Mám ísť na pohreb biologického otca?
Ahojte, viem, že nie som sama čo sa ocitla v takejto situácii. Úprimne zišla by sa mi rada. Môj otec , ktorý vlastne otcom od mojich dvoch rokoch ani nebol - zomrel. Naši sa rozviedli , vzťah fungoval na platení výživnom, občasnom víkende s ním. Nevidela som ho 18 rokov. Za ten čas mi zavolal iba raz pred desiatimi rokmi , že sa chce stretnúť. Súhlasila som, ale neprišiel. Odvtedy nič. Nepoznal moje deti, manžela. Pred pár dňami som sa dozvedela , že zomrel. Mám ísť na pohreb? Nebude ma časom mrzieť , že som nebola? Na jednu stranu si hovorím, že cudzí človek, na druhú môj otec.
Choď, je to predsa tvoj bio otec
chod. moja nevlastna sestra nesla a zevraj to lutuje, ''zevraj''
Šla by som . Hlavne pre pokoj svojej duše
Ja by som nešla - pre pokoj svojej duše
Chod, nemusíš stáť vpredu, kľudne v úzadí len rozlúčiť sa, rovnako ak nemáš s jeho rodinou vzťahy nemusíš ísť ani na kar ak budú robiť.
išla by som
Ja by som isla. Uz ti "neublizi". To je taka "prilezitost" na ozaj tu poslednu rozlucku.
Vôbec neviem ženy, z jeho strany rodinu som celé tie roky nevidela ani nebola v kontakte presne ako s ním. Asi aj z toho mám stres, stretnutie s jeho súrodencami a mamou.
Ved s nimi nemusis komunikovat. Zucastni sa pohrebu rozluc sa s nim. A hotovo
A ja narozdiel od predchádzajúcich komentárov nenapíšem jednozačne, že choď ani že nechoď. Ale napíšem - urob tak ako to cítiš bez ohľadu na to, čo by sa malo alebo nemalo. Aj bez ohľadu na taký podvedomý tlak, že "veď otec, veď rodina" - niečo čo je v našej spoločnosti až príliš preceňované. A aj bez ohľadu na to, že koho tam môžeš stretnúť... Skrátka - sprav tak ako to NAOZAJ cítiš TY. Je to ťažká situácia. Verím, že ani rozhodovanie nie je ľahké. Len si proste myslím, že toto si musíš rozhodnúť sama, tak naozaj sama za seba.
Ťažko povedať, čo by som spravila takto z poza monitoru, ale osobne by som asi nešla, prišla by som dať v súkromí kvety a sviečku na hrob, ale pohrebu by som nezúčastnila zrejme... no ak o tom nemáš byť presvedčená na 100% a stále ťa niečo hlodá, aj keď mala neistota, že by si predsa len chcela ísť (nie mala, chcela), tak by som išla...
Sprav ako tebe vyhovuje nikto ti nemôže vyčítať ani jednu možnosť.
Tiez by som isla. Aj ked vztah bol medzi vami nula bodov. Ale 100 ludi 100 nazorov.
Len tak na okraj ked mas stres zo stretnutia s rodinou, predpokladam ze kontakty aj mozne stretnutia budu. Si aj dedic, ak sa nemylim? Takze sa urcite bude riesit casom aj dedicske.
Ja som otca vôbec nepoznala ani nevidela a išla som
autorka Ako ti píšem. Ak chceš ísť aj k truhle sa rozlúčiť príd skôr a chod a potom do začiatku pohrebu kľudne odíd a prechádzaj sa alebo ostaň v aute a na obrade nemusíš byť vpredu s jeho rodinou, bud kľudne vzadu. A na kar ak budú robiť nemusíš ísť tiež.
Choď a uzavri si to v sebe. Na pohrebe sa nemusíš s nikým kontaktovať.
Bola som v situácii ako ty. Boli sme s bratom obaja.
Tiez by som isla. Aj ked vztah bol medzi vami nula bodov. Ale 100 ludi 100 nazorov.
Len tak na okraj ked mas stres zo stretnutia s rodinou, predpokladam ze kontakty aj mozne stretnutia budu. Si aj dedic, ak sa nemylim? Takze sa urcite bude riesit casom aj dedicske.
@wolf_
@lindous ďakujem za takýto názor. Je to ťažké, lebo z jeho strany rodiny bude obviňovanie prečo som nebola a z mojej strany rodiny na čele s mamou budú výčitky prečo by som tam mala ísť. Budem si to musieť nechať ,,uležať,, v hlave a riadiť svojimi pocitmi.
@colsami Áno aj z dedičského mám stres, ale to sa chystám odmietnuť. Nikdy mi nič nedal a nechcem ani po jeho smrti nič.
asi by som išla.
možno aj ku truhle pozrieť, položiť kvety. Po obrade v kostole alebo v dome smútku by som hneď odišla. k hrobu by som už nešla. na kar už vonkoncom nie.
ak dedičstvo odmietneš ty - pripadne tvojim deťom.
ak dedičstvo odmietneš ty - pripadne tvojim deťom.
@deti95060810 a nie jeho súrodencom, pripadne jeho mame?
Ja som v podobnej situácii,ale otec žije. Nešla by som. Načo,nestykali sme sa za života,dlží mi na výživnom,vydedil ma. Nemám s ním žiadny vzťah.
Nechod..bol to pre teba cudzí človek...ani ja som nebola a nikdy som to neolutovala...nic pre mňa neznamenal..
Ono ked sa chces rozlucit a nechces riesit jeho rodinu ani svoju.. kludne tam mozes ist po pohrebe sama. Pre ten svoj pocit . On uz je mrtvy to nie je Akoby umieral Cize je uplne jedno ci dojdes v den pohrebu ci na druhy den . V duchu si tam v klude povies zbohom. A budes to mat v sebe uzavrete.
Kto je za to, aby išla, nech zdvihne pravú ruku.
Kto je za to, aby nešla, nech zdvihne ľavú ruku.
Toto je podstata celej diskusie.
Ak máš pocit, že by si mala ísť, tak choď. Ak si k nemu nemala žiadny vzťah, tak nechoď, je to zbytočné. Nebudeš mať žiadne výčitky svedomia ani o týždeň, ani o 5 rokov.
A to je podľa mňa to, že cítiš tlak, či už zo strany jeho rodiny alebo tvojej. A namiesto toho, aby si sa zamýšľala ako to naozaj cítiš, sa zamýšľaš čo všetci naokolo. Dovoľ si urobiť rozhodnutie podľa seba ❤️
Ja by som šla...nech bol aký bol, aie bol otec .
Ked ti jeho sucasna rodina, alebo ten kto riesi pohreb, poslal parte, alebo oznamil kedy je pohreb- tak by som isla. Ked si sa to dozbedela uplnou nahodou resp.ti znami volali, čo vedia, že je to tvoj otec, tak by som nešla, ved vy ste rodina neboli ( prepač, ale nemali ste kontakt niekolko rokov), v tomto pripade by som isla na hrob zapaliť sviecku. Neviem ako u Vas ale zvycajne sa čita na pohreboch životopis, mrzelo by ma keby som tam nebola spomenuta a to veľmi. Keď ťa kontaktovala jeho sučasna rodina, tak choď.
asi by som išla.
možno aj ku truhle pozrieť, položiť kvety. Po obrade v kostole alebo v dome smútku by som hneď odišla. k hrobu by som už nešla. na kar už vonkoncom nie.
@deti95060810 Má sa ísť pozrieť ku truhle? Ako vyzerá jej mŕtvy otec, ktorý sa na ňu od jej dvoch rokov vykašľal a aj keď raz jej volal a dohodol si s ňou stretko, neprišiel? Načo?
Ja tu budem teda zrejme za nenormálnu, ale nebola som ani "pozrieť" pri truhle môjho ocina, ktorý nás miloval a my veľmi jeho, pri onkologickom ochorení sme ho doopatrovali doma (tak si to aj želal), trpel ležiaci niekoľko mesiacov a keby som mohla, tak za neho aj dýcham, ale k truhle som išla len tak, aby som na neho nevidela, teda na tvár. Asi som detinská, ale pamätám si ho najmä počas môjho zivota, ako super ocina... nechcela som ho mať v pamäti v truhle (a jasné, že som bola predtým už na pohreboch, aj pri truhle rodinným príslušníkom
A autorka - urob to presne tak, ako to cítiš... Je to len na Tebe a či sa niekto z rodiny bude hnevať, či neviem čo , ak prídeš alebo neprídeš, absolútne nerieš. Toto je len o tom, ako to cítiš Ty.

Isla by som.