Mali ste ťažké detstvo?
Ahojte, minule na mna na IG vyskocilo video - kde sa mladik pytal ludi, aby o sebe prezradili nieco, co by o nich nikto nepovedal( mozno-zrucnost, talent). Padali tam rozne odpovede- ze viem bojove umenia.... No pytali sa jedneho stsreho pana a on s takou hroznou bolestou odpovedal- Keby ste vedeli, co som prezil ako dieta..., ake hrozy( nieco v tom zmysle). A tak, ma to nejako zasiahlo.... Bol to stary pan mozno okolo75+ takze na vojnu( za mna najvacsia hroza) " primlady". Tak sa zamyslam, co take strasne mohol prezit, co strasne ste prezili vy ako deti, ze aj po rokoch vam myslienka na to zasiahne a zaboli.??? Mala som pocit, ze ten pan to potrebuje niekomu povedat, ked zacal pred neznamym taku temu- aby sa mu ulavilo. Tak ak mate a aj vy tazobu z detstva- napiste to ( anonymne), mozno sa vam ulaví. A my ostatní sa mozno zamyslime, a pochopime, ze ten " neprijemny dochodca v obchode" mozno prave bojuje s nejakou spomienkou a tazobou( traumou) z detstva a preto je neprijemny. Ja som mala pekne detstvo, cely zivot....a tak ma niekedy dokazu tazko trapit malichernost. Co hrozne ste prezili ako dieta ci pubertiak??
Mama mala také záchvatovité kvartálne pitie, nikdy som nevedela, kedy prídem domov zo školy a bude opitá. Celú moju mladosť som v žila v neustálom strachu a keď bola opitá, tak som ju sledovala, či dýcha, našla som ju nahú vo vani, spať na zemi dogrcanú apd. Raz keď bola opitá ma vyhodila pred dvere bytu a spala som na schodoch pred dverami do rána, mala som na sebe iba dlhé tričko, bola som bosá a nemala som spodné prádlo. Podotýkam, že sme neboli žiadna socky, normálne rodina zo strednej triedy. Podstatne staršia sestra ma od 10tich rokov šikanovala, a vravela mi, že som tučná, že mám so sebou niečo robiť, že ma nikto nebude chcieť nikdy. To od mojich 13-14tich rokov spustilo anorexiu a neskôr prešlo do bulímie, s ktorou zápasím dlhé roky. Na VŠ toto večné žitie v strachu spustilo panickú poruchu a tetaniu. Našla som si priateľa v 18tich, milovala som ho nadovšetko, po VŠ sme sa mali brať. Žiaľ asi pol rok pred svadbou zomrel a mne sa spustila k tomu všetkému depresia. A potom nasledovali ďalšie katastrofy, ale to už nie je detstvo.
@anonym_66dfce a to si prežila? ako sa ti dari s tym vyrovnavať a žiť? máš toľko sily v sebe s tým bojovať, alebo ako funguješ? berieš lieky?
Ja som mala detstvo pekne, ale moji rodičia sú obaja z patalogickych rodín..
Mama bola otcom alkoholikom veľmi bitá, otcov otec ich týral skôr psychicky, dokonca sa raz pokúsil otráviť jeho mamu a keď od nich zdrhol k milenke, síce o deti nemal záujem, ale na ňu poslal sociálku, že deti zanedbáva.
ani jeden z mojich rodičov nevedel, čo je to mať fungujucu rodinu, o to viac sa snažili, aby tá naša bola ok.
A klobúk dole, že sa im to v rámci možností podarilo.
Mna otec bil a nie malo. Bola som poslusne dobre dieta,dobre som sa ucila,v puberte ziadna rebelia, akurat take klasicke vzdorovanie,ze chcem ist radsej von ako s nimi a ze upracem az ked sa vratim. Tak som isla von a ked som sa vratila,doma hrobove ticho,uz som vedela,ze je zle. Otec zacal vrieskat,ze som mala najprv povysavat/utriet prach/umyt riady a tak ma vyfackal,ale tak,ze mi v uchu zalahlo. A za taketo prkotiny som dostavala. Raz uz ani neviem preco to zas bolo ma zbil tak,ze tu scenu mam dodnes pred ocami. Chytil nejaky amok a okrem faciek,ako som sa schulila,aby som si hlavu chranila, ma zacal bit pastami a kopal ma do zadku. Mala som vtedy asi 12-13r. Mama az potom zasiahla. Inak bola asi spokojna s tymto stylom vychovy. Vzdy to nechala na neho,aby ma "vychoval". Nikdy nechapal,preco mam k nemu taky studeny vztah,vzdy som sa rozpravala len s mamou,s nim vobec. Casto ma castoval slovami,ze som bezcitna,studena osoba (preco asi?!?🤔). Ked som z toho zacala mat psychicke problemy,tak mi hovoril,ze som blazon, patrim na psychiatriu. Zatvarala som sa pred nim v izbe,kde som mala svoj svet plny bolesti. Vyriesil to. Vyvesil a zobral mi dvere,zobral mi rolety. Vraj,aby som nemala depresie a dost svetla🤦♀️🤦♀️🤦♀️ Cele noci som nespala poriadne,lebo z ulice mi do okna svietila lampa a ruch z bytu,ked isiel niekto na WC,do kuchyne,ma vzdy zobudil.
Nikdy som nepochopila,preco sa tak spraval,len viem,ze si na mne vybijal svoju frustraciu. Nikdy mu to vsak nezabudnem,nemam k nemu ziaden vztah. A vzdy,ked vidim,nejakeho otca s malou dcerou,ako si ju mojka,tak si tak predstavujem,ake to asi je byt otcovou "princeznickou". Ja som bola len fackovaci panak😔
@anonym_d50fdd ja ti poviem, ja mám zimomriavky, ked som toto pozerala, všetci s chladnou hlavou komentuju svoje detstvo, kde bola bitka, vo mne až krv vrie, ked to vidím
@anonym_66dfce a to si prežila? ako sa ti dari s tym vyrovnavať a žiť? máš toľko sily v sebe s tým bojovať, alebo ako funguješ? berieš lieky?
@karolinakr áno, ja som potom prežila ešte mnoho zlých vecí, a posledné štyri roky boli veľmi zlé. Ale fungujem, musím, beriem lieky, pracujem, čo iné mi zostáva?
@zuzinka888 existuje vôbec človek, ktorý žil ideálne v detstve? Rodič nikdy nemal najmenšiu poznámku, nikdy nekričal, mal dostatok peňazí, času, emócií pozitivnych pekných, rodičia sa milovali, mali ideálne bývanie, deti vychovávali vždy len s milým úsmevom?? Ja osobne nie a to som si vypočula "milión" príbehov. Každý človek má svoj príbeh, svoju traumu a na svete je preto aby sa niečo naučil, vyvíjal, zdokonalil svoju dušu a to cez ideálnosť nepôjde, takže sa to priam vylučuje so samotnou podstatou bytia človeka na zemi.🙄
Mna netyrali fyzicky, ale vkuse si medzi sebou vybavovali svoje ucty, robila som rodica mojej mame. Cely zivot obvinovala otca, ze ju podvadza, cele noci plakavala a chodievala ku mne spavat do postele, kde mi rozpravala, aky je zivot kruty a zly. Zacalo to, ked som mala 7 rokov, vtiahli ma do svojho hnusneho dospelackeho sveta. Mala som uspokojene fyzicke potreby, ale psychicky som sa citila uplne rozorvana bez podpory. V 14 som sa postavila na odpor otcovi, chcel ma bit, nadaval mi, nebavila som sa s nim niekolko rokov. V puberte som mala svoju partiu, popijali sme, fajcili, bolo nam fajn. Napriek tomu som patrila k najlepsim ziakom a tuzila som studovat, ale nikoho to nezaujimalo. Musela som ist pracovat hned po strednej a davat mame peniaze. Samozrejme, ze som si nasla muza, ktoreho moja mama neznasala a ja som sa nejako z toho v podvedomi tesila. Bohuzial, necakal ma s nim dobry zivot, ale moja podstata bola naucena stale niekoho zachranovat, zit v modele prezitia a boja. Teraz mi mama vyhadzuje vsetko na oci, ze ako som sa vydala, pritom sa na stare kolena stara o nevernika, co nam znicil zivot a ona to dovolila. Som jej povedala, ze jej "dakujem" za vsetko, ako mi ukazala, ako sa naraba s hajzlami muzmi. Ja sama som urobila vo vychove a rodicovstve obrovske mnozstvo chyb, ako vsetci, bola som samouk. Ale velmi som na sebe zapracovala, co bola asi najtazsia uloha v mojom zivote. Inak som ostala bez citov, voci rodicom, manzelovi a davam si obrovsky pozor na ludi.
Mna otec bil a nie malo. Bola som poslusne dobre dieta,dobre som sa ucila,v puberte ziadna rebelia, akurat take klasicke vzdorovanie,ze chcem ist radsej von ako s nimi a ze upracem az ked sa vratim. Tak som isla von a ked som sa vratila,doma hrobove ticho,uz som vedela,ze je zle. Otec zacal vrieskat,ze som mala najprv povysavat/utriet prach/umyt riady a tak ma vyfackal,ale tak,ze mi v uchu zalahlo. A za taketo prkotiny som dostavala. Raz uz ani neviem preco to zas bolo ma zbil tak,ze tu scenu mam dodnes pred ocami. Chytil nejaky amok a okrem faciek,ako som sa schulila,aby som si hlavu chranila, ma zacal bit pastami a kopal ma do zadku. Mala som vtedy asi 12-13r. Mama az potom zasiahla. Inak bola asi spokojna s tymto stylom vychovy. Vzdy to nechala na neho,aby ma "vychoval". Nikdy nechapal,preco mam k nemu taky studeny vztah,vzdy som sa rozpravala len s mamou,s nim vobec. Casto ma castoval slovami,ze som bezcitna,studena osoba (preco asi?!?🤔). Ked som z toho zacala mat psychicke problemy,tak mi hovoril,ze som blazon, patrim na psychiatriu. Zatvarala som sa pred nim v izbe,kde som mala svoj svet plny bolesti. Vyriesil to. Vyvesil a zobral mi dvere,zobral mi rolety. Vraj,aby som nemala depresie a dost svetla🤦♀️🤦♀️🤦♀️ Cele noci som nespala poriadne,lebo z ulice mi do okna svietila lampa a ruch z bytu,ked isiel niekto na WC,do kuchyne,ma vzdy zobudil.
Nikdy som nepochopila,preco sa tak spraval,len viem,ze si na mne vybijal svoju frustraciu. Nikdy mu to vsak nezabudnem,nemam k nemu ziaden vztah. A vzdy,ked vidim,nejakeho otca s malou dcerou,ako si ju mojka,tak si tak predstavujem,ake to asi je byt otcovou "princeznickou". Ja som bola len fackovaci panak😔
@anonym_d50fdd tuto je ten dokumneto o násilí na deťoch
https://www.youtube.com/watch?v=w1NGD37m-SI@karolinakr áno, ja som potom prežila ešte mnoho zlých vecí, a posledné štyri roky boli veľmi zlé. Ale fungujem, musím, beriem lieky, pracujem, čo iné mi zostáva?
ale inak klobuk dolu, keby sa to mne dialo, už by som bola zabasnutá v úvodzovkach
ako si sa s tym vyrovnala a cítiš sa aspon občas štastne? vieš fungovat, maš zahojene rany, myslíš, že život ma zmysel?
Tiež sa zaradujem do rodiny alkoholikov,ked bolo vypite tak sa bili nás bili, objavovať rodičov na zemi zakrvacanych ci doma ci po uliciach,nemocnice, polície, dobíjanie sa do izby ked otec sa schovaaval v detskej izbe,roky v strese co sa stane no nebola to sranda,tiez mama vymknuta pred dverami otcom,potom ona mňa vymkla a nechala bez topanok,zrkadielkom z izby som pozerala co sa deje nedeje,ale smutné na tom je ze ak nepili boli to uzasní ľudia ale chorí-zavislí a mama si ani nepamätala ked mala vypité..😅
Ja som mala dobre detstvo, nicim vynimocne, par krivd by sa naslo - no rodicia bojovali so svojimi traumami. Obe strany tazki alkoholici, bitky, hlad, psychicke a fyzicke tyranie. Ich rodicia na seba vytahovali bezne noz, ako deti bezne v snehu cakavali hodiny na dvore v tricku a bali sa vojst dovnutra. Posielali ich po zobrani, ked domov nedoniesli pdniaze na chlast, opat ich zbili. Na to vsetko sa s tymi moji rodicia vysporiadali perfektne, no ich surodenci su vsetko obete, ktore si to preniesli do svojcih rodin dalej…. Kamaratku zneuzival ako 6 rocnu vlastny otec, potom sedel vo vazeni, pp 4 rokoch ho projala ich matka k nim do domu…
@anonym_3d4b8b vieš čo, ja sa ani niekedy nečudujem vrahom, mnohi pochadzaju z takehoto prostredia aj šlapky maju za sebou väčšinou minulosť, ked boli zneuživané
myslim, že treba brat v uvahu aj podmienky, z ktorych vzišli
Rodicia mi nikdy nevraveli mam ta rad,lubim ta,nepreukazovali lasku,ale inak ok. Sem-tam bitka od otca (ten mal velmi tazke detstvo). Horsie to bolo od brata,ten ma od mala psychicky tyral,som bola neschopna,skareda,ze v zivote si nikoho nenajdem,vydieral ma,klamal v mnohych veciach rodicom,zaco som si ja zlizla vela veci. Nemam s nim vrucny vztah.
Neviem, no následky ...podľa mňa to záleží od ľudí ako chcú prežiť svoj život,ja nepijem niesom na liekoch aj som bola preventívne u psycho a ta mi povedala ze mám dobrú psychohygienu a tie negatívne skúsenosti ma posunuli v pred v živote a v hodnotách, nehovorím ze som zažila úplnú katastrofu ze mi niekto rezal nohy ruky ale ja si myslím ze je to o ľuďoch ako sa postavia k životu a k traume...a niekedy ta trauma mi príde ako výhovorka..a to nechcem nikoho uraziť je to len môj názor, prepáčte
ale inak klobuk dolu, keby sa to mne dialo, už by som bola zabasnutá v úvodzovkach
ako si sa s tym vyrovnala a cítiš sa aspon občas štastne? vieš fungovat, maš zahojene rany, myslíš, že život ma zmysel?
@karolinakr ďakujem, niekedy sa zamýšľam prečo ja, prečo sa toto deje mne? Ale prestala som sa už zamýšľať. Keď zomrel priateľ bola som tehotná. O dieťatko som prišla a ja som bola ťažko zranená, dávala som sa z toho dokopy roky, fyzicky aj psychicky. Dochovala som mamu, dochovala som otca, vlastná sestra má nenávidí celý život. Hľadala som aj ja útechu v alkohole - ale nenašla som ju, práve naopak. S pitím som prestala zo dňa na deň, ale po rokoch. Zdedila som po rodičoch všetky choroby sveta. Moja zdravotná karta je neskutočne veľká, mám problém snáď už so všetkým. Zjavne som si v tomto živote vybrala čierneho petra. Od mladosti si myslím, že nebudem dlho žiť. Všetko tomu nasvedčuje. Dnes mám 44 rokov, tipujem, že sa 50tky nedožijem. Život nemám kvalitný ani po psychickej, ani po fyzickej stránke. Ale bojujem, kým sa dá.
@zuzinka888 existuje vôbec človek, ktorý žil ideálne v detstve? Rodič nikdy nemal najmenšiu poznámku, nikdy nekričal, mal dostatok peňazí, času, emócií pozitivnych pekných, rodičia sa milovali, mali ideálne bývanie, deti vychovávali vždy len s milým úsmevom?? Ja osobne nie a to som si vypočula "milión" príbehov. Každý človek má svoj príbeh, svoju traumu a na svete je preto aby sa niečo naučil, vyvíjal, zdokonalil svoju dušu a to cez ideálnosť nepôjde, takže sa to priam vylučuje so samotnou podstatou bytia človeka na zemi.🙄
@anonym_8f269d ja som mala také detstvo, a aj v blízkej rodine bolo viac menej všetko v poriadku.
Aj takéto prípady ukazujú, prečo nemám rada, keď sa stále rozpráva, že všetci máme rovnaké šance, máš na sebe pracovať a vypracovať sa, lepší plat, odsťahovať sa .... bla bla bla. No nemáme, nemáme rovnakú štartovaciu čiaru, podporu, intelekt, emočnu výbavu, vôľu...
A naozaj mi je ľúto každého dieťaťa, ktoré zažíva hrozné detstvo.
@zuzinka888 existuje vôbec človek, ktorý žil ideálne v detstve? Rodič nikdy nemal najmenšiu poznámku, nikdy nekričal, mal dostatok peňazí, času, emócií pozitivnych pekných, rodičia sa milovali, mali ideálne bývanie, deti vychovávali vždy len s milým úsmevom?? Ja osobne nie a to som si vypočula "milión" príbehov. Každý človek má svoj príbeh, svoju traumu a na svete je preto aby sa niečo naučil, vyvíjal, zdokonalil svoju dušu a to cez ideálnosť nepôjde, takže sa to priam vylučuje so samotnou podstatou bytia človeka na zemi.🙄
@anonym_8f269d tak urcite kazdy ma nieco- ale tu citam naozaj silne" pribehy". Az mi srdce stislo. Lebo mat detstvo kde sa rodicia pohadaju sem tam msju blbu poznamku( pisem o svojom detstve- nic "hrozne") a citat ako male dievcatko spi v noci na schodoch a pozera sa na pocikanu mamu ako spi vo vani- je uplne nieco ine. Alebo sa rozplakat na spomienku na detstvo- toto musi byt hrozne. A obdivujem a mam chut objat vsetky tie deti uz v dospelych telach,ze to dokazali prezit a napisat o tom.
@zuzinka888 moji rodicia nemali lahke detstvo, vzali sa skoro a ich manzelstvo bolo jedna velka katastrofa, vkuse sa hadali, otec mamu bil a ponizoval ( o com som v detstve nevedela, hovori o tom az teraz) aj ju podvadzal. ja si pamatam neustale hadky, a ako otec rozbijal veci. bitka kozenym opaskom nebola nic vynimocne, a to si nemyslim, ze som bola zle dieta. (mam znameho, ktory tvrdi, ze vdaka bitke od rodicov, je z neho dobry clovek, ale zo mna by bola troska, lebo som nic zle nerobila). nikdy som nepocula pekne slovo, pochvalu, ze som pekna, ze som nieco dobre urobila, ze ma maju radi, hocijake ocenenie, vzdy som len pocula, ze si mam ucesat tie skuty, ze som sprosta, krava, tela, nemozna, lemrava, leniva....... ked som upiekla kolac, nedostala som pochvalu, ale zdrba, ze bol v kuchyni neporiadok. nikdy neboli peniaze na to co som chcela, spala som na starej vylezanej valande, zimne topanky mi vzdy pretiekli a chodila som s mokrymi nohami a nikdy som nepochopila ako moze mat niekto rad zimu. cely zivot si budujem sebavedomie, lebo sa citim zbytocna, neviem prijimat pochvaly.... a posledne, moj starsi brat mi niekolko krat ublizil tak, ako by brat nikdy sestre nemal ublizit, nikomu som to nepovedala, vie to iba moj manzel. ani mama o tom dodnes nevie.
toto je presne princip obetneho baranka, tento link davam často, ale otvoria sa ti oči ako nikdy
vela motivačnej literatury o laske k sebe samemu, nastaviť si hranice, vidieť svoju hodnotu, asertivne spravanie a možno aj nejake krestanske knižky o laske by som si na tvojom mieste prečitala
https://www.zachej.sk/produkt/13445/milovanej-p...
najlepšie, ked si povieš, že tvoj otec bol cvok, ktory to nemal v hlave v poriadku, i ked je smutne, že sa ti neospravedlnil ani chybu nepriznal
Alebo ked mama mala vypité mi vravela stále ze mala som ťa potratit lebo ked bola tehotna somnou pol roka na rizikovom musela byt no ked vytriezvela tak to bola milujuca matka.a to je milion vecí. a vyrovnaj sa a tym ako dieťa....no je to ťažké ale keď človek CHCE byť normálny a viesť normalny život všetko sa dá
Ja len k úvodnému príspevku. Generácia baby boom, to sú naši rodičia cca, žili v polovojenskom režime, alebo mali takú výchovu. Nikdy neboli vypočuté, boli to tiché deti, bité autoritami, žijúce v materiálnom nedostatku, bez radosti a výletu, more luxus, len pole a okopavanie a starostlivosť o súrodencovi, alebo zvieratá.. Pán vo videu, by si mal zranenie preliečiť a nie sa v tom babrať. Preto každá generácia vychováva inak, nechce robiť to, čo robili im rodičia. Nezreli rodičia, ktorí sa brali v svojich 19, deti odstrkovali a nestarali sa o ne, chladná výchova bola aj za socíku, preto sme boli skoro zodpovední a samostatní, ale s obrovskou ranou v srdci. Lebo vlastne naši rodičia, sú aj doteraz nezrelé deti. 🙂
mne raz otec keď som mala 14 rokov povedal jednu vec keď som s ním nechcela ísť oberať jahody a musela by som v tom teple šlapať asi 2 km , že by som sa mala hýbať, že mi všade sadlo visí . Mala som v tom období 50kg a 162cm. Táto jedna veta odštartovala u mňa mentálnu bulímiu , s ktorou som bojovala mnoho rokov , až teraz keď som prekročila 50 tku som s tým nadobro prestala. Preto veľmi zvážte čo komu poviete ohľadne jeho vizáže , váhy , oblečenia atď.
@anonym_4d3026 pri takej výške ta váha ok práveže. Dcéra ma 152 cm a 50 kg a je ok
@karolinakr ďakujem, niekedy sa zamýšľam prečo ja, prečo sa toto deje mne? Ale prestala som sa už zamýšľať. Keď zomrel priateľ bola som tehotná. O dieťatko som prišla a ja som bola ťažko zranená, dávala som sa z toho dokopy roky, fyzicky aj psychicky. Dochovala som mamu, dochovala som otca, vlastná sestra má nenávidí celý život. Hľadala som aj ja útechu v alkohole - ale nenašla som ju, práve naopak. S pitím som prestala zo dňa na deň, ale po rokoch. Zdedila som po rodičoch všetky choroby sveta. Moja zdravotná karta je neskutočne veľká, mám problém snáď už so všetkým. Zjavne som si v tomto živote vybrala čierneho petra. Od mladosti si myslím, že nebudem dlho žiť. Všetko tomu nasvedčuje. Dnes mám 44 rokov, tipujem, že sa 50tky nedožijem. Život nemám kvalitný ani po psychickej, ani po fyzickej stránke. Ale bojujem, kým sa dá.
@anonym_66dfce niečo ti poviem
tu je taka modlitba, na tvojom mieste idem na spoved, generalnu všetky hriechy na ktore si spominaš, vyznaj pred Bohom
pomodli sa tuto modlitbu
https://www.modlenie.sk/modlitba-za-oslobodenie...
ŽALM 128
1 Pútnická pieseň. Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po Jeho cestách. 2 Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk, blažený budeš a dobre sa ti bude vodiť. 3 Tvoja žena bude ako úrodný vinič vo vnútri tvojho domu; tvoji synovia ako mladé olivy okolo tvojho stola. 4 Hľa, takto dôjde požehnania muž, ktorý sa bojí Hospodina. 5 Nech ťa požehná Hospodin zo Siona. Dívaj sa na blaho Jeruzalema po všetky dni svojho života 6 a uzri synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!
a je taká kniha Z prekliatia do požehnania od Derecka Princa
http://www.derekprince.sk/pozehnanie-alebo-klia...
Vyskúšaj, možno ti to pomôže, uvidíš
@karolinakr ďakujem, niekedy sa zamýšľam prečo ja, prečo sa toto deje mne? Ale prestala som sa už zamýšľať. Keď zomrel priateľ bola som tehotná. O dieťatko som prišla a ja som bola ťažko zranená, dávala som sa z toho dokopy roky, fyzicky aj psychicky. Dochovala som mamu, dochovala som otca, vlastná sestra má nenávidí celý život. Hľadala som aj ja útechu v alkohole - ale nenašla som ju, práve naopak. S pitím som prestala zo dňa na deň, ale po rokoch. Zdedila som po rodičoch všetky choroby sveta. Moja zdravotná karta je neskutočne veľká, mám problém snáď už so všetkým. Zjavne som si v tomto živote vybrala čierneho petra. Od mladosti si myslím, že nebudem dlho žiť. Všetko tomu nasvedčuje. Dnes mám 44 rokov, tipujem, že sa 50tky nedožijem. Život nemám kvalitný ani po psychickej, ani po fyzickej stránke. Ale bojujem, kým sa dá.
@anonym_66dfce ťažkú cestu si si vybrala, ale keď to dokončis, už bude dobre. Si silná.
@zuzinka888 moji rodicia nemali lahke detstvo, vzali sa skoro a ich manzelstvo bolo jedna velka katastrofa, vkuse sa hadali, otec mamu bil a ponizoval ( o com som v detstve nevedela, hovori o tom az teraz) aj ju podvadzal. ja si pamatam neustale hadky, a ako otec rozbijal veci. bitka kozenym opaskom nebola nic vynimocne, a to si nemyslim, ze som bola zle dieta. (mam znameho, ktory tvrdi, ze vdaka bitke od rodicov, je z neho dobry clovek, ale zo mna by bola troska, lebo som nic zle nerobila). nikdy som nepocula pekne slovo, pochvalu, ze som pekna, ze som nieco dobre urobila, ze ma maju radi, hocijake ocenenie, vzdy som len pocula, ze si mam ucesat tie skuty, ze som sprosta, krava, tela, nemozna, lemrava, leniva....... ked som upiekla kolac, nedostala som pochvalu, ale zdrba, ze bol v kuchyni neporiadok. nikdy neboli peniaze na to co som chcela, spala som na starej vylezanej valande, zimne topanky mi vzdy pretiekli a chodila som s mokrymi nohami a nikdy som nepochopila ako moze mat niekto rad zimu. cely zivot si budujem sebavedomie, lebo sa citim zbytocna, neviem prijimat pochvaly.... a posledne, moj starsi brat mi niekolko krat ublizil tak, ako by brat nikdy sestre nemal ublizit, nikomu som to nepovedala, vie to iba moj manzel. ani mama o tom dodnes nevie.
@anonym_299dde presne toto, nikdy nič nebolo dosť dobre, aj keď som sa celkom dobre učila, pekne kreslila, tvorila, išli mi jazyky ale vždy sa samozrejme našiel niekto lepší. Najviac ma mrzí že presne toto isté mám s dcérou, neviem ju oceniť, naozaj sa snažím ale väčšinou neviem nájsť nič za čo ju pochváliť. Úprimne sa snažím. Možno aj moja mama sa úprimne snažila no mala privysoké nároky. A teraz ich mám ja. A to stále len znižujem. Tak už neviem...☹
@anonym_299dde presne toto, nikdy nič nebolo dosť dobre, aj keď som sa celkom dobre učila, pekne kreslila, tvorila, išli mi jazyky ale vždy sa samozrejme našiel niekto lepší. Najviac ma mrzí že presne toto isté mám s dcérou, neviem ju oceniť, naozaj sa snažím ale väčšinou neviem nájsť nič za čo ju pochváliť. Úprimne sa snažím. Možno aj moja mama sa úprimne snažila no mala privysoké nároky. A teraz ich mám ja. A to stále len znižujem. Tak už neviem...☹
@anonym_4f387d vybrala si si , že v tomto živote sa naučíš sebahodnote.
Och, ked vas tu tak citam, tak musim asi podakovat rodicom za krasne detstvo. Sice sme nemali nikdy penazi nazvys, nechodili sme na dovolenky a nejake vylety s prespanim, nosili sme casto oblecenie po starsich pribuznych, aj sme dostali na zadok, ked sme neposluchali, ale vzdy som mala pocit, ze som lubene dieta a ze nasi sa snazia, aby sme sa mali dobre a aby sme mali dostatok zazitkov.
Ja len k úvodnému príspevku. Generácia baby boom, to sú naši rodičia cca, žili v polovojenskom režime, alebo mali takú výchovu. Nikdy neboli vypočuté, boli to tiché deti, bité autoritami, žijúce v materiálnom nedostatku, bez radosti a výletu, more luxus, len pole a okopavanie a starostlivosť o súrodencovi, alebo zvieratá.. Pán vo videu, by si mal zranenie preliečiť a nie sa v tom babrať. Preto každá generácia vychováva inak, nechce robiť to, čo robili im rodičia. Nezreli rodičia, ktorí sa brali v svojich 19, deti odstrkovali a nestarali sa o ne, chladná výchova bola aj za socíku, preto sme boli skoro zodpovední a samostatní, ale s obrovskou ranou v srdci. Lebo vlastne naši rodičia, sú aj doteraz nezrelé deti. 🙂
@lion777 suhlasim s tebou. Len vies comu nerozumiem? Ked sa kazda generacia to snazi robit inak a lepsie, preco ti nasi rodicia su taki rezistentni k nejakej sebareflexii a nemam velmi pocit, ze sa az tak posunuli od tej generacie svojich rodicov🤨 Asi to robili kusok lepie ako ich rodicia, ale nebolo to proste dost😒 Viem, ze my mame tych info o vychove ovela viac, ale aj tak. Asi sa ten hrozny cyklus moze zmenit az o 2 generacie a jedna proste nestacila…
Medzi nami su ľudia ktorý nezvládajú pravopis ( áno patrím k nim aj ja ) áno hanbím sa za to no nejde mi to tak ľahko teraz zmeniť ked určitú dobu píšete niekde inde a iné y . Mama na mna uplne srala aby mi vysvetlila učivo. Naučila som sa dobre lebo na učenie nebol priestor . Od mladého veku sa pomáhalo okolo domu . Hospodárstvo, drevo na zimu , tráva, atď priste co patrí k domu na dedine . Dokonca to dopadlo tak ze som bohužiaľ prepadla z nemčiny ( neurobila som reparát lebo som sa v 11 rokoch starala o brata par mesačného ale čo robila napr mama netuším. Bola som vo fáze ze som bola zbalené ze ujdem z domu aj jedlo aj oblečenie vsetko nachystané ale nedokázala som zvrhnúť nevedela som kam sa uchytiť cez noc ako sa budem umývať, oblečenie par ks proste uvažovala som vtedy nad všetkým. Dokonca som nahrala kazetu cez radio co robil moj nevlastný otec ( pašoval v tých časoch cez hranice cigarety ) ( uz nežije) bio otec na nas sral s bratom starším. Cele detstvo bolo len o robote . Na pubertu nebol čas. V 18/19 rokoch som nemohla ist ani na blbú diskotéku lebo som robila vodičak / škola , a ešte drbnuteho frajera mala ked sme nerobili doma , robilo sa u babky a deda . . Ľudia schovávajú kade jake príbehy no niekedy o nich rozprávať proste nechcú ( 5 z diktátu, 5 z nemčiny a hneď bol remeň na stole . Niekedy sme sa snažili opraviť tu 5 v žiackej na 3 aby to nebolo vidieť. Moje známky boli 2,3,4,5 jednotka tak z vytvarnej a básničky , hudobna , samozrejme prevaha boli 3/4 . Moje deti sa snažím učiť ,vysvetliť im učivo ak nepochopili v skole , ešte že nemajú známky ako ja prepadla by som sa od hanby . Uz viem prečo nebola mama ani na jednom rodičku . Nastastie sa učia na 1/2 sem tam padne 3 a výnimočné jedno z deti 4 ale to tiez asi tak 2/3 za cely rok
@lion777 suhlasim s tebou. Len vies comu nerozumiem? Ked sa kazda generacia to snazi robit inak a lepsie, preco ti nasi rodicia su taki rezistentni k nejakej sebareflexii a nemam velmi pocit, ze sa az tak posunuli od tej generacie svojich rodicov🤨 Asi to robili kusok lepie ako ich rodicia, ale nebolo to proste dost😒 Viem, ze my mame tych info o vychove ovela viac, ale aj tak. Asi sa ten hrozny cyklus moze zmenit az o 2 generacie a jedna proste nestacila…
@margarety všetky duše, to tak chceli zažiť. Sem sme sa prišli učiť. Tak tie zranenia , čo im urobila povojnová generácia, boli asi tak strašne, že sa z tej bolesti nevedeli nijako dostať. To sa tam celé uložilo a naši rodičia s tým nijako nepracujú, neliečia sa, neprevzali zodpovednosť za to čo sa stalo , ani neprišli na to, prečo sa to tak stalo. Generácie sa menia a každá si nesie niečo iné, prináša svetu inú zmenu a áno aj naši rodičia iste urobili pokrok, možno tebe sa to zdá pomalšie, ale nevieš z čoho vychádzali. Ja ich nechcem súdiť, ani nič také, len mi to tak príde. Stále aj opakujú stare vzorce a presvedčenia a aj mne je ťažké niektoré z nich zmeniť. Ale už to, že si to uvedomujem, je veľký pokrok. Treba si dať vzťahy s mamou a otcom dať na poriadok, ale to najprv tiež odišlo zo mňa mnoho bolesti, až potom sa ťa ľadová stena zrútila.
@anonym_f554ad trauma ako výhovorka? Woooow, to už je iný názor. Ak ťukneš do googla, nájdeš mnoho zdrojov v odbornej obci o vplyve tráum na život človeka. Fyzickom aj psychickom.
Nefunkčná rodina, disharmónia a žiadna-zlá vzťahová väzba poznačí človeka na celý život. Človek sa môže akokoľvek snažiť, mať najlepšiu terapiu sveta, proste to poznačí navždy. Psychicky, fyzicky, sociálne. Táto diskusia je "krásna ukážka" toho, ako spomienkový optimizmus klame- ževraj ako bolo dobre, rodina bol základ, tradičná rodina, vzor otec matka, poslušnosť... Čistý bull shit. Výskumy ukazujú, že dnešná generácia 40 ročných 👉 viac ako polovica z nich majú prenesenú traumu z detstva. Hrozné. Ale toto je realita🚩 Nadávky, bitky, agresia, alkohol, zneužívanie, šikana, strach detí, žiadne láskavé slovo, neskutočná stresová traumatizácia. Poznám x takých a veruže žiadna prechádzka ružovou záhradou to nikdy nebola. V živote sa museli popasovať, pobiť o svoje miesto pod slnkom, roky, roky, terapie. Úprimne súcitím s každou jednou, lebo to sa hrozne číta, nieto ešte žije ❣️
@anonym_d356fd čo súrodenci , stýkaš sa s nimi ?
@subartic stýkam ale nie často, no to skôr kvôli mojej vyťaženosti a toho, že bývame od seba pár stovák km. Mám ich rada, ale nemáme vrúcne vzťahy.
Avšak moji starší súrodenci (som 3.zo 4) sa spolu maximálne pozdravia s mladším nemajú úplne súrodenecký vzťah, lebo boli už dospelí, keď sa narodil.