Mám ísť na pohreb biologického otca?
Ahojte, viem, že nie som sama čo sa ocitla v takejto situácii. Úprimne zišla by sa mi rada. Môj otec , ktorý vlastne otcom od mojich dvoch rokoch ani nebol - zomrel. Naši sa rozviedli , vzťah fungoval na platení výživnom, občasnom víkende s ním. Nevidela som ho 18 rokov. Za ten čas mi zavolal iba raz pred desiatimi rokmi , že sa chce stretnúť. Súhlasila som, ale neprišiel. Odvtedy nič. Nepoznal moje deti, manžela. Pred pár dňami som sa dozvedela , že zomrel. Mám ísť na pohreb? Nebude ma časom mrzieť , že som nebola? Na jednu stranu si hovorím, že cudzí človek, na druhú môj otec.
Ľudia, hlavne na pohreby chodíme ľuďom, ktorých si vážime, cítime, máme radi či aspoň sme ich poznali a nie naopak. V podstate cudziemu človeku by ste nešli.
Ľudia, hlavne na pohreby chodíme ľuďom, ktorých si vážime, cítime, máme radi či aspoň sme ich poznali a nie naopak. V podstate cudziemu človeku by ste nešli.
@tulipanik12 s mojim otcom som sa nestretavala dlhé roky v podstate nepoznal ani moju dcéru. Nakoniec som ho aj pochovala. Keby nebolo jeho nebola by som ani ja. Nech už bol aký bol aj jemu vďačím za môj život. Takze my ľudia chodíme na pohreby aj takým ľuďom.
@tulipanik12 s mojim otcom som sa nestretavala dlhé roky v podstate nepoznal ani moju dcéru. Nakoniec som ho aj pochovala. Keby nebolo jeho nebola by som ani ja. Nech už bol aký bol aj jemu vďačím za môj život. Takze my ľudia chodíme na pohreby aj takým ľuďom.
@lenkasarka pokiaľ ťa on nepoznal v živote, nepoznala by som ho ja po smrti, aj keď jemu je to už v podstate jedno. Len ide o princíp . . .
Na pohreb by som nesla, ale po pohrebe neskor o par dni by som k hrobu prisla.
Ľudia, hlavne na pohreby chodíme ľuďom, ktorých si vážime, cítime, máme radi či aspoň sme ich poznali a nie naopak. V podstate cudziemu človeku by ste nešli.
@tulipanik12 asi si nepochopila ze ona tam nechce ist koli nemu ale koli sebe . Aby to nahodou niekedy nelutovala ze nebola. Nie pre to ze by ho poznala ctila si ho ci važIla. Seba pozna a koli sebe to chce mat uzavrete. Pre svoj vlastny pokoj duše. Ze urobila to co ona povazuje za spravne. Bez suvisu k vztahu so zosnulym.
@lenkasarka pokiaľ ťa on nepoznal v živote, nepoznala by som ho ja po smrti, aj keď jemu je to už v podstate jedno. Len ide o princíp . . .
@tulipanik12 poznať má poznal a ja jeho tiež. Každý to vnímame inak a je to v poriadku. Ty by si nešla,ja by som išla. Každý má slobodnú vôľu.
@tulipanik12 asi si nepochopila ze ona tam nechce ist koli nemu ale koli sebe . Aby to nahodou niekedy nelutovala ze nebola. Nie pre to ze by ho poznala ctila si ho ci važIla. Seba pozna a koli sebe to chce mat uzavrete. Pre svoj vlastny pokoj duše. Ze urobila to co ona povazuje za spravne. Bez suvisu k vztahu so zosnulym.
@miadi ja som to pochopila veľmi dobre a len zdôrazňujem, že ja chodím na pohreb ľuďom, ktorých som si vážila. A otec nie je predsa ten kto Ťa splodil, ale ten kto Ťa vychoval
Nešla by som určite. Mrzieť ta to nema prečo.
Samozrejme, žeby som šla. Chápem okolnosti, no som si istá, že ak by som nešla (otáčam to na seba), tak by som to "mala v hlave" denne. Nech boli vzťahy - nevzťahy akékoľvek, týmto to celé uzavrieš.
Akokoľvek sa rozhodneš, rozhodneš sa správne a nelutuj to. Ja si myslím že by si mala ísť aby si uzavrela túto kapitolu života. Nebudeš to ľutovať. Predstav si seba o pár rokov, ak nepôjdeš ako sa budeš cítiť? Môže sa stať že ti to príde ľúto. Ale pozor ak tam pôjdeš len pre ľudí aby niečo nepovedali. Môže ťa mrziet že tam na teba čumeli. A tí čo vedia že si jeho dcéra určite čumieť budú a budú sledovať každé tvoje gesto. Ak sa s ním pekne rozlúčiš budú si o tom hovoriť ale ty z toho vyjdeš ako víťaz a on bude mat pred ľuďmi odpustené. Ak voči nemu cítiš hnev, že ani neprišiel keď sa dohodol a pustil v podstate do gatí ako srab, tak tam nechoď. Aj to je prejav a ľudia to budú komentovať. Ale ty budeš spokojná, že si ostala od neho nezávislá a takto sa mu “odmeníš” za to, aký bol. Je to ale znak, že si mu neodpustila, ja osobne by som asi odpustil. Budeš vyrovnaná. Ak neodpustíš tak vlastne stále nosíš ťarchu.
Išla by som,aj keď bol ako cudzí človek,ale predsa,krv nie je voda. Aspoň pre pokoj,časom by si nad tým začala rozmýšľať a možno si aj vyčítať, však na poslednej rozlúčke už sa treba iba rozlúčiť a aj odpustiť. Už nič viac sa nedokáže pokaziť. S rodinou po pohrebe sa rozprávať nemusíš. Proste sa choď rozlúčiť s niekým, vďaka komu si tu ty a vďaka tebe aj tvoje deti.
@deti95060810 Má sa ísť pozrieť ku truhle? Ako vyzerá jej mŕtvy otec, ktorý sa na ňu od jej dvoch rokov vykašľal a aj keď raz jej volal a dohodol si s ňou stretko, neprišiel? Načo?
Ja tu budem teda zrejme za nenormálnu, ale nebola som ani "pozrieť" pri truhle môjho ocina, ktorý nás miloval a my veľmi jeho, pri onkologickom ochorení sme ho doopatrovali doma (tak si to aj želal), trpel ležiaci niekoľko mesiacov a keby som mohla, tak za neho aj dýcham, ale k truhle som išla len tak, aby som na neho nevidela, teda na tvár. Asi som detinská, ale pamätám si ho najmä počas môjho zivota, ako super ocina... nechcela som ho mať v pamäti v truhle (a jasné, že som bola predtým už na pohreboch, aj pri truhle rodinným príslušníkom
A autorka - urob to presne tak, ako to cítiš... Je to len na Tebe a či sa niekto z rodiny bude hnevať, či neviem čo , ak prídeš alebo neprídeš, absolútne nerieš. Toto je len o tom, ako to cítiš Ty.
@caramellka písala som ako by som spravila ja. nie ako má spraviť autorka. tak neviem prečo sa rozčuľuješ...
že si nebola otca pozrieť? nuž je to vec tvoja, každý robí ako vie...
Išla by som z dôvodu toho, že je to otázka dôstojnosti.....ak máš info ze zomrel...patrí sa...kvôli tomu ze bol otec...nech to bolo akokoľvek.....rozlúčka so životom...úcta ..ja by som proste šla....čisto z toho dovodu
Aj ja by som išla, ale ostala by som niekde vzadu. A na kar by som nešla už vôbec.
podobny pribeh, ja som bola
moja mama mala takeho otca...videla ho naposledy ako malicke dieta.a este raz,ked sa vydavala.pozvala ho na svadbu,ale neprisiel.na pohreb isla.spoznala par ludi z rodiny.celkovo potom bola rada,ze sa dozvedela nieco o jeho zivote.a v klude uzavrela tuto kapitolu vo svojom zivote.
A ľudí nerieš a tomto prípade ani mamu. Moja mama zažila, pri ňom peklo keď boli manželia. Aj tak mi povedala, aby som išla. A ľudia to budú riešiť, či už pôjdeš alebo nie. Aj u nás to riešili, no boli mi ukradnutí. Išla som tam kvôli sebe a nie kvôli nim. Zober so sebou napríklad muža, aby si mala oporu.
Bola som v podobnej situácii a išla som, pre môj vnútorný pokoj. Dedičstvo som odmietla , vzdala sa v prospech jeho ženy keďže ona sa o neho starala a určite to nemala s ním lahke
Môj strýko mal tri dcéry z troch vzťahov. Na pohrebe mu nebola ani jedna.( prostredna sa to dozvedela až pri predvolanie na dedičské konanie) Na dve len platil a sesternicu ponižoval od mala. Pri takomto otcovi ti nemôže nikto nič vyčítať nech sa rozhodneš ako chceš. Sprav ako cítiš a nepozeraj ani na jeho rodinu ani čo povie tvoja mama. Oni si to vyriešili rozvodom.
Ty si to musíš uzavrieť v sebe po svojom. Držím palce
moju nevlastnu sestru tatinko kontaktoval vela x ..mal zaujem vediet co sa s nou deje atd atd, teba kontaktoval raz, ty si prisla a on nie.
nemas pocit ze to je trocha insia situacia?
chapem ze mas stres vidiet jeho rodinu, ale aj tak pride dedicske a aj tak pojdes pred notara pokial si nevybavis splnomocnenca a ver ze dedicske to je zas ina kava.
toto su velmi narocne situacie, ja som sa na sestru hnevala ze nedosla.
peniaze zobrala bez slova, ale na pojednavanie dosiel splnomocncenec, nemala sil nas asi vidiet
aj toto je zivot a ja sa na nu hnevam ze nedosli na pohreb aj napriek tomu ze k nej necitim nic.
Išla by som z dôvodu toho, že je to otázka dôstojnosti.....ak máš info ze zomrel...patrí sa...kvôli tomu ze bol otec...nech to bolo akokoľvek.....rozlúčka so životom...úcta ..ja by som proste šla....čisto z toho dovodu
@pieksamaki ano, prave preto, uz ked nic ine, aspon ta dostojnost, aj ked chapemm ze je to pre autorku narocne stresove
Ľudia, hlavne na pohreby chodíme ľuďom, ktorých si vážime, cítime, máme radi či aspoň sme ich poznali a nie naopak. V podstate cudziemu človeku by ste nešli.
@tulipanik12 nevies co pises. zazila si to? asi nie....
toto je take klise co pises
ja by som nešla nezaslúži si to
Myslím, že by si mala ísť. Keď nepôjdeš, možno budeš ľutovať do konca života. A takto aspoň žiadne výčitky mat nebudeš.
Asi by som sa k tomu postavila tak, ako sa on postavil k otcovstvu: on posielal vyzivne, ale fyzicky pri tebe nebol. Ty mu posli na pohreb kvety, ale chodit tam nemusis.
Veľa ľuďom som nebola na pohrebe a netrápi ma to, neboli to ľudia s ktorými som mala blízky vzťah alebo sa nedalo z objektívnych pricin. Ty sa poznáš, ak by ta to malo zozierat tak chod kvôli sebe , ale pre mňa si to rodic, co kašle na dieťa nezaslúži. Ty už vieš ako ste to mali medzi sebou.
@tulipanik12 asi si nepochopila ze ona tam nechce ist koli nemu ale koli sebe . Aby to nahodou niekedy nelutovala ze nebola. Nie pre to ze by ho poznala ctila si ho ci važIla. Seba pozna a koli sebe to chce mat uzavrete. Pre svoj vlastny pokoj duše. Ze urobila to co ona povazuje za spravne. Bez suvisu k vztahu so zosnulym.
@miadi keby si myslela, ze tam ma ísť,tak sa nepyta cudzích.Podla mňa tam ísť nechce (pochopitelne) ale trochu sa bojí neísť.
Urob ako to cítiš. Nerieš nikoho názor. Uzavrieť si to a rozlúčiť sa s ním môžeš aj doma pri sviečke. Na pohrebe môžeš spoznať svoju pokrvnú rodinu, môžeš spoznať príbeh svojho otca trochu inak. Ak sa v tom nechceš patlať, tak načo... On by chcel asi len odpustenie. Urob ako chceš Ty.
Ja som bola v rovnakej situácii. Bez kontaktu vyše 22 rokov. A išla som.
Čo sa dedičstva týka keď odmietnes tak dediť budú tvoje deti. Notárka nás súrodencov na to upozornila. A za deti by musel rozhodnúť súd. Nechcela som to komplikovať tak som dedičstvo prijala.
Pozri môj otec celý život pil a rodičia boli rozvedení. Hoci sme sa nestretávali a moje dieťa nepoznal. Stal sa mu úraz a ostal v kome, tak som si tú istú otázku kládla. Rada mojej mamy bola, že aby som išla, až si to niekedy nevyčítam. Bola som, hoci to bol strašný pohľad. V tom momente som vedela, že mi neublíži. Dva dni nato zomrel,... Vybavili sme mu s bratom pohreb, ale ja by som nezvládla sedieť v prvej lavici. Sedela som v zadu, väčšinu jeho rodiny som nevidela vyše 20 rokov. Pozdravili sme sa a tým to skončilo. Takže byť na tvojom mieste, tak by som išla. My sme tiež v podstate nemali žiadny vzťah, no predsa len bol môj otec...