Mamina bola na potrat
Ahoj, možno sa len potrebujem vyrozprávať. Boli sme 4-členná rodina. Ja som mala 15, brat 7. Medzi rodičmi to nefungovalo tak ako by malo, a tak si moja mama našla milenca. Môj otec je typ človeka, ktorý si vydupe vždy, to čo chce. A tak sa to začalo. Moja mama ma mala v 19, brata v 27 a ďalšie babatko čakala v 34 rokoch. Brat ma ADHD a tak, je jeho výchova veľmi náročna. Mal záchvaty agresivity a v škole mal problémy tiež. Do toho problémy v manželestve a tak sa rozhodla pre potrat. Sama zrejme nevedela koho to dieťa je. Keď som sa to dozvedela všetko sa zmenilo. Jej pohľad na ňu, ako na ženu ibna matku. Ja budem mať síce len 18, a keby môžem tak by som mimi chcela aj hneď, a preto je jej rozhodnutie z môjho hladiska nepochopitelné a i keď podmienky boli také ake boli dieťa si nezaslúži aby ho zradila osoba jemu najbližšia -matka. Veľmi ma to zranilo a sklamalo. A ja do dnes neviem ako sa s tým vyrovnať. Maminu milujem ale sklamala ma a to veľmi. Zažil niekto niečo podobné ? Ďakujem
PS. Dnes sú naši rozvedený takže argument dieťa by sa malo zle do úvahy neberiem.
Stručné zhrnutie
- Diskusia sa týkala zistenia, že matka absolvovala potrat, a ako praktické riešenia boli odporúčané otvorený rozhovor s ňou, psychologická/terapeutická pomoc a duchovná podpora (modlitba, obrad v kostole).
- Účastníčky uviedli, že rozhodnutie o interrupcii môže súvisieť s ťažkými životnými okolnosťami ako rozpad manželstva, finančná núdza, násilie alebo starostlivosť o dieťa s ADHD, a že zaobchádzanie bez odsudzovania je bežný odporúčaný prístup.
- V diskusii sa spomínala historická prax, že za socializmu žena musela žiadať o interrupciu pred komisiou, a niektoré reakcie považovali legálnosť interrupcií za bolestivú skutočnosť.
Najčastejšie otázky
Q: Ako viesť rozhovor s matkou, ktorá sa priznala k potratu?
A: Diskusia odporúča viesť „otvorený rozhovor bez výčitiek“, pýtať sa pokojne, prečo to urobila a ako sa vtedy cítila, a vyhnúť sa obviňovaniu, aby sa zachoval priestor na porozumenie.
Q: Pomôže psychologická pomoc pri spracovaní sklamania z matkinho rozhodnutia?
A: Áno; viaceré príspevky radili vyhľadať terapeutku alebo psychologičku a spomínali „rozhovor s terapeutkou či psychologickou“ ako konkrétnu možnosť pomoci.
Q: Kde hľadať duchovnú alebo náboženskú podporu pri spochybňovaní matkinho rozhodnutia?
A: Jeden z návrhov v diskusii bol modliť sa za pokoj v duši a vykonať obrad v kostole ako formu duchovnej podpory.
Q: Ako pochopiť rozhodnutie ženy ísť na potrat, ak sa to zdá nepochopiteľné?
A: Účastníčky uvádzali, že pochopenie často prichádza až po tom, čo človek prežije podobnú životnú situáciu, a že motivácie môžu zahŕňať strach, nedostatok opory alebo zložité rodinné a zdravotné okolnosti.
Q: Ako sa podľa diskusie riešili interrupcie za socializmu?
A: Podľa jednej účastníčky diskusie za socializmu musela žena žiadať o interrupciu pred komisiou, ktorá detailne skúmala dôvody, a niekedy sa potraty povoľovali len obmedzene; jedna účastníčka spomenula, že to bolo vnímané ako forma antikoncepcie.
Q: Je vhodné matku odsudzovať, ak podľa mňa necíti výčitky svedomia?
A: Väčšina príspevkov v diskusii radila neodsudzovať, prijať a odpustiť, pričom niektoré názory ostro odsudzovali potrat ako „vraždu“ — názory v diskusii sú teda rozdelené.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina účastníčok odporúčala neodsudzovať a snažiť sa o odpustenie alebo aspoň o prijatie rozhodnutia.
- Bežné odporúčania zahŕňali otvorený rozhovor s matkou, vyhľadanie psychologickej/terapeutickej pomoci a duchovnú podporu (modlitba, obrad v kostole).
Sporné názory
- Niektoré príspevky označovali interrupciu za „vraždu“, pričom iné príspevky trvali na tom, že rozhodnutie treba chápať v kontexte ťažkých životných okolností a neodsudzovať ho.
Otvorené otázky
- Ako sa jednotlivec môže dlhodobo vyrovnať so sklamaním z matkinho rozhodnutia bez zásadného narušenia vzťahu?
- Ako často sa za socializmu opakovali interrupcie a aké boli presné pravidlá komisií v praxi?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
ADHD, interrupcia, potrat, samovoľný potrat, psychoterapia, psychologička, terapeutka, modlitba, obrad v kostole, komisia (predkomisia za socíku), antikoncepcia
Miesta a osoby
žiadne
Moja draha, nesud...vies, raz sa vstko vrati kazdemu...casom pochopis ako a preco sa stalo to co sa stalo.
Ty knaj tak, aby si taketo nieco nemusela spravit aby sme ta neriesili v inej debate... mamminka si za toto konanie nesie svoj vlastny kriz
matky nie su svatice, su to zeny z masa a kosti, vnutro maju poskladane z krehkej latky zvanej dusa. ta patri len a jedine im a do jej hlbky nenahliadnu ani tie bytosti, ktore vysli z jej tela. matky nie su svatice, robia chyby a za ne platia dan. niekedy aj v podobe odsudenia bytostami z ich tela. ale preteze tieto bytosti dusu matky nevlastnia, nemozu do hlbky pochopit. na to musia tie bytosti zranit vlastnu dusu, aby jedneho dna matku pochopili a snad aj poprosili o odpustenie. ale to este uplynie vela casu… aspon tolko, kolko treba po moment, ked uvidia vycitku v ociach vlastnych deti.
slovo vrazda - velmi silne a snad odpustitelne len radikalnostou a nekompromisnym videnim zivota vlastnym 18 rocnym.
@miriamn17 ahoj, skusim Ti nieco napisat, snad Ti to pomoze.
Velmi dobre Ti rozumiem. Sklamal Ta clovek, ktoremu si verila, v ktorom si vzdy ocakavala len to dobre a zrazu taka rana.
Nieco podobne som zazila ja, ked som sa dozvedela, ze otec podviedol mamu 🙄 Nebola to jednorazovka, s dotycnou zil, ked bol v praci v zahranici. Mamu to hrozne vzalo, dokonca sa pokusila predavkovat liekmi. 😔 A pre mna to bola rana do srdca. Nechapala som to, a nechapem to doteraz, ako to mohol spravit. mamu som po tom presviedcala, nech odide, ze bude pri mne, nechcela.
Kazda navsteva tam je pre mna utrpenim. Mama s nim ostala, ale stale sa hadaju. S otcom sa rozpravam, ale uz to nie je medzi nami take a nikdy mu to neodpustim. Jednoducho sa to neda. V mojich ociach hlboko klesol. Ale vidame sa kvoli vnucatu, lebo je s mamou. Ak by sa vsak rozviedli, tak by som ho nechodila navstevovat.
A co Ti poradit? Skus sa s mamou o tom porozpravat, co citis. Skus spravit nejaky obrad, ak chodis do kostola, pomodli sa za tu dusicku. Mozno by Ti pomohol rozhovor s terapeutkou ci psychologickou. A hlavne, aj ked mama spravila to, co spravila, je Tvoja mama, inu nebudes mat. Nehovorim, ze mas suhlasit s tym, co spravila, aj pre mna je to neodpustitelny cin, ani sa ju nemusis snazit pochopit, pre mna je to nepochopitelne, ale ber to tak, ze kazdy z nas robi chyby. Ona za tu svoju urcite pyka. Aj ked to mozno nedava najavo, viem si predstavit, co asi kazdy den preziva 😔
A este by som napisala, ze momentalne mas sladkych -nast. Zijes vo svete, kde je vsetko cool a in a super. Ale neskor zistis, ze svet a zivot vobec nie je taky pekny. Zistis, ze Tvoja naj kamoska Ta ohovara za chrbtom, zistis, ze Tvoj frajer sa vyspi s inou, zistis, ze Tvoje deti fajcia marisku, ze Tvoj sef podrypava Tvoju autoritu v praci...Kazdy jeden uder Ta bude boliet, ale budes to musiet prekonat, postavit sa a ist dalej. Aj toto definuje cloveka a vytvara Tvoju osobnost.
Ak mas zaujem, napis mi IP.
@miriamn17 Neviem, ci je to podobne. Moja mama bola ako mlada na potrate 2x, ani neviem, v akom stadiu. Niekde som tu raz citala, ze za sociku sa to bralo ako forma antikoncepcie. Mama to nelutuje, to je jedine co som mala odvahu sa jej opytat, viac som to s nou nerozoberala. Myslim, ze ona si ani neuvedomuje, co urobila, ludia vtedy neboli tak informovani ako su dnes. Do dnesneho dna na potraty nezmenila nazor - nerozumie tomu, stale to nazyva (ak sa bavime nahodou o teme ktora s tym suvisi), ze "ved si TO mala dat zobrat". Vies, co je ironia? Ze ja s muzom nemozme mat prirodzene deti. Ak chces, ozvi sa, mozes aj do sukromnej spravy. A mimochodom, aj ja som mala byt potratena, ale myslim, ze na to bol limit, asi iba 1x za polroka sa mohlo ist pred komisiu.
Neviete, ako casto mohla ist zena na potrat za sociku? Celkom by ma to zaujimalo.
@lilitela za sociku sa muselo ist pred komisiu, ktora veeelmi nechutne skumala hlboko do podrobna dovody preco sa ziada o interupciu. inak zena pred komisiou bola len za k…u, a tak sa s nou aj zaobchadzalo. a velakrat sa stalo, ze interupcia povolena nebola.
a ako casto? tak si myslim, ze ktora to absolvovala raz, uz nikdy viac to nebola ochotna ani schopna podstupit.
takze ak sa dnes mnozia kadejake tie iniciativy, tak za tym mozu byt len taki, co sa narodili niekedy okolo r. 1980 a neskor, alebo chlapi, teda vsetci ti, ktori ten hruby zasah do dostojnosti zeny a strasne ponizenie nikdy nemali prilezitost zazit, ani o nej nepoculi. Druha moznost je pravdepodobnejsia.
@miriamn17 ja z tvojich slov ale vobec nemam pocit, ze by si maminu nesudila, prave naipak, pouzivas formulacie ako vrazda dietata, ze nechapes a nechces pochopit taku osobu... celkom nerozumiem potom, preco sa svojim pocitom cudujes?
moja mamina bola tiez po mne a bratovi na potrate. dovod mala ovela "horsi" - mali pocit, ze to uz neutiahnu. povedala mi to az po velkom natlaku, kedy som kvoli terapeutickemu vycviku riesila rodinne udalosti. vraj mi to nechcela povedat nikdy, lebo vedela, aky mam na to nazor
JA osobne si neviem predstavit, ze by som JA nieco take podstupila. ze by som nechala znicit zivot, ktory vo mne rastie, ale vzdy si poviem, ze som zatial nebola v situacii, kedy by som sa rozhodovat musela. preto som si ani v tehotenstve nedavala robit ziadne testy, aby som nemala chrobaka v hlave. ALE zaroven mam v sebe vzdy vedomie toho, ze kazdy z nas zvlada rozne situacie roznym sposobom, kazdy sa citi a "dava ten zivot" inak a nemozem sudit niekoho za to, ze nekona, ako by som konala ja.
mama bola zo mna v soku, ze som ju hned neodpisala a rada, ze sa medzi nami nic nepokazilo. nemalo sa preco, ta situacia nebola priamo o mne, nemam jej to preco vycitat.
podla mna by si sa mala trosku vymanit z predsudkov, viem, je to tazke, ale naozaj nemozeme byt vsetci ako cez kopirak a zvladat vsetko, co nam zivot nalozi, s usmevom na tvari. neda sa to. tak skus mamine odpustit, ale NAOZAJ ODPUSTIT (aj ked z tvojho "postavenia" podla mna nemas pravo, ona ti neublizila a uz vobec nie zamerne), skor sa ZMIER s tym, co je a pozeraj dopredu na to, co mozes tvorit, nie za seba na to, co uz nezmenis. DRZIM PASTE!!!
@miriamn17 ked toto pises, tak si neodpustila, nie skutocne. navonok ano, ale v dusi nie.
Zivot prinasa plno roznych situacii, nikdy nevies, kedy a komu, a ci nie aj Tebe, sa prihodi nieco, a zachovas sa uplne inak, nez si TERAZ myslis, ze by si sa zachovala.
Odpusti srdcom, budes sa citi lahsia a slobodnejsia.
fakt sila ako tu niektore obhajujete to,ze ked je zena matkou vsetko smie a vsetko je pochopitelne. Take nehorazne kecy. Treba jej odpustit to ano,ale tvrdit,ze to je zmysluplne je somarina.
to je vec tvojej matky čo ju ty riešiš vieš h.. o živote vychovala 3 deti má môj obdiv
@miriamn17 dievča, keď budeš mať raz ty deti, tak myslíš, že na tebe nenájdu nič zlé, čo si porobila? či už v mladosti, alebo strednom veku? A budeš rada, že sa náhodou nepodozvedajú niektoré veci. ktoré si možno sama pred sebou obhájiť dokážeš, ale objektívny pohľad na to je iný. Je jasné, že deti si rodičov idealizujú a považujú za vzor morálnych autorít. A potom sú sklamané, keď zistia, že aj rodičia boli mladí a vyvádzali "strašné" veci.
Preto je lepšie predchádzať aj takýmto veciam a "nevyvádzať".