Manžel pri každej výmene názorov na mňa kričí
Ahojte dievčatá, hneď tak zrána potrebujem vyliať srdce. S manželom sme spolu už 15 rokov, máme deti aj tak sa nenaučil že nemôže na mňa pri každej hádke zvýšiť hlas. Stokrát som mu hovorila keď bol kľudný ako ma to zranuje a on vždy sľúbi že prestane a pri najbližšej vvymene názorov zase krik. Nemá problém po mne kričať na ulici, v obchode, nevadí, že okolo nás sú ľudia s pozerajú. Samozrejme keď sa ukľudní vždy povie, že som si sama na vine, že musel na mňa zvýšiť hlas. Vraj načo sa pýtam dvakrát na rovnakú vec alebo som sa opýtala blbosť alebo som ho ako včera vyrušila pri písaní mailu a hneď krik čo ho vyrušujem aj pred dcérou. Ako by ste to riešili?
@smitjan samozrejme, že si je sama na vine. Muž na ostatných nekrici, lebo mu to nedovolia, ona mu to uz 15 rokov dovoľuje. Na mňa nekrici nikto, ani ti drzi, vulgarni, zlí , co na iných áno. Lebo im to nedovolím. Možno aj ty, ja určite by sme si takéhoto chlapa upratali raz, dva, tri ale autorka je úplne iný typ. Márne autorke radiť, tu uz fungujú zaužívané schémy správania, ktoré ona so svojou povahou ťažko zmení. Jedina rada je, že musí byť tvrdšia než on.
Inak skús ho nenápadne nahrať na kameru ako sa správa, alebo ako nadáva na Teba.... podmienka, posli mu to keď si budeš istá že je v kľude a najlepšie keď tam ty nebudeš ...neboj, sám si to pozrie niekoľko x aké je hovado....ak ho ani toto neprinúti zamyslieť sa nad sebou tak si mu totálne u riti a radšej sa pripravuj na rozvod. Ak teda túžiš po lepšom živote. Držím palce.
Ako to riesit? No dorazne mu povedat, ze nie si decko aby po tebe krical, ale jeho rovnocenna partnerka. To, ze sa nevie ovladat nie je v ziadnom pripade tvoja vina, takze na kazdy jeho krik budes reagovat odchodom a ignoraciou, nebudes ho pocuvat. Az sa ukludni, mozete komunikovat. Urcite da to da aj v klude. Je sice dost neskoro, reagovat po 15 rokoch. Skusit to mozes.
Pri nadpise som si myslela, že nevadí, sú také emotivnejšie povahy, ktoré v rozčúlení kričia. Mali sme takých susedov. Kričali na seba navzájom, nebolo príjemné počúvať ich hádky, ale ich manželstvo bolo inak úplne normálne. Hádali sa občas, tak ako vznikne občasná hádka v každom vzťahu, len boli pri tom hlučnejší.
Ale ty vravíš, že kričí aj na verejnosti? To v poriadku nie je. Ty sa cítiš trápne, okolie ťa ľutuje a jeho považuje za debila. Ešte by som dokázala pochopiť, že na teba kričí od bolesti, lebo si mu už druhýkrát pricvakla prsty do dverí, ale že si sa dvakrát opýtala to isté? To je ďaleko za hranicou. A najhoršie je, že ani po opadnutí hnevu nevidí, čo robí zle a stále viní teba.
Neviem, aký máte inak vzťah. Neviem, či si dokážeš predstaviť život bez neho. Môžem ti napísať len, čo by som spravila ja, ak by sa takto začal správať môj muž a ani na moje naliehanie by neprestal.
Po prvé, krátky stručný rozhovor, že takto s ním ďalej žiť nebudem, nech sa zamyslí nad tým, že sa správa hlúpo. Ak sa nedokáže zmeniť sám (a po 15 rokoch to ten tvoj nedokáže), nech vyhľadá odbornú pomoc - môžem mu s hľadaním pomôcť, rovnako s ním môžem na prvé stretnutie isť aj ja. Ak sa cíti trápne, uistím ho, že sa o tom nik nedozvie, nebudem to riešiť pred kamarátkami ani pred rodinou. Stanovíme si menšie jasné kroky, čo chceme dosiahnuť. Prvý bod, nech sa naučí úprimne sa ospravedlniť (a ty mu po ospravedlnení nič nevyčítaj, naopak pochvala motivuje nielen deti ale aj dospelých). Druhý bod, naučí sa nerobiť scény na verejnosti, ak je naštvaný, tak poďme domov a tam to v súkromí riešme. Tretí bod, naučiť sa nekričať, ak sú doma deti (deti pri hlučných hádkach rodičov veľmi trpia). Až sa naučí hádku odložiť na neskôr, emócie zatiaľ opadnú a hádka bude miernejšia. Z tvojej strany ho môžeš podporiť prevenciou. Rozčuľuje ho ak ho vyrušíš pri písaní mailu? Ok, dohodnite sa, že ak má naozaj niečo vážne, pri čom nechce byť rušený, príde a slušne ťa požiada, aby si ho nasledujúcu pol hodinu nechala (ale nech sa z toho nestane jeho zašívareň, len naozaj opodstatnené prípady). Ak nie je schopný, alebo dokonca ani ochotný zmeniť sa, pripravila by som si detailný postup ako od neho aj s deťmi odísť.
Ja by som tiez nanho tak zahucala,nech to vsetci pocuju,bars aj policiu zavolaju…hned by si to nabuduce rozmyslel,ci bude vrieskat
Teraz budem za zlú, ale tak očividne autorka nebude z tých najmúdrejšich, keď tento problém rieši teraz po 15. rokoch a dokáže v takejto dynamike žiť toľko rokov a nechať dieta pozerať sa na toto a vyrastať s tým cele detstvo. Takže by som sa nečudovala, keby fakt sa základné veci pýtala x-krat dokola a keby nechápala, že keď sa človek potrebuje sústrediť, že ho prerušuje za blbosti. A keď človek stále nevie kvôli nej niečo dokončiť a má z toho problémy napríklad v práci, tak už je na každé prerušenie alergický a reaguje prehnane. Podľa mňa už z nej nevládze. Nie ho ospravedlňovať, tiež sa mi to zdá mimo kričať na ulici, len myslím, že sa MOŽNO jedná a oboch a že by sa mali obaja od seba oslobodiť.
Asi by som mu to vrátila a zakričala aj na neho, nech proste vie, aké to je. Myslím si, že ani jemu by to teda nebolo príjemné. No tiež sa čudujem tomu, že to riešiš až po toľkých rokoch. Vydržala si celkom dlho
tu asi platí, že až kam mu dovolíš zájsť, tam zájde. Keďže toto si nedovolí na iných, chyba bude aj v tebe, že mu to toleruješ.
Raz po mne chlap vyštekol niekde pred ľuďmi. Nebol to krik, bol to len taký nepríjemný štek. Ja som sa otočila a odišla a bolo mi to jedno. Prečo niekto kto sa zrovna blbo zobudil má po mne hafkať a nevie normálne povedať čo mu je? Viac sa to nezopakovalo, lebo vedel že to spraví ešte raz tak sa s ním budem inak baviť.
Riešiť to ale po 15tich rokoch je fakt problém...toto ti malo vadiť po prvom raze. Nedohovárala by som mu ani, to nemá zmysel viesť empatickú debatu. Tu bude fungovať už len ultimátum alebo minimálne odchod niekde na týždeň.
Dva krát by som ho upozornila a keby na mna zvýšil hlas z dôvodu: pýtam sa dvakrát....tak do tretice by počul taký hukot že by do kanála zaliezol.
na kamaratov, nadriadenych atd... nevzvysi hlas, lebo automaticky by letel alebo by s nim prestali udrziavat kontakt. Nikto by sa s nim nemaznal.
To ako sa sprava, je vecou jeho povahy - on proste taky je a vzdy aj bol, aj takeho si si brala.
Ked zacne hulakat, slusne a priamo povedat - nezvysuj na mna hlas. A opakovat to ako pokazeny gramofon. Nekomuniovat k vec, ale vyslovne ho ziadat stlmit sa a jednat slusne. Uplatnovat pravidlo "v momente kricania prestavam debatovat o danom probleme, iba ta tlmim"
@anjelicek26 mala som pokazený telefón, tak jeho rodičia sú rozvedení. Netuším ako to bolo u nich. Minule mi švagriná povedala že nás videla na ulici a zase po mne kričal. Možno jemu vyhovuje talianske manželstvo ale ja som opačný typ človeka
@apolka77 veď to minule som mu nieco povedala v obchode čo ho nahnevalo a začal po mne kričať, ľudia sa pozerali. Nepomôže keď ho potichu prosím nech prestane. Vždy sa zoberiem a odídem s hanbou
@vanda323 ja nekricim po ňom ani v obchode ani na ulici. To on na mňa.
Žiaľ, keď je takto zvyknutý, veľmi ťažko by sa mohol ešte zmeniť. Aj nám sa stane, že máme hlasnejšiu výmenu názorov, ale je to vzájomné a vždy si to vysvetlíme, ospravedlníme a všetko je ok. Podľa mňa zvýšený hlas je jedna vec a druhá je obsah toho, čo kričí. Ja kričím, keď som vytočená, ale v žiadnom prípade nie nadávky na manžela a ani nič také ponižujúce. Proste, som ten typ, musím dať emócie von. Manžel tiež, keď kričal, mi nikdy nevynadal, ale proste ventiloval niečo. Nekričíme ale po sebe vonku. Ale tu ide skor o to, že kričí len on na Teba... Ak k sebe ešte niečo cítite, porozprávaj sa s ním, že Ťa to zraňuje. Ak medzi Vami už nie je žiadny cit, ružovo to nevidím...
@ivkazba ale on pred svadbou na mňa nekrical. Nie som masochista aby som si zobrala despotu. Začalo to po dvoch, troch rokoch po svadbe po narodení dieťaťa. A už si neodvykol. Boli sme aj v poradni ale nepomohlo
@bluka2 nemyslím že som jednoduchá a pýtam sa ho ako uvariť čaj v krokoch alebo ako pustiť práčku. Opýtam však ho napríklad či zaplatil dcére sek ako sľúbil alebo či urobil cestou z práce nákup a niekedy povie normálne a niekedy hučí. Keď zopakujem nejakú vec viac ako 1 x tak mám peklo. Napríklad výber prosím z umývačky kým sa naučím s dcérou a on to neurobí lebo sa hrá na počítači. Zopakujem a krik. Alebo s niečím nesúhlasím ako to chce on, viackrát zopakujem argumenty a peklo. Že ho nepočúvam tak vraj preto musí na mňa kričať. On je v tom nevinne. Sedíme pri telke, on si hodinu škriabe vkusne hlavu, vyberá lupiny a hádže okolo seba a keď mu pekne poviem nech prestane kričí na mňa že som netolerantna.
Nechápem .....
@vanda323 minule mu dcéra hovorí že sa jej nepáči keď na mňa kričí a on že musi, lebo bud ho otravujem v nevhodnej chvíli alebo keď mi argumentuje a ja mam opačný názor a opakujem si ho dokola tak musí na mňa zvýšiť hlas. Nič iné na mňa neplatí aby som prestala a uznala mu pravdu. Zamyslela sa. To sú jeho slová.
Akože ja tiež nemám rada, keď sa ma pýtajú jednu vec aj dvakrát, trikrát a niektorí rodinní príslušníci to dokážu aj viac krát. nie, že ako pustiť práčku, ale mala som naposledy, že kde sú tie a tie ponožky, čo boli v nejakom sáčku. V čase, kedy mi ostáva malo času zaviesť dieťa do školy a už rozmýšľam nad stretnutím so šéfkou - vtedy fakt je to na nervy, že si niekto nevie dať v hlave dohromady, že radšej si dám iné ponožky a pohladam ich večer. Alebo po 8+ hodinovej ceste s 2 deťmi, kedy by si človek želal pokoj a nie otázky o domácnosti, ktoré by kľudne počkali aj 2 týždne.
Takže moja rada: netreba striehnuť na vhodný moment, ale sú také časy, kedy človek potrebuje pokoj (tesne pred termínom, po niečom náročnom aspoň 15 minút) a tie najlepšie človeku, čo má toho až nad hlavu nechať ticho a pokoj. pýtaj sa na sek raz. Alebo ani raz, však nezvládne ho zaplatiť aj bez pripomienok? Ak dôjde upomienka - môžeš poukázať na to, že pre toto sa ťa pýtam na také veci. Ale ak bežne upomienky nechodia, fakt sa kľudne zdrz takých otázok ako na neschopné malé dieťa. Tento typ otázok je taký, že prečo so mnou hovorí ako so sopliakom a nie dospelým človekom?
Nie že by ho to ospravedlňovalo, ale teda môže to byť načasovanie, typ otázok alebo nič z toho a je to proste debil.
Zo srandy, prezradis, aké si znamenie? Lebo mi to strašné niekoho pripomina, nemôžem si pomôcť
Ale akoze on si o sebe mysli,ze je neomylny a ma pravdu vo vsetkom? Preco si tak vynucuje poslusnost a autoritu? Moj muz je cholerik a tiez sa nevie hadat potichu. Ale netrva na tom,ze musi mat zakazdym pravdu. To,ze musi na teba kricat, lebo mas iny nazor,je uz CHORÉ. Prepac. 😔
Hej alebo som už odpovedala a druhá strana sa pýta to isté znova, lebo asi to nebola správna odpoveď. Typu: chces ten starý koberec? Nie.
O 15 minút: Chces ten koberec, v predsieni by sa ti hodil.
Nie, už som povedala, ďakujem, nechcem.
Na druhý deň: ten koberec, čo je v pivnici by ti akurát pasoval do predsiene.
.... bohužiaľ by to pokračovalo kľudne aj ďalej v nekonečnych obmenách a záleží od nálady, niekedy padne už aj ostrejšia odpoveď.
@bluka2 ja nerada opakujem ale aby vyložil z umývačky musím povedať viackrát alebo si to urobiť sama. Napríklad objednať deti k zubárovi mal za úlohu a už mesiac vraj na Tom pracuje a termín zatiaľ nemaju lebo tam samozrejme nezavolal.
@mironka vždy keď nesúhlasím kričí na mňa, alebo keď ma niečo urobiť
Dobre a keď ju nevylozis, čo sa stane? Budú špinavé riady pri drese, budú sa hromadiť, po istom čase nebudú taniere a poháre, zoberieš deti na večeru do restiky a on nech si ju vykladá a tým pádom aj si navarí... a stále ju nevylozi? Akože mne by sa nechcelo jednu vec stále opakovať, veď to mám rýchlejšie si ju sama vypratať a to tiež nie je riešenie
Podla mna je uplne normalne sa opytat, ci uz nieco zaplatil. Stane sa, ze clovek zabudne a takto sa to aspon propomenie. A ak aj nezabuda, tak aj ty si chces odfajknut nejaky ten zoznam, dobre, toto uz je hotove. A k tomu zubarovi tiez normalna vec, ja sa tiez muza pytam kazde 2 dni, ci sa uz objednal na preventivku. Viem, ze nie, inak by mi povedal datum, ale musim mu to pripominat. A v zivote na mna kvoli tomu nekrical. Skor povie, hej, som hrozny...a nakoniec, ak ho neobjednam ja, tak sa neobjedna 😀
@amelie2017 tiež to tak beriem že snáď je normálne sa ho opýtať či objednal deti na prevenciu alebo zaplatil šeky
No len aby to nedopadlo aj fyzickym nasilim, ak zdvihne hlas aj ona. Ak je cholerik, rucal by po vsetkych. On sa proste citi nad tebou nadradeny a teba ma s prepacenim za nic. Lebo keby ta povazoval za seberovnu, nekrical by po tebe a este aj ta poznamka, ze si za to mozes sama.