Mám ísť na pohreb biologického otca?
Ahojte, viem, že nie som sama čo sa ocitla v takejto situácii. Úprimne zišla by sa mi rada. Môj otec , ktorý vlastne otcom od mojich dvoch rokoch ani nebol - zomrel. Naši sa rozviedli , vzťah fungoval na platení výživnom, občasnom víkende s ním. Nevidela som ho 18 rokov. Za ten čas mi zavolal iba raz pred desiatimi rokmi , že sa chce stretnúť. Súhlasila som, ale neprišiel. Odvtedy nič. Nepoznal moje deti, manžela. Pred pár dňami som sa dozvedela , že zomrel. Mám ísť na pohreb? Nebude ma časom mrzieť , že som nebola? Na jednu stranu si hovorím, že cudzí človek, na druhú môj otec.
Urob ako to cítiš ty. Je by som nešla.
Rozhodni sa len a len podla svojich pocitov. Nepozeraj sa na to, co sa ma/nema, patri/nepatri, ocakava/neocakava.
Stalo sa mi nieco velmi obdobne, opustil ma v 6rokoch a kaslal na mna dalsich 12 rokov, potom mi raz zavolal aj to ako som sa dozvedela nie uplne z vlatsneho rozhodnutia, chcilu sme boli v kontakte a potom som ho nevidela 10 rokov. Nepoznal moju dceru, muza, nemal zaujem. Na pohrebe som bola, aj ked som tam vlastne nikoho nepoznala a tiez som sa toho bala, ale sla som tam kvoli sebe sa rozlucit a nejak to v sebe uzavriet. Uprimne som rada, ze som bola, aj ked to nebolo lahke.
@tulipanik12 nevies co pises. zazila si to? asi nie....
toto je take klise co pises
@balerina2025 Moja dcéra s exmanželom sa už nevideli 10 rokov, pretože z jeho strany nikdy nebol záujem a viem,že ona by mu ani na pohreb nešla a dedičstvo by takisto odmietla.
Ale teda, ak ty máš reálnejšie skúsenosti a sama si dieťa, o ktoré sa nezaujímal otec, tak prosím. V tom prípade si nechám od skúsenejšej poradiť.
Ľudia, hlavne na pohreby chodíme ľuďom, ktorých si vážime, cítime, máme radi či aspoň sme ich poznali a nie naopak. V podstate cudziemu človeku by ste nešli.
@tulipanik12 Na pohreby sa chodi aj ludom, ktorych nepozname. Napr.dobrej kamaratky rodicia, sefova zena, atd.
Išla by som. Ja som tú možnosť nemala, keďže nám nikto nedal vedieť, že otec umrel. Dozvedeli sme sa to až po niekoľkých rokoch, ale keďže už aj jeho mama je mŕtva a kontakt na otcovu sestru nemáme...nevieme ani kde je pochovaný 🤷♀️ Keby som mala možnosť ísť, išla by som aj teraz, hoci len kvety na hrob položiť. Darmo bol, aký bol, darmo sa nestaral a neplatil, neživím v sebe nenávisť a nevraživosť...nemám z toho traumu a nijako mi to neublížilo...stále ho budem považovať za svojho otca, lebo aj vďaka nemu som na tomto svete...ale tak to som ja...
Chod,veď môžeš byť odbalec. A uvidíš ako sa situácia vyvinie. Možno si k sebe aj ako rodina nájdete cestu.
@tulipanik12 Na pohreby sa chodi aj ludom, ktorych nepozname. Napr.dobrej kamaratky rodicia, sefova zena, atd.
@spongebob1 kamarátovmu otcovi aj mame som na pohrebe bola, ale som ich poznala. Ako šéfovej žene, ktorú som v živote nevidela by som iste na pohreb nešla. Aj podaktorým susedom som bola na pohrebe, no všetko to boli ľudia, ktorých som reálne poznala.
Ale,že sa chodí úplne cudzím ľuďom na pohreb ako ty píšeš to som v živote nepočula.
@miadi ja som to pochopila veľmi dobre a len zdôrazňujem, že ja chodím na pohreb ľuďom, ktorých som si vážila. A otec nie je predsa ten kto Ťa splodil, ale ten kto Ťa vychoval
@tulipanik12 na pohreby chodíme z rôznych dôvodov. Často aj ako vyjadrenie podpory kolegyni,keď jej zomrie niekto blízky,či kamarátke,atď. Napr boli sme ako rodičia aj na pohrebe synovej spolužiačky,zomrela veľmi nešťastne a boli rodičia skoro z celej triedy. A úprimne,nepoznali sme-nestihli ešte vlastne ani spoznať jej rodičov.
Ak už autorka vôbec rieši,či ísť,či nie,asi ísť chce.
@spongebob1 kamarátovmu otcovi aj mame som na pohrebe bola, ale som ich poznala. Ako šéfovej žene, ktorú som v živote nevidela by som iste na pohreb nešla. Aj podaktorým susedom som bola na pohrebe, no všetko to boli ľudia, ktorých som reálne poznala.
Ale,že sa chodí úplne cudzím ľuďom na pohreb ako ty píšeš to som v živote nepočula.
@tulipanik12 v nasom regione sa bezne chodi napriklad rodicom kolegov, je to osobne vyjadrenie sustrasti.
Ja som svojho otca nevidela 15 rokov a narobil dosť zlého, ale ak budem vedieť o pohrebe pôjdem. Ale ako tu aj radím, budem proste stáť niekde vzadu, nepôjdem potom do radu vpred ked ostatní rodine podávajú ruku na úprimnú sústrasť, lebo však naše vzťahy neboli žiadne posledné roky a nebol mi to posledné roky blízky človek. A rovnako nepôjdem na kar, jeho rodina ma na nejaké udalosti ako svadba a tak nepozvala, teda ak nemajú záujem o mňa hoci som nič im neurobila, nemám záujem ani ja a nebudem na kare piate koleso u voza... Ale krv nie je voda, detský svet je dosť obmedzený a pokým niekto otca poznal hoci sa stretávali minimálne nie je to cudzí človek proste. Cudzí je iba ak proste žena sa rozhodne byť slobodná matka a dieťa nevie kto je jeho otec a nikdy ho nevidí.
Ľudia, hlavne na pohreby chodíme ľuďom, ktorých si vážime, cítime, máme radi či aspoň sme ich poznali a nie naopak. V podstate cudziemu človeku by ste nešli.
@tulipanik12 to nie je uplne tak. Moji kamarati moju maminku nepoznali a isli aj z ucty ku mne. A toto nie je uplne cudzi clovek.
Autorka pozri. Chod, tvoja rodina ti nema co vycitat ak by si sla, povazujem to naopak za velmi nevhodne, ak by ti ktokolvek cokolvek vycital z oboch stran. A ak nejake dedicstvo bude, len to pekne prijmi. Nikdy nevies ako sa zivot zomelie, nikdy nevies ci niekto z rodiny neochorie a ty nebudes potrebovat peniaze. Alebo tvoje deti.
A za dalsie. Mas tam niekde rodinu. Hoci neviem preco ste nemali kontakt s jeho rodinou a kto je na vine (kludne moze byt aj tvoja mama ze ta k babke nepustila- ale to nemusi byt). Ale stale je to rodina… strach nemas mat z coho. Pohreb je prirodzena sucast zivota.
@balerina2025 Moja dcéra s exmanželom sa už nevideli 10 rokov, pretože z jeho strany nikdy nebol záujem a viem,že ona by mu ani na pohreb nešla a dedičstvo by takisto odmietla.
Ale teda, ak ty máš reálnejšie skúsenosti a sama si dieťa, o ktoré sa nezaujímal otec, tak prosím. V tom prípade si nechám od skúsenejšej poradiť.
@tulipanik12 odmietla dedicstvo? 🙂 neverim. nehrajme sa na chutnych takto svet nefunguje
Nešiel by som, ani by ma to nezaujímalo.
Na otcovi je, aby ťa otec naučil niečo do života, aby sa staral o to, aby niečo z teba vyrástlo, aby sa zaujímal o to, čo zaujíma teba a viedol ťa správnou cestou.
Keď celý život na teba kašlal a ešte aj na výživnom šetril ako sa dalo a víkendy s tebou bral skôr len ako povinnosť, pre mňa by to bol cudzí človek, ktorý mi nestojí ani za pozornosť na jeho vlastnom pohrebe.
Veľa ľudí podceňuje vzťahy medzi otcami a ich deťmi a toto je potom výsledok.
@miadi ja som to pochopila veľmi dobre a len zdôrazňujem, že ja chodím na pohreb ľuďom, ktorých som si vážila. A otec nie je predsa ten kto Ťa splodil, ale ten kto Ťa vychoval
@tulipanik12 ale no budeme sa doťahovať a ideš si svoje.😶
Otec je biologicky raz daný... a potom je otčim, ktorý ťa má rád, ako by si bola biologická dcéra...
Milá autorka, urob ako chceš, ja by som šla, a stála bokom... ale to som ja...
Dedické konanie vopred nezatracuj, vždy sa môžte dohodnúť... zákon je zákon...
treba urobiť poslednú bodku za všetkým a to urobíš tak, že na ten pohreb pôjdeš. Nebudeš si nič vyčítať
Ja som bola v podobnej situácii,otec nás opustil keď som mala 6 mesiacov.Nepoznala som ho a pred tromi rokmi zomrel.Bola som mu na pohrebe aj chodím 1.novembra mu na hrob zapáliť sviečku.
ja by som sla skor zozvedavosti. Na pohrebe sa cita co toz jeho zivota. Daco by si sa mohla dozvediet a teda uvidiet aj jeho rodinu. Brala by som to ako pozorovatel a zaroven sa ukonci tato cast tvojho zivota. Ak ta ale nic nezaujima, nechod a je to v poriadku.
Och tazka situacia...ale ci chces ci nechces si kusok z neho. Ja by som isla kvoli sebe, uzavrela s nim svoj vztah vsetky krivdy a mozno mu odpustila ale ako pisem kvoli sebe. Aby ta ta krivda netazila dalej.
Ja by som nešla, je to pre teba úplne cudzi človek, ktorý o teba vôbec nejavil záujem
@spongebob1 kamarátovmu otcovi aj mame som na pohrebe bola, ale som ich poznala. Ako šéfovej žene, ktorú som v živote nevidela by som iste na pohreb nešla. Aj podaktorým susedom som bola na pohrebe, no všetko to boli ľudia, ktorých som reálne poznala.
Ale,že sa chodí úplne cudzím ľuďom na pohreb ako ty píšeš to som v živote nepočula.
@tulipanik12 Vola sa ucta ku pozostalym. Tym, ze si ich vazim, idem. Rozdiel je, ked niekdo je radovy zamestnanec vo fabrike alebo si v uzkom, pracovnom vztahu so sefom. Ucastou na pohrebe sa vyjadtuje urcite spolocenske spravanie, ktore podlieha etikete. Holt, nie vsetci vedia pozdravit, tak cakat, ze sa zucastnia pohrebu, je naivne.
@tulipanik12 odmietla dedicstvo? 🙂 neverim. nehrajme sa na chutnych takto svet nefunguje
@balerina2025 tak jej otec ešte žije, no ak by ju náhodou nevydedil sám od seba, čomu verí, tak aj tak dedičstvo odmietne a ja sa ozaj nehrám na žiadnu ,chrumkavú' ako píšeš ani ona nie - no ide o princíp !!!
Choď, nebudeš si mať čo vyčítať v budúcnosti...
Kto organizuje ten pohreb? Mal potom nejakú rodinu? Každopádne urob, ako to cítiš.
@miadi keby si myslela, ze tam ma ísť,tak sa nepyta cudzích.Podla mňa tam ísť nechce (pochopitelne) ale trochu sa bojí neísť.
@sidicek Ja si zas Myslim ze Keby tam nechcela ist tak sa nepyta a nejde jednoducho, Ani by ju nenapadlo tam ist. Kazdy mame inu logiku . Pribuzni z otcovej strany ju nepozvali ( netuzi po kontakte s nimi) a jej mami rodina nechce aby tam sla tak logocky ona jedina ma potrebu sa nejak rozlucit. Cloveka nemusis poznat aby ta jeho smrt zasiahla. Je to pripomienka ze vsetci sme smrtelni.
@tulipanik12 Vola sa ucta ku pozostalym. Tym, ze si ich vazim, idem. Rozdiel je, ked niekdo je radovy zamestnanec vo fabrike alebo si v uzkom, pracovnom vztahu so sefom. Ucastou na pohrebe sa vyjadtuje urcite spolocenske spravanie, ktore podlieha etikete. Holt, nie vsetci vedia pozdravit, tak cakat, ze sa zucastnia pohrebu, je naivne.
@spongebob1 nie som síce radový zamestnanec vo fabrike, ďakujem za prirovnanie, no nemám ani taký blízky vzťah so šéfom ako ho ty zaiste máš
Keď vynecháme emócie a zostane matematika tak- ísť znamená možno chvíľu zle pocity kvôli pozostalým ale dlho po udalosti pokoj v duši. Neísť možno do konca života zozieranie že predsa si mala ísť. Keď nevieš podľa emócií vyhodnot si to matematicky
Keď vynecháme emócie a zostane matematika tak- ísť znamená možno chvíľu zle pocity kvôli pozostalým ale dlho po udalosti pokoj v duši. Neísť možno do konca života zozieranie že predsa si mala ísť. Keď nevieš podľa emócií vyhodnot si to matematicky
@uzivajden25h co to ma s matematikou? Je to čisto len emocionálne rozhodnutie... Ja som nebola a nic ma nezoziera, uz je to 10 rokov...
Išla by som. Ja som tú možnosť nemala, keďže nám nikto nedal vedieť, že otec umrel. Dozvedeli sme sa to až po niekoľkých rokoch, ale keďže už aj jeho mama je mŕtva a kontakt na otcovu sestru nemáme...nevieme ani kde je pochovaný 🤷♀️ Keby som mala možnosť ísť, išla by som aj teraz, hoci len kvety na hrob položiť. Darmo bol, aký bol, darmo sa nestaral a neplatil, neživím v sebe nenávisť a nevraživosť...nemám z toho traumu a nijako mi to neublížilo...stále ho budem považovať za svojho otca, lebo aj vďaka nemu som na tomto svete...ale tak to som ja...
@earlgrey ak vieš kde otec žil, alebo kde asi ho mohli pochovať, vieš si pozrieť aj na webe hrobové miesto.
Prípadne ak vieš obdobie ( rok a mesiac+ -), vieš zistiť v pohrebnej službe. A zo svojim rodnym listom na matrike.
Jednou budu stat pred stejnym rozhodnutim, jen s tim rozdilem, ze jsem se s vym otcem zazila krasne detstvi. V mych 24 letech ale odmitl prijmout mou dceru, stejne jako meho partnera. V mych 35 letech podrazil mou mamu.
Ne, moralne nevidim vubec zadny duvod byt na jeho pohrbu. Myslim na nej casto, odpustila jsem mu, hezke casy s nim mi nikdo nevezme, ale nase cesty se rozesly, a ja nejsem zastancem udrzovani vztahu, a to anii těch rodinych, kdyz se lide k sobe chovaji zle.