Mám pochybnosti ohľadom môjho života s partnerom
Dobrý večer všetkým. Mam účet na koniku, ale keďže nechcem, aby ma niekto spoznal, píšem anonymne. Mam 31, s priatelom som zhruba 3 roky. A dostala som sa do stavu, kedy neviem, či mám s ním ostať alebo nie. Priateľ ma ľúbi, nikdy sa ku mne nezachoval vyslovene zle. Ale postupom času sa vo mne zozbierali pochybnosti. Ja som dosť naviazaná na rodinu, som veriaca. On sa s nikým rodinovat nepotrebuje, neveriaci negatívne naladený voči cirkvi. Trápi ma, že nemá extra záujem o moju rodinu, pozná len sestru s rodinou a je pri nich dosť utiahnuty.mojich rodičov nepozná. Cca pol rroka spolu bývame,
Ja na tvojom mieste zabalím veci a už som preč. Vieš si predstaviť deti, ktoré ty budeš viesť k viere a on si časom začne robiť posmešky? Budú rodinné oslavy, svadba, krst detí (pokiaľ bude súhlasiť) a on bude ofučaný, že sa nerodinkuje. Znova sa vrátim k deťom, budeš dajme tomu na materskej. Muž je ten, kto má zabezpečiť rodinu. Bude sedieť doma, nehľadať prácu, lebo oddychuje. Čo spravíš? Sú to dôležité veci, nepokaz si život. Prídeš mi správna baba, zaslúžiš si to najlepšie a nie bremeno ktoré máš na krku.
Kvôli tomu, že je neveriaci, by som flintu do žita nehádzala.😉 Môj manžel tiež pochádza zo silno ateistickej rodiny a napriek tomu sme vo vzťahu kvôli otázke viery nemali nikdy problém. Obaja sme rešpektovali vierovyznanie toho druhého a nesnažili sme sa ho presvedčiť o svojej pravde. Ak si veriaca, tak vieš, že Boh nezatracuje človeka pre jeho vierovyznanie, ale skutky. Pokiaľ človek žije podľa morálky, nebude zatratený, hoci nie je veriaci či pokrstený. Manžela som do kostola nikdy nevolala. Ale že naozaj nikdy. Jedného dňa mi asi chcel urobiť radosť a z lásky ku mne sa so mnou do kostola párkrát vybral sám. Dostal tým na cirkev a vieru úplne iný pohľad. S niečím sa stotožnil, s niečim nie. Musím povedať, že veľký podiel na jeho prístupe k cirkvi urobil kňaz, s ktorým sme mali predmanželskú náuku a tiež kňaz, ktorý nás sobášil a jeho krstil. Vždy je to aj o ľuďoch. Skončilo to tak, že pred sobášom pristúpil k všetkým sviatostiam a dodnes spolu chodíme do kostola. Nemôžem povedať, že by vieru nejako extra prežíval, ale verí, že Boh existuje, rozumie významu, prečo chodíme do kostola, spája si súvislosti, prečítal si k téme viery pár kníh a poznáva. Jeho rodina ho v jeho rozhodnutí stať sa kresťanom nepodporila, nevideli v tom význam, ale ani neodsúdila a dokonca sa zúčastnili jeho krstu. Bolo to od nich pekné gesto, že ho podporujú a chcú byť v ten deň s ním. Takže ak máš pochybnosti hlavne kvôli viere, nemaj ich.🙂
rozmyslas dobre a dobre urobis, ked to skoncis. veci, ktore ti vadia teraz su pre teba klucove a never tomu, ze on sa zmeni. ked ti nieco vadi uz teraz, po 3 rokoch vztahu, tak to bude len a len horsie.
vo viere by som az tak problem nevidela, ale napr. vadilo by aj mne to, ze pomoc rodicom a navstevy nechce absolvovat. su situacie, kedy je vhodne aby isiel aj partner a mna osobne by mrzelo, keby sa mojej rodine vyhybal.
btw- neznasam, ked niekto podmienuje svoje ciny situaciou, ktora v buducnosti moze, ale nemusi nastat. ako to, ze "budem sa viac snazit, keby sme mali deti". to by som normalne vrazdila za toto. 😠
Hlavne ľutujem, že som si všetky tieto veci nedala dokopy skôr.. Rozprávali sme sa o tom, on nevidí mnou spomenuté problémy ako neprekonateľný problém. Už mi aj navrhol, že by občas mohol zájsť do kostola, čo ale nevnímam ako najväčší problém. Keď som nad tým spätne rozmýšľala, tie obavy u mňa prepukli a začala som naplno vnímať to zle až keď ostal nezamestnaný a nevadilo mu ostať väčšinu času za PC. Nechce rozchod, snaží sa hľadať cesty ako ostať spolu.. nie je zlý človek v jadre, no príde mi veľmi pohodlný a ťažko sa prispôsobuje.
Aj mne by na tvojom mieste blikala kontrolka. Nezhodujete sa v dvoch dosť dôležitých životných otázkach a moja skúsenosť a aj mojej blízkej kamarátky je taká, že časom, keď veľké zaľúbenie pominie, to bude naozaj vážny problém.
Na druhej strane, ty poznáš jeho rodinu? Zoznámil Ta s rodičmi? Aký je jeho vzťah s mamou? To by mne osobne pomohlo pri rozhodovaní.
Všetko dobre ti prajem, a správne rozhodnutie.
Myslím že po troch rokoch vzťahu by už tvojich rodičov mal určite poznať...nato neexistuje výhovorka že nemá záujem. Ak sa nechce rodinkovat predpokladám že ani s tou svadbou to nemyslí vážne a povedal to len aby si už bola ticho. Ďalšia vec ak sa nesnaží teraz ,keď prídu deti bude to rovnaké...len budeš mať viac detí ako len tie čo porodis.A posledná vec je, že ak si ty veriaca a on nie...tak to sa ťažko zmení aj keď Bohu nič nieje nemožné...len to by musel chcieť aj on aspoň trošku.A Ty ak si veriaca a snazis sa podľa toho žiť ...tak si zbal kufre a neži s mužom pred svadbou. Ja viem že v dnešnej dobe je to ťažké neprispôsobovať sa....ale pozri okolo seba koľko je nešťastných manželstiev a párov ktoré spolu žili dlho len tak nadivoko a nakoniec sa aj tak rozišli.Zostali po nich len deti bez úplnej rodiny. Radšej hľadaj muža rovnakého zmýšľania a takého ktorý nepotrebuje x rokov rozmýšľať či chce s danou ženou byť alebo nie.
"Keď som mu vyčítala, ako ležérne to berie a prácou, reagoval, že to prežívam, že keby sme mali deti, oveľa viac by sa snažil."
Tak to už je konečná. Ešte si aj vymýšľa výhovorky. Neexistuje, že by to tak bolo v skutočnosti (chlap sa v zásade nemení, a ak, tak k horšiemu. Ako ja). Ešte by bol aj nevrlý, lebo by zistil, že sa venuješ deťom a nie jemu. A ak má 35, tak to je už stratený prípad, lepšie to nebude.
Veľa šťastia prajem, nech sa rozhodneš akokoľvek.