Mamina bola na potrat
Ahoj, možno sa len potrebujem vyrozprávať. Boli sme 4-členná rodina. Ja som mala 15, brat 7. Medzi rodičmi to nefungovalo tak ako by malo, a tak si moja mama našla milenca. Môj otec je typ človeka, ktorý si vydupe vždy, to čo chce. A tak sa to začalo. Moja mama ma mala v 19, brata v 27 a ďalšie babatko čakala v 34 rokoch. Brat ma ADHD a tak, je jeho výchova veľmi náročna. Mal záchvaty agresivity a v škole mal problémy tiež. Do toho problémy v manželestve a tak sa rozhodla pre potrat. Sama zrejme nevedela koho to dieťa je. Keď som sa to dozvedela všetko sa zmenilo. Jej pohľad na ňu, ako na ženu ibna matku. Ja budem mať síce len 18, a keby môžem tak by som mimi chcela aj hneď, a preto je jej rozhodnutie z môjho hladiska nepochopitelné a i keď podmienky boli také ake boli dieťa si nezaslúži aby ho zradila osoba jemu najbližšia -matka. Veľmi ma to zranilo a sklamalo. A ja do dnes neviem ako sa s tým vyrovnať. Maminu milujem ale sklamala ma a to veľmi. Zažil niekto niečo podobné ? Ďakujem
PS. Dnes sú naši rozvedený takže argument dieťa by sa malo zle do úvahy neberiem.
@sue ja ju nesúdim a odpustené už ma dávno, ale tu ide skôr o moje pocity nechápem a nechcem pochopiť ženy ktoré idú na potrat, dobrovolne sa rozhodnú pre vraždu SVOJHO dieťaťa, bolí ma pomyslenie na to že takéto niečo je vôbec legálne. A bolí ma to o to viac že moja mama sa na niečo také dala. Výčitky nemá, otvorene sme sa o tom rozprávali, a povedala mi že to dieťa nechcela, neľúbila a že by sa to nezmenilo, vraj to bolo iné ako keď čakala mňa a brata. A v čom to bolo iné? Sme normálna kresťansky založená rodina a vždy som bola vychovávana v kresťanských hodnotách a ona urobí niečo takéto ? Ja sa na ňu nehnevám ale je pre topre mňa nepochopitelné.
Ked je to pre teba nepochopitelne, tak sa ti tazko bude radit. Musim sa nad to povzniet. Vsak aj Jezis miloval hriesnikov a to ovela horsich nez tvoja mamina. Skus sa na to pozriet tak.Zivot prinasa rozne situacie a ludia ich riesia odlisne. Ty mas iba 18, trebars v takej situacii nikdy nebudes, ale v buducnosti uvidis, ze nie vsetko sa vyvija tak ako by to bolo idealne, optimalne.
@miriamn17 je veľa vecí, ktoré nepochopíš, kým ich nezažiješ na vlastnej koži... nie, ja som interrupciu nepodstúpila, ani ju nijako zvlášť nepodporujem, ale ani neodsudzujem... poznám x-žien, ktoré sa pre tento zákrok rozhodli, niektoré to mali ako návštevu u kozmetičky, iné sa s tým vyrovnávali ťažko... zažila som iné veci, ktoré sa mi zdali nepochopiteľné, resp. "toto by sa mne nikdy nemohlo stať" a predstav si, stalo 😅
takých nepochopených vecí ešte v živote bude 🙂 ty sa tým netráp, bolo to mamino rozhodnutie a iba ona jediná ponesie následky...
jasné, že je to pre teba nepochopiteľné, lebo si nebola v takej situácii. Myslím, že ani pre tvoju mamu to nebolo jednoduché. Ty nevieš, čo sa odohrávalo v jej vnútri, takže by som toto neriešila, nie je to tvoja vec.
Mám brata s detskou obrnou, druhý mi zomrel. Moja mama je najsilnejšia žena na tejto planéte a tiež išla na potrat napriek tomu že deti sú jej život, jej radosť a svoje bremeno nosila s ochotou, statočne. A taktiež sa rozhodla pre potrat. Tiež keď som sa to dozvedela (mimochodom, takmer v tvojom veku, možno ešte mladšia), bolo mi všelijako, nechápala som atď.
Teraz chápem.
@miriamn17 Veľmi ti rozumiem. Ten pocit, že by si niečo aj chcela prekusnúť, ale nejde to...
Inak tu mi napadá, naozaj ťa viac škrie ten potrat ako to, že si tvoja mama našla milenca? Hm, to sa len ja pokúšam si tú situáciu predstaviť, no čo ti poviem, tvoj hnev sa dá pochopiť.
Ja by som sa ale pokúsila od celej situácie akoby odosobniť, pozrieť sa na ňuakoby zhora. Nebrať svoju matku ako "dogmu", teda "čo povie, to je sväté a prečo zrazu už nie je?", ale ju poňať ako človeka, ktorý si isté životné obdobie veľmi dochaosil a proste to zbabral. Áno, ber ju proste ako niekoho, kto to celé pokazil, nič viac, nič menej. Aspoň vieš, ako si život nezariadiš ty, možno jej v minulosti práve chýbal takýto "antipríklad", ako v nej máš ty, to je predsa tvoja výhoda. A ak je to tak, že si matka za svojím rozhodnutím stojí a berie to akosi "povýšenecky", niečo ako "ja jediná mám pravdu a vy ani netušíte, o čom hovoríte", aj tak nikdy nemôžeš vedieť, čo za takou obhajobou je, lebo veď najlepšia obrana je útok.
@miriamn17 mne to pripada skor ako sutazenie, take typicke pre dcery a matky a potreba podelit sa o to, aka si ty cnostna a mravne uvazujuca a mamina je aka horsia od teba 😉 Ak si dostatocne vyspela, vysporiadas sa s tym (sutazenim), ak nie, este vselico ta bude vela trapit a mozno si raz, tak za 15rokov spomenies na svoje myslienky a povies si ...doprdele...
Si este velmi mlada. Vnimas to prevazne pocitovo, ale ked budes mat odzite o trosku viac, mozno ju lepsie pochopis.
Rozhodnutiam inych nemusime rozumiet, ale mozeme ich akceptovat.
@miriamn17 nesud, nikdy si nebola v jej kozi, nikdy si neprezila to co ona (a kopec zien pred nou a po nej)... rozhodnutie ist na potrat a vzdat sa dietata nie je otazkou minuty, su to nekonecne myslienky co bude ked a co by bolo keby...
mamin zivot neries, ty zi tak, aby si nemusela opakovat jej chyby a aby si sama raz nebola sudena 😅
@miriamn17 píšeš, že nechápeš ženy, ktoré idú na potrat ... Preboha, veď ešte nemáš ani 18, nič si v živote nezažila, prečo by si to mala chápať? Nemáš právo posudzovať konanie svojej mamy, môžeš mat svoj názor, ale tým to konči. A správanie svojho otca chápeš? To, ze, ako uvádzaš, bol totálny sebec, bolo vporiadku? Ako sa on staral o výchovu tvojho nezvladnutelneho brata, chodil riešiť do školy, venoval sa mu, chodil s ním k psychológovi? Venoval sa tebe, pomáhal mame s chodom domácnosti? Lebo z tvojho príspevku cítiť, ze vsetko bolo len na pleciach tvojej mamy, asi to bol dôvod, preco si našla milenca. Ak by mama nečakala dieta s milencom, ale s manželom v harmonickej usporiadanej rodine, nemala by dôvod nad potratom ani rozmýšľať, jedine zo zdravotných dôvodov. Úplne postačí, ak pochopíš aspoň toto, o viac sa ani nesnaž.
@miriamn17 pochopenie nemas preto lebo sama si v zivotnej situacii tvojej mamy nebola. Si este primlada, neskusena, prd vies o zivote. Nie je jednoduche pre zenu samu starat sa o tri deti, z toho jedno narocne kvoli diagnoze ADHD. Ak tvoja mama volila potrat, mozno nie z dovodu, ze nevedela kto je otcom ale z dovodu, ze "otec" sa nemal k zodpovednosti. Ci uz to bol tvoj otec alebo to bol milenec tvojej mamy. Asi aj ten stal za ho... Na problemy v manzelstve su dvaja. Dvaja sa musia snazit. Niekde u vasobaja zlyhali. Pre mamu nemas pochopenie a nahliadas na nu inak pre jej volbu potratu. Divas sa rovnako aj na otca? Na to, ze ako manzel zlyhal? Posudzovat treba kazdu stranu. Z maminho pripadu si akurat tak vezmi ponaucenie a lepsie vyberaj partnerov do zivota. Aby si nemusela prejst tym istym. Co sa tyka rozhodovania zeny pre potrat, pochybujem, ze je to jednoducha volba. Tak mamu neodsudzuj a nehlad na nu cez predsudky. Skus ju pochopit co ju k tomu viedlo a v akej situacii sa ocitla.
neviem, čo to má spoločné s mladosťou či neskúsensťou zakladateľky témy- práveže sa mi zdá, že @miriamn17 to vidí mladými neskazenými očami celkom jasne a úplne chápem, že ju to bolí aj za mamu ... ja mám už dávno cez 40 a stále nerozumiem tomu, ako môžu ľudia len tak zabiť vlastné dieťa len preto, že si myslia, že ho nemilujú alebo že si myslia, že sa o neho nebudú môcť postarať ... a nie, nie je to samozrejmosť, že keď je človek v ťažkej životnej situácii tak to môže urobiť - je to len momentálna spoločenská dohoda ktorá sa kedykolvek môže zmeniť (žiaľ aj k horšiemu- čo zabráni vyhlásiť zákonom, že človek do 3 mesiacov od narodenia ešte nie je úplný človek???) ... napríklad väčšina Angličanov bola kedysi proti legalizácii potratov, keď sa však na základe výnimky stala právom, tak väčšina zmenila názor - chápete, nie pretože by sa to zrazu v skutočnosti zmenilo, len preto, že zákon povedal, že sa to môže .... samozrejme, keď takú vec človek už urobí, tak je to nevratné- takže zbytočne sa budeme hnevať či ho odsudzovať, treba žiť ďalej - ale najprv skutočná ľútosť a potom skutočné odpustenie sú podľa mňa nutné k tomu, aby človek mohol ďalej dôstojne žiť
@fra Súhlasím na tristo percent, ono to "nesúď" a "ešte nič nemáš odžité" sú strašné frázy a ešte aj mierne povýšenecké, teda s prepáčením. mne to pripadá, akoby sa povedalo manželke, ktorá manželovi nevie odpustiť neveru, že "čo sa máš čo hnevať, ešte si si predsa neodžila ten pocit, keď musíš podviesť, však si ty ešte naivná".
Ono to nie je len tak bojovať s pocitom hnevu a "neodpustenia", súhlasím ale s tým, že je chybou živiť to v sebe a nezabojovať proti vlastnej zatrpknutosti, zakladateľka však už aspoň vie, akých chýb do budúcnosti sa môže vyvarovať.
@miriamn17 hm,do hlavy mamke nevidis...nevies,co ju to stalo sa takto rozhodnut,mozno navonok posobi pokojne, no urcite si musela vybojovat svoju vlastnu "vojnu"... cenila by som si to,ze sa ti s tym zdoverila,uz to je znak toho,ze ta berie ako niekoho,s kym sa o tom da porozpravat... mohla to tajit a nic by si sa nedozvedela...skus respektovat a pochopit jej rozhodnutie,aj ked to nie je lahke...mozno casom,ked to nebude take cerstve,jej budes vediet aj "odpustit" a nadviazat ten vztah,co ste mali...
Raz som niekde citala, ze vsetci vas budu sudit za vase rozhudnutia. Ale nikto sa neopyta, ake ste mali moznosti.
Zakladatelke prajem, aby nikdy nemusela stat pred podobnym rozhodnutim.
@miriamn17 myslím si, že ťa asi najviac trápi to, že mama necíti vinu... Lebo v živote môžeme urobiť zlé rozhodnutia, ale dôležité je si to priznať, že to bola chyba a oľutovať. Asi by ti bolo ľahšie, keby si videla, že mamke je to ľúto. To sklamanie je veľké preto, lebo naše mamy ľúbime a veríme, že tá láska, ktorou nás zahŕňajú, je nekonečná, že tá láska je taká veľká, že by za nás aj život dali. Zistenie, že tá láska taká nie je a že selektuje, koho ľúbiť chce a koho nie, to je to bolestivé, to zraňuje, lebo láska je pre človeka to najdôležitejšie, aj keď si to možno ani neuvedomuje... Nestačí mame odpustiť len jej dávne rozhodnutie, musíš zabojovať a odpustiť jej postoj, aj keď to je ťažké... Pomôže modlitba za pokoj v tvojej duši a modlitba za uzdravenie mamkinho srdiečka 😉 Nie sme dokonalí a nedokážeme milovať až za hrob, možno niektorí áno, ale nie všetci. Ale Boh to vie a uzdraví aj naše boľavé dušičky. Pomôže ti aj vyrovnať sa s týmto, verím tomu.
v zivote su situacie, ked neexistuje spravne a nespravne rozhodnutie, neexistuj dobra a zla alternativa, ale jedna zla a jedna este horsia. A clovek s musi rozhodnut ktoru si vyberie, aj ked mu je jasne ze ani jedna nebude vyhra, ze to bude tazke a narocne...a tak mi pripada situacia tvojej mamy...ja by som sa s nou skusila porozpravat o tom...bez vycitiek sa jej spytat preco to urobila, ako sa vtedy citila coho sa bala. Lahke to nemala urcite, verim ze ju to poznacilo na cely zivot...Iba tak pochopis ako to mohla urobit. Tiez by som nedokzala zabit svoj dieta...ale dokazem pochopit aj zenu, ktora ma pocit ze ina moznost pre nu neexistuje...
@miriamn17 ahoj, mám 4 súrodencov, mama s otcom vychádzala veľmi zle, dnes sú "šťastne" rozvedení. Dostala som sa do situácie, kde bol potrat jediným riešením, práve keď sa vybavoval začala som krvácať...samovoľný potrat, aj som si poplakala aj som bola rada. Keď som o tom povedala mame, priznala sa, že bola na potrate. Otehotnela v čase keď sme od otca chceli odísť (spávala s ním len preto aby aspoň chvíľu nevrieskal) vživote by som to na moju mamu nepovedala, ale chápem, že nemala na výber ako píšem aj mne sa to stalo, takže ako by som ju mohla odsudzovať? Ak nevieš aké to je byť v takej situácií neodsudzuj ju, raz sa to môže stať aj tebe. predstav si napr. že máš malé bejby, chceš odísť od priateľa totálneho psychopata, ktorý sa ti vyhráža, že ti na dieťa nedá ani cent alebo, že ti ho zoberie a ty si finančne na nule, nemáš kam ísť, ak by si zistila, že si znova tehotná dva krát by si od nadšenia neskákala..
myslim,ze to ze jedno dieta uz ma postihnute ADHD,tak tazko sudit, mohol jej to radit aj lekar, ze by sa mohlo toto opakovat a este v horsom vydani. Cize nesudit mamu za to. Ked nahodou budes mat dieta a bude mat napr. ADHD,co ide vacsinou kombi s niecim,tak sama uvidis ake je to tazke,ci si trufnes na dalsie take dieta. Lebo niekto nezaruci nic,co bude co nebude. Ja by som mamu pochopila, netrufla si na to, na vsetky tie dalsie problemy, nemala asi dostatocnu oporu. Keby sa jej narodi napr. dieta,co ma ADHD a k tomu este napr. nejaku retardaciu a este dalsiu diagnozu,tak by to islo naukor tych deti,co uz na svete su. S bratom bude mat asi vzdy starosti, ADHD neprejde mavnutim prutika. Taketo veci nie su sranda a treba na to oboch rodicov, ona otala na to sama, ani nevedela koho to mozno je. Nerob mame zivot este tazsim, uz to ze s tym musi zit a vychovala aj tak dve deti je dost narocne. Pochopis ju ked budes mat vlastne deti.
@miriamn17 ach jaj dalsia zo sklatulky "ked ludia nekonaju ako si ja myslim, ze je spravne, odsudim ich, aj keby to bola vlastna matka, co sa o mna roky starala". Mas osemnast a este si sa predokladam o nicom zavaznom nemusela rozhodovat... preto tie naivne predstavy o zivote, preto to"mne sa to nemoze stat", preto to "ja by som nikdy".... Ak budes mat taky zivot, ze prejdes krachom manzelstva, roznymi zivotnymi situaciami, riadne ta to oplieska a aj napriek tomu si uchovas tento nazor,potom ti to zozeriem... Dovtedy su to pre mna kecy o to,ako si ty myslis, ze je to spravne... 😉
@miriamn17 nesud, lebo budes sudena... Nik z nas nevie ako by sa zachoval...a pochybujem, ze tvoja mamka nema vycitky svedomia... Urobila niekolko chyb, ale uz sa neodstanu...
Prijmi ju, odpust jej a zi tak, aby si ty nic take nemusela urobit.