Mám pocit, že nie som pre môjho chlapa dosť dobrá
Väčšinou sa všade rieši že pre nás niekto nie je dosť dobrý a že nebyť s niekym kto pre nás nie je dosť dobrý ale čo opačne? Poznáte tento pocit?
Mam partnera uz veela rokov na to akí sme ešte mladi. Odjakživa to bolo tak, že na mna boli kladené vysoké nároky a ocakavania čo zo mna bude. Jeho ludia v laske príliš nemali pretože ako pubertiak bol celkom číslo a povymyslal kadečo, každý si o ňom myslel že to nikde nedotiahne a že sa k sebe vôbec nehodime. Chlapi sa o mna bili, prešli sme si kadejakými urážkami jak môžem s ním byt a podobne.
Ja som v ňom videla viac a niečo iné ako v ostatných. Preto som si ho vybrala.
Prešli roky a z môjho partnera sa stal uznávaný človek ktorého všetci milujú pre jeho povahu ( nepoznám srdecnejsieho človeka ktorý je tak čistý dobromyseľný pomaly ako dieťa), pre jeho odbornosť ( je vynikajúci v práci ktorú robi a vo svojom veku má uz take skúsenosti ako niekto možno nemá za x rokov, pretože ho to baví zaujíma a stále sa zdokonaľuje) a život ktorý mame je úžasný hlavne a možno iba vďaka nemu. Mame sa výborne, mám sa ako princezná nič mi nechyba. Takeho ako on by som našla uz len veľmi ťažko a to pre x iných veci ktoré ale nie sú predmetom tohto príspevku čiže sa im venovať nebudem. Jednoducho povedané, veľmi ťažké priam nemozne na mojom chlapovi niečo negatívne nájsť
Avšak problém nastáva presne tu- mám pocit, akoby sa nám ,,vymenili role,,. Po ukončení štúdia u mna nastalo akési zle obdobie, nenašla som si prácu a s tým prišli celkom slušne depresie pretože na mna vplývajú vo vela veciach. Tým ako je moj partner úžasný ako stále napreduje vo všetkom co robi, o to horšie sa ja cítim. Bojim sa že má prestane mat rad, že sa mu prestanem páčit, ze ho odo mna odhovoria jeho známi a kamaráti ktorí vidia ze momentálne je on ten ,,ťahač,,. Takmer vôbec má uz preto nebaví chodiť ani do spoločnosti. Cítim u seba veľké zlyhanie ze som nenaplnila akési ocakavania z minulosti kedy si každý o mne myslel co zo mna bude. Aj s nájdením prácam mám problém pretože som mala nejaké zdravotne komplikacie a nenašla som prácu vo svojom odbore, počítam uz s tým ze skončím ako predavačka ( nič proti tejto práci) a tam nastúpia depresie ešte viac pretože sa uz budem cítiť ako totálne neschopná ze som študovala roky na to aby som skončila takto.
Nie som typ ženy ktorá by sa radovala z toho akého má muža a nemusela nič robiť, práve tým aký je sa mu chcem vyrovnať aby aj on vo mne videl to co ja v ňom.
On mi síce nič nedáva najavo ale ja uz mám posledné dni take myšlienky, ze sa s ním rozídem, aby som ho v ničom nebrzdila, aby si našiel niečo lepšie ..ženu ktorá mu ponúkne viac ( nie som športový typ a on sa začal venovať vela športom a rôznym aktivitám kde sa zase cítim onicom)..
Nikdy som sa takto neľutovala a nemala o sebe pochybnosti ako posledné 2 roky a neviem urobiť žiadny krok vpred, ten povestný odrazovy krok.
Už má napadla aj myšlienka či nie som typ ženy ktorá potrebuje vedľa seba horšieho muža aby som bola ja ta lepšia ( tu nejde o súperenie vo vzťahu ale o to, že nie každá dokáže byt partnerkou úspešného muža )
Vo vzťahu sú vždy obdobia, kedy jeden ťahá viac a druhý menej. Časom sa to môže obrátiť a nemusí sa to týkať len financií a kariéry. Vie o tvojich pocitoch? Keď to budeš v sebe dusiť a nakoniec sa snim rozides z ničoho nič len kvôli tomu, že si myslíš, že nie si dosť dobrá, obaja budete akurát tak nešťastní. Mám pocit, že to čo ty prežívaš sa vôbec netýka vašeho vztahu, ale toho, že si mala od života nejaké očakávania, ktoré sa nesplnili. Ale to je život, nie vždy všetko vyjde tak ako chceme. Nemôžeš si nájsť prácu v odbore ktorý si vyštudovala? Aky to bol odbor ak sa môžem opýtať? Keď teraz spätne vidíš, že uplatnenie je zle, tak nástup do akejkoľvek práce, časom keď sa na to budeš cítiť, urob si školu alebo kurz na niečo iné. Možno ti vôbec nie je súdené mať neviem aku kariéru. Chceš to ty, alebo si len myslíš, že to chceš kvôli očakávaniam tvojho okolia? Stále môžeš byt dobra v kope iných veci, nemusia byť len pracovné, ale aj môžu. Začni chodiť na terapie, potrebuješ to. Možno si po zvážení nájdi aj psychiatra. A každopádne sa s partnerom o tomto všetkom porozprávaj, hľadaj v ňom oporu, nie ste spolu pre to aby ste museli byt za každú cenu rovnocenní vo všetkom. Vôbec nerieš, čo si myslia jeho známi, s veľkou pravdepodobnosťou vôbec nič a aj keby, pochybujem, že by ho huckali proti tebe len kvôli tomu, že nemáš dobrú prácu
Tvoj pocit je daný pomýleným vnímaním hodnoty (čo vtĺka spoločnosť).
Ľudská hodnota nezávisí od výzoru, postavenia, titulu, majetku... človeka ( a ak človek na tom stavia sebavedomie, to sa tiež volá "falošné sebavedomie"). To sú externé zdroje a kedykoľvek sa to vie zvrátiť. A keď ich človek nemá, zrazu si pripadá ako nula. Všetci sme v tom vyrastali, to ťa nekritizujem. Tiež som to mala tak naučené a potom mi začali "padať" nejaké veci a tiež som zistila, že mám vnímanie pokrivené.
A tým, že sa cítiš horšie, začínaš si namýšľať. A tým sa cítiš ešte horšie.
Musíš sa nanovo začať mať rada. Dosť dobrá kniha je "Cítit se dobře" (v slovenčine nevyšla) od psychiatra David Burns. Je tam veľa praktických návodov, vzorových rozhovorov, veľa to pomohlo pacientom s depresiou.
https://www.martinus.sk/?uItem=183137
Pohybu sa nevzdávaj. Nemusíš byť majster v nejakej disciplíne, hýb sa iba tak pre radosť. Hocijaký druh pohybu, pohyb dodáva endorfíny do tela (jedna terapeutka :Therapy in nutshell, tak dala príklad pre depresívnych pacientov, nech si dávajú len úplne malilinkaté ciele, napr. ak nevládzu upratať celý riad, nech najprv umyjú len pohár. a po chvíli, ak cítia, že zvládnu viac, nech umyjú aj ďalší.)
Ľudia si často myslia, že ak niečo dosiahnu budú šťastní, ale ono to nejak nepríde. Lebo potom chceš niečo ďalšie a ďalšie a človek nie je spokojný ani tak.
Tým netvrdím, že je zlé niečo od života chcieť. Ale odporúča sa zameriavať sa na hodnoty (čo je pre teba dôležité). Napr. pri chudnutí, tešiť sa z pocitu, že tvoje telo sa hýbe, že ho vnímaš atd.. a nie mať stále na pamäti, koľko máš schudnúť (čo ti spôsobí horší pocit a vraj to potom otupujú vylučovanie dopamínu do tela, lebo prerušíš kruh, centrum odmeny. Treba sa zastaviť zakaždým a precítiť ten dobrý pocit- aj z upratanej postele 🙂
Predstav si dva diamanty, ktoré sa navzájom obrusujú... Nikdy nebudú oba naraz dokonalé, ale vždy ten jeden pomôže tomu druhému, keď mu to dovolí...
Daj sama sebe oficiálnu prestávku od tlaku na seba, zober si "dovolenku" od problémov a urob niečo malé a milé sama pre seba. Niekomu pomôže poplakať pri smutnom filme, niekto si poskladá veľké puzzle, niekto si kúpi nový parfém. Ale hlavne sa zmier s tým, že úspech prichádza postupne, krok za krokom.
Mna by zaujímalo, tým, že si nezamestnaná, on ti platí aj stravu, bývanie a všetko? Ci si to platíš sama z úspor?
Ty si videla niečo viac v ňom,tak prečo si myslíš,že on nevidí viac v tebe,ako ty sama? Muži sú vo svojej podstate jednoduchý, potrebujú byť úspešný v tom čo robia,mať zázemie doma a spokojnú partnerku. Prestaň sa trápiť a nechaj veci plynúť,vsetko má svoj čaa a aj ty nájdeš niečo,čo ťa bude naplnať. Možno deti?
@tanyan niečo na tom bude, pozerala som sa na to tak ze aj ja som stala pri ňom v horších časoch a teraz mám zle obdobie ja no môj strach prameni z toho či to už takto zostane alebo bude lepšie.ale zároveň, nie je asi bohviečo aby pri nás boli ľudia len keď sa nám darí takze ak sa odo mna niekto teraz odvráti asi by som to nemala brat tragicky
@jsbb teraz je to len pár mesiacov kedy platí on už aj bývanie a všetky veľké položky. Stravu výlety atd rôzne každodenne maličkosti- on to neberie ako ťarchu neobmedzuje ho to ale ja už sa chcem revanšovať
Raz mu to všetko oplatim
Buď hrdá na to, že chlap sa vie postarať (nemyslím len financie, ale spomínala si aj jeho povahu). Keď pôjdeš na materskú, veľmi to oceníš. Určite by si nechcela chlapa, čo ti bude každú korunu vyhadzovať na oči alebo ťa finančne obmedzovať.
Ber to ako dobrú vec, že sa môžeš na neho spoľahnúť. Ty mu zase vytváraš teplo domova.
@dusankomoj on odo mna ani nechce aby som bola nejaká karieristka, chce presne tuto domácu pohodu atd ale ja citim ze musím dať zo seba niečo viac. Už len kvôli tomu aby som sa cítila aj ja dobre pred jeho priateľmi a nie len ako partnerka co doma navarí.na deti by uz aj čas bol ale presne toto nechcem, nechcem deťmi riešiť môj problém. Tie chcem až keď sama im budem mat čo ponúknuť čiže sa dovtedy musím dať dokopy ja sama.
Ja som sa tiež podceňovala a cítila byť horšia od muža, keď sme spolu chodili. Keď sme sa spoznali, síce už bol dr práv, ale až popri vzťahu ho začali oslovovať organizácie a pozývať ho na rôzne sympózia a konferencie do zahraničia. Začal sa dosť posúvať a ja som strácala sebavedomie. Často som mu hovorila, ako sa čudujem, že je so mnou, ale on mi tvrdil, že aj keby som upratovačka, tak ma miluje a vezme si ma. Aj si ma vzal. Už máme rodinku, sme spolu radi a navzájom sa podporujeme. Ja nebudem mať asi nikdy takú ultra kariéru ako on, ale už som s tým zmierená. Aj keď príležitosti na posun mám, uvidíme kam ma vietor po materskej zaveje.
Pokiaľ teda niesú peniaze problém, možno by si sa vedela nájsť v nejakej pomoci iným,pre ten pocit užitočnosti. V nemocnici ako dobrovoľník,v detskom centre, vedúca v tábore... prípadne dorobiť nejaký kurz,vzdelanie. Hlavne nebuď pesimistická. Teraz vidíš len úspechy muža,ale ako sa hovorí: za každým úspešným mužom stojí žena. Keby si mu na začiatku nebola verila,napriek všetkým,možno by nebol tam kde je teraz.
@dusankomoj myslím že áno, keby sme sa nespoznali možno by sa pohyboval v rôznych partiách a žil inak, tým že sme spolu od 16tich sme sa tak nejak sformovali spolu a začal žiť on lepšie popri mne. Tým netvrdím že tam kde je je kvôli mne ale stačí že nieco v živote by bolo inak ( iné prostredie ini ludua) a nič by nebolo rovnake ako teraz to je jasne. Aj vďaka nemu som na prácu netlačila ( nenútil ma ísť niekam pracovať len aby bolo, dal mi priestor počkať si/ nájsť vhodnú ponuku ) pretože som túžila po niečom na co budem hrda 😃ale stal sa opak a príde mi to že práve práca je v mojom živote tým najväčším problémom, cítim sa ako vyhorena 50tnicka ktorá nikdy nepracovala pritom som ešte len na začiatku dá sa povedať. Keď si nájdem slušnú prácu urcite mi to dosť zdvihne sebavedomie pretože sa jednak budem môcť financne revanšovať, hocičo mu kúpiť hocikde ho pozvať atd a aj môj čas bude využitý tým pádom keď niekam pojdeme budem môcť hrdo prehlásiť že som bola v práci a nie doma 😃len to akosi neprichádza a ja sa bojim že akonáhle nasrupim do nejakej prace kde nebudem chcieť byt, už sa odtiaľ nevymotam
Zároveň je mi jasne že to takto nemôže byt navždy a nieco si budem musieť nájsť, no ešte asi tak nejako čakám že ma osvieti a nahrnú sa mi nápady co vsetlo robiť co ma bude baviť
Asi sa cítiš niečo menej aj vzhľadom k tomu, že nemáš prácu a zdr.problemy.Vztah nie je súperenie kto je viac.Mala by si prehodnotiť čo znamená byť niečo viac" vieš byť spokojná aj bez kariéry.
To je tvoj pohľad iná žena bez svedomia by s tebou hneď menila, ale ty sa cítiš menejcenne..Teba to trapi, ale nemyslim si, že by malo...
O pár rokov môže byť všetko inak.
Nenarodila si sa, aby si spĺňala niekoho predstavy, že z teba raz niečo bude.Zivot nie je len o kariére a peknej vizitke Vieš koľko ľudí je z tej kariéry a záväzkov unavených?možno svoje šťastie a zmysel nájdeš v rodine deťoch...samu seba podceňujes a to je zle
@divokykonik ani môj mi nikdy nič nevyhadzuje na oči. Paradox je že o mne si každý myslel aká budem úspešná vysokoškolský vzdelaná žena a on obyčajný robotník, dnes slm ja po vs ešte nezamestnaná a on podniká, ťahá všetko a nastavil nám slušný štandard. Možno keby som s nejakým mužom kt. By bol iba zamestnancom ktorý po šichte príde domov by som to celé brala inak, takto sa bojim že môj je ešte mladý a čo keď rokmi bude chcieť viac ( vplyvom nejakej ,,moci,, atd) hoci nikdy nebol takýto typ ale človek sa mení
Ešte ma napadlo,či by si sa nemala o tomto porozprávať s mužom a nejakým spôsobom sa pričleniť k jeho práci. Možno by pomoc ocenil a ani o tom nevieš( reklama,úctovníctvo,...) a odrazu by bola situácia,že budujete niečo spoločné.
Väčšine chlapom nezáleží na tom akú prácu máš. Skôr na tom či si rozumiete, na vzhľade a všeobecnom rozhľade a inteligencii - aby si niečo mala v hlave.
Ty sa trápiš kvôli tomu, že nemáš prácu a prípadáš si menejcenná, a projektuješ tieto pocity na priateľa. Musíš mať trocha dôvery v ňom, že ako ty si nepodľahla tlaku, tak ani on nepodľahne (ak vôbec niekto na neho tlačí ohľadom teba a nemáš to zase iba v hlave).
Skús zamestnať hlavy niečím iným. Čo sa týka práce, to sa nejako vyrieši, neboj.
Tvoja sebahodnota je na bode mrazu, skús vyhľadať psychológa alebo aspoň knihy na túto tému. Treba si uvedomiť, že hodnota človeka nespočíva v jeho práci, kariére a podobných veciach. Väčšine chlapov je uplne jedno akú máš prácu alebo či zrovna teraz nepracujes. Môj muž má stretol ako nezamestnanu, byvajucu u rodičov s chorým dieťaťom na krku. Myslíš, že mu to vadilo? No veru nie. Nájdeš si prácu a bude to lepšie, uvidíš.
Toto není o ňom. To je tvoje vnímanie samej seba. Sama nie si spokojna zo sebou tak automaticky si myslíš že ani druhý nie sú s tebou spokojný. Keby si hneď musela pracovať ako predavačka, to nijako neurčuje hodnotu teba ako človeka
Ja si myslím, ze on odzrkadluje to, alebo toho, kým si vzdy chcela byt a tvoj velky problem je aj to, ze to definujes, ze chces byt dobra pre svojho manzela. Ale to je velmi zle nastavenei. Ty mas sa zlepsovat a napredovat kvoli sebe, lebo ty chces niečo, ty sa chces niekam posuvat, niečo zaujimave robit, lepsie zarabat - nie preto, aby si bola ocenovana manzelom, spolocnostou, kamaratmi... toto je len prazdnota.
To ze si dnes podla seba "dole" neznamena, ze si menejhodnota a ze o par rokov nebudes uz niekde uplne inde.
Laska vsak nie je o nejakych pomyslenych rebrickoch, supereniu, ukazovaniu sa... toto ludsku dusu len rujnuje a ver tomu, ze mozes mat neviem aký biznis, vzdelanie, plat, byt "glorifikovanna" ludmi, a mozes byt velice v zivote nestastna.
Ak niečo chces, rob to kvoli sebe, nie kvoli manzelovi.
Ako vieš, že niesi pre neho dosť dobrá,? Nerob hlúposti, daj sa do kľudu a spomenul si na to obdobie, keď on bol ten, ktorý bol spoločnosťou vnímaný ako ,,neúspešný,,..
.bola si s ním, stala si pri nom....tak prečo by on mal mat tie pocity, o ktorých píšeš? Tie myslienky sú len v tvojej hlavicke- v pondelok si obvolaj psychológa, zajedno si termín a uvidíš zmenu v zmyslani....
Velmi ma mrzi, ze mas taketo pocity... hlavne napady, ako rozijst sa s milujucou osobou, lebo "mu nie si dost dobra" ako prosim kde sa ti to v hlave berie? A to mu ako zdovodnis? Nechcem ta brzdit, nechapem, co na mne vidis, prestan ma milovat...? A potom sa cudujeme, ze chlapi zeny nechapu... nemaju sancu pri takychto myslienkovych pochodoch..
Ak ti nepomohla ziadna kamoska rozhovorom, kludne sa porozpravaj s psychologom.. Najdi svoje vnutorne stastne ja a svoje hodnoty a kvality. Nie si ich schopna vidiet (neviem preco), ale stale tam su. Podotykam, ze stale si mladucka a drvivu cast snov mas este pred sebou... to, ze to vidis takto negativne je prvy stupen depresie... nedovol to a ries to, kym je to maly problem a nie obrovsky problem... po rozchode by si este len padla na uplne dno... nepomohlo by to ani tebe, ani jemu...