Manžel uprednostňuje erotické poviedky pred milovaním
Ahojte,skúste mi poradiť,lebo uz som zúfala a neviem čo robiť. S manželom mame dve male deti a samozrejme na sex oveľa menej príležitosti ako ked sme boli sami. No poslednou dobou, moj muz vôbec nejavi chuť na milovanie. Bud začnem ja alebo manžel ide uspavat malého do detskej, ja zase malinku v spalni a bud príde ku mne az neskoro v noci,ked uz tvrdo spim alebo zostane spať v detskej. Náhodou som na jeho ipade zistila,že si večer číta eroticke poviedky,nie porno. Vôbec tomu nerozumiem,prečo o mna nema záujem? Raz som prišla aj za ním,že sa chcem milovat, bol hore aj ked maly uz spal a on si ešte niečo čítal. Nechce som mnou ani poriadne hovoriť,a ja uz neviem čo robiť,aby to nebolo horšie. Vdaka
@mamavera trochu zareagujem.len na tu cast o kamoske. Moja takmer 4rocna spi so mnou a stale ju dojcim pred spanim a v skole si zvykla za 5minut a aj ucitelky ju chvalia aka je smela. Je samostatna a nie je na mna nalepena. Nesuhlasim ze jej dcera ma problemy lebo spi s matkou.to je bud povaha alebo celkovo vychova.
@zuzkat1 môže to byť samozrejme povahou, každá z jej dcér je iná, ale táto prežíva odlúčenie od matky ako veľkú traumu, možno bolo chúďa v tom, že to tak bude stále, pred chvíľou mi písala SMS, že to už prerástlo do zvracania. Výchova je tam v poriadku, poznám tú rodinu dôverne, navštevujeme sa. Tu nejde len o škôlku, ona chce b yť na mamine nalepená stále...
ešte som chcela dodať, že ak má matka dvojčatá, prípadne trojčatá, kde je toto ťažko realizovateľné, každé dieťa má iné potreby, to by ich matka nespala vôbec, viem, o čom píšem, máme v rodine.
Mňa skôr u mamičiek bolí nezáujem o dieťa, okrikovanie, vyhrážanie na ulici, ihriskách, sľubovanie sladkostí, hračiek, ak bude dobré - inými slovami, ak dá pokoj....bohužiaľ vidím to v škôlke denne....nechápem, na čo také ženy vôbec deti mali, keď ich vnímajú ako príťaž....ale to som už úplne mimo tému
@mamavera mne je jasne že každé dieťa je iné. Ale podstatu ma každé rovnaku. To čo mi opisuješ o tvojej kamaratke. No tak ti poviem. MAma zo začiatku zrejme plnila potreby svojej dcerky na požiqadanie. Tak si dieťa zvyklo, že na jej potreby sa reaguje a samozrejme preto ma problem, ked sa odrazu na ne reagovať prestalo. Dieťa, ktoré je od malička (niektroré od narodenia) učené tým ludským pravidlám, ktoré velakrat nekorešponduju s biologickou podstatou našho druhu, tak sa jednoducho nastaví, že je zbytočné vydobíjať si svoje, preto sa častokrat tieto deti popisuju ako nekonfliktné, dobré... V skutočnosti väčšinou rezignovali. Ano ide aj o povaju dieťaťa. Niektoré rezignuje velmi rychlo ked vidi, že napríklad ten prsník nedostane vždy ked potrebuje (tu nejde len o hlad, prsník a dojčenie plnia aj mnoho dalších funkcii, op ktorych ale bežny laik nič nevie) a preto sa môže zdať, že ono vlastne o tu pritomnosť a ten prsnik ni nestoji. Ale biologicka podstata nepustí. Možno podla teba pišem bludy, no ja som o svojom nazore presvedčená
@vejula nie ,nepíšeš vôbec pre mňa bludy, mne sa v podstate páči aj to, čo píšeš v iných témach, ale nie som za úplné odovzdanie sa dieťaťu. Nie som za to, aby matka dávala dieťaťu osem krát v noci prsník. Ono sa napije a hneď zaspí, ale matka často nie. (nspr. ja). A čaká ju domácnosť a ďalšie deti. A o dvojičkách ani nehovorím - máme v rodine, budí sa každé inak. Ja mám jednu známu, ktorej sa dvojičky budili v noci toľko krát, že zaspávala aj na stoličke a izačala tie deti nenávidieť. Má ešte jedno dieťa, tak to mala ťažké. To už potom dojčenie prestáva spĺňať to, čo má. Nechcela som, aby ich odstavila úplne, tak som sa k nej nasáčkovala, už som to tu niekde na MK písala. A čo potom ženy, ktoré z akýchkoľvek dôvodov dojčiť nemôžu? Majú mať traumu, že sú zlé matky? Myslím si, že netreba zachádzať do extrémov a bezhranične dopriať dieťaťu vždy a v každej chvíli to, čo požaduje. Samozrejme, nebavíme sa tu o niekoľko mesačných bábätkách, zakladateľka témy má deti trošku staršie.
@mamavera určite ženy, ktoré nedojčia niesu horšie matky. Práve že si myslím, že to maju omnoho ťažšie... Ja nehovorím o tom davať dieťaťu vždy všetko čo chce. Určite treba chapať potreby dieťaťa aj vyjadriť to pochopenie, ale samozrejme nenecham dieťa vyjedať od rana do večera čokoladu, len preto, lebo chce. I ked pochopiť sa to da, ved ja by som tiež najradšej jedla cely den sladke, kebyže si sama nepoviem, že to nieje zdravé atd. 😎 Ale napríklad pre mna je toto spanie a celkovo samota dosť dôležitá vec. Deti maju totiž velmi živu predstavivosť a fantaziu, velakrat su skutočne presvedčené, že vidia ja neviem hada pod postelou aj ked tam nieje, alebo že počuju niečo čo v skutočnosti nieje. Myslim, že trvanie na tom aby dieťa zaspavalo samo môžew byť aj dosť traumatizujuce. Deti sa velakrat same boja. Ved sa netvarme, akoby sme my neboli deti. Ja sa snažim nezabudnuť na detstvo, aj na nezmyselny strach, aj na pocit bezmocnosti a nespravodlivosti, ked odomna rodičia niečo chceli a vyargumentovali to tym, musiš, lebo ja som rodič a ty si dieťa. To je podla mna taka argumentacia až strach. Presadzovanie veci z pozicie nadradenosti a sily. Snažim sa k deťom pristupovať takym štylom, že su rovnocenne osobnosti mne, dospelemu, aj ked samozrejme musim zohladnovať, že pre nedostatok skusenosti nemôžu všetko čo chcu, lebo by si mohli ubližiť, alebo by im to mohlo nejako poškodiť, preto určite všetko nedovolim. Ale snažim sa prejaviť aj vtedy pochopenie ale nasledne žiadať aby pochopili, že im to nemôžem dovoliť, lebo ich mam rada.
A samozrejme aj ja zlyhavam, a nechovam sa vždy tak ako tu teraz pišem, lebo napriek tomu že som dospela mam svoje chyby a svoje možno nie vždy spravne zvladnute emocie. Ale vlastne aj seba sa snažim prijať ako omylneho človeka, ktorý ale napriek chybam chce urobiť pre deti to najlepšie, aj ked s odstupom času môžem zistiť, že sa to dalo spraviť a zareagovať aj lepšie, v tej chvily v danom rozpoložení som jednoducho spravila to čo som uznala za spravne.
@987654321bbbb tym chces povedat ze ked ma manzel odmietne lebo je unaveny ze niekoho ma?..pretozze zdravy muz nikdy sex neodmietne?...
@vejula aj keď sme trošku mimo tému, zabudla si, že každé dieťa je iné, niektoré má väčšiu potrebu byť v neustálom kontakte s matkou, niektoré menšiu, aj keď ide o súrodencov, dokonca o dvojičky. Je to tak i s dospelými, niekto potrebuje častý fyzický kontakt (nemyslím tým nič intímne) a niekomu to ide na nervy. ( kniha Päť jazykov lásky) Svoje deti milujem, ale nie som toho názoru, že ak nie sú na mne nacapené vo dne v noci, tak im niečo chýba. Správne vedené dieťa vie, že ho rodičia majú radi a do rodiny patrí nie len vtedy, keď ho má matka v náručí, ale aj keď strávi noc u babičky, v škole v prírode...dôležité je, aby vždy našlo u matky a otca pochopenie, pohladenie, ale nie je to o tom, že musia nutne spať v jednej posteli. A je aj o pocitoch matky, ja by som nedokázala pár mesačné dieťatko dať spať do inej miestnosti, ale viem, že sú detičky, ktoré po presťahovaní do vedľajšej miestnosti prestali mať problémy so spánkom. S dieťaťom som v jednej posteli nespávala, okrem pár výnimiek - zuby, ale to m ja nespala. Proste nezaspím, potrebujem svoj priestor, bojím sa, aby dieťatko nespadlo z postele....rada zaspím v partnerovom náručí, ale potom sa podvedome presuniem na svoju posteľ, ináč sa nevyspím a pri tom fyzický kontakt obidvaja potrebujeme ako soľ, potrebujeme sa viac krát denne objať, pohladiť to isté s deťmi. Som preto zlá matka, zlá partnerka? Láska k dieťaťu sa predsa nemeria počtom hodín, ktoré strávi v jej náručí. Svoje deti som nikdy nenechala vyplakať, neuznávam to, ale neuspávala som ich na rukách, prsníku a pod. Ležali v postieľke, hladkala som ich, tíško im šepkala, spievala. Moja kamarátka má teraz obrovské problémy s mladšou dcérkou, ktorá spávala s ňou v jednej posteli (vlastne ešte spáva -bude mať štyri roky), na prsníku viselo nonstop, aj keď už nebola kojená, zaspávala tak, že sa jej s prsníkmi hrala. Teraz nie je schopná sa v škôlke od matky odlúčiť, plače a stres trvajú už tretí mesiac a v takom rozsahu, že nechce byť v inej miestnosti ako matka ani doma a počas dňa, nechce ostať s otcom, keď ide matka do školy, lepšie povedané išla, lebo sa jej vzdala. Celý deň je v strese, že matka nebude s ňou, tá bohužiaľ do práce ísť musí - finančné dôvody. Už som jej navrhovala detského psychológa, aby sa s ním porozprávala, ako k dcérke pristupovať. Takže mať dieťa nonstop na sebe nepovažujem za najsprávnejšie riešenie, niektoré sa prirodzene odpúta a niektoré celodennú neprítomnosť matky považuje za zradu.
Ale k téme - ja osobne si myslím, že manžel zakladateľky témy má nejaké sny, predstavy, ktoré y chcel so svojou partnerkou zažiť, ale možno nemá na ne odvahu, tak ich prežíva aspoň v poviedkach. Je tam určite problém v komunikácii a môže mu to nahrádzať intímny život. Nemyslím, že tam nutne musí byť milenka. Chápem ju, že nechce liezť manželovi do mobilu, ale nepáči sa mi, že ho má zaheslovaný. Prečo? Čo tam skrýva? Tiež si navzájom do mobilov nelozíme, ale keď má jeden z nás napr. mokré ruky, nemá okuliare, tak je prirodzené, že jeden druhému povieme - prečítaj mi SMS, ktorá prišla a pod. Zdá sa mi trochu divné mať heslo, tiež to evokuje predstavu, že tam niečo skrýva, nemusia to byť SMS milenke, možno len fotografie súvisiace s tými poviedkami. Páči sa mi návrh nejakú poviedku mu napísať.