Máme sa vzdať rodičovstva kvôli životnému štandardu?
Zdravim. Aby som trochu priblížila situáciu, s teraz už manželom sme spolu vyše 7 rokov. Zo začiatku sme plánovali že v budúcnosti by sme chceli mať aspoň jedno dieťa, keď bude vyriešené bývanie atď, neponáhľali sme sa. Bývanie už vyriešene máme, brali sme hypotéku, obaja máme stabilné práce a priemerný príjem. Začiatkom tohto roka sme sa začali viac baviť o rodičovstve, či by už nebol najvyšší čas (obaja sme okolo 30). No a ak mám byť úprimná, asi som zmenila názor. Asi to bude znieť sebecky, ale konečne máme aký taký štandard, môžeme cestovať, za tie roky sa náš vzťah upevnil, mame dobre zohratý systém, fakt nám nič nechýba. Nerada by som o toto prišla. Povedala som to mužovi a on bol s tým najskôr ok, že mám pravdu, asi bude lepšie nechať to ako to je. Čoraz častejšie sa má však v poslednom čase pýta, či by sme si to predsa len nemali rozmyslieť, že to môžeme potom ľutovať a už bude neskoro. Príde mi že on to dieťa ani nejako nechce, len to berie tak, že by ho bolo dobré mať, lebo ak nie, môžeme to oľutovať. Sčasti to chápem a súhlasím, ale je to veľmi veľký záväzok len kvôli takému dôvodu.
Ja si ani neviem predstaviť starať sa o dieťa, nikdy som po materstve netúžila, skôr sa to bralo ako taká samozrejmosť keď som vyrastala. Že jedného dňa proste budem matka. Vidíme však že doba pokročila a už to taká samozrejmosť nie je, prečo to teda nevyužiť. Hypotéku sme brali nedávno, keby sa nám znížil príjem, malo by to dopad aj na našu životnú úroveň. Pre niekoho to možno nie je adekvátny dôvod, ale z lepšieho sa na horšie prechádza ťažšie. Dovolenky by síce boli, ale to je diametrálne odlišné keď je tam aj dieťa. Domácnosť by zrazu fungovala úplne inak, ak by sa to fungovaním dalo nazvať.
Na druhej strane však nechcem, aby náš vzťah narušila muzova túžba po dieťati, ak je vôbec skutočná.
@h2 suhlas
my sme si robili davnejsie taku sukromnu anketu medzi znamymi a takmer vsetci nam povedali, ze skoda ze tie deti nemali skor, z roznych dovodov, ale opakovalo sa to takmer u kazdeho
@janinah Lenže ty už máš nejaký ten vek a dospelé deti s vnukmi, ktoré sú usadené tu, prípadne ČR... Lenže deti terajších tridsiatnikov budú takmer všetky niekde v zahraničí, aj moje tak plánujú, a my tu zostaneme sami tak či tak ... Sa nad tým zamýšľam poslednú dobu takto 😒
Daj tomu rok, dva, a uvidis...postoj muza mi nepride nijak divny, zena byva ta iniciativnejsia, lebo hlavne ona sa ma citit na materstvo
myslím si, že vekmi a skúsenosťami overená pravda je tá, že život žitý pre seba a svoje naplnenie sa ukáže ako nezmyselný. paradoxne, kto vyjde zo seba a čosi aj dá, obetuje (napr. aj formou rodičovstva, hoci nemusí byť biologické, ale proste nejaká iná forma starostlivosti o niekoho nielen seba), tak zistí, že ukrojením zo seba získal najviac...myslím, že tomuto sa nevyhneš v budúcnosti a že pri "rekapitulácii" to sama takto zhodnotíš.
ani ja sa nemienim vzdať svojeho štandardu nech si rozpráva kto chce čo chce.Ale mňa aspoň nikto do ničoho netlačí.Blbé prirovnanie ale mačka mi dneska prišla z vonku zafúlana od hovna a až ked som ho utierala, som si spomenula že toto by som s malým dieťaťom robila každý božý deň.No až ma naplo😀 takže toto veru nie.A kde je ešte ostatok výchovy pomaličky až do 18,20.No ale to som už odbočila od témy.Tak vieš tu je to zbytočné písať.Budú ťa presviedčať aké je to super.Ale všetko čo je z donútenia je na prd v živote.No možno raz otočíš a rozmyslíš si to a možno nie.Aj jedno aj druhé je ok.A či budeme raz lutovať bezdetnosť možno áno a možno nie.To nikto netuší
svojim mužom si nebudeš istá, ono to niekedy príde zrazu, muž má prevažne ak nie je neplodný dlhú dobu byť otcom, aj v 50, ja mám kolegyne 3, ktoré majú 60+, jedna vydatá bola, 2 slobodné a ľutujú že nemali deti, muža by oželeli ale aspoň jedno dieťa, v podstate nikoho nemajú blízkeho komu by na nich ozaj záležalo a s kým by si aspoň telefonovali, ľudia sú zaneprázdnení, je mi ich ľúto, robili kariéru, cestovali......
Ja ti to napisem tak ako je. Musis ratat aj s tymto. Teraz mate 30, vyhovuje Vam to ale tvoj chlap moze o 5 - 10 rokov stretnut zenu, s ktorou si tu rodinu zalozi (pre chlapa to neskoro nie je) a ty co? Zostanes sama alebo si najdes partnera so zavazkami. Skus sa na to pozriet aj s dlhodobejsieho hladiska, ze to, ze je vam teraz fajn neznamena, ze to tak aj zostane. Ak to materstvo necitis urcite do toho nechod ale musis ratat aj s rozpadom manzelstva ak to tvoj chlap nema v sebe uplne spracovane.
@diamand2326 tak to treba brat ako vyzvu - vela mojich rovesnikov je mimo SK, mimo EU, uplne inde a ti rodicia za nimi chodia po svete - aj tak sa da - znama chodi kazdy rok na celu zimu na juznu pologulu k dcere atd /ma vyse 80/
neda sa to navzdy a treba byt v dobrej kondicii - to je jasne
autorka vobec nie je "samozrejme" ze sa budete nudit. Ja mam 46, manzel 52 a sme dobrovolne bezdetni a vobec sa nenudime
@vler a to si myslíš že ti vydrží do 80tky?
@zuzinabila toto nemusí byť vôbec automatické… Ja hoci mám tri deti, ktore nadovšetko milujem a teda je môj život jasne daný čo sa týchto vecí týka, tak s pokojom v duši i vo svedomí môžem prehlásiť, že v ďalšom živote už by som do detí nešla… Jednak preto, že by som si vedela užívať život sama so sebou, zarábať, cestovať, robiť rozhodnutia bez ohľadu na niekoho😎 A jednak preto, že deti sú obrovská zodpovednosť, ako finančná, tak pocitová. Strach, ktorý už navždy niekde vnútri drieme, obava, či budú dostatočne schopné, asertívne, šťastné, zdravé… atď atď😁proste to rodičovské čosi, čo bezdetný človek nemusí nikdy riešiť. Navyše k tomu teraz ešte neistá doba. Už mám deti väčšie, takže sa nad tým nemá zmysel zamýšľať, ale úplne rozumiem tomu, že sa niekto v dnešnej dobe rozhodne prežiť život bez detí. Fakt tomu rozumiem. Mať o 15 rokov menej a zvažovať rodičovstvo, nejdem do toho🤷♀️
@alchemilkazltozelena som o tom presvedcena. Moja istota ze deti nechcem sa rokmi este zvacsovala.
Obcas ked mam nocnu moru ze som tehotna, som v tom sne uplne zhrozena
@vler a prečo ich nechces? len tak zo zvedavosti sa pytam
Autorka, zrejme na vas dopada tlak okolia, ale treba si uvedomit, ze deti niesu povinnost, ale pozehnanie. Nie, nemusis mat deti ak to tak s manzelom necitite. Ano, mozte prezit naplneny zivot aj bez deti. Ale mala by to byt volba vas oboch, nie ze jeden do toho dotlaci toho druheho.
@miko_matata spolocnost deti a starostlivost o ne ma vobec nebavia a nezaujimaju. Som takisto introvert.
Mne to pride, ze sa skor obavas toho, ze ked pride dieta tak sa vsetko brutalne zmeni a prides o svoj zivot a o zivot s muzom. Ano, zmena to bude, ale zasa nie az taka ako si myslis. Pokial nie ste nauceni zit naozaj brutal aktivne, ze kazdy vikend ina zjazdovka/pobyt a 5x do roka thajsko/bali/atd, tak aj s dietatom sa da cestovat, dokonca aj ked si tehotna. Cize ak len toto ti vadi, tak aj pri dietati si najdete system spolocneho fungovania. Dieta rastie rychlo, prve mesiace su asi najtazsie, potom postupne sa to meni a mate noveho partaka, len ho treba od malicka zvykat a nesediet doma.
Na vašom mieste by som si dala zmraziť vajíčka a spermie a môžte rodičovstvo odložiť na neurčito, ak Vám to bude vyhovovať aj o pár rokov bez deti nič sa nedeje, ak budete chcieť dieťa mate možnosti...aby si potom nemusela vypisovať ako otehotnieť v 46 rokoch ako tu bolo naposledy 🫣
My sme na tom boli rovnako. Mladý pár, 10 rokov bezdetného života, cestovali sme po celom svete, naberali sme pracovne skúsenosti, šetrili, dopriali sme si krásny byt v novostavbe, uplne nové auto, všetok super. O deti som nejavila záujem. Prišla 30tka, svet precestovany (jasne, nie celý, ale všetko čo sme chceli), byt krásny, auto nové, práca isla ako po masle a ja som uplne vyhorela. Mňa to proste prestalo napĺňať. Rozhodli sme sa pre babatko, ale tiež sme museli dozrieť. Tri roky sa nedarilo - takže aj keď sa rozhodneš mať deti, ešte to nemusí znamenať, že sa vám hneď zadarí - nakoniec prišla dcera. Prvý rok bol brutálne náročný, trieskala som si hlavu, že na čo som do toho isla. Po roku úplný zlom - z maleho uplakaného dieťaťa sa stal usmievavý spoločensky človiečik, ktorý vedel sám chodiť, džavotal, nemuseli sme už riešiť kopec babatkovskych problémov. A čo svet nechcel do toho všetkého som otehotnela druhýkrát - prišla druha dcera po 16 mesiacoch. Skoro sa mi svet zrútil 🙈 a vies čo? Napriek tomu že som bola kariérista, každý rok sme absolvovali aj 3-4 veľké zahraničné cesty a dovolenky, nič z toho mi nechýba. Je to náročné s deťmi, ale mne to za tu zmenu stalo. Práveže som nabrala úplne iný smer v živote, už sa tak neponahlam, svoje potreby som pred materstvom uspokojila a s radosťou sa teraz venujem deťom. Keďže mam naraz dve malé deti, u mňa platí, že s deťmi tazko, no ešte ťažšie bez nich 🙂🙂 na deti treba často dozrieť, to je fakt.. ani ja som dlho po nich netúžila a hľa mam dve šikovné a krásne baby 🙂 len pozor, aby tvoj muž o rok-dva-tri neutiekol k inej, lebo on tie deti proste bude chcieť..
Čo je to za svet, kde sa ženy nechcú deliť so svojími požitkami ani s vlastnými deťmi?
normalny svet, kde sa moze zena rozhodnut, ci dieta chce, alebo nie...
@miko_matata Aj táto možnosť ma už napadla 🙂
Nemaj deti keď nechceš. Nie je to povinnosť a nemala by to byť "povinnosť".Práve dnes som o tom čítala zamyslenie od môjho obľúbeného autora, tu je skopírovaný text.
"Pamätám si, ako raz prišla na návštevu kamarátka mojej dcéry a sťažovala sa, že sa nemôže vydať, hoci veľmi chcela a bolo načase.
"Tento problém sa dá ľahko vyriešiť," usmiala sa manželka. — "Choď pracovať tam, kde je veľa mužov. Do stavebnej firmy napr."
Dievča sa zamyslelo a pokrútilo hlavou:
- Nie, tam nepôjdem, ich plat je nižší.
- Čo teda potrebuješ - plat alebo rodinu?
Dievča sa znova zamyslelo a potom rozhodne odpovedalo:
— Ešte si chcem pocestovať, zabávať sa. Ale s malým platom je to nemožné.
Vtedy som si pomyslel, že takto vyzerá neplodnosť.
Rodina - to je vždy obeť. Musíme sa o seba starať, trpieť, hádať sa a robiť kompromisy. Všeobecne sa uznáva, že šťastná rodina je taká, v ktorej nie sú konflikty. Toto je mylná predstava. Bez konfliktov nie je energia ani rozvoj. Šťastná rodina je taká, v ktorej vedia riešiť konflikty. A bez lásky to nejde.
Mať dieťa je oveľa väčšia obeť ako mať rodinu. Rodičia musia byť pripravení obetovať svoj život, aby zachránili svoje dieťa. Ak je v podvedomí takýto postoj, dieťa sa narodí. Ak nie, dieťa nie je životaschopné. Najprv sa človek nechce obetovať, potom sa nemôže obetovať a potom jednoducho nepotrebuje deti, ktoré narúšajú jeho radovánky.
Nedávno som radil žene, ktorej syn umrel na drogy.
"Podľa diagnostiky ste chceil ísť počas tehotenstva na potrat," uzavrel som.
"Áno," priznala žena. „Nechcela som dieťa a rozmýšľala som o ukončení tehotenstva. Ale veľa rokov som sa za to modlila a prosila o odpustenie. Pretože pre mňa bol blahobytný osud dôležitejší ako život dieťaťa."
— Pod blahobytným osudom sa skrýva užívanie si. Vzdali ste sa lásky k svojmu dieťaťu, pretože pre vás bolo dôležitejšie užívať si radosti života. A dali ste dieťaťu tú najsilnejšiu koncentráciu na žiadostivosť na úkor lásky.
Človek je zostrojený tak, že by mal byť šťastný vo svojej duši. Toto šťastie získavame z lásky k Bohu. Ak sa človek vzdá lásky v prospech potešenia, potom láska nepostrehnuteľne opustí dušu. Potom sa dieťa cíti nešťastné od detstva. Oveľa ťažšie zvláda akýkoľvek stres, ťažko sa mu komunikuje a adaptovať sa na nové podmienky je nad jeho sily. Na toto všetko je potrebná láska, no žiadna neexistuje. Nahromadené negatívne emócie môžu viesť k chorobe a smrti. Dieťa potom môže začať masturbovať, fajčiť a užívať drogy. Celá činnosť malého človeka sa uberá dvoma smermi: po prvé - je to hľadanie rozkoše a po druhé - ničenie vlastného tela, osudu a duše – vtedy je ľahšie cítiť lásku.
Takéto deti zvyčajne zomierajú.
V poslednom čase lekári úprimne priznávajú: „Drogová závislosť je nevyliečiteľná." A kňazi vierou v Boha pomáhajú mnohým ľuďom zbaviť sa tejto choroby.
Prečo je dnes vo svete taký rýchly nárast drogovej závislosti?
Pritom žiadny štát si s týmto problémom nevie poradiť. Ide len o to, že dnešná civilizácia, uctievajúca potešenie a blahobyt, čoraz viac stráca lásku. Preto je stále viac drog, kasín, prostitúcie. Veď rozkoš bez lásky kazí dušu a morálku. Potom musí nasledovať prirodzený rozklad ducha, teda osudu, a tela. Úpadok ducha je už evidentný. V novinách a na internete sa začali objavovať články o svete, ktorý čelí epidémii demencie"
- S. N. Lazarev Skúsenosť prežitia 2
Ty chces istotu, ktorú ti nikto nedá.Ze tvoj muž nezmení názor.Kludne sa to môže stať, ale aj ty môžeš zmeniť názor.Teraz máte asi kamarátov s ktorými sa stretávate, grilovačky, cestovanie teraz ste sa usadili....o 3,5 r ti môže byť inak a budeš hľadať trocha hlbší zmysel vo svojom živote.
A možno aj nie... veď je veľa manželstiev bezdetnych jedno ti tak nenaruší ten tvoj kľud, poriadok v domacnosti😉len chlap môže mať dieťa aj v 50 tke toto za teba nikto nevyrieši.
Tvoj muž ti nikdy nedá 100% odpoveď či dieťa áno či nie.Je len málo ľudí, ktorí sú obidvaja na tom tak povahovo, životným smerovaním, že sa rozhodnú deti nemať a zostanú spolu atď ..nebudem ti písať co ti dieťa dá, lebo evidentne si negatívne naladená a dieťa rovná sa len starosti a zníženie komfortu.
Ale ver, že sú aj pozitíva a veľký životný elán a sila matky, rodicovstva
@tiezjedna hm,a ako to neguje to co som napisala?
@tiezjedna presne ako pises, mne sa s materstvom spaja hlavne strach. Ja sa o decka bojim, ked je syn v skole ci ho niekto nebude sikanovat, ked je vonku s kamaratmi tak sa bojim tiez, ci je v spravnej partii a neucia ho nejake hluposti.
S mladsim stale riesim nejake zdravotne veci, tam sa tiez bojim nech to nie je nieco vaznejsie. Oboch synov lubim nadovsetko, ale na ten strach som naozaj nebola pripravena.
@tiezjedna Čo je na dnešnej dobe neisté? Zaujalo ma to
Ja napr. tvoje obavy z poklesu zivotneho standardu chapem. Mam kamaratky, ktorym po narodeni deti vobec nepoklesol, ani pri neplatenej rodicovskej (nezijeme nasvk), a nemaju ziadny financny stres, tych €2,000 EUR za jasle mesacne im v rozpocte nechyba. Ty najlepsie vies ako ste na tom financne. V 30mas Este kopu casu, naspor si a za 5 rokov uvidis. Tuzba po dietati mozno pride az v 40,mozno nikdy. Take tie reci, ze kto ti poda vodu, no... Mozes zomriet v dopravnej nehode v 60tke a niekto ti ju nebude musiet podavat.
Ale dieta treba chciet, a treba byt pripraveny sa vzdat tej osobnej pohody/slobody na nejaky cas. Neviem, zatial na mna obidvaja s muzom posobite tak neisto, ja by som do toho teraz nesla. Vychutnavala by som si ten zivot co mate, a casom sa uvidi. Bud dieta Bude alebo nie, tam nie su ine moznosti, takze casom to nejako vyriesite.