Manžel chce študovať na výške. Mám ho pustiť?
Volám sa Alena a máme 3 ročnú dcérku.
Ja som na rodičovskej dovolenke a môj mužíček sa o nás dobre stará.
Neviem z akých dôvodov však práve zatúžil urobiť si druhú vysokú školu. Vraj rekvalifikácia a neviem ešte aká iná -cia...
Je vyštudovaný stavár a tvrdí, že by mu k zamestnaniu veľmi pomohli aspoň 3 roky strojáriny.
Sme z Košíc, ale on si okrem TU v Košiciach podáva prihlášku aj na STU v Blave.
Túto webstránku mi ukázal a veľmi som sa zabávala: http://goo.gl/z2RTv
A čo si myslíte vy - mala by som ho pustiť študovať trebárs aj do Blavy? (samozrejme externe)
Tiež ma na otázke zarazilo slovo pustiť. Ja ho používam hlavne keď hovorím o našom psovi.
mna tiez zarazilo slovicko pustit 😀 A este viac komentar jednej baby co tu pisala ze by nepustila lebo to zavana tuzbou po dobrodruzstve..... ako nejaka otrokarka
Ale k veci. Vyska je podla mna fajn, teda pokial ma pocit ze mu to zvysi kvalifikaciu tak pustaj preco nie. Len sa o tom porozpravajte, pokial chce studovat externe tak tu blavu mate dost daleko co moze byt financne narocne
No ja keby si idem robiť ešte jednu výšku tak ma ani tak nezaujíma či ma manžel pustí - preboha prečo nie?? som sa rozhodla a len mu to oznámim, jediné čo by som s ním prediskutovala by bolo či to je finančne ok, keďže externé štúdium nieje najlacnejšie. Ale či ho máš pustiť????? zvláštna otázka
toto už je staršia téma...možno ho medzičasom "pustila" študovať... tak, ja by som bola skôr rada, že si chce mm zvýšiť kvalifikáciu a určite by som ho "pustila"... ale tvrdí mi, že mu jedna výška stačí a zatiaľ druhú k svojej profesii nepotrebuje ... a rovnako by to bolo aj v mojom prípade, mám už jednu výšku a ak by som chcela ešte študovať, tak riešime skôr, či nás to externé štúdium finančne príliš nezaťaží ... ako... či ma pustí... 😀
Nic ve zlém, ale "mám ho pustit?" se mi moc nelíbí... ano, jste manželé a máte se radit o zásadních věcec, ale jestli chce studovat, tak snad je přirozený ho podpořit, ne?
Pravda, H studoval ještě za svobodna, ale už jsme spolu byli, bydleli a žili, a mně by fakt nenapadlo mu říct "ježiiiiš, nech toho, zabírá ti to spoustu času atd.... A věřím, že bych to neřekla ani při dětech, vysvětlila bych jim, že tatínek se hodně učí, aby na něj mohli být pyšní, mohl dělat práci která ho baví a měl za ní víc korunek...
Ale je pravda, že jeden Honzův spolužák se školou praštil kvůli remcající manželce - ty na nás vůbec nemáš čas, ani ti to nejde, zanedbáváš děti.... Tak toho radši nechal a na děkanský termín nešel. Ne, s tím bych žít nechtěla.
Nie, nemala by si ho pustiť.. Najlepšie, keď mu skrátiš reťaz, nech ani z okna von nedovidí... 😉 Ale teraz vážne... Je to dospelý človek, takže o tom, či niečo bude alebo nebude študovať rozhoduje on. Nie Ty.