Máme krízu vo vzťahu a manžel je skôr syn než ako partner.
Ahojte,
s manželom momentálne prechádzame vážnou krízou, ktorá trvá oficiálne takmer dva mesiace. V tejto situácii som ja tá, prečo sa kríza prevalila, no problémy sme mali už dávnejšie. Taká klasika - stereotyp, veľa práce, málo času, sama na deti, domácnosť a manžel najmä v úlohe "reprezentujúceho" našu rodinnú idylku... A navyše svokrovci ako pevná súčasť nášho manželstva, v ktorom môj manžel prevažne vystupoval skôr ako syn, než ako manžel. Sme spolu 15 rokov, 8 manželia a sme pre seba viac menej prvý vážny vzťah.
Po prevalení krízy sme sa dohodli, že rozvod nechce ani jeden (na začiatku sme to zvažovali), máme sa radi a skúsime si nájsť k sebe spoločnú cestu (nešlo o neveru). A tu začal ďalší problém - akonáhle sme doma s manželom počas týždňa, je s ním rozumná reč, aj keď je on ten sklamaný. Akonáhle príde víkend, ide k rodičom spať a vracia sa ako vymenený. Všetko, na čom sme sa dohodli, spochybňuje, na všetkom hľadá chybu, je podráždený, ako som ho oklamala a nevie, čo bude ďalej. Od pondelka sa to postupne zas vracia do "starých koľají", kde si k sebe hľadáme cestu. Ja mám na to svoj názor, on tvrdí, že ovplyvnený nie je nikým. Pravda je taká, že so svokrovcami som vychádzala korektne asi najmä s ohľadom na manžela a naše deti, no najmä svokor by ma v určitých momentoch utopil najradšej v lyžičke vody už, od kedy sme plánovali svadbu. Hoci časom sa tie hrany ako tak obrúsili, teraz má konečne dôvod povedať to na plné ústa.
Manžel tvrdí, že potrebuje len čas na to, aby sme si k sebe našli cestu, no reálne nerieši nič, len prežíva z týždňa na týždeň, doma samozrejme full servis (mimo partnerských vecí) a čaká, kto čo zaňho vyrieši a že sa to proste vyrieši celé samo. Navrhla som za to obdobie niekoľko riešení, medzi nimi aj manželskú poradňu, na ktorú pristúpil po mesiaci aj niečo. Boli sme tam zatiaľ len raz, sám bol príjemne prekvapený a rozhodnutý ísť ešte na ďalšie sedenia. Po rozhovore s psychologičkou pripustil, že určitý podiel viny na našom probléme má aj on a jeho vzťah k rodičom či nesprávne riešenie našich "malých problémov" počas manželstva. Dohoda bola, že budeme na sebe pracovať do ďalšieho sedenia, uvedomíme si, kde nastal ten prvotný problém, keď sme začali žiť vedľa seba, ale každý zvlášť. Mne psychologička odporučila zabudnúť na to, že ja budem stále tá, čo bude niečo riešiť/vybavovať/iniciovať (v našom prípade naozaj všetko, či mužské či ženské záležitosti boli na mojich pleciach) a jemu odporučila upustiť od "ja zarábam, ja som chcel, ja som mal cieľ, ja som mal sen". Skrátka máme hľadať spoločné riešenia, viesť spoločné rozhovory hoci o blbostiach najprv, ale predsa.. Všetko bolo v rámci možností fajn, no cez víkend sa manžel vrátil ako vymenený. On totiž rodičom predtým o tom, že máme ísť do poradne (radšej) nepovedal, povedal im to až, keď sme to absolvovali. Ani neviem, na čo... Teraz už má na to taký názor, že problémy má každý vzťah a neťahajú sa všetci do poradne, že on nič neurobil a že nevie, ako to ďalej s nami vlastne bude. Ale sám s nijakým návrhom nepríde.
Za toto obdobie, ako máme krízu, sa jeho rodina doslova naňho prisala, údajne je prirodzené, že ho podporujú, keď má trápenie. Ako príklad mi manžel dáva, že aj ja sa trápim, keď majú naše deti nejaký problém (ale oni majú 6 a 4 roky!!). Jeho sestra, ktorá mu predtým nezavolala, ako bol rok dlhý, väčšinou len keď niečo potrebovala, mu niekoľkokrát týždenne volá a píše a idú sa všetci zblázniť od lásky k môjmu manželovi. To, že on denne volá rodičom minimálne 15-30 minút celé naše manželstvo a teraz o to viac, ani nejdem rozoberať, už som si zvykla... Teraz veľmi intenzívne naňho vplývajú, ako sú tu preňho, ako sa môže k nim vrátiť a celé to podporuje on tým, že im hovorí len to, čo mu pasuje a vyzerá v tom celom ako ten najviac ublížený. Len akosi im "zabudol" povedať popritom všetkom tú druhú stránku veci, v ktorej on nie je až tak ideálny a aj to, že spolu komunikujeme a doma je naďalej oňho postarané, inak by tam netrčal, keby mu bolo tak zle, ale už dávno by išiel k svojim rodičom (ale to by som ho musela najskôr zbaliť ja, samo sa to neurobí...). Po 1,5 mesiaci tejto našej krízy som sa náhodne stretla so svokrovcami na ulici, telefonovala som v tom momente, tak som sa pri nich nezdržiavala - ani neviem, čo by sme vlastne na ulici riešili. Manželovi som to povedala, aby to vedel odo mňa. Napriek tomu prišiel po víkende s názorom, že to bolo z mojej strany celé zvláštne a mala som ukončiť hovor a venovať sa im. Že oni čakajú celý čas, kedy sa im ja ozvem a vysvetlím IM celú situáciu... Po víkende mi svokor poslal po manželovi kľúče od nášho bytu, že údajne ich už nejaký čas vlastne nepotrebujú, tak ich len tak poslal. A môj muž tomu uveril, že to bola proste náhodička...
Ja mám na aktuálnej situácii obrovský podiel viny, pretože som manželovi klamala vo veci financií (v tomto príbehu je nepodstatné, o čo išlo), ale ako manželka som si s ním prešla dôvody a veci sme si vo dvojici postupne rozpísali, vysvetlili resp. vysvetľujeme, ale len keď iniciujem rozhovory ja. On necháva plynúť deň za dňom s tým, že "sa to nejako samo vyrieši". A medzitým mení nálady podľa návštev a telefonátov svojich rodičov. No a prečo píšem - rozum mi hovorí už dávno jedno, srdce a deti sú však vec druhá. Zaujíma ma však názor najmä tých, čo ste si prežili "mamičkára" (a je jedno, v akej situácii) - zmenilo sa to vôbec niekedy? O to viac, keď ste napríklad so svokrovcami úplne obmedzili návštevy, lebo si neviem predstaviť, že ak by sme aj problémy vyriešili, že bude "všetko klapať so svokrovcami"? Oni sú veľmi milí a príjemní ľudia, mám ich veľmi rada a za veľa vecí si ich vážim, no akosi som zatvárala oči predtým, ako veľmi sú na seba s mojím mužom naviazaní. Celé sa to vlastne teraz ukázalo v plnej kráse. Ja si myslím, že veľmi k tomu prispieva dlhodobo môj manžel, ktorý chce byť proste stále ten dobrý, ten, ktorý je k dispozícii a ten zodpovedný, od ktorého sa proste očakáva, že "nesklame".
Naši chlapci manžela milujú a aj on si k nim konečne našiel cestu a venuje sa im v rámci jeho možností. (Obaja boli plánovaní, ale skôr som bola ja tá, ktorá to iniciovala a napriek tomu, že sa veľmi tešil zakaždým, trvalo dlhšie, kým si zvykol na tú situáciu a neutekal od nás k rodičom). Ale priznám sa, že ja už nevládzem - áno, bolo to tu vždy "aj v dobrom", ale nie v takej miere ako teraz "aj v zlom".. Snažila som sa roky s ním o tom hovoriť, ale on to ako problém nevidel nikdy. Práveže apeloval vždy na to, že my nemáme také "úžasné" vzťahy v rodine, preto to tak vnímam. Samozrejme, najprv som to podľa neho citlivo vnímala v rámci mojich subjektívnych pocitov pred svadbou, potom po svadbe (bývali sme tam 3 mesiace po svadbe), potom, keď sme sa presťahovali, potom som zas mala podľa neho rozcítené hormóny ako tehotná, potom po pôrode a tak dookola...
Psychologička sama povedala, že toto je u manžela téma, ktorú bude musieť rozobrať do hĺbky, ale to sú ďalšie týždne "čakania na zázrak". A pravdupovediac, neviem, či má zmysel čakať na zázrak. Tak som zvedavá na to, aké máte skúsenosti s partnermi/partnerkami, ktorí mali až nadštandardné vzťahy s rodičmi a občas zabudli, že sú dospelí a môžu mať aj svoj názor bez obavy, aby niekoho náhodou nenahnevali... A či pomohlo niečo tomu, aby to začalo fungovať alebo to je stratený prípad.
trva cca rok pokial sa nieco vyriesi v partnerskych vztahoch ak su dost narusene. Za ten cas emocie vychladnu a clovek si vie ujasnit niektore veci.
No ani som to nedočítala, je to veľmi dlhé, hlavne tvoj manžel má nezdravý vzťah k rodičom, prečo chodí ku nim spať ako malé decko cez víkend? To je úplne od veci. To si mala už dávno zatrhnúť. Neviem teda, čo si mu také strašné urobila, ked píšeš, že o neveru nejde, ale každopádne vaše problémy on nemá riešiť s rodičmi a sestrou. Ľudia toto často robia a vobec to nikam nevedie. Z vlastnej skúsenosti ti možem povedať, že treba si to riešiť len doma medzi vami dvomi a prípadne v tej poradni. Len či to tvoj muž dokáže, to pochybujem. V prvom rade nečakaj, že on sa úplne zmení zo dna na den a začne zrazu všetko riešiť a vybavovať, veľa mužov je takých, že organizačné veci okolo rodiny nechávajú len na žene, lebo povedzme si otvorene, ženy sú v týchto veciach vačšinou oveľa šikovnejšie. To mne osobne napr. vobec nevadí, že musím mojmu pripomínať, kedy má jeho matka narodeniny a podobné veci. Skor by mi vadilo na tvojom mieste, že je totálne pod vplyvom rodičov.
Takisto ma zarazilo ze chodi na vikend spat k rodicom..tomu nerozumiem,preco nespi doma?kedy sa venuje rodine a detom?v prvom rade by som toto zatrhla,co je maly chlapec ktory pride z internatu domov na vikend?evidentne ho rodicia huckaju a on je potom nabudeny z vikendu u rodicov a hra ohrdnuteho..keby sa obmedzili navstevy,bol by iny?
Nič by som nerobila buď si terapiou prizná časom, že je veľké malé dieta, alebo Ta to prestane baviť.Ty si spravila čo si mohla uvidíš aké budú zmeny po sedeniach.Treba zastrihnut spanie u rodičov neviem načo tam chodí???a ich staranie sa do Vášho vztahu.Samozrejne, keď ho hyckaju a všetci sa o neho starajú podporujú ho, tak je obeť a vyžíva sa v tom.Kto pomáha tebe?
no v prvom rade mas moj obdiv, ze si to s manzelom tak dlho vydrzala, a charakteristika “syn” ho dokonale vystihuje, chapem, ze tam stale su nejake city plus deti atd., ale moja prva reakcia na jeho spravanie by bol kopanec do riti (pomyselny aj ozajstny), on proste este nedospel, je submisivny voci silnejsim osobnostiam - ty, rodicia, psychologicka a zaujima raz taky a raz onaky nazor (ma on vobec vlastny nazor na celu vasu situaciu?), to by z jeho strany chcelo vazne dlhsie sedenia u psychologicky a objavenie sameho seba, oslobodenie sa spod vplyvu rodicov a prevzatie zodpovednosti za seba a svoju rodinu, prides mi ako velmi schopna zena, mozem sa spytat co vo svojom muzovi vlastne vidis a co na nom obdivujes? vas vztah mi totiz podla opisu nepride vobec rovnocenny...on za seba necha robit absolutne vsetko, este aj rozmyslat musia za neho ini....inak ja by som poziadala svokru o stretnutie a vylozila karty na stol, nech teda spozna aj druhu stranku svojho synacika, nie v zlom, pekne a slusne by som jej veci vysvetlila a poziadala ju nech aspon docasne ak teda maju zaujem aby ste si v manzelstve upratali do neho oni ako svokrovci nezasahovali.....
@janickacrazy
@simona92101 návštevy určite neobmedzí, to by som asi bola veľmi prekvapená, ak by áno. za normálnych okolností práve chodil odtiaľ spokojný, že s nimi bol. cez víkend chodí k rodičom, aby "som si porobila povinnosti alebo oddýchla". v skutočnosti je to preto, že bez nich nevydrží. chodí tam úplne každý víkend (nie vždy ale spať). bráva so sebou aj deti. spočiatku sme chodili spolu, ale prestala som, pretože mi to nevyhovovalo. To, že tam chodí takto často, som si už zvykla a akceptujem to, aj keď mám voči tomu určité výhrady (chodil spočiatku ešte častejšie).
Pokiaľ vezme deti a trávi s nimi čas, som s tým v rámci našej situácie v poriadku, aj keď by som si ich spoločný čas (chlapský) vedela predstaviť inak. Deťom sa venuje práve u rodičov (samozrejme za ich výraznej asistencie). Bežne to fungovalo tak, že jeden víkendový deň patril jeho rodičom, druhý nám ako rodine. Podľa neho je to v poriadku, podľa mňa nie, ale akceptovala som to po viacerých neúspešných pokusoch vysvetliť mu, že víkend môžeme stráviť aj spoločne sami bez toho, aby sa jeho rodičia nahnevali, že tam nebol (majú 57 rokov, sú samostatní a sebestační). Viackrát som niečo aj naplánovala, aby videl, že sa dá aj inak fungovať. Bolo to skvelé, no vždy buď po ceste z výletu alebo potom cez týždeň tam letel, aby "nevymeškal". A keď tam náhodou nebol cez víkend, uisťovali sa telefonicky niekoľkokrát počas týždňa, či isto príde(me) ten ďalší víkend, lebo nás dlho nevideli a hlavne chlapci im chýbajú.
@eliska13 aj ja som si povedala, že dám šancu terapiám. uvidíme, čo to prinesie..
no podľa mna tie terapie fungovať nebudú, ak tvoj muž bude stále pod vplyvom rodičov a bude tam neustále každý víkend chodiť a x-krát denne ešte aj telefonovať, ja by som sa s ním dohodla, že spať tam proste nebude a ak tam chce chodiť, tak ok, ale len na návštevu 2 hodinky v sobotu a hlavne nebude tam rozoberať vaše problémy, ak áno, tak potom to celé nemá zmysel a nech si rozmyslí, či chce teda na vzťahu popracovať alebo dovi-dopo, nech si ide k mamičke na stálo
neprinesie to nič, myslím tie terapie.
Terapie sú vhodné pre ľudí ktorí sú ochotní niečo zmeniť, a to tvoj manžel nie je . V podstate na to ani nie je stavaný a nemôže zato . Povahovo je to slabší typ človeka , ktorí potrebuje neustálu oporu , uisťovanie , neustále riešenie ktoré však poskytne niekto druhí , sami na to " gule " nemajú .
Naj si ho celého nechajú...aj s topánkami...
@nickpick paradox je, že on je v práci neskutočný profík, rozhodný a má na starosti obrovské projekty a pod sebou veľa ľudí. doma však nemá názor ani na to, či chce červené alebo biele víno (nadnesený príklad samozrejme, ale pointa je rovnaká, že rozhodovanie necháva vo všetkom na mne, aby nezvolil tú nesprávnu voľbu - a tak to funguje aj vo vzťahu k jeho rodičom). ja ho mám rada, vždy sa mi páčilo, aký je "normálny", má veci naplánované a vopred premyslené. to mi však spolužitím začalo prekážať, pretože sme mali naplánované asi všetko 😀 samozrejme, bol v tom istý zvyk a donedávna aj strach, čo by bolo keby... ale teraz som už v štádiu, že už nemám čo stratiť, horšia už nebudem, ale zároveň to nechcem zahodiť šmahom ruky - viem, že chlapci sú zvyknutí na "komplet rodinu", lebo navonok sme boli naozaj "ideál". ale vidím aj na nich, že sa takéto šialené fungovanie na nich začína odrážať (na staršom teda, mladší zatiaľ nerieši).
rozhodnúť sa a niesť za to zodpovednosť je nad jeho sily , nezvládne to . Preto lavíruje medzi tebou a rodičmi , doma prijíma tvoju hru , u rodičov tú ich , jeho hra neexistuje.
Veľmi dobre poznám tento typ mužov a ak si silná , samostatná , schopná niesť riziko a zodpovednosť, budeš ho mať celý život ako guľu na nohe.
V práci zväčša paradoxne zastávajú zodpovedné funkcie , tam sa odosobnia , lebo pre nich nejde o nič . Tam sú rozhodní , dávajú príkazy rozkazy , doma presný opak.
Veta : Ako povieš ty .... mi bude rezonovať asi celý život v ušiach .
@maminuska presne - ako chces, ako povies... aj u nas, ale taktiez aj u svokrovcov to hovori.
Panecky, ber nohy na plecia. Zaslizis si muza! Deti uz mas.
Skor ci neskor aj tak odides. Ja viem o com pises..
poviem ti že toto sa nedá vydržať celý život ak nie si svätica, zničí ťa to , vycucia , vypľuje a pri prípadnom rozvode prejdeš neskutočným nepochopením okolia , ako si sa mohla rozvies´t s takým dobrákom .
Kam ideme ... neviem , však vyber
Ktoré víno dám vašim ... však vyber ty
Pôjdeme na kúpalisko ...ako povieš ty .čo si dáš na raňajky ...to čo ty , je toto zelené alebo modré ..ako povieš ty , čo budeš voliť .. KSS , KSS ? naozaj ? ja neviem tak Sulíka ? Asi to čo ty .
Nedocitala som ani uvod.zasadna chyba......je taka...ze na slovensku sa medzi dve osoby v konflikte stara dalsia strana.....
Odstrihnut rodinu....vztah je to medzi tebou a manzelom.....a riesenie najdete iba vy alebo mediator, manzelska poradna.....
Ziadne info ziadnej rodine......informacia prechadza kanalom a je z toho informacia s emociami
...co je zbytocnost.....nic to neriesi....ludia si iba ako zvierata priklanaju niekoho k sebe....ale nikto si neuvedomi ze do vas nevidi nikto iba vy a deti...uzki okruh ludi.
Ja som si svokru odstrihla raznymi vecami....a vlastnu rodinu tiez...len tak si najdete k sebe cestu.
Ja odporúčam pravidelne manželskú poradňu, ak chcete ostať spolu. My sme mali tiež veľa kríž s manželom a odvtedy co chodíme do poradne a aj psychiatricke, keďže sa u mňa vyvinula depresia, nedá sa naše manželstvo porovnať s tým predtým. Nikdy sme nemali tak pekný vzťah, tak ako teraz a to sme si pre skákali naozaj všeličim. 😊
ja nechápem skôr teba.... spravila si nejakú chybu ohľadom financii - klamala si, čo je podľa mňa dosť nepríjemné zistenie pre mm. Nezabúdaj, že financie sú citlivá záležitosť a v tvojom prípade asi nepôjde len o pár e za ktoré si si kúpila tričko 😉.. Ani sa mi nezdá žeby sa jednalo o výhru resp. dedičstvo , dar - ktoré si mu neoznámila....Aj svokrovci sú asi z toho resp. z teba sklamaní - a vlastne ani sa nečudujem....
Vadí ti že sa všetci okolo manžela zrazu naviazaní...však to je normálne. každý normálny rodič je naviazaný na svoje dieťa. Prežíva s ním radosti ale trápia ho aj jeho starosti. Aj my si so súrodencami telefonujeme, preberáme starosti, radosti, radíme si ako by to bolo dobré vyriešiť .... ty nemáš nikoho? Nemáš súrodencov, rodičov čo by s tebou zdieľali tvoje starosti a radosti?
Jedine čo ma zaráža na tvojom mm je že chodieva prespávať k rodičom....to ide len tak - z dlhej chvíle, alebo majú nejakú prácu na druhý deň, alebo pomáha s niektorým ťažko chorým členom domácnosti ? Lebo ak áno, tak potom by som to vedela pochopiť...
Jeden z jeho rodicov je silne manipulativny a tvoj muz, aby prezil sa rozhodol posluchat. Kedze bol takto vychovany, tak nema svoj nazor, ale vzdy prijal nazor silnejsieho rodica. Aj pre neho je to tazke, casto si pripada ako pingpongova polticka, leby ty hovoris jedno a jeho rodicia druhe a on sa snazi vyhoviet vam obom. Je to nadlho, aby on prezil akokelvek vnutorne uzdravenie musi si to uvedomit, musi vyidiet , ze iba prebera nazory a vlastny nema. V tom mu mozes pomoct, skus ho viest k tomu, aby zacal rozmyslat nad tym , co chce on sam. Nie ty, nie rodicia, ale on a preco to chce. Postupne sa moze naucit rozmyslat sam za seba. Bud tuto situaciu prijmes a budes sa sanzit mu pomoct, alebo to nezvladnes a odisdes. Je to narocne, lebo tazkle by to bolo aj keby nemal rodicov, ale takto budes musiet postupne dvihat jeho sebavedomie, pripominat mu, ze ked sa rozhodol sam, bolo to dobre, ze je mudry a vie zvazit moznosti atd.....
@deti95060810 práve preto som sem napísala, aby som si prečítala nezávislé názory, takže ďakujem za tento pohľad. nevadí mi to ale zrazu, akurát že teraz je ten "tretí člen" nášho manželstva výraznejší ako kedykoľvek inokedy. nech chce hocikto akokoľvek radiť a mať na to rôzny názor, kto spravil väčšiu chybu - riešenie je na nás dvoch a mali by to rešpektovať asi všetky strany či sa na to zle pozerám?
ja riešim vyslovene tú intenzitu podpory. áno, je prirodzené, že rodičia sa radujú s deťmi, aj trápia. tiež mám rodičov, súrodencov, výbornú kamarátku a povedali mi na celú situáciu svoj názor (a nebolo to pochlebovanie). ale tam to skončilo, lebo som ich požiadala o to, aby nám nerobili rozhodcu a oni to pochopili. jasné, najmä mamina sa vie opýtať, či sme sa niekam posunuli a ako pokračujeme. áno, chápem, že si aj vy napríklad radíte, ako veci vyriešiť, ale predpokladám, že ak máte krízu s partnerom, rozoberáte to primárne s ním, nie s celou rodinou - navyše tu ide o to, že môj manžel nepriniesol žiadny návrh, len mení názor podľa rozhovorov so mnou a návštevy u rodičov. mne nevadí, že sa im zdôverí, oni však vedia len časť celého problému. čo sa týka financií, to je práve situácia, ktorú sme dokázali vyriešiť pomerne rýchlo, manžel je v týchto veciach mimoriadne pragmatický a moje dôvody po tom, čo sme si to rozpísali, pochopil. nesúhlasil s mojím riešením, ale pochopil to. áno, to klamstvo je vec druhá, ale práve to píšem, že sme sa dohodli, že ideme ďalej, ja si uvedomujem, že jeho dôveru si musím získať, že to neodíde lusknutím prsta. ale paradoxne, to je v celej situácii po návšteve manželskej poradne "ten náš menší problém".
vieš , my sa ani neradíme so súrodencami ohľadom našich manželov - manželiek, skôr preberáme problémy s deťmi, s prácou, so susedmi a také tie bežné problémy...ale NIKDY sme si neradili a ani nevieme o žiadnych našich krízach kto aké prežíva v manželstve....😉
@jennky13 dakujem, práve preto som sa rozhodla napísať, pretože "ujsť" teraz asi riešenie nie je. respektíve, chcela by som, aby sme sa zase kdesi "stretli" v tom vnímaní. toto isté mu povedala psychologička, že musí sa sám rozhodnúť, či chce ísť vo vzťahu ďalej, bez ohľadu na deti, na okolie, na kostol, na rodičov... a že preňho tá zmena bude mimoriadne bolestivá. povedal, že áno chce. aj sme debatu v tomto duchu uzavreli, že sám chce, povedal dôvody, prečo to chce on. po víkende hovorí inak a zrazu neplatí ani to, čo sme si hovorili. a takto je to dookola. ak "zatrhnem" víkendy, bude to horšie práve preto, že oni sú tu preňho, ako povedali. mne moji rodičia napr povedali, že to je medzi nami, nech si zvážime pre a proti a podľa toho konáme.
@deti95060810 však práve, že ani my, ja by som mojich rodičov ani do toho nezatiahla, kým to nemáme poriešené my, ale urobil to môj muž - práve preto, že mu to poradili jeho rodičia 🙂 a zabudla som ešte dodať - nie väčšinou nemajú žiadnu prácu a ani nemajú nikoho ťažko chorého. chodia spolu do prírody, sedia spolu v obývačke a rozprávajú sa, hrajú sa s deťmi. užívajú si, že sú konečne spolu, ako radi hovoria.
ved prave s tebou sa dohodne na jednom, ale rodicia mu to neschvalia a tak prijme ich nazor . Potom postupne cez tyzden zase prijme nazor , ktory ti povedal. Skus mu navrhnut, aby ste si to dali na papier, a potom mu trpezlivo ukazuje vzorec spravania , ktorym sa riadi. To je , ze ked sa vrati od rodicov, tak meni nazor. Mozno mu docvakne, ze stale je malym chlapcom, ktory sa snazi vyhoviet svojim rodicom, aby od nich ziskal lasku a potvrdenie. Od teba potrebuje zazit, ze sa nemusis rozhodnut sparvne, ale budes ho milovat aj tak. V rodine zazil iba odmietnutie- ak nemas nazor ako my, tak si divny . Viem o com hovorim, dlho som sa borila s podobnym problemom ako ma tvoj manzel.
Vratila by som ho rodicom. Cez tyzden v praci, cez vikend u rodicov, vsak je uplne jasne, ako mu na tebe zalezi. Myslim, ze kazda zena si zasluzi nieco lepsie...
Vsak vam tu nieco zasadne neklape a to, ze rodina by ste uz mali byt vy (co sa ale z nejakeho dovodu nestalo)
@jennky13 dakujem velmi, toto mi prave nenapadlo hodit si to s nim na papier. ja prave nechcem, aby on mal stale pocit, ze donho hustim, preto som pred casom aj prestala toto s nim riesit, "pre pokoj v rodine". a to je dovod, ze vsetko klapalo, ale len kym som sa do toho nemontovala. ja nechcem ani jeho "zavislost" povysovat nad aktualnu krizu, ale suvisi to velmi s tym, len ja chcem, aby sme to vyriesili a isli v tom spolocne, nechcem ujst od toho. hoci sama to momentalne vidim ako strateny pripad.
co sa tyka jeho rodicov, oni maju velmi "dokonale" vztahy, ale ja to vnimam tak, ze dokonale len vtedy, ak vsetci suhlasia s jeho otcom, ktory je inak velmi zovialny, spolocensky, prijemny clovek. ak nieco nejde podla jeho nazoru alebo predstav, tak su vsetci zli... on je totalna burka, ale aj rychlo vysumi a zas je vsetko v poriadku. a tak funguje aj svokra ako jeho zena, radsej je ticho a maju vsetci krasny vztah. ak nie je, tak je beda. svagrina je asi jedina, ktora mu svoj nazor povie, uprace si ho (napr si zastane svojho manzela, aj ked nieco nerobi mozno dobre, ale je to medzi nimi), svokor je s tym navonok v pohode, ale pred nami vzdy potom aj dva tyzdne lietali na mojho svagra hromy blesky, aky je nemozny, ako to riesil a ako by to svokor riesil inak. a takto to predpokladam funguje aj voci mne zas inde...
k tomuto sme so psychologickou este neprisli, ale osobne si myslim, ze tam je ten problem - ako zas vo mne je ten, ze som akoze navonok strasne silna, samostatna, ale (a to vie aj moj muz) ked pride "zosypanie", potrebujem len objatie a pocit, ze nie som v tom sama, nepotrebujem nazory z kazdej strany, co som urobila zle ako by kto riesil veci, keby bol na mojom mieste. to tiez ma zaklad v rodine, to viem a pracujem s tym. len preto ma to zaujimalo, ci je vobec sanca, ze sa s tymto da pracovat aj napriek tomu, ze sa neodstrihne od nich celkom.
Je jasne, ze to co chces je spravne. Len vy dvaja by ste mali robit rozhodnutia za vas ako rodinu. Nie svokor. Ale teraz sa na svojho muza pozeraj s vacsim porozumenim. On to nerobi preto, ze by si ta nevazil, alebo nemal rad. On ma v sebe proste nevyriesenu oblast, ktoru mala zaplnit dovera o ocenenie jeho otca. Jeho otec ho mal naucit samostatnosti, ale nenaucil a urobil z neho niekoho, kto sa mu poddava a tvrdi aky je uzasny, mudry, sikovny otec ....a vsetko co on rozhodne je pravda. Ak raz uvidi tvoj muz, ze otec je manipulator, tak je na dobrej ceste. Ale povedat mu to nemozes ty, tebe by neuveril, ani sa to nesnaz urobit, lebo sa postavi na jeho ochranu, lebo v jeho pohlade je otec ten uzasny, skvely......
kolko ma manzel rokov? Co by sa stalo, keby si prestala vybavovat veci aj zanho? Proste ich neurobis a pockas na prvy problem. Co by spravil, keby si zacala oddychovat v ramci vikendu, ktory travi u rodicov niekde na wellnese s kamoskou?
Prepáč nie je mi celkom jasné aký je váš problém. To, že sa stretáva so svojími rodičmi viac ako je normálne? Koľké ženy by boli šťastné keby si ich manžel zobral deti na víkend a ony by mali čas pre seba. Písala si, že svokrovci sú milí ľudia. Čo vlastne od neho chces? Dať mu nejaké limity, že kedy môže byť so svojou rodinou? Keď budeš chodiť do práce budeš rada, že máš svokru, ktorá ti s radosťou postráži deti. Nerob si zbytočne nepriateľov v rodine, keď na to nie je dôvod. To spanie by vadilo aj mne, ale pokiaľ spolu nežijete ako partneri tak sa nečuduj. Myslím, že za vašou krízou je toho viac ako píšeš a ty máš na tom väčší podiel ako si priznaš.
.