zabila. Takze aj Maybee nechces niekedy sa dozit toho, ze Tvoje dieta bude kriminalnik, tak si ho radsej nerob. 😀 Pretoze nie kazdy ako ty chce mat takyto zivot a dokaze to aj znasat...
to je cisty psychopat.urcite sa jeho spravania nezmeni.neprejde vela casu a zacne ta bit??? necakala by som na to
Raz som chcela o tomto napísať aj knihu, že ako to vníma dieťa, ked už ženy nie sú schopné sa uvedomiť, že možno by im to dodalo odvahu odist od takychto muzov.. Aj som to začala písať, ale mne bolo z toho tak zle, znova sa mi tie pocity vrátili a mala som z toho depresie a zlu naladu. Takže som s tým prestala, pretože nechcem už na to myslieť. Možno že aj preto taká kniha ešte nie je. Aspon ja o takej neviem. A mozno preto taka nie je, pretoze nie kazde dieta je taky silny jedinec ako ja, co sa na to vie pozerat striezvo. Mam aj spoluziacku co mala doma nieco podobne a je z nej podla mna troska. Nasla si chlapa o 20 r. starsieho, co nepracuje, ziju v karavane bez vody na zahrade u svokrovcov, cize u jeho mamy - uz to je zaujimave, ze vlastna mama si nepusti syna do domu a z jej materskej plati tento jej podareny muzicek este alimenty na decka z predosleho manzelstva... A pritom tato kocka co o nej pisem ma VS, vzdy sa dobre ucila a ako dopadla... Ja som sa pred strachom, ze si najdem rovnakeho muza ako to statistiky hovoria, radsej chcela muzom vyhybat, ale tak mam uz 4 roky chalana, ktory nepije a praveze mi dodava sebavedomie a podporuje ma v mojich snoch, aby som robila uz len to co ma bavi, pri nom sa citim ako princezna. Ale ak by sa nieco pokazilo, tak urcite prcham od neho. Ja uz sa citim, ako keby som tento vztah mojich rodicov odzila na sebe a uz mam toho dost. Takze by som dobrovolne dalsi taky vztah nepodstupila. Inak moja mama prezila v detstve nieco podobne, jej takto bol alkoholik tiez pokial viem, takze tieto statistiky asi ozaj platia, len dufam, ze na mna nie. 😀 Ja mam uz v sebe taku bojovnost ako selma proti takymto nulam alkoholickym. Radsej nech sa mi vsetci vyhybaju, lebo to schytaju aj dodatocne za tatka. 😀
@izabelkas z lásky k svojim nenarodenym deťom im nikdy nedám takéhoto otca.nie som padnuta na hlavu,aby som bola tak nezodpovedna a priviedla deti do takéhoto vztahu.neprisla som sem vyplakavat.nemam vo zvyku sťažovať sa,a som vďačná za kazdy jednu správu.za každú kritiku,ktora tu padla,lebo máte pravdu. Pôjdem na cas ku rodičom,uvidím čo urobí.prestávam ho lubit,odpadava mi od chuti,nechcem žiť takýto život. Písala som sem preto lebo som potrebovala počuť nazory,skúsenosti.
@maybee je to narcisticky psychopat,ktory sa urcite nikdy nezmeni...ak odides a bude ta volat nazad tak sa chvilu bude pretvarovat a casom sa to urcite vrati do starych kolaji aby si svoje chore ego ventiloval na tvojom ponizovani a urazani.
takéto zaobchádzanie! normálne ako to čítam ťa ľutujem,nemala si to nechať zájsť až tak daleko a jasne si určiť hranice povedať mu čo si láskavo neželáš!..nenechaj si so sebou takto mávať..a mala by si sa zorientovať či naozaj toto chceš trpieť celý život a nemysli si, že ked prídu deti, tak čáry máry fuk a tvoj manžel sa zmení k lepšiemu... 😝
Vsetko som si uvedomila až teraz nedávno.Dovtedy som bola ako zaslepena,všetko som to znášala a sama sebe prisudzovala chybu.tak mi to bolo od neho aj podávané,že chybná som ja,nie on,že to ja som ho vytočila.ono celkom aj dlhšie trvá fakt kým človek spracuje informáciu,že sa mu rúca manželstvo a ze manžel je vlastne cudzí muž,ktorý sa správa tak ako som nikdy nezažila.pred nikým som ho predtým nechcela ociernovat,mlčala som,lebo som chcela,aby pred ostatnymi bol dobrý.už to nerobím.niekomu trvá dlhšie kým pochopí,že toto celé nemá už asi zmysel...človek caka,že sa to zmení.ale ja som čakala márne.
@maybee tak isto on si ta nasmeroval kam chcel, mozno necakal, ze ti to docvakne. ale 9rokov? moja. vzchop sa, ty nie si vadna. dupni si, aj ked tu ja napravu nevidim. plus ten chlast, a to ma len 27. je to podla teba ok? chod prec a obaja sa zamyslite. ste bez zavazkov, mas narok na stastny zivot
okamzite by som isla od neho a dostal by len papiere na rozvod. Ak je kam ist,tak radsej naspat k rodicom,Predpokladam ze potom ked sa ukludnis budes yrayu aj sama pred sebou vyzerat inak,kila mozno pojdu dole same, ono to moze byt vsetko z frustracie,ako Ta vie manzel ponizovat. Mozno budes vidiet veci inak,ale to,co manzel robi,tak to nie je normalne. Spravit z niekoho nestastnu bytost nie je normalne, to je chore. On ma v skutocnosti sam so sebou nejaky vazny problem,ale ten Ty nevyriesis,to by musel vyriesit on sam. Ale necakaj,ze sa v tomto smere uvedomi. To sa vacsinou nestava.
@maybee vas pribeh mi pripomina pribeh dvoch ludi co poznam. a uplne presne viem, ako by ste skoncili.ako oni. ona tiez muza pred ostatnymi zastavala, nikomu nic nehovorila, ani vlastnym rodicom radsej aby sa netrapili, vsetko dusila v sebe. v okoli nikto nevedel aky sviniar je. vsade sa pretvaroval v praci, medzi kamosmi ho mali ako super mileho a feroveho chlapa. ani netusili a nepoznali jeho pravu tvar. akoby zil dvojitym zivotom. pokial boli deti doma- ako tak sa drzal. sice trpela cela rodina, no co sa dalo robit. zena neodisla, deti trpeli. ked deti odisli z domu, oni uz boli v strednom veku a postupne zacalo neskutocne peklo. neboli doma svedkovia, takze on si zacal dovolovat to, co dovtedy nie. a ako to pokracuje? zena doteraz trpi. je znicena tak po psych. stranke ze az. doteraz ho zastava pred cudzimi, on ju tyra psych., aj fyzicky. dokonca to ide tak do krajnosti, ze z nej chce urobit psychopata. skryva jej veci ,potom ich da rychlo spat a tvrdi, ze tam boli, robi jej zle. ked sa ozerie nadava, pluje do nej, hadze po nej vsetko. ona sa schova pred nim pod stvol ako pes len aby ju nenasiel, neublizil jej a tam sa trasie strachom.....a nedokaze odist. a mozu jej dohovarat znami, rodina.
toto je len utrzok z ich zivota. chces aby som pokracovala? tak si uvedom, ci chces takto skoncit aj ty.
pokial neodides teraz , z roka na rok to bude len a len tazsie. a ked pridu deti - uz neodides.
Tvoj muž ťa už dávno neľúbi. Nikdy v ňom nenájdeš oporu a podporu,nehovoriac o láske. A o tom manželstvo je. Na tvojom mieste by som od neho odišla a už nikdy sa nevrátila. On sa už nezmení. Veľa šťastia.
@maybee juj... no to si teda riadne si pokazila zivot s takym somarom. Kedze iba nejasne vravis, ze jeho spravanie nebolo taketo pred svadbou (ja tipujem, ze sa to dalo vidiet ale ty si to cez opar ruzovych okuliarov nevidela), tak su dve moznosti: 1. manzel trpi nejakou poruchou osobnosti a evidentne sa to zhorsuje 2. manzel je obycajny chudak, egoista, ktory sa velmi rychlo meni na tyrana. Neviem, zrejme nemate spolu deti... no tazko radit - pridu deti a bude to este horsie peklo az nakoniec skoncis v domove pre tyrane zeny s detmi. Tos babo rad... 😖
pozri sa, ja som tiež nedávno záložila tému a opísala v ňom podobné manželstvo. tiež som dlho otáľala, na odchod som sa odhodlávala vyše roka. neviem, na čo som čakala. stále som mala nejaké výhovorky, stále som na niečo čakala, ani neviem na čo. až mi spravil, čo mi spravil a povedala som si DOSŤ, ale aj tak som neodišla na druhý deň. ale od toho dňa mi bolo hnusné mu dať vôbec pusu, až som napísala sem, založila tému a chcela počuť (čítať) názory úplne cudzích žien, ktoré si isto tiež svoje prežili, aspoň väčšina z nich. reakcie boli všetky rovnaké, tak ako u teba. ale toto ma fakt nakoplo k tomu a aj som sa presvedčila o tom, že som bývala a (stále) som vydatá za magora, ktorý za to moje úsilie zachraňovať manželstvo vôbec nestojí a vlastne ani nebolo, čo zachraňovať, lebo manžel bol so sebou spokojný. moje okolie len klopilo zrak a nikto mi nič na rovinu nepovedal alebo ma "neprefackal", aby som sa prebudila. až tieto príspevky a správy od úplne cudzích žien mi pomohli, toľko podpory som fakt dávno nezažila. a ver, že ako som odišla - najprv do hotela na pár dní a potom do prenájmu, zhodou okolností som ho mala dosť skoro vybavený (asi to tak malo byť), sa cítim vieš ako? fakt SUPER!!!bývam so super babami, ktorým som opísala, čo sa mi stalo, s akým debilom som žila a podržali ma, vypočuli si ma a dokonca mi obidve (nezávisle od seba) povedali, aby som sa nebála, keby mu preplo a našiel ma, tak by hneď volali políciu. bála som sa, veľmi, či sa vôbec niekto o mňa "optrie",lebo totálne ma izoloval od všetkých, len jeho kamaráti boli naj a nikto iní. a aj keď som nenašla oporu, tam kde som ju najviac potrebovala, nevadí, našla som ju u úplne iných ľudí, ktorým som mohla byť totálne ukradnutá, ale NIE SOM. a to ma presvedčilo o tom, že človek ma dostať za každých okolností druhú šancu. ako ja, tak AJ TY. dlho mi bude trvať, kým sa psychicky pozbieram, kým si začnem veriť, kým naberem naspäť sebavedomie, kým začnem komunikovať s ľuďmi bez toho, aby som sa nebála ich reakcie, kým, kým, kým....veľa vecí na mne zanechalo spolužitie s manželom, ale niekde vo vnútri cítim, že to stojí za to. STOJí ZA TO, íSť ZA NOVýM ZAčIATKOM.
Prosím ťa ukonči to ,HNED, nezaslúži si ťa a nezaslúži si mať ani rodinu možno preto ju ani nemá.....Ak sa dá začni znova.
No strasne .... prosim zbal sa hoc aj do tej igelitky, chod k rodicom a posli mu rozvodove papiere.
@959touareg Tak potom prečo, keď denne prichádzaš do styku s týranými ženami, píšeš, citujem: "preboha,to kde pisala? to som nepostrehla...tak mam dost. ako som ju v mojom prvom prispevku lutovala, az som plakala tak teraz mam na nu opacny nazor. az zlost do mna ide. to su tie zeny tak blbe? ano, asi hej. nenachadzam slov". Potom by si teda nemala takto posudzovať... Nemyslím si nič zlé o Tebe, ani Ťa nechcem negatívne posudzovať, len som tým chcela povedať, že nie je vhodné hovoriť o týchto ženách, že sú blbé alebo iným spôsobom ich diskreditovať len preto, že nie sú schopné sa brániť partnerovým psychopatickým útokom a nemajú silu od nich odísť. Ten syndróm týranej ženy je vo všeobecnosti o tomto. Spomínala som kazuistiky, to už nie je teória, ale prax - pravdivé, autentické výpovede týraných žien...
akoze napisala si asi milion bodov...moj manzel by mi jednu vec z toho raz v zivote povedal a leti z domu! a keby sa to dozvedeli moji rodicia alebo jeho mama tak asi ani nedozije dalsieho rana...tvoj chlap je cisty buran, aj ked vedela by som to aj lepsie pomenovat...
tolko k tomu...utekaaaj pokym sa da a jeho zavesit do prievanu za g**e
@deprimovana Super príspevok 🙂 A už by si si mohla zmeniť aj nick z "deprimovanej" na trebárs "optimistickú" alebo "osvietenú"... Prepáč, ale teším sa, že si jedna z tých, ktorá dokázala takto riešiť svoj problém... Máš môj obdiv, všetko už len to dobré Ti v živote prajem 🙂
ahoj...tvojho babatka mi je naozaj luto....po precitani celeho prispevku som si vsak pomyslela....a dufam ze to nevyznie zle, ale....dobre sa asi aj stalom pretoze priviest dieta do takehoto vztahu kde sa tvoj uz manzel sprava k tebe este horsie ako k nejakej handre.........tak ako trpis ty by trpelo aj vase dieta....si mlada,ja mam dokonca 2 dva roky menej...ale toto si neviem predstavit ze by sa mnazel spraval tak ku mne alebo k nasej dcere.......ukonci tento vztah kde si len ponizovana, nemozes byt sama sebou, nevazi sa ta.....musis najst odhodlanie a silu ...lebo urcite ta bude bud prehovarat alebo sa akoze zmeni na "dobraka" na chvilu len aby si zostala.....musis si vazit samu seba a jeho poslat pri najmensom ..do prdele!
@katka577 ďakujem. chi 🙂 no môj nick je anonymný. dobre sa mi pod nim píše. ale aj keď sa cítim tak ako som napísala, ešte stále ma niekedy tie depky chytia, ale našťastie ich nie je tak veľa. viac som sa naplakala pri manželovi a to asi o niečom svečí. dík, za reakciu 😉
skus zatial tajne kontaktovat pravnika a popytaj sa na moznosti delenia majetku, vsetko si premysli a potom toho svojho "najgenialnejsieho" chlapa postap pred hotovu vec.