Máme krízu vo vzťahu a manžel je skôr syn než ako partner.
Ahojte,
s manželom momentálne prechádzame vážnou krízou, ktorá trvá oficiálne takmer dva mesiace. V tejto situácii som ja tá, prečo sa kríza prevalila, no problémy sme mali už dávnejšie. Taká klasika - stereotyp, veľa práce, málo času, sama na deti, domácnosť a manžel najmä v úlohe "reprezentujúceho" našu rodinnú idylku... A navyše svokrovci ako pevná súčasť nášho manželstva, v ktorom môj manžel prevažne vystupoval skôr ako syn, než ako manžel. Sme spolu 15 rokov, 8 manželia a sme pre seba viac menej prvý vážny vzťah.
Po prevalení krízy sme sa dohodli, že rozvod nechce ani jeden (na začiatku sme to zvažovali), máme sa radi a skúsime si nájsť k sebe spoločnú cestu (nešlo o neveru). A tu začal ďalší problém - akonáhle sme doma s manželom počas týždňa, je s ním rozumná reč, aj keď je on ten sklamaný. Akonáhle príde víkend, ide k rodičom spať a vracia sa ako vymenený. Všetko, na čom sme sa dohodli, spochybňuje, na všetkom hľadá chybu, je podráždený, ako som ho oklamala a nevie, čo bude ďalej. Od pondelka sa to postupne zas vracia do "starých koľají", kde si k sebe hľadáme cestu. Ja mám na to svoj názor, on tvrdí, že ovplyvnený nie je nikým. Pravda je taká, že so svokrovcami som vychádzala korektne asi najmä s ohľadom na manžela a naše deti, no najmä svokor by ma v určitých momentoch utopil najradšej v lyžičke vody už, od kedy sme plánovali svadbu. Hoci časom sa tie hrany ako tak obrúsili, teraz má konečne dôvod povedať to na plné ústa.
Manžel tvrdí, že potrebuje len čas na to, aby sme si k sebe našli cestu, no reálne nerieši nič, len prežíva z týždňa na týždeň, doma samozrejme full servis (mimo partnerských vecí) a čaká, kto čo zaňho vyrieši a že sa to proste vyrieši celé samo. Navrhla som za to obdobie niekoľko riešení, medzi nimi aj manželskú poradňu, na ktorú pristúpil po mesiaci aj niečo. Boli sme tam zatiaľ len raz, sám bol príjemne prekvapený a rozhodnutý ísť ešte na ďalšie sedenia. Po rozhovore s psychologičkou pripustil, že určitý podiel viny na našom probléme má aj on a jeho vzťah k rodičom či nesprávne riešenie našich "malých problémov" počas manželstva. Dohoda bola, že budeme na sebe pracovať do ďalšieho sedenia, uvedomíme si, kde nastal ten prvotný problém, keď sme začali žiť vedľa seba, ale každý zvlášť. Mne psychologička odporučila zabudnúť na to, že ja budem stále tá, čo bude niečo riešiť/vybavovať/iniciovať (v našom prípade naozaj všetko, či mužské či ženské záležitosti boli na mojich pleciach) a jemu odporučila upustiť od "ja zarábam, ja som chcel, ja som mal cieľ, ja som mal sen". Skrátka máme hľadať spoločné riešenia, viesť spoločné rozhovory hoci o blbostiach najprv, ale predsa.. Všetko bolo v rámci možností fajn, no cez víkend sa manžel vrátil ako vymenený. On totiž rodičom predtým o tom, že máme ísť do poradne (radšej) nepovedal, povedal im to až, keď sme to absolvovali. Ani neviem, na čo... Teraz už má na to taký názor, že problémy má každý vzťah a neťahajú sa všetci do poradne, že on nič neurobil a že nevie, ako to ďalej s nami vlastne bude. Ale sám s nijakým návrhom nepríde.
Za toto obdobie, ako máme krízu, sa jeho rodina doslova naňho prisala, údajne je prirodzené, že ho podporujú, keď má trápenie. Ako príklad mi manžel dáva, že aj ja sa trápim, keď majú naše deti nejaký problém (ale oni majú 6 a 4 roky!!). Jeho sestra, ktorá mu predtým nezavolala, ako bol rok dlhý, väčšinou len keď niečo potrebovala, mu niekoľkokrát týždenne volá a píše a idú sa všetci zblázniť od lásky k môjmu manželovi. To, že on denne volá rodičom minimálne 15-30 minút celé naše manželstvo a teraz o to viac, ani nejdem rozoberať, už som si zvykla... Teraz veľmi intenzívne naňho vplývajú, ako sú tu preňho, ako sa môže k nim vrátiť a celé to podporuje on tým, že im hovorí len to, čo mu pasuje a vyzerá v tom celom ako ten najviac ublížený. Len akosi im "zabudol" povedať popritom všetkom tú druhú stránku veci, v ktorej on nie je až tak ideálny a aj to, že spolu komunikujeme a doma je naďalej oňho postarané, inak by tam netrčal, keby mu bolo tak zle, ale už dávno by išiel k svojim rodičom (ale to by som ho musela najskôr zbaliť ja, samo sa to neurobí...). Po 1,5 mesiaci tejto našej krízy som sa náhodne stretla so svokrovcami na ulici, telefonovala som v tom momente, tak som sa pri nich nezdržiavala - ani neviem, čo by sme vlastne na ulici riešili. Manželovi som to povedala, aby to vedel odo mňa. Napriek tomu prišiel po víkende s názorom, že to bolo z mojej strany celé zvláštne a mala som ukončiť hovor a venovať sa im. Že oni čakajú celý čas, kedy sa im ja ozvem a vysvetlím IM celú situáciu... Po víkende mi svokor poslal po manželovi kľúče od nášho bytu, že údajne ich už nejaký čas vlastne nepotrebujú, tak ich len tak poslal. A môj muž tomu uveril, že to bola proste náhodička...
Ja mám na aktuálnej situácii obrovský podiel viny, pretože som manželovi klamala vo veci financií (v tomto príbehu je nepodstatné, o čo išlo), ale ako manželka som si s ním prešla dôvody a veci sme si vo dvojici postupne rozpísali, vysvetlili resp. vysvetľujeme, ale len keď iniciujem rozhovory ja. On necháva plynúť deň za dňom s tým, že "sa to nejako samo vyrieši". A medzitým mení nálady podľa návštev a telefonátov svojich rodičov. No a prečo píšem - rozum mi hovorí už dávno jedno, srdce a deti sú však vec druhá. Zaujíma ma však názor najmä tých, čo ste si prežili "mamičkára" (a je jedno, v akej situácii) - zmenilo sa to vôbec niekedy? O to viac, keď ste napríklad so svokrovcami úplne obmedzili návštevy, lebo si neviem predstaviť, že ak by sme aj problémy vyriešili, že bude "všetko klapať so svokrovcami"? Oni sú veľmi milí a príjemní ľudia, mám ich veľmi rada a za veľa vecí si ich vážim, no akosi som zatvárala oči predtým, ako veľmi sú na seba s mojím mužom naviazaní. Celé sa to vlastne teraz ukázalo v plnej kráse. Ja si myslím, že veľmi k tomu prispieva dlhodobo môj manžel, ktorý chce byť proste stále ten dobrý, ten, ktorý je k dispozícii a ten zodpovedný, od ktorého sa proste očakáva, že "nesklame".
Naši chlapci manžela milujú a aj on si k nim konečne našiel cestu a venuje sa im v rámci jeho možností. (Obaja boli plánovaní, ale skôr som bola ja tá, ktorá to iniciovala a napriek tomu, že sa veľmi tešil zakaždým, trvalo dlhšie, kým si zvykol na tú situáciu a neutekal od nás k rodičom). Ale priznám sa, že ja už nevládzem - áno, bolo to tu vždy "aj v dobrom", ale nie v takej miere ako teraz "aj v zlom".. Snažila som sa roky s ním o tom hovoriť, ale on to ako problém nevidel nikdy. Práveže apeloval vždy na to, že my nemáme také "úžasné" vzťahy v rodine, preto to tak vnímam. Samozrejme, najprv som to podľa neho citlivo vnímala v rámci mojich subjektívnych pocitov pred svadbou, potom po svadbe (bývali sme tam 3 mesiace po svadbe), potom, keď sme sa presťahovali, potom som zas mala podľa neho rozcítené hormóny ako tehotná, potom po pôrode a tak dookola...
Psychologička sama povedala, že toto je u manžela téma, ktorú bude musieť rozobrať do hĺbky, ale to sú ďalšie týždne "čakania na zázrak". A pravdupovediac, neviem, či má zmysel čakať na zázrak. Tak som zvedavá na to, aké máte skúsenosti s partnermi/partnerkami, ktorí mali až nadštandardné vzťahy s rodičmi a občas zabudli, že sú dospelí a môžu mať aj svoj názor bez obavy, aby niekoho náhodou nenahnevali... A či pomohlo niečo tomu, aby to začalo fungovať alebo to je stratený prípad.
@martinajurkechova to, že sa stretáva s rodičmi viac, ako je normálne, akceptujem už roky. no možno mi vadí to, že sa vracia "pomýlený", resp. mení to, čo povedal počas týždňa. limity mu nedávam, vyššie som písala, že mne to nevyhovovalo, preto som tam tak často prestala chodiť, no jemu nemám dôvod "zakazovať". navyše, ak berie deti a ja som naozaj niekedy rada, že som chvíľu sama.
to, že tam chodí prenocovať, tu riešili viaceré kočky, ja sama toto ako problém nevnímam, pokiaľ to vyhovuje obom. mne prekáža to, že chce byť všade dobrý, čo pokiaľ "bolo dobre", nebolo až také očividné, ako keď máme nejaký spoločný problém. inak ja pracujem, pracovala som aj počas rodičovskej (z domu), teraz robím dva roky na tpp a veci, čo sa týkajú detí, sú v 95 percent na mne, čiže tento dôvod u nás naozaj neplatí. Ak si ich zoberú rodičia či svokrovci, je to väčšinou preto, že ich sami chcú, resp. sa ponúknu, že by si ich vzali, lebo majú voľno. Nerada by som tu teda vťahovala ďalšie veci, lebo mne naozaj nevadí, že tam prespí (ak by som chcela, mohla by som aj ja), nevadí mi, že sa venuje deťom (som za to rada, však je tiež otec).
Nie nepriateľov si robiť nemám prečo, inak by som robila asi "bordel" hneď od začiatku, snažila som sa mužovi vyjsť v ústrety a dať mu priestor na čas aj so svojimi rodičmi. Ja ale ani nehľadám vinu v mojich svokrovcoch. Situáciu som opísala preto, že máme s mužom problém a tu sa ten ich vzťah prejavil v plnej miere - napriek tomu, že sa vyjadril, že spolu žijeme a riešime to, namiesto podpory, aby sme to zvládli, mu núkajú, aby sa vrátil k nim a 3-5x denne mu píšu alebo volajú, ako sa má, či je v pohode, či nepríde, posielajú mu jedlo a pod... A pritom my doma fungujeme v rámci možností normálne, a to neviem, či vedia alebo nechcú vedieť. Písala som, že akceptujem to, že majú nadštandardné vzťahy, no neakceptujem to, že prispievajú k rozhodovaniu môjho manžela. Ale keby k nejakému definitívnemu, ok, ale to je týždeň čo týždeň dookola. Preto som sa pýtala najmä žien, ktoré majú skúsenosti, či sa s tým dalo pracovať alebo to býva stratený prípad (je to individuálne, viem, ale to je všetko, mňa zaujíma čisto názor cudzieho človeka - nie rodiny - na to, čo som napísala, rozhodovať sa už podľa toho nebudem).
@pavucikvet 35 rokov má. mne ani nevadí, že tam chodí spať, pokiaľ berie deti - s tým som ok. keď som to písala ani som si neuvedomila, že práve toto zarezonuje najviac.
tvoj muz sa bude stale vracat "pomyleny" od rodicov a preto kym s nimi neobmedzi kontakt, co samozrejme neurobi, nebudu fungovat ani terapie. Na terapii totiz musi klient chciet riesit problem, nie ho popierat, musi byt otvoreni voci inym pohladom a nazorom, co tvoj muz asi nie je a vdaka rodine ani nebude...chapem ze ta to trapi...ale z druhej strany, tvoj muz to musi mat tiez sakramentsky tazke. Ich rodinne vztahy su patologicke, vyrastal v tom ze nema mat svoj nazor, ze mama/otec su absolutna priorita a tohto vzorca spravania sa neda zbavit rozhodnutim, jedine dlhodobou terapiou a bez vplyvu rodiny...cize je to zacarovany kruh a je velmi pravdepodobne ze sa vas vztah tak ci tak rozpadne, lebo muz to odtrhnutie od rodiny nezvladne a ty zas nezvladnes dalej niest tuto tarchu...ja chapem ze je tazke si to pripustit, deti ho maju radi a vsetko..ale myslim si ze by bolo dobre, keby si ho zbalila a poslala k rodicom minimalne na mesiac. Samozrejme s tym ze deti moze navstivit kedykolvek. A potom uvidis. Bud by sa spamatal a vratil by sa s tym ze to chce naozaj s tebou zachranit, alebo by ostal u rodicov uz nastalo...a mozno by si po tom case aj ty pochopila ze tak je to najlepsie...
@f333 dakujem, mas pravdu v tom, ze som doveru narusila ja a dosledky si uvedomujem. pre doplnenie dopisem, ze mame oddelene financie a samostatne ucty, pretoze to tak chcel. a zivila som celu domacnost ja, aj pocas materskych. on setril teda, aby som napisala objektivne. ak som otvorila debatu, ze sa to takto neda, ze z 200 eur domacnost neuzivim, hadali sme sa. pretoze on setril na vysnivany dom, ktory sme nakoniec ani neriesili, co mi jeho otec doposial neodpustil, hoci ja s tym rozhodnutim nemam nic spolocne (na pozemku nie je voda, preto sme do toho nesli).
druha vec, v ktorej mas pravdu, ze sme sa brat nemali. lenze ja som bola zalubena a naozaj to takto vyrazne nebolo, resp. ak nieco bolo, ako kazda druha som vnimala situaciu - ono sa to zmeni, ked budeme spolu.. samozrejme, teraz sa na to pozeram inak a aj vplyv svokrovcov na manzela sa zmenil tym, ze vznikol medzi nami problem. prave financie sme vyriesili ako prve, tuto situaciu mame vysvetlenu, s tym sme isli aj do poradne, aby sme si nasli k sebe cestu spat. to, co k tomu nepomaha, su nazory tretej strany, ktore stale v nom zivia to, ze som ho oklamala.
@alexandraalexandrova presne to som navrhla, ale on nechcel ist. preto ze to je zacarovany kruh, neviem, ako dalej.
takto to dopada,ked mentalne nezreli ludia uzatvaraju manzelstva .Ako som pisala, teraz uz je neskoro sa vracat spät a chciet aby manzelstvo,ktore nikdy nefungovalo ako malo,zacalo fungovat prave teraz.Ked je este vo väcsom marazme.Tu nejde o to,kto ho teraz ovplyvuje ci nie....Tvok manzel nema zaujem na udrzani manzelstva tak ci tak....
Ty si suhlasila zo zrusenim BSM.... takze si mala vediet dosledky.Ale aj On,kdeze mal povinnost aj pri neexistencii BSM prispievat na chod domacnosti svojim dielom a vyzivovat deti tiez...Takze si nemala takyto model dopusstit... Su pravne nastroje ktore su ucinne v takychto modeloch manzelstiev....
Takze obaja ste nechali fungovat domacnost ako nemala fungovat...
@alexandraalexandrova byt patri mojim rodicom, kupili ho este pred nasou svadbou ako "investiciu nasetrenych penazi" (moji rodicia su obycajni ludia, ziadni velkopodnikatelia) s tym, ze v nom mozeme byvat my ako mlada rodina. riesili sme rozne moznosti, ale zatial ten byt patri im - neplatime okrem najmu nic navyse. oni su radi, ze byt je obyvany, nakolko by tam chceli ist na dochodok byvat (maju 52 a 53).
@f333 bsm zrušené nemáme, to bola dohoda len medzi nami, čo som ako pracujúca ako problém nevidela. Problém nastal potom. A samozrejme, s ostatným súhlasím
Takze este horsie je moje hodpotenie nezrelosti havne tvojej.Kedze si nepochopila ani ty ani on,v com tkvie zmysle manzestva. V tom,ze dva ludia sarozhodnu zit spolu ,vpolcne hospodarit a starat sa o seba navzajom.A to aj v pripade,ak by BSM prer rozne priciny nevzniklo ci bolo zrusene..A toboz,ked prvne existuje amaju manzelia voci sebe navzajom iste povinnosti.AK uz ich neuznavaju nemaju v ramci lasky ci morallky
Ale na druhej strne urobit podvod je neospravedlnitlene a som rada,ze si to uvedomujes
Aj to,ze realne vase manzelstvo nikdy nefungovalo
Takze s aneupinaj na to,ci nejaka ´tretia ´osba ma podiel na krachu vasho manzelstva. Ale mysli na to,ze len a len vy dvaja ste vinnici.
ja si myslim ze najvacsiu chybu robia tvoji svokrovci ze s nim riesia poza tvoj chrbat s nim vase partnerske problemy,keby mali trochu viac rozumu vedeli by,ze mu svojimi rozumami vlastne rozvracaju manzelstvo. Podla toho co si napisala mi tvoj manzel pride ako slaby jedinec a je nezdravo upaty na rodicov,takze jasne ak mate teraz problemy a rodicia mu cez vikend nieco nahucia do hlavy v tvojej nepritomnosti tak sa da na stranu rodicov. Budes to mat tazke,myslim si ze, tie jeho samostatne vikendove navstevy u rodicov si mala hned od zaciatku redukovat -nie je to normalne takto travit kazdy vikend-pre vas vztah su tieto navstevy toxicke a teraz na to doplacas. Treba sa porozpravat aj s manzelom,ze by bolo dobre neriesit vase veci s celou svojou rodinou,ak to nepochopi tak nevidim realne zeby ste sa pohli nejako dalej,lebo asi nemas vela sanci boj s manzelovou rodinou vyhratat ked on sam nechce.
@maminuska mám podobného na to sa nedá zvyknúť.A tiež v robote geroj, ktorý z môjho pohľadu je úžasný zamestnanec a rozhoduje o veciach z ktorých by som p.....a. 200 ľudí riadi a doma nevie rozhodnúť čo bude na obed.Ale zase ja rada rozhodujem riadim, ale niekedy by bolo fajn, keby prevzal žezlo.On alibistický povie, že čokoľvek by rozhodol aj tak si spravím po svojom😂asi ma pravdu.Tak asi rezignoval.
Autorka asi treba v tom nájsť to pozitívne.Mas čas pre seba, deti tam maju povyrazenie zase podľa mňa je pekné, že sa udržujú vztahy, že sa nevykaslal na rodičov...som myslela, že tam chodí spávať sám, ale ak berie aj deti je to veľké plus pre teba.len treba ustrážiť nech sa nestarajú svokrovci do Vašich rozhodnutí.Ale aspoň jeden deň z víkendu by som chcela tráviť s ním a deťmi.Ak ty si iná a nemáš také úzke vzťahy s rodičmi príde Ti to divné.Ale veľmi pekne realisticky si Vás vzťah opísala.Vela chlapov denne volá rodičom môj sused jedináčik každý večer pol hodinu😀práve minule sa mi sťažovala suseda, že vždy, keď majú kúpať deti.Kazdy má niečo čo mu vadí😅
Ale to, že je takej povahy si musela tušiť od začiatku zas mne, keby muž dirigoval čo budeme kedy robiť, variť ako tráviť čas ubijem ho.Niekedy je v tom veľa pozitív, že máš ako chces.
Takže ani neriešis jeho povahu, ale to, že svokrovci Ti dávajú za vinu tie financie a, že ste nekúpili dom?
@f333 nečíta sa to ľahko, ale áno, máš pravdu, lenze človek na to prišiel až po rokoch že.. ale čo sa týka tretej osoby, áno vinníci sme my dvaja, to nám ppvedala aj na terapii, že nie jeden, nie druhý. Ale obaja. Ale ak aj sa bavíme o riešení, tak do toho zasahujú oni, z tohto pohladu to zatiaľ neviem vnimat inak. Ale preto som sem písala, aby som si precitala rôzne pohľady.
@eliska13 ja práve riesim tu povahu, dom a tie veci okolo som len vysvetľovala v nejakom komentári. Sebecky napíšem, že dom by bol kusok od svokrovcov, tak asi všetko je, ako ma byt 😇🙏
@eliska13 ja takého už nemám pred 13 rokmi som to vzdala , ukončila. Toto bol jeden z tých hlavných faktorov . Ja som dominantný typ a keď nemám vedľa seba silného muža , zožeriem ho ako modlivka , vypľujem a hľadám daľšiu korisť. Môj druhý manžel je chvalabohu typ ktorý sa mi hravo ubráni 🙂 a som tomu veľmi rada. Submisívny a nerozhodný muž nič pre mňa.
@f333 súhlasím, neexistuje aby dospelého muža vo všetkom dokázala ovplyvniť matka, alebo otec. Iba ak má rovnakú mienku ako jeho rodičia, ale pred manželkou nemá dostatočné argumenty, aby pri konfrontácii vedel hneď reagovať. Keď sa mu to ulezi v hlave vidí to inak a nie je to vinou niekoho iného kto by ho ovplyvňoval. Autorka s mužom by si sa mala na rovinu porozprávať aké má on plány do budúcnosti. Či chce zotrvať v manželstve a za akých podmienok. Zbytočne sa budeš snažiť ak už on nemá záujem. Píšeš, že máte krízu dva mesiace, ale vyzerá to tak, že u vás to bolo už od začiatku celé zle. Ešte by ste mali nádej na záchranu vzťahu, ale to by ste museli počúvať jeden druhého a byť k sebe úprimní. Priznať si svoju chybu a nie len hľadať chybu na tom druhom.
Na zaver si dovolim jednu poznamku.Ty neries povahu muza ani tretiu osobu vo vasom vztahu, ci nejaky iluzorny dom.... kde vby stal.. ci nestal.Ty ries seba , svoju nezodpovednost a lahkovaznost jednak pri vzniku manzelstva, v manzestve, jednak pri danom podvode financnom...A pouc sa z minulosti...
Ked pochopis, ze si zlyhala , ze obaja ste zlyhali , tak mozes ist cestou uz len korektneho udrzania vasho vzhahu ako rodicov, ktori zodpovedne pripravia svojim detom normalne prostredie pre zivot,aj ked uz nebudete vy dvaja ako manzelia spolu.
v tom pripade tvoj muz nema pravo ostat v tom byte byvat ak ty a tvoji rodicia s tym nebudete suhlasit...takze nic take ze nechce odist neexistuje, nemoze tam ostat ak ho posles prec...a bolo by fajn mu to aj povedat, lebo jeho odchod je v zaujme zachrany vasho vztahu a ked on stoji odist by mal sam. Ak on nestoji, mozes ho proste vystahovat, zbalit mu veci a vymenit zamok. Hotovo...
@f333 tvoj postoj voci autorke je uplne mimo
misu, vsetku vinu a zodpovednost zvalujes na jej plecia a absolutne si nepochopila podstatu problemu, nerozumiem ako ma teraz riesit minulost -> vstup do manzelstva a co s tym ma do cinenia jej zodpovednost?
autorke: vobec by som si na tvojom mieste nesypala popol na hlavu, s manzelom ste vsetky vase problemy uz prebrali a zrejme v tom aj pokracujete, plus terapie u psychologicky, podla mna je teraz na tahu on, musi sa rozhodnut co vlastne chce a hlavne musi prestat zavadzat jednu, druhu, tretiu stranu, stanovte si nejaky casovy horizont - stvrt - polroka, ak sa veci neposunu z jeho strany, vyvstava otazka ci to vobec ma dalej spolu nejaky zmysel...
@f333 ale veď to aj chcem a ako povedal, chceme obaja. Že som zlyhala v minulosti, viem a práve to je to, prečo som priniesla ďalšie riešenia. Neviem, či finančný podvod je nejaky právny termin alebo nie, ale ja som o podvode nic nepísala. To, že som ho oklamala, je vec druha a áno, toto sa stat nemalo. Ešte raz napíšem - čo sa týka finančnej stránky, vysvetlili sme si to, prijali sme opatrenia a obaja sme zmenili niektoré zaužívané zvyky. Do poradne sme išli preto, aby sme videli iný pohľad, nakolko pri riešení problému z mojej strany, sme si konecne bez obalu a hádok povedali aj ďalšie veci, ktoré predtym riešiť nechcel, lebo podľa neho neboli. Pocas rozhovorov a zvlášť po poradni sme dospeli k tomu, že mame čo riešiť a čo meniť najmä v osobnej rovine. To sa však z týždňa na týždeň mení a dôvody som vypísala už vyššie v komentári. Áno, pravda je, že ak by sme neriešili klamstvo z mojej strany, naďalej by sme boli ďalšou “fungujúcou rodinou”. Na oko. Cize áno, je toho veľa, čo treba meniť, z oboch strán a áno, zlyhala som primárne ja tým, že som ho oklamala. Ale rozhodli sme sa ísť ďalej obaja, samozrejme, vzhľadom na danú situáciu to chce čas, ale naďalej sa krutime v tom kolotoči, ktorý som popisala v prvom príspevku. To, čo sa tu riešilo ďalej v komentaroch, som len reagovala na otázky/dotazy. S danou situáciou majú spoločne nieco len minimálne.
@nickpick do istej miery ma pravdu, že som zlyhala ja a to spustilo tento kolotoč tak intenzívne ako teraz, lebo rodičia v ňom práve živia to, že je on ten ukrivdený vo všetkom a v ničom nepochybil. A aj to, že som si uvedomila postupom času, že svadba bola unáhlene riesenie (napriek tomu, že sme spolu boli predtym 7 rokov, ale bola tam najmä zamilovanosť, čo na manželstvo nestačí, ale na to príde každý až neskor). Ale nesúhlasím s ďalšími vecami, Pretože teraz mame hľadať riesenie a nie motať sa v tom, kto zlyhal pred svadbou a kto po svadbe. Ani neriešim nijaký dom, to som len reagovala na nejaky komentár. Nás problém (okrem iného) je popísaný v prvom príspevku - súhlasím, že som narušila dôveru vo vztahu, ale to je vec, ktorú sme sa rozhodli spoločne riešiť. Teda až kým... ale to už je známa pesnička.
@nickpick a ďakujem za radu, stoji mi urcite za zváženie ďalšieho návrhu na riesenie
@nickpick S dovolenim,ale tvoja mienka mna ako odbornika na podobne pripady /ktore sa praticky vzdy koncia v sudnej sieni/ nezaujima.Co s tym ma zodpovednost?No vsetko .Pricina,preco jev danej situaci je prave jej nezrelost mentalna a nezodpovednost.Svoj podiel viny ako som pisala/ ak by si pozorne s porozumenim citala,vedela by si to/ ma aj jej manzel tiez ako nezrely jedninec.Ale ona nemusela s formou takehoto fungovania manzelstva suhlasit.Takze ma priamu vinu na tom,ako to manzelstvo fungovalo a funguje.,Cioskor nefunguje.Plus spavila podvod financny,co je nezlucitelne s manzelsskym spoluzitim... Konala nezodpovedne a teraz nemoze ockavat ziadne zlepsenie,kedze jej manzelstvo nikdy nefungovalo ako malo.Nema hladat vinika nikde inde,len v sebe predovsetkym....treba vzdy zacat od seba...
@f333 áno, s tým, že mam vinu na tom aj ja, kam to dospelo a ako to (ne)funguje, súhlasím
Ak visí na mamkinom cecku alebo tatkovej ruke doteraz, bude aj potom. Môžeš skúšať čokoľvek, ale proti celoživotným manipulátorom, ktorí majú za cieľ ho držať v hrsti, nič nemôžeš . Manžel vie, že je medzi dvomi mlynskými kameňmi, ale tatka sa BOJÍ viac ako Teba. Aj keď ho odstrihneš, chápadlá chobotnice dosiahnu skoro všade. Ťažko sa ští proti vetru.
Poznám to z vlastnej skúsenosti. Svokra sa presťahovala do chalupy k svojej svokre. Tie 2 sa nenávideli. Jedna väčšia bosorka ako druhá (vyjadrenie celej dediny). Aby mladá dosiahla svoje, zmanipulovala svojho podpapučového manžela tak, aby sa nestýkal v chalupe s vlastnou mamkou (vlastníčkou chalupy) a ani s ostatnou svojou rodinou. Nechce dopustiť, aby sa jej situácia zopakovala. Veď syna si porodila na to, aby sa o nich staral a financoval ich a mladšiu sestru (verejne to roky vyhlasovala). Odmala "pracovala" na jeho výchove. Všetko, čo predvádzala v prvých rokoch nášho vzťahu, bola čistá pretvárka ako prísť k majetku. A že sa mi podarilo po všetkých tých zakernostiach odtrhnúť manžela od nich? Tiež len ticho pred búrkou. Chýba im tam sponzor a otrok. To peklo, keď jej cudzí gratulujú k nášmu tehotenstvu, ktoré nám nepriala. A smejú sa z nej, lebo vedia, čo je zač a útek syna bol vždy len sci-fi. Ona chce hrať dokonalú (len) na verejnosti, lenže ja tam nechodím a všetci okrem manžela vedia prečo. Tak teraz ho vydiera všetkými možnými zbraňami. Nie pre jeho dobro, pre našu rodinu. Len preto, aby sa prezentovala ako dokonalosť a neznesie nič, čo nie je podľa nej. Ona rozkázala a tak to bude!!!! A nikto nebude odporovať!!!! Čím viac ju však mám na háku, tým viac manžela ničí. Ale nemienim sa nechať zotročiť a prežiť ich nariadený život, kde ona bude rozhodovať, ako môžeme dýchať, a ona bude hospodáriť s naším majetkom.
Tvoj svokor je rovnaký, žiadny otrokár NIKDY nedovolí svojmu otrokovi odíst. To jeho ego nikdy nedovolí. Radšej smrť ako nechať niekoho slobodne dýchať. Jeho celoživotný cieľ je jasný. Ak ich má manžel rád, vždy budeš v nevýhode. 😐
@jennky13 treba sa na vec poziet realisticky.Dovera vmanzesve a vztahu je zakladny stavebny kamen,Ak ten je naruseny,tak manzesvo nefunguje...Aty si ten kamen velmi vyrazne narusila....Podvodom ci klamstvom s finaciami .Spolocne hospodarenie je zaklad dobbreho manzelstva spolus doverou #
To ,co si urobila je velmi vazny dovod na rozvod manzelstva aj rozpad vztahu.
Kto raz klamal azavadzal ci podvadzal ,tak nemoze ocakavat,ze ten druhy mu bude verit opät.Tvoj manzel viditelne nie je vyrovnany s tvojim podvodnym konanim..A kedze je slaba osbnost, tak na neho vlyva aj mienka jeho rodiny.Nie je to nic neoblvyklae A u vas je dalsi problem.Tvoje odmietanie navstevovat rodinu manzela.Takze ten sucasny stav je len dosledok toho,ze caswe manzelstvo nemalo pevne zaklady nikdy..Pretoze ste s navzajom nepoznali,neboli ste uzrozumeni s tym ,ake mate nazory na manzelsky zivot ,na hospodarenie....av neposlednom rade aj na plodenie potomkov.
To si nevidela,na zaciatku vztahu, ze tvoj manzel ma uzky vztah s rodicmmi a ma iny pohlad na travenie volneho casu v rodine ako ty?Aj na to,ako ma manzelsvo vypadat? On pokladal za normalne,ze pracuje y ty sa staras o rodinu.....Ak si takyto model manzelstva nechcela,tak si nemala s manzelstvom suhlasit.
Tak teraz za svoju lahkovaznost znes urodu.. a zial vase deti na to doplatili ...A to vo vsetkych ohladoch.Podla toho,ako si veci a udalosti opisala, ,vase manzestvo je na konci svojej existencie..Kedze tovj manzel Ti neodpustil, hoci ked ste spolu ako slaba osobnost nechce ale veci riesit radikalne ... je otazne, zakeho dovodu....a nechava to plynut ku koncu vztahu ..
Psychologicka ani poradna nepomoize tam,kde dovera je hlboko nastrbena.
Teraz ide len o to,aby ste sa vedeli dobre postarat o svoje deti tak,aby co najmenej pocitili rozpad manzelstva.