Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Mám problém s rodičmi

tattrankaa
14. nov 2014

Ahojte dievčence,

som tu nová, viem, že táto stránka patrí skôr mamám a deťom, ale chcem sa len vyrozprávať z mojej situácie a neviem na koho sa už obrátiť.
Pred 4 rokmi som spoznala svojho nastávajúceho manžela. Mali sme teraz v septembri svadbu. A v tom je celý pes zakopaný. Po svadbe sa cítim nesvoja. Neznášam slovo svadba, rodina, mladá pani, nevestička, manžel, deti. Strašne sa cítim pri tom podráždená. Viem, že svojho priateľa veľmi milujem. Veľmi ma priťahuje, dobre si rozumieme, rozmýšľame v istých veciach spoločne.
Pred svadbou sme si tiež rozumeli, občas sme sa poškriepili, ale nikdy sme sa nehádali dlhšie ako 15 minút. Potom sme sa udobrili (to si veľmi cením na našom vzťahu, že sa vieme udobriť). Až prišla SVADBA... Mám pocit, že som vec, že som len niekto, kto sa musel vydať, aby nezostal na ocot v očiach rodiny :( Je mi z toho veľmi smutno. Mám pocit, že rodina si potrpí na tradície, na isté normy, ktoré sa u vydatej žene praktizujú (deti, zmena priezviska, atď.). Mňa tieto veci neskutočne vytáčajú. Viete cítim sa ako zahodená handra - však už nezostanem rodičom na krku. Oni sú z toho celí vytešení. Mňa to bolí. Ja mám aj strach - celý život mi moja matka s dedom rozprávali, že zostanem na ocot, že si nájdem alkoholika, že som nemožná ( málo jem, veľa jem a ešte si musím viac naložiť). Nikdy som nemala šťastie na chlapov - je pravda, že som chodila s mužmi, ktorí neboli na mojej inteligenčnej úrovni ( skôr takí jednoduchší). Myslela som si, že na nijakého chlapa nemám. Až raz sa ukázal môj terajší manžel. Pozval ma von, začali sme spolu chodiť. Pre mňa veľa znamená. Je to môj prvý domov, môj prístav. Začala som sa rozvíjať, chodiť von, hľadať si kamarátky. Mala som vtedy 24 rokov a prvý krát som bola vonku do pol noci. Mala som prísnu výchovu a strach z matky, ktorej sa dodnes bojím. Finančne sme na tom tiež doma neboli dobre. Ja sa nechcem sťažovať. To nie - už len konštatujem.
Teraz mám skôr aj ten problém, že v mojom živote je strach - frustrácia - držím si od manžela odstup - stále psychický odstup - ale to nie len od neho, ale aj od iných ľudí. Momentálne mi mama hovorí, že môj manžel má neznesiteľnú povahu ako svokra a že bude ako ona a nebude to dobré. Mne je z toho ťažko. Matka využila situáciu keď manžel bol na služobnej ceste. Neskutočne mi tým ublížila. Radi by sme sa osamostatnili, ale ja mám chorobný strach si vziať hypotéku, mám strach, že to nebudeme vedieť splácať. Manžel na mňa tlačí, aby sme riešili osamostatnenie - aj ja to chcem riešiť, ale neviem ako - jedine nejaký podnáájom. Som strašne zúfalá a frustrovaná zo situácie. Ako tlakuje aj moja aj manželova strana na nás. Samozrejme vyvoláva to len medzi nami hádky a rozbroje. Naposledy som sa s ním chcela rozviesť. Už mi to bolo jedno. Už som chcela mať pokoj.
Ďalším problémom je - že som si nechala svoje priezvisko. Moji rodičia to nevedia. Oni by to nepochopili. Stále ma oslovujú manželovým menom. A ja to neznášam. Mám pocit, že už neviem kto som, že som stratila svoju identitu a samú seba.
Prepáčte, že som sa tak rozpísala, ale potrebovala som to zo seba dostať.
Ďakujem

tattrankaa
autor
20. nov 2014

@katarinnak ďakujem za rady a povdzbudenie...veľmi mi táto stránka pomohla - hlavne psychicky a odhodlanostne sa čo najskôr - do Vianoc osamostatniť

nelina1
21. nov 2014

@tattrankaa To, že Ťa matka nemá rada nie je Tvoja chyba. Nebolo v tvojich silách to ovplyvniť Ani to, že tvoj brat je miláčik a robí, robila a bude robiť medzi vami rozdieli. Pravdepodobne kľúčom k tomu, že upriamuje svoju lásku na syna môžu byť nevydarené vzťahy s mužmi v jej živote - nemyslím iba partrner, manžel ale aj vzťah dôležitých mužov v jej živote - otec, manžel...Lásku a naplnenie, ktoré nedostala v týchto vzťahoch si preniesla na syna a tu akoby podvedome si chce získať, čo sa jej nedostalo od iných mužov, ktorý mali mať dôležité miesto v jej živote a neposkytli jej potrebnú lásku, pozornosť. Nemala jednoducho funkčné vzťahy s kľúčovými mužmi v jej živote - otec, manžel....Týmto ju ale nechcem ospravedlniť, pretože každý máme slobodnú voľbu a bolo v jej rukách aký vzťah si k Tebe utvorí.
Čo sa týka toho, že nechceš deti - ty to nechceš preto, že matka, príp niekto iný to od teba vyžaduje. Ty sa nemusíš do ničoho siliť a máš právo žiť podľa svojich predstáv.
Človeka môžu zdeptať a zničiť choré vzťahy v rodine ak si nechá ubližovať a trpí aj napriek tomu, že vo vzťahu je neakceptovaný, nedôležitý, že na jeho potreby sa neprihliada, je nič a nikto a aj napriek tomu nič nerobí, je akoby pod nadvládou. Ty vnímaš, že tvoje potreby nie sú akceptované a si svojim spôsobom rebel aj keď Ti je to paradoxne na škodu, pretože sa snažíš robiť opak toho čo sa od Teba očakáva. Neviem či vedome alebo nevedome sa búriš proti tomu, čo chce tvoja rodina, aj keď by si možno chcela dieťa, ale oni chcú aby si mala dieťa, tak sa automaticky staviaš do opozície. Zo zásady si aj proti veciam, ktoré sú Ti nanucované, ale keby išlo o tvoju slobodnú voľbu, bez cudzieho podsúvania by si po peknom manželstve /vzťahu/ a deťoch túžila.
Je tvoj otec skutočne dobrý otec a manžel, nemáš ho zidealizovaného, aby realita nebola taká čierna. To nerýpem to ma v tomto príbehu zaujíma. Prečo sa tvoj otec vzdal kariery?
Ako vníma tvoj brat, že je ten privilegovaný? Tieto vzťahy, ktoré sú zle nadstavené zle v rodine by mohli dosť škaredo ovplyvniť aj súrodenecké vzťahy dobudúcna.

bellamafia
21. nov 2014

Myslim si teda viem z vlastnej skusenosti ze by ste mali byt sami a nie s rodicmi ci uz tvojimy alebo jeho...naozaj mas dobry napad s tym podnajmom dolezite je ze ci ho naozaj milujes celym svojim srdcom...ak ano tak chod do toho ....poznam pripady kedy dvoch milujucich ludi rozhadzali rodicia...dnes su sami so svojimi rodicmi a obaja si nevedia najst cestu spat k sebe..pamataj clovek potrebuje mat pri sebe niekoho o koho sa moze opriet kto pri nom stoji za kazdych okolnosti ak ho mas tak sa ho drz vela stastia Vam prajem a bojuj za svoje stastie 😉

tattrankaa
autor
24. nov 2014

@nelina1 vzdal sa kvôli matke, ona chcela byť doma.....-(
brat je úplne v pohode, dosť spolu držíme a veľmi mi pomáha

tattrankaa
autor
24. nov 2014

inak dievčence, nejako mi je blbo. zase na mňa prišla kríza...totiž, vo veci bolo aj to, že ja som svadbu zatiaľ nechcela a nechcela som takú veľkú - mali sme 70 ľudí...s našimi som sa neskutočne hádala - až tak, že ja sama som ochorela a vyradila ma choroba na rok zo života...☹ po svadbe, ktorá bola pred 2 mesiacmi sa necítim dobre...a v tom je ten problém: naši aj na nás tlačili zo svadbou, môj teraz už manžel sa povolil, lebo videl, že som preplakala noci, ale mne je z toho manželstva zle...mám pocit, že sa tou svadbou všetko zmenilo...že to už nie som ja...☹ úplne ma ráno chytila taká depka, že som začala kričať na manžela - že nenávidím svadby...inštitút manželstva a podobne...viete, manžel je chorý, má obyčajnú chríku a ja som s ním musela byť u jeho rodičov a som z toho úplne vydesená, lebo dnes idem domov a bez manžela a naši mi budú vysvetlovať, že som krava, že spolu nežijeme...tak mi je zle, ZLE, ZLE...som už z toho celá na figu...rozmýšľam, čo sme to spravili...určite by som sa už nevydávala...viete - ja som nikdy po tom netúžila, manžela mám rada - ale viac mu dať neviem...dokonca ani deti, domov, nič..mám pocit, že úplne zlyhávam, že nedokážem byť dobrá manželka -- ale ja som to nechcela...len fakt sme si povedali, kašlime na to, bude to dobré a je to zlé, veľmi zlé. robili sme to aj kvôli tomu, aby mi naši dali pokoj, lebo ja som bola naozaj na tm zdravotne zle a dodnes ešte nie som z toho dostaná..

tattrankaa
autor
24. nov 2014

prepáčte, že sa takto rozpisujem, ale veľmi mi to pomáha...som veľmi frustrovaná

katrin21
24. nov 2014

@tattrankaa citala som len tento tvoj posledny príspevok, ale... myslim, ze by si sa mala odstahovať od rodicov a zit si svojim zivotom a ak oni nepochopia, ze TY MAS SVOJ ZIVOT, tak potom hold nie je to tvoj problem. Nenechaj sa nimi deptať, nutit do niecoho ,co sama necitis... odstahuj sa, nech ta nemaju denno denne na ociach, velmi ti to pomoze, naozaj....
SAma som byvala do 30r s rodicmi v rodinnom dome a slo mi to na nervy, ako sa mi do vsetkeho starali a nakoniec som sa odstahovala aj s dcérou do bytovky , sice vramci dediny, ale nasi nechapali, lebo zostali sami v rodinnom dome, ja ako posledna dcera som tam mala akože zostat.... Lenze to sa nedalo.... Sice mi aj vela pomahali , ale nejako to neslo....
Mama bola smutna, velmi naviazana na moju dceru, maju pekny vzťah a ona je uzasna starka, ale hold, do vsetkeho mi "pindala", kde idem, co idem, preco idem, co dcera a tak...... ja som s nou mala potom pre to konflikty a ona nevychadzala ani s otcom dobre, takže hadky.. Tak sme odisli a nakoniec to velmi pomohlo, hoci sme zostali vramci jednej dediny, ale takmer som k nim nechodila, len na skok, oni chodili viac ku mne a tak... a u mna uz som bola pani domu ja, takže 🙂
NO a nakoniec sme sa odstahovali po 3 rokoch uplne 100km dalej za priatelom, takze to uz znasali fakt tažko, ze tam zostali viac menej sami ... ale hold , zivot pise neplanovane pribehy a odvtedy ako som prec, mame dokonaly vztah 😀. Tesime sa na seba a nejdeme si na nervy a co kedze si zijeme svoj zivot tu daleko, tak ani nemozu do nicoho hovorit, lebo ani nemaju sancu nas denno denne vidiet.....
Ty to mas sice horsie, s tym staraním sa do vsetkeho, ale myslim, ze by ti velmi pomohlo odist, zide z oci , zide z mysle 🙂 a hlavne , kedže u teba sa to odraža uz evidentne aj na zdravi, tak nie je o com....

katrin21
24. nov 2014

@tattrankaa a ak manzela milujes, zabudni, ze ste manzelia a na slovo svadba, aj ked ste zobratí... Zacni si viac verit, aj ked sa to lahko povie a tažsie realizuje, ale ty na to mas, mas pekny pisomny prejav, si evidentne inteligentna baba , takze nemas dovod si neveriť, vsetko zvladnes 🙂
Oslobod sa spolu s tvojim partnerom od prostredia, ktore ta depta , nici ti sebavedomie a len ta podcenuje.

tattrankaa
autor
24. nov 2014

@katrin21 vieš, ja sa ich strašne bojím...to, že s priateľom zatiaľ nebývame - je pochopiteľné, nemôžu mi to vyčítať...kebyže ma podvádza, alebo čo, ale ja mu verím, on ma miluje...a to, že je chorý a ja už nemám síl byť u nich doma 5 dní v kuse...je normálne...lenže oni mi povedia, že nežiješ s mužom, nesnažíš sa, pozerajú sa naňho ako na vraha...hustia mi tie kaleráby do hlavy...keď som bola u priateľa, ani raz mi nezavolali...aj dnes mi manžel vravel, že odkedy sme sa vzali, sú nafrfocení a ani sa s nami nebavia, keď k nám prídeme...ja sama sa cítim zle- či už doma, alebo u manželových rodičov...☹ hľadáme podnájom - no je to ešte horšie ako by to malo ísť - je to drahé. U nás na západe tie nájmy sú nehorázne...☹ a zdravie mi neslúži tak, ako má...mám choré lymfatické uzliny ☹ takže bývam často chorá, unavená, ubolená ☹

tattrankaa
autor
24. nov 2014

@katrin21 ĎAKUJEM Ti za podporu, veľmi si to cením.

katrin21
24. nov 2014

@tattrankaa no, precitala som si aj predch.strany.
Uz som sa docitala, ze si vedkyna ( takze moj odhad bol dobry 🙂 ) si sikovna, inteligentna baba, ale s nizkym sebavedomim kvôli neustalej šikane vlastnej matky, smutne :( ale s tym nic nespravis...
treba zavriet dvere za minulostou fakt odstrihnut tie vztahy s mamou a nehovorit o sebe ako o nestasti - ze chudak manzel, nedal sa odbiť, ma zenu ako som ja a pod....
Ty si hodna ocenenia, nie len ako manzelka, ale ako clovek ako taky.... Ano, odist bude tažke a mozno aj fin. tažšie, ale je to fakt jedine, co ti pomoze. Naozaj.. Radsej zit z menej penazi a spokojne, ako u rodicov bez podpory, v strese a bez partnera, ktory ta ma evidentne jediny rad... ( a nepocuvaj reci, ze bude ako jeho mama !!!!! blbost)

Navrhujem ti, aby si zvolila taktiku, ze ako nahle tvoja mama zacne na manzela, alebo teba kydať,odidi prec z miestnosti, alebo domu.... a odstahujte sa... Zacnite spolu, od nuly.. si mlada, deti nemate, zvladnete to !

Slezina a vsetko - to je pocit viny, menejcennosti..... Musis si vybudovať sebavedomie a to sa ti podari, len ked sa odstrihnes... Uvedom si,ze noví ludia,alebo nove okolie nevie, co si si prezila doteraz a tak si mozes vybudovať krasne nove vztahy a priatelstva, bez kritiky, bez ponizovania... To sa velmi posilní, zacnes byt sama sebou...
Momentalne nemas silu ani schopnost sa tesit podla mna preto, lebo nevidis vychodisko.. zacni pomaly.. SAma pises, ze mas pocit, ze si teraz akoby v puberte - tym co prezivas. Myslim, ze si inak vyspela na svoj vek,aj vies, co mas robit,len si neskor dostala sancu rozhodovať sama za seba, dostavaš ju až teraz a treba to robit .... Nedovol , aby tvoja mama nicila tvoje zdravie.. a zacni zit s partnerom, on je tvoja opora a tvoja BUDUCNOST.. matka je minulost, za ktorou mas zavrieť dvere.. Neboj sa jej, ona ti v podstate nic nemoze, len tolko, kolko jej dovolis !!!!!! Takze prerusiť kontakty, nedvihať telefony a skus si nerobit nic z toho, ze ti to bude vycitat - s tym predsa vopred pocitaj , ved o to jej ide. to jej jej styl.. ALe s tym musi byt koniec.. Nenechas sa predsa do smrti citovo vydierať.

koala7
24. nov 2014

@tattrankaa preço sa ich tak hrozne bojis? aku najhorsiu vec si ves predsavit ze by ti urobili? bol by to koniec sveta?

skus v sebe definovat z coho pameni ten strach, a potom ho rozanalyzuj, skus prist na to coho sa tak velmi bojis, a aky vplyv to ma na tvoj zivot. ak si v sebe definujes ten strach, bude sa ti s nim lahsie bojovat, a mozno dokonca prides na to, ze je to fantom, ktory nemusi mat and tebou taku moc ako mu pripisujes.

Davas rodicom prilis velku moc nad svojim spravanim. Ci uz robis opak co chcu, alebo urobis presne to co chcu, je to v podvedomi. Je naozaj potrebne im tu moc nad tvojou myslou davat? Ako myslis, ze by sa im dala postupne odobrat? V tvojej hlave, myslienkach, proste si povedat serem na nich, idem si svoje, jednym uchom dnu a druhy von, som dospela zena a za svoje ciny sa zodpovedam len sama SEBE.

zibi
24. nov 2014

@tattrankaa za toto co pises by normalne tvojich rodicov stihali za psychicke tyranie..ved to je strasne toto ..
je tazke dostat sa z bludneho kruhu, ale vies ako sa hovori , ze laska je mocna carodejka 🙂 dokazala uz ovela vacsie veci ... jedine co musis urobit je uverit jej 🙂 drzim ti palce

urcite dobra terapia ti pomoze ... to ze nevies prejavit hned city je vysledok dlhodobeho psychickeho tyrania zo strany tvojej rodiny a okolia...ale vsetko sa da zvladnut ..clovek je od svojej prirodzenosti stvoreny na to aby miloval..tak to pride ked nie hned tak casom ... neznasilnuj to ..porozpravaj sa s manzelom o svojich pocitoch ... podla mna on vie, aka si a ake mas problemy a miluje ta inak by do toho nesiel...

a presne ako tu pisali baby..ja by som brala jeho priezvisko vsetkymi desiatimi.. mas sancu zacat nanovo.. uplne s inou identitou menom ..preco si nechavat priezvisko, ktore ti prinieslo v detstve tolko bolesti? niekedy musime skocit a az cestou dole si otvorit kridla... 🙂 obrazne povedane...zmena mena je tym prvym krokom .. skus sa na to z ineho pohladu pozriet.. 🙂

vsetky pocity ktore citis su normalne ... si plna protichodnych citov a tvoje city kolisu od lasky k nenavisti , k odporu a zasa lasky atd..to su normalne veci pre cloveka, ktory prezil to co ty ..jednoducho tieto city nechaj plynut ... neryp sa v tom velmi ... aj ked je to tazke..skus uplne seknut minulost ..a zacat nanovo zit novy slobodny zivot ... dostala si sancu na zmenu ...vyuzi ju 🙂

lapalma
24. nov 2014

tatranka - tebe nie je zle z inštitútu manželstva, ani z manžela samotného. Zle ti je z toho, že máš nervy v kýbli, bojíš sa matky a jej jedovatého jazyka, tlaku, vydierania, manipulácie... Možno si vedkyna, ale v duší siaj malé vydesené a zdeptané dievčatko, ktoré stojí na rázcestí a hľadá cestu z pekla.
To, že máš odísť už VIEŠ 😉 , teraz sa upokoj, prestaň deptať toho svojho chudáka s chrípkou 🙂 .... domov sama nechodievaj, max. pre veci a vždy buď s manželom v jeho prítomnosti si na teba nedovolia...a tak to rob až do odchodu do podnájmu.
Nepodkopávaj krehké základy svojho mladého manželstva !!!!
Chce to veľa síl, ale ty ich máš a vo svojom hniezdočku - akejkoľvek biednej izbietke budeš mať svoj kľud a uzdravíš sa. Veľa síl !!!

tattrankaa
autor
12. dec 2014

dievčence, znovu sa ozývam - zatiaľ sme si nenašli podnájom - už sa na tom pracuje... ale asi 4 dni mám žalúdočnú neurózu - spúšťač: moja matka. Využila situáciu, že nebol manžel doma, začala mi hovoriť, že ráno videla ako môj muž sa zdraví so svojim otcom a už čakala čo z toho bude- samozrejme sme išli k nim (manžel už nemal veci). Mala jedovaté poznámky typu, ak sa presťahujeme do väčšieho mesta, tak jeho rodičia tam budú chodiť ako na klavír a podobné reči. Potom ma začala vydierať, že ak sa budem správať k manželovi tak ako sa správam a poviem mu aj o tom, čo mi ona hovorí - manželovi rodičia ho odhovoria od vzťahu so mnou a že sa so mnou manžel rozvedie. ☹
Som z toho úplne hotová - 4 dni ma bolí žalúdok, neviem sa ukľudniť. Nehovoriac o tom, že mi matka stále hovorí o zmene občianskeho preukazu...ja jej to nechcem ani povedať, lebo tuším, čo bude, ak jej poviem, že som si nechala svoje priezvisko...☹ manželovi to nevadí, mne to tiež vyhovuje ( lebo som to ja a ja som strašne dlho hľadala samú seba - nedá sa to ani slovami opísať. Navyše robím vedu a mám publikácie, poznajú ma v zahraničí pod mojim priezviskom. Moje pôvodné priezvisko som si nechala hlavne pre prácu, ktorú mám strašne rada a je to taký symbol mňa spolu s priezviskom). Len v poslednom období už je nahlodané aj to priezvisko po útokoch matky - z nejakého dôvodu som prijala myšlienku, že nám vzťah krachne kvôli priezvisku - pritom to nie je také dôležité ☹
Som na tom dosť zle - psychicky, fyzicky ( chorá som už 2 týždeň, neviem sa z toho vystrábiť) a pociťujem žalúdočnú neurózu. Prepáčte, že Vás takto otravujem, len keď som písala prvý krát - moc mi pomohli Vaše odpovede - povzbudili ma.

lapalma
12. dec 2014

Tvoja matka je žiaľ manipulátorská patologická osobnosť - doslova sa "živí" deptaním teba ....aspoň navonok pred ňou sa musíš držať.
http://baricak.blog.sme.sk/c/369833/vznik-obete...

Skús si prečítať pár zamyslení od Hiraxa Baričáka - a hlavne stať o energetickom upírovi....sú to úryvky z knihy Šlabikár šťastia - toto by ti malo pomôcť zmeniť pohľad na seba a na matku. Veľmi ti držím palce .... si skvelá žena...a dokážeš to !

tattrankaa
autor
9. mar 2015

Ahojte dievčence,

ozývam sa tu po dlhšom čase 🙂 s mm sme sa odsťahovali, rodičia (moji) to nemohli predýchať, boli nezhody, ale poviem Vám - dobrá vec čo sme spravili. Hádali sme sa aj hádam ešte mesiac 🙂 Teraz sme sa s manželom prestali hádať. Fakt je to skvelé. Presťahovali sme sa do 2 izbového bytu do prenájmu. A tam začal byť problém - necítim sa tu dobre, nie je to podľa mojich predstáv, nie je to moje. Manžel mi dokonca na moje prosíkanie o samote zaobstaral psíka (kríženca - máme ho 2 dni). Dosť sme sa pre to hádali, nielen kvôli tomu psíkovi, nevedel pochopiť, že som v byte sama a som naňho odkázaná, že nie som navyknutá byť sama. prácu mám na pár dní v týždni, inak pracujem z domu. Musím dosť veľa písať textov a úprimne po toľkých mesiacoch som vyhorela. Únava, stres, pracovné tempo - nuda ma premohla, depresia. Častokrát som len vládala navariť. Inak som celý deň sedela za PC a motala sa na nete. Nemala som žiadnu náplň dňa
Tak sme sa dohodli, že pôjdeme do toho psíka. Pred mesiacom sme si zajednali u jednej pani psíka - zadarmo, ako som spomenula kríženca, teraz sme si boli pre ňu tento víkend. Sľúbila som mu, že sa o psíka budem starať. A tu nastal zlom: síce psíka máme, ale asi tri týždne do zadu som pociťovala neskutočnú únavu, mala som mierne zvýšené teploty - raz za čas, boleli ma veľmi kĺby. Po dvoch týždňoch som išla na odber krvi a testy - hrozné ☹reumatické hodnoty vyššie- podozrenie na reumu.

Okrem tej choroby mám stres z toho, že to nie je moje, že bývame v meste - som z dediny, kde bola príroda. Manžel nechce dom, chce byt najlepšie v meste, no ja strašne trpím. To bývanie stále nemáme poriešené a hádame sa kvôli tomu, nevie to pochopiť, že bývame len ,,v prenájme". Škoda, že bývame v takom meste, kde sa nič nestavia normálne - niečo pre ľudí aby bývali aspoň v rádových zástavbách. Do toho naši občas povydierajú. Ale už viem aspoň jedno, nechcem s nimi bývať, mám svoj svet - aj keď ešte asi mesiac po odsťahovaní som cítila hrozné vyčitky svedomia.

Fakt neviem čo mám robiť, trápi ma to, zdravotne ma to odrovnalo, celé tie mesiace stresu. Mám pocit, že síce mám 27 rokov ale čo mám: som vydatá, bývam v prenajatom byte. Môj sen bol: byť single, mať psa a frajera. So svadbou stále nie som stotožnená. Necítim sa ako vydatá pani a najhoršie je, že to ani nechcem, príliš ma to zväzuje. Ak niekto spomenie slovo svadba: ŠTARTUJEM a vyjadrujem sa veľmi agresívne.

Ďakujem za Vaše názory.
Pekný deň

tattrankaa
autor
9. mar 2015

@tattrankaa ešte ma trápi jedna vec: pocit nedostatku financií, viem, každá si to zažívame, no neviem si na to zvyknúť. Nemôžem si dovoliť nič navyše. Iba jedlo, prenájom, potrebné lieky, potrebné zariadenie, spotrebiče - čo je potrebné do domácnosti. Teraz mám toho psíka - a nech si hovorí čo chce kto chce - aspoň si robím radosť - čo budem mať zo života 😀
celkom mi to pomáha - takéto heslo.

natalym
9. mar 2015

@tattrankaa A čo keby si mala ešte aj dlhy, ktoré treba splácať?
A čo keby si mala smrteľnú chorobu?
Alebo nemohla mať deti?
Nepreháňaš to trochu?
Prenájom nie je nič zlé, normálne tak ľudia žijú aj inde. ň
Aby si si nerozvrátila manželstvo kvôli svojim vnútorným problémom.........

kiki68
9. mar 2015

no zlatino, psychologa jedine. Mam dojem,ze potrebujes profi pomoc,ako sa z toho celeho dostat.
Ja mam psa a velmi mi pomaha, zacni vnimat tu radost z bytia ako takeho, ides so psom von,to je fuk,ze v meste, park nejaky alebo co tam musite mat. Uvidis tu zaplavu energie,co Ti to zviera da. Pre mna je moj muz pristav a pes je skala, pevny bod v mori stresu.
Musis sa zmierit s vecami ako su, zacat byt vdacna, manzel sa dost znazi,ked ste sa osamostatnili. Uz zacni konecne zit, robit co Ta bavi. A svadba nie je nic velke, pre mna je to iba podpisany papier a obrucky. Pozri ak si ho mala rada ako frajera,tak ho maj rada aj ako manzela. Nikto Ta nenuti chodit v ober velkych handrach s cepcom na hlave, ze si uz niekoho zena. Nemusis nosit ani obrucku, ani to nie je povinne. Hlavne sa zacni citit dobre tak ako si a kde momentalne si. Prestan sa skatulkovat do pozicie, vydata pani v trojstvrtovej sukni a balonaku, robis tym zle iba sama sebe. Vsak si mlada baba, mas teda manzela, psa,tak si sakra uzivaj zivota s tymi dvoma. Casom mozno pride decko, mozno ne. To uz je na Vas dvoch.

rebekamarcusko
9. mar 2015

@tattrankaa z toho ppdnajmu robis vellke halo,ja som po svadbe s manzelom a synom najprv byvala v prenajatej garsonke a potom v prenajatom stvorizbaku,odstahpvali sme sa na cas do irska,momentalne sme v prebajme a az teraz sme kupili byt na hypo,ktory prerabame. bude hotovy tak o dvatyzdne. ale dva roky,sme codili po podnajmoch. vsetko chce cas. to,ze sa citis sama poznam,kedze som bola stale sama so synom a nemala som sa s kym porozpravat mi bolo neprijemne,mavala som depresie,ale uz som si zvykla..spravila som si kazdodenny rezim. rano dam synovi ranajky,upracem,uvarim lahnem si s malym poobede,potom ideme von,pozrieme rozpravky..serialy. ty nemas deti este tak so uzivaj kamaratky a kavicky,este k tomu ides aj do prace.par krat za tyzden.neber to tak tragicky,ludia maju vacsie problemy ako toto

0silvia0
9. mar 2015

@tattrankaa ty sama sebe svojou hlavou zamedzuješ, aby si bola šťastná. Ty sa doslova ničíš utrpením a týraním seba samej. Urobíš nejaké životné kroky a stále to nie je dobre, stále vidíš len to zlé a negatívne.
Ako ti tu bolo poradené, fakt terapia by ti pomohla. Takto predsa nemôžeš fungovať! Z horšiej situácie si sa dostala do lepšej, buď šťastná a trpezlivá, nikto nemá všetko naraz!