Manželka ma už neľúbi, poradňu odmieta a rozvádzať sa nechce
Ahojte. Založil som si tu dnes profil, lebo potrebujem poradiť od úplne nazaujatých osôb, keďže už mám z toho všetkého v hlave akurát tak zmätok a názory mojich známich na moju situáciu sa rôznia. S manželkou sa poznáme a žijeme spolu už 12 rokov. 4 roky sme manželia a máme takmer 3-ročného syna. Ja mám 32 a ona 31 rokov. Bývame ďaleko od rodiny mojej aj manželkinej. Od začiatku sme na všetko sami. Máme byt, auto, chodievame k moru na dovolenky každý rok, niekedy aj viac krát do roka. Problém je ten, že za posledný rok náš vzťah veľmi ochladol (aj sex), manželka mi povedala, že ma už neľúbi, ale že jej nie som úplne ľahostajný, odmieta so mnou sex. Aj mi povedala že jej sex somnou nechýba. Zistil som, že používa na to istú umelú vibrujúcu pomôcku. Raz pri hádke som jej to aj vykričal, lebo to veľmi podlomilo moje ego. Je to pre mňa neskutočne zdrvujúce. Je pravdou že som si uvedomil, že som jej so synom málo pomáhal, mám veľmi stresujúcu prácu a po príchode domov som si rodinu málo všímal a oddychoval som viac s mobilom v ruke resp. pred TV. Uvedomil som si to až začiatkom tohto roka, nakoľko mi to vykričala a mala pravdu. Tak som začal manželke viac pomáhať, chváliť ju, viac sa venovať synovi, prejavovať jej náklonnosť, uvedomil som si, čo je pre mňa dôležité a že ju, ani syna nechcem stratiť. Lenže teraz keď sa snažím, mám niekedy pocit, že jej idem na nervy. Niekedy jej len položím bežnú otázku ohľadom malého a má problém mi odpovedať alebo je nervózna. Vnímam tú zmenu a ten chlad. Už jej bozky a objatia odomňa nechýbajú. Necíti pri tom to, čo niekedy. Tak mi to aj povedala. Avšak finančne nám nič nechýba, ani nechýbalo. Hypotéku platím ja, nakupujem potraviny, platím účty, vybavijem úrady... svoje chyby som si uvedomil a snažím sa zo všetkých síl. Beriem malého vonku, aby si mohla oddýchnuť...Avšak sú dni, keď mi doslova ,,prepne,, a stále mi behá po rozume, že prečo to robím, prečo sa snažím, keď ona už o mňa nestojí, ubíja ma to. A takto stále dookola. Manželskú poradňu odmieta. Ona len veľmi ťažko rozpráva o svojich pocitoch aj so mnou a nie to ešte pred cudzím človekom. Rozvádzať sa nechce. Vraj mi nechce vziať syna. Pri jednom z posledných úprimných rozhovorov priznala, že nemá kam ísť a k svojim rodičom ísť nechce. Vravela, že sa môžeme pokúsiť spolu bývať aj naďalej, hlavne kvôli synovi. Pritom obaja vieme, že chladné manželstvo je pre dieťa zlým vzorom. Viem o čom hovorím, lebo preto som aj ja taký, som z rozvedenej rodiny, kde ešte kým boli rodičia spolu, chýbali bozky, objatia... Mám výpadky, že sa vyhrážam rozvodom, pritom ju stále milujem...má zmysel ostať spolu a hľadať k sebe cestu? Dá sa ešte dosiahnúť, aby ma aj ona milovala? Sama mi povedala, že sa bojí že ma sklame, ak sa budem snažiť a začneme spolu zase sexovať, dá mi nádej, že mi nevie sľúbiť, že to bude zase OK. Myslí si, že ak sa aj zmením, že to bude iba chvíľkové a potom sa to vráti do starých koľají a ona sa bude v tichosti dusiť v nenaplnenom vzťahu. A ja nechcem skončiť ako fackovací panák, že budem sekať dobrotu a ona ma využije a potom odkopne ako špinavé prádlo, keď si nájde nového ,,sponzora,,. Už ani neviem, čo jej behá vlastne po rozume a zamotávame sa...je to ako kolotoč. 1 týždeň je dobre (obaja sa snažíme) a stačí úplne malicherná hlúposť, kedy sa zase pohádame, urazíme sa a vykričíme si veci a tak stále dookola. Neviem si rady, prosím o Vaše názory. Ďakujem
@ma88 2 týždne nikoho nezabijú, tomu ver, moj muž pracoval v zahraničí 2 roky, chodil domov raz za 3 mesiace a tu sme a klape nám to aj po 11 rokoch spolu
@0kristina0 dakujem za nazor, ja by som tu hrubu ciaru aj urobil. Pokusili sme sa o to pred tyzdnom, no zase nastal ten zlom, ked zo mna urobila blbca. Prave tou naklonnostou sa bojim ze teraz sa jej este viac sprotivim a aby to neprerastlo u nej doslova k neznasaniu alebo len k tomu, ze si ma prestane uplne vazit a bude ma mat za fackovacieho pajaca
@janickacrazy no teraz je stav taky, ze sme pohadani a ona ma od augusta sa odomna ostahovat. Povedala ze ak to s nou uz nevydrzim, ze mam pockat do augusta, kym je maly na polovicny uvazok v skolke a ze potom sa odstahuje k rodicom 400km odmna aj s malym. Tak som jej (ako mi poradila kamaratka) povedal, ze dobre nech sa odstahuje. A ze sa aspon uvidi ci si chybame a ci sa bude chciet vratit. A ak sa nevrati, tak zavzujem ze sa odstahujem blizsie k nej, aby som nestratil kontakt so synom a aby som s nim vedel byt castejsie. Lebo cestovat na vikend 400km tam aj spat by bol masaker.
@ma88 aha, tak ale to si mal povedať hned, tak to potom už je asi jedno, čo urobíš, lebo august je tu za chvilu a podľa mna je to už stratené, ked už sa ide sťahovať k rodičom a nevravel si náhodou, že tam nechce ísť?
@janickacrazy no ona teraz velmi nema ani inu moznost nez ist k rodicom. Peniaze sice nasetrene ma, aj vsetky maleho peniaze jej ostanu, niecim jej aj budem prispievat. Jej je skratka len skoda davat zatial peniaze za najom, resp. neviem ako to vymysli. Na druhej strane mozno si stale obaja myslime ze stale nieje stratene iba chceme k sebe vediet najst cestu, neviem a iba medzi sebou vojujeme kto z koho...ono takto sme aj tichou domacnostou a dospelo to k tomuto. Minule som jej sice aj navrhol ze nech odtane v nasom byte, ja pojdem niekam inm do podnajmu a ze jej budem platit vsetko az kym sa ona nebude vediet postavit na vlastne nohy. Ale potom som rozmyslal, ze asi by to bola chyba, ak je so mnou mozno uz len z vypocitavosti, potom by tento stav mohol trvat velmi dlho a porazeny a este aj osklbany by som z toho celeho vysiel iba ja - to nechcem...
@unicornlady tak, cholericke typy...ono je to velmi ubijajuci pocit, ked to na teba dolahne a zacnes dookola premyslat, preco je vobec este s tebou a dokedy vobec bude tento jav trvat. Clovek ma pocit ze sa zblazni no a potom robim taketo somariny, aby som sa utvrdil resp. vyvratil tieto myslienky...ona totizto len velmi tazko rozprava o svojich pocitoch a je introvertom tak potom mne castokrat neostava nic ine ako si zial s prepacenim ,,domyslat rozne scenare,,
@ma88
Najskor musis rozumiet zenam.....potom popracujes na vztahu.....s manzelkou..
Vzdy je to o dvoch....kazdy mate pravo na svoje pocity a emocie....manzelka sa citi mozno sklamana...za to vsak cit otupol mozno k tebe....ale neznamena ze sa to neda zachranit....vztah a poznanie sameho seba v manzelstve ci uz zeny alebo muza ma vyvojove fazy...aj keby vam poradili v niektorych veciach v poradni..vzdy je to o vas....
Hlavne chcem podotknut ze je to bezne...stava sa to casto v manzelstvach....starostlivost o dieta...bezne starosti zakopu akoby vztah medzi manzelmi....dobre su na toto podla mna zamyslenia co ake ocakavanie,smerovanie...ako kto vie odpustit...a zaroven vyzdvihnut.ze su aj zlozitejsie veci, kedy zdravie deti alebo smrt jedneho z manzelov je uz menej riesitelne.
Rozhovor, rozhovor do hlbky, niekedy beh na dlhe trate.....ale komunikacia....preco sa tak citi...preco si nesplnil ocakavania......a zaroven spatna vazba jeden druhemu.....
Majte na mysli ze nie ste jedini......skuste sa s tym popasovat....a povedat si veci..
@ma88
Ak je introvertom o to to mas tazsie...introverti maju silnu hlbku emocii zvacsa....
@pieksamaki Vas nazor mi pride velmi vyspeli 🙂 uz som cital snad x clankov, viem ze nie sme jedini a ze sa zena dokonca moze ,,odmilovat,, aj z naoko dokonaleho vztahu, kde vsetko klape. Aj som jej povedal, ze toto sa skratka deje aj inde a ze musime bojovat a prelomit to, nech sa nevzdavame. Ale potom zial som to prave ja, kto po case vzajomnej snahy zlyhava a vzdava to a staci uplne maly podnet na to, aby som sa zase sklamal a pridu na mna tie blbe myslienky, vyhrocujem to atd. ono, ako som sa minule tiez docital kdesi tu na fore, ze zena musi muza nejakym sposobom formovat, u nas sa to asi nedialo, moja zena je introvert a je submisivna a podriadovala sa mne, mna to mozno s nou preto prestalo casom bavit a nevenoval som sa jej. A ja blbec som si to uvedomil mozno uz neskoro.
@pieksamaki mne aj snad vsetci kamarati vraveli, ze im ona pride dost zakriknuta, velmi malo rozprava, clovek nepozna jej nazor lebo ho skratka nevie ani vyjadrit tak je radsej ticho. Ja som zase extrovert, potrebujem zo seba vsetko a kazdemu vydat, donutila ma k tomu jedna silna a smutna udalost z detstva, aby som veci v sebe nedusil. A k tomu som vo vztahu asi aj obrovsky sebec a priznavam si to.
@ma88 preco proti sebe bojujete? Naco myslis ze je dobre sa oduvat? Takto vas vztah nezachranite. Jeden na druheho cakate ktory prvy prizna porazku, zacnite sa spravat ako dospeli ludia a nie ako pubertiaci. Takto kooete hrob vasmu manzelstvu. Vyser sa na svoju hrdost, chod za nou, povedz jej prepac, spraval som sa ako idiot a este sa tak spravat asi budem ale urobim vsetko preto aby som to zmenil lebo ta stale lubim a nechcem vas stratit. Toto je take tazke povedat zene ktoru lubis? Hadky tu budu stale, to neovplyvnis ale nemusia sa koncit tichou domacnost. Sadnite si, povedzte si jeden druhemu co vam na vas vadi, vydiskutujte si to a potom si navzajom povedzte co sa vam na tom druhom paci. Komunikacia, nic ine, ziadne oduvacky, ticha domacnost, to pochovava vztahy.
Ked nefunguje sex,tak to už ťažko zlátaš...do poradne môžeš ísť aj sám,ale nakoniec si aj sám musíš pomôcť.Skús ju "vylákať" na neutrálne územie,do hotela aspon na týžden,tam bude navarené a upratané,neostane nič iné len venovať sa jeden druhému a spoločne dieťaťu.Nenatískaj sa a už vôbec nie do postele,možno po príjemne strávenom dni sa natisne ona.Ak by nie,tak by som rozmýšľala nad tým,že jej vibrujúca pomôcka má 180cm ,svaly a kosti a oficiálne mužské meno.
@0kristina0
Veľmi pekne si to napísala, výstižne. Len sa to veľmi ťažko realizuje, keď druhá strana je introvert a ani nechce. Mám s tým skúsenosť, snažila som sa najviac ako som vedela, snažila som sa komunikovať, chodila som k psychologicke. Nebolo s kým komunikovať...a to si myslím, že sme nemali také nezmieritelne nezhody...nakoniec sme sa rozviedli...
@0kristina0 dakujem, asi mas uplnu pravdu. Som casto tak hrdy a neupustim za kazdu cenu a to je chyba. Presne to som jej aj vravel ze budem robit vsetko pre zachranu a aj som to robil, ale ze neviem sa zbavit mojich obcasnych stavov, ktore som popisal (trucovanie, odchod z bytu...) a pravdepodobne sa budu vyskytovat dovtedy pokial ma bude neposle ku dnu alebo ma znova nezacne lubit. Ono problem je este aj trochu v tom ze s nou sa tazko komunikuje od zaciatku, je uzavreta, clovek nevie co si vlastne o veciach naokolo mysli, az raz pride den kedy vykrici aj take veci co som netusil. A neviem cim to je, ak sa aj odvazila mi nieco niekedy povedat a naznacovat s cim je nespokojna, tak boli casy, kedy som to odignoroval, alebo som to absolutne nebral vazne - neviem cim to bolo. Aj som jej to teraz uz povedal ze som ju nebral vazne. Mozno pre jej podriadenost ktoru ma v sebe zakorenenu som ju prestal brat vazne. Vzdy som vsetko musel nakopnut ja a az ma to potom prestalo bavit. Uz sme mali podobnu krizu este pred manzelstvom, ale dali sme to dokopy, vytycili sme si vo vztahu nejake nove ciele a sli za nimi a bolo nam fajn. A s narodenim maleho to slo postupne dole vodou zase.
Ty si ju v podstate asi vždy prevalcoval (nebral si vážne, čo ti hovorí), tak s tým prestala a žila si svoj život
@zaba21 je ine ked druha strana nema zaujem, preto som aj autorovi napisala, ze musi aj ona chciet to zachranit, akonahle to jeden nechce tak tam je to bohuzial iba na rozchod
@ma88 ja by som isla za psychologom sama aj bez nej. Nedovolila by som jej odstahovat sa s dietatom 400km. Uz moze predsa pracovat, maly chodi do skolky a ty jej mozes prispievat aj na byvanie aj na vyzivne. Pokukaj nejake najomne v okoli a ona nech si pozrie pracu. Nebudete prvi ani posledni, ktori toto riesia. Ked sa spolu necitite dobre, tak to asi nema vyznam.
@ma88 preto vam radim odbornika, ked je tvoja zena taka tazka povaha, ktora v sebe vsetko dusi, mozno by ju vedel odbornik nasmerovat ako na tom popracovat. Ale nebude naskodu ak sa zacnes zaujimat o jej pocity. Vela stastia, dobojujte to do uspesneho konca
@janinah uz som sa jej to x krat pytal, ci niekoho ma, alebo ci ma pred tym rokom nepodviedla. Povedala ze nie, ale ze zacala pozerat videa nejakeho ,,šmejda s citami,, (rozumej motivatora) na YT videa a cital som o nom clanok, ze ten clovek je podvodnik. A že odvtedy začala rozmýšľať, že to nemá so mnou zmysel.
@unicornlady asi máš pravdu, možno sme sa od začiatku k sebe nehodili. Ona si potom uvedomila, že už potrebuje mať dieťa a budovať nový vzťah sa jej kvôli tomu už nechcelo. Tak šla do svadby somnou. To mi minule povedala.
@0kristina0 ved ona chce, ale ja neviem ci chce iba koli synovi alebo aj koli nam...lebo koli dietatu je to hlupost a zhodnu sa na tom asi vsetci psychologovia, co som sa tak docital...
@betulinka1 ved som jej v slabej chvilke navrhol ze ja sa odstahujem a budem jej dalej platit hypo aj najom a uz len koli malemu zeby ostal blizko pri mne. Ale ked ona vkuse melie dookola ze tu nikoho nemame, ze jej nema kto s malym pomoct...ja viem do frasa, ale zivot predsa nie je malovanka a musime brat vsetky vyhoda aj nevyhody meta v ktorom zijeme. Ona niekedy zije v snoch, mi to pride. Je somnou a pritom mozno sniva o niekom dokonalom a ze jej to vydrzi vecnost
Nemusí to byť úplne stratené.j Aj keď ak si ty silný extrovert a ona silný introvert, tak vás nabíjajú úplne opačné veci. A to, čo ty máš rád, ju unavuje atd...
Na začiatku môjho vzťahu som sa ja tak často cítila utlačovaná, valcovaná. Ani nie, že by to bol priateľov úmysel, non len bol dlho naučený fungovať sám, robiť si po svojom... a mal problém sa prispôsobiť, brať ohľad aj na pocity druhého človeka. A koľkokrát ma to stálo slzy. Ale časom som sa to naučila dávať mu to najavo, že ma moc valcuje a on sa naučil zjemniť, či ako to nazvať. Ale trvalo to hádam aj rok.
@unicornlady dakujem za nazor. Vies, napriek tomu ze ma tieto uprimne rozhovory s nou (uz sme si fakt povedali, ze si budeme hovorit vsetko) boleli, tak na druhej strane som jej bol aj neskutocne vdacny za to, ze mi to povedala, lebo som ako keby citil, ze ked naozaj k sebe patrime, tak musime si vsetko vyrozpravat. Tak ako to tu uz viackrat odznelo. Ze KOMUNIKACIA. Nam ona roky chybala, riesili sme len povrchne veci a naoko nam to stacilo...nieco na tom bude. Aj som ju pekne poprosil ze ked tomu ideme dat teda sancu, musime si vzdy vsetko a najlepsie co najskor povedat, co sa nam paci a co nepaci. Len hovorim, ze z nej niekedy tahaju aj iny ludia slova ako z chlpatej deky a mozno ja som uz davno nad nou ( a jej sposobom komunikacie) zlomil palicu, len som ten vztah nechal tak plynut, toleroval som to...a dospelo to sem
@unicornlady ono sa aj hovori ze my chlapy castokrat nevieme ze sa nieco deje a uvedomime si to az vtedy, ked zena je uz rozhodnuta odist.
Ešte vždy ti môže napísať list a vyliať si tam svoje pocity. Len to ona musí mať pocit bezpečia, že ti môže všetko povedať a ty na ňu nevyletíš, neurazíš sa, nenakričíš... aj keby tam bolo čo bolestivé.
Lebo inak sa stiahne a potom z nej už nič nedostaneš.
Ja som sa tiež učila hovoriť o svojich pocitoch, lebo práve preto, že som vyrastala s cholerikmi, tak aj keď som sa snažila vyjadriť nejaké svoje pocity, tak som bola zahriaknutá, že preháňam, som precitlivelá... takže fakt sa rodine nezdôverujem.
Ale naučila som sa to pri priateľovi, lebo viem, že on veci ani nejak moc osobne neberie a je schopný si ma vypočuť. A stáva sa, že niečo pochopím ja inak než on to myslel atd... veď na to sú potom ďalšie otázky, aby si ľudia dovysvetľovali.
Hej, chlapi sa uvedomia, až keď je neskoro, lebo nevnímajú, že žene niečo vadí a sťažuje sa im (žena, zas má problém) a ona to napokon až vzdá.
@ma88 hmm preco to beries,ze sekat dobrotu. Nema to byt prirodzene pomahat doma a podieat sa na pracach v domacnosti a starostlivosti o dieta? Mozno na citi,ze tvoja snah je docasna. Stanov jasne hranice. Bud obnovite vztah a budete zit v laske alebo sa rozviest. Z jej strany je to podle,ze je o nu dobre postarane,materialne myslim a kedze si uvedomuje,ze rozvodom by stratila pohodlny zivot,tak ostava s tebou. Je to vypocitavost
@janickacrazy hej ale potrebujem byt v kontakte aj so synom, nemoze sa na 2 tyzdne vyparit...on ma tiez potrebuje a ak by sme najodou isli so zenou od seba, chcem s nim budovat dobry vztah, aby chcel chvile travit aj somnou, ked uz nebudeme spolu