Mám kamarátke ponúknuť nevyužívanú izbu?
Ahojte idem k veci.
Bývam v 3 izbovom byte v Bratislave, mám hypotéku.
Som matka samozivitelka. Mma jedného syna.
Moja veľmi dobrá kamarátka sa pred vianocami rozišla s dlhoročným priateľom, cez Vianoce sme si volali a povedala mi, že premýšľa, že by odišla z východu do Bratislavy, že po tom túžila cely život ale kvôli frajerovi to zahodila za hlavu. Ja som ju v tom podporila, je šikovne dievča, vzdelaná a robotu by si tu našla hneď. Začala teda pozerať po podnajmoch, chcela by len zdieľaný byt, nechce cely.
Otázka znie. Ja mám izbu jednu voľnú, naizaj nevyužívanu aký máte názor, mám jej ju ponúknuť? Alebo sa do toho nemám montovať. Je to moja najlepšia kamarátka sme z jednej dedíny, poznáme sa od narodenia takze dôvera medzi nami je. Cítim z jej strany, ze by sa to aj chcela opytat ale vramci rešpektu a zrejme ma nechce položiť do nejakej nepríjemnej situácie sa ma to ešte neopytala, či by u mna mohla byvat. Ja som jej to ešte nenavrhla, lebo váham. Ako by som nastavila financie, čo v pripde nedoplatkov atď…Vo februári by chcela prísť ku mne, aby sme sli spolu pozrieť nejaké byty. Chcem jej to navrhnúť osobne, nie cez telefon. Aký máte na to názor, bola by to podľa vás chyba? Máte niektorá vlastnu skúsenost, kde to na niečom pohorelo?
A viete emi poradit aj poporodne sumu, ktorú by ste opýtali od kamarátky?
Ďakujem
Ponúkla by som jej na štyri až šesť mesiacov, pýtala by som okolo 200 eur za izbu aj spolu s energiami.
Úplne v pohode, by som v tvojej situácii, navrhla ktorejkoľvek z mojich dobrých kamarátok takéto spolubyvanie.Cloveku je veselšie, aj si pomôžete a keď si nájdeš partnera ,nebudeš tzv.stara dievka co zvyknutá na svoj kľud.
ak by ti platila, peniaze by sa ti mohli zísť, ale či sa ty cítiš na spolubývajúcu, to už je otázka. A museli by ste si nastaviť pravidlá, lebo by si tam mohla chcieť vodiť návštevy, čo upratovanie, spoločné priestory, chladnička a vyjedanie, varenie,... ale mohla by sa ti hodiť pomoc na stráženie a pod., ale vždy je tam riziko, že sa pohádate a budeš ju chcieť vyraziť. Neviem no... ak je to ozaj tvoja kamarátka, pomôže len sadnúť si a otvorene sa porozprávať o možných rizikách spolubývania.
Nie , už som asi veľmi stara a pohodlná , lebo súkromie poskočilo v mojom hodnotovom rebríčku veľmi vysoko . Na týždeň , dva áno , ako návštevu - nech sa trochu poobhliada, pochodi par pohovorov , ale na stalo nie.
6 mesiacov urcite nie
navrhni jej 3 mesiace za 200 eur mesacne
za 3 mesuace bude mat pracu a aj sa rozkuka v BA
potom nech zacne byvat inde aby ste neprisli vzajomne o nervy a sukromie
Z tvojho pohľadu by som ju ubytovala, aj jej vysvetlíš mhd, kde čo je, dosť jej Pomôžeš 🙂 každopádne všetci tu vidia len tvoj pohľad.. z jej pohľadu, keby som bez deti a po rozchode, tak by bola posledná vec, nasťahovať sa dlhodobo niekde ku kamoske a ešte s deckom 😂
Ahoj,
mne takto pomohla po rozchode kamaratka. Bolo to na cas, pokial nevyriesim s nim hypo a nehnutelnost. Mala som pracu a platila som jej 15 rokov dozadu 100eur.
Potraviny sme si kupovali zvlast, jedna varila, jedli sme obe, bolo to pre nas v pohode.
Mali sme vsak pod 30 rokov, obe bez vztahu a deti, financne nezavisle, vedela ze jej vzdy zaplatim a party a velke navstevy nehrozia. Ked mala mat navstevu ona, pytala sa ma, ci je to v poriadku (pritom jej byt, vobec nemusela). Je to naj kamoska od utleho dedstva a trecie plochy napriek tomu vznikli.
Je ine byt aj 3 dni ci 2 tyznde na navsteve a byvat pridlho. Som rada, ze sme to ustali a sme super kamosky dodnes.
Avsak s detmi si to predstavit neviem. Ty by si chcela aby ti spestrila stereotyp, ci priniesla niekoho ( asi muza) do zivota. Nemala by som od nej ziadne taketo ocakavania. Mozno si nenajde hned pracu, nebude ti mat z coho platit a co potom?
Popripade, co ak si najdes priatela? Pomohla by som jej max na dva mesiace a pytala by som s cistym svedomim v dnesnej dobe 210 eur. A nie, nebudes za tu sumu na nej ryzovat. Ved ani tebe nik niic zadarmo neda.
A samozrejme dohodla pravidla na tieto dva mesiace, mas dieta svoj system a mozno nebudes mat kazdy vecer naladu sediet s nou vecer pri caji.
Na kratky cas by to mohlo byt fajn ale isto nie na dlho. Prajem ti aby si sa dobre rozhodla a bola spokojna 🙂
Ja by som jej asi ponukla ,,pomoc" na štart. A keď si najde prácu, nech sa poobzera po inom nájme. A čo ty vieš, možno vám bude spolu dobre. Pomôžete si navzájom, záleží, aké ste obe. Ja som taká, že potrebujem aj samotu. Porozmýšľaj, dohodni sa s ňou, ty vieš čo je správne 🙂
Ja som bývala v zdieľaných bytoch/domoch, internate veľmi dlho, s rôznymi ľuďmi, aj kamaráti aj neznámi.
Úplne najpohodovejsie bývanie bolo skôr s ľuďmi s ktorými sme sa predtým nepoznali a ani sme sa počas bývania nejak extra nekamaratili. Ale nedá sa to zovšeobecniť, naozaj záleží od povahy, návykov daných ludi
S kamarátmi to bolo vždy super, ale len prvé mesiace. Myslim že kamoši si viac dovolia medzi sebou, je tam akokeby menší rešpekt než máš k cudziemu, proste to sú také drobnosti ktoré ti po čase začnu liest na nervy.... Vyjedena chladnička, neumyte riady, hlučné návštevy....
Asi najviac konfliktov vzniklo keď spolu bývali dva páry, bývala som tak 2 x a vždy to bolo po čase dosť zle.
Byt tebou zavolám kamošku na par mesiacov kým si nenájde čosi svoje, prácu atď..... A uvidíte, možno to bude fajn a ostanete tak dlhšie. No možno zistíš že spolubyvanie jednoducho nieje pre teba, preto si treba nechať otvorené zadné vrátka, tak aby ste sa vedeli rozísť v dobrom
Každopádne zdieľané bývanie ma svoje + ale aj -, na to sa treba pripraviť.
Ponúkla by som na max. mesiac, kým sa rozkuka a nájde niečo iné, resp kým bude chodiť na pohovory a hľadať prácu . Ona bude mať šancu si v kľude niečo nájsť a ty zase uvidíš, že či to nie je príliš na obtiaž. Mesiac sa vydrzat da. Na dlhšie by som to neslubovala ale zase, ak to bude v pohode a bude ti to vyhovovať , tak nie je problém sa s ňou dohodnúť aj ďalej. Ono to vôbec nemusí byť až tak zlé, práveže ak si rozumiete, môže to byť aj pre teba prínosné.
Súhlasila by som, ale len do 2-3 mesiacov max. Osobná skúsenosť, boli sme však bezdetné, najlepšie kamošky od detstva, tam vznikajú rôzne situácie, ktoré jednej prekáža, druhej nie atď. a aj napriek tomu sme si pri rozlúčke povedali, že sme radi, že ideme od seba😂.
Rozdiel je mať tam cudzieho. Fakt ponúknuť na krátku dobu, aby si našla niečo lepšie alebo radšej nech ide rovno do iného.
Keby mam vacsi byt a velmi dobra kamaratka sa chce pristahovat, tiez by som ponukla pomoc, akurat asi skor len na zaciatok (mozno tak do 3 mesiacov), kym si nenajde vlastnu izbu na podnajme.
Tym ze je to kamaratka, tak urcite to bude nacierno, cize ani cenovo by som nepytala nejaku vysoku sumu (budete tam 3 osoby, ale teda keby dam namiesto tretiny polovicu sumy za najomne, energiu.../jasne ze bez hypoteky/ a pripadne to zaokruhlim nahor, nech nepytam 134 eur ale teda napr. 150 eur, tak by som uz netraposila s nedoplatkami, teda dokial by si nedavala vanu kazdy den a kurenie na maximum pri otvorenom okne, ved sa jedna o kamosku a tu minutu vodu, plyn a elektriku uz preplati v tej sume x-krat).
Cize na zaciatku by som zistila, ci mi taketo byvanie vyhovuje a teda ak ta kamoska bude este stale hladat izbu, tak sa mozes rozhodnut ci teda ponuknut na dlhsie alebo ci si radsej zachovat sukromie a kamoska moze prist nasledne po najdeni vlastneho ubytovania i na navstevu, pripadne si date babsky vecer, ved izbu na 1 noc pre nu budes mat i v buducnosti).
Keby ma tlacili peniaze, tak asi by som pytala za izbu na ten zaciatok viac, mozno i tu 200vku, ale keby nemam financne suchoty, tak by som na kamaratke nechcela parazitovat. A pomoc ti velmi pravdepodobne vrati cez vypomoc so synom, s domacnostou.
rozumiem Ti, že chceš pomôcť. Ale, máš svoj systém, poriadok, koľko vydržíš, ak to nebude podľa Teba uložené, kúpeľňa umytá a pod. Možno týždeň dva by som to ja vydržala, ale dlhšie nie. Je to zásah do Tvojho súkromia.