Manželka ma už neľúbi, poradňu odmieta a rozvádzať sa nechce
Ahojte. Založil som si tu dnes profil, lebo potrebujem poradiť od úplne nazaujatých osôb, keďže už mám z toho všetkého v hlave akurát tak zmätok a názory mojich známich na moju situáciu sa rôznia. S manželkou sa poznáme a žijeme spolu už 12 rokov. 4 roky sme manželia a máme takmer 3-ročného syna. Ja mám 32 a ona 31 rokov. Bývame ďaleko od rodiny mojej aj manželkinej. Od začiatku sme na všetko sami. Máme byt, auto, chodievame k moru na dovolenky každý rok, niekedy aj viac krát do roka. Problém je ten, že za posledný rok náš vzťah veľmi ochladol (aj sex), manželka mi povedala, že ma už neľúbi, ale že jej nie som úplne ľahostajný, odmieta so mnou sex. Aj mi povedala že jej sex somnou nechýba. Zistil som, že používa na to istú umelú vibrujúcu pomôcku. Raz pri hádke som jej to aj vykričal, lebo to veľmi podlomilo moje ego. Je to pre mňa neskutočne zdrvujúce. Je pravdou že som si uvedomil, že som jej so synom málo pomáhal, mám veľmi stresujúcu prácu a po príchode domov som si rodinu málo všímal a oddychoval som viac s mobilom v ruke resp. pred TV. Uvedomil som si to až začiatkom tohto roka, nakoľko mi to vykričala a mala pravdu. Tak som začal manželke viac pomáhať, chváliť ju, viac sa venovať synovi, prejavovať jej náklonnosť, uvedomil som si, čo je pre mňa dôležité a že ju, ani syna nechcem stratiť. Lenže teraz keď sa snažím, mám niekedy pocit, že jej idem na nervy. Niekedy jej len položím bežnú otázku ohľadom malého a má problém mi odpovedať alebo je nervózna. Vnímam tú zmenu a ten chlad. Už jej bozky a objatia odomňa nechýbajú. Necíti pri tom to, čo niekedy. Tak mi to aj povedala. Avšak finančne nám nič nechýba, ani nechýbalo. Hypotéku platím ja, nakupujem potraviny, platím účty, vybavijem úrady... svoje chyby som si uvedomil a snažím sa zo všetkých síl. Beriem malého vonku, aby si mohla oddýchnuť...Avšak sú dni, keď mi doslova ,,prepne,, a stále mi behá po rozume, že prečo to robím, prečo sa snažím, keď ona už o mňa nestojí, ubíja ma to. A takto stále dookola. Manželskú poradňu odmieta. Ona len veľmi ťažko rozpráva o svojich pocitoch aj so mnou a nie to ešte pred cudzím človekom. Rozvádzať sa nechce. Vraj mi nechce vziať syna. Pri jednom z posledných úprimných rozhovorov priznala, že nemá kam ísť a k svojim rodičom ísť nechce. Vravela, že sa môžeme pokúsiť spolu bývať aj naďalej, hlavne kvôli synovi. Pritom obaja vieme, že chladné manželstvo je pre dieťa zlým vzorom. Viem o čom hovorím, lebo preto som aj ja taký, som z rozvedenej rodiny, kde ešte kým boli rodičia spolu, chýbali bozky, objatia... Mám výpadky, že sa vyhrážam rozvodom, pritom ju stále milujem...má zmysel ostať spolu a hľadať k sebe cestu? Dá sa ešte dosiahnúť, aby ma aj ona milovala? Sama mi povedala, že sa bojí že ma sklame, ak sa budem snažiť a začneme spolu zase sexovať, dá mi nádej, že mi nevie sľúbiť, že to bude zase OK. Myslí si, že ak sa aj zmením, že to bude iba chvíľkové a potom sa to vráti do starých koľají a ona sa bude v tichosti dusiť v nenaplnenom vzťahu. A ja nechcem skončiť ako fackovací panák, že budem sekať dobrotu a ona ma využije a potom odkopne ako špinavé prádlo, keď si nájde nového ,,sponzora,,. Už ani neviem, čo jej behá vlastne po rozume a zamotávame sa...je to ako kolotoč. 1 týždeň je dobre (obaja sa snažíme) a stačí úplne malicherná hlúposť, kedy sa zase pohádame, urazíme sa a vykričíme si veci a tak stále dookola. Neviem si rady, prosím o Vaše názory. Ďakujem
@cicka33 blbosť, my sme s mužom tiež spolu 11 rokov, máme po 40tke a sex máme minimálne 3-4 krát do týždna a nie 2 krát do mesiaca ako dochodci, v 30tke to je podľa mna sakra málo
@ma88 žiť s introvertom je ťažké, ale za tie roky si si mohol zvyknúť.Viac by som to nehrotila neviedla dlhé rozhovory o ničom.Povedali ste si čo ste mali na duši a nechaj ju rozhodnúť sa.Na 99% nikam neodíde iba chce zmenu.A ty nerozprávaj o Vás rodine, kolegom, kamarátke, ale svojej žene.Vyzeras byť fajn chlap len si ju asi prevalcoval a teraz, keď Ti pohrozila sa bojíš, že o ňu a syna prídeš.Dnes kúp zákusky a venuj sa im, keď pridu.A to, čo píše, že nie je cieľ je svätá pravda príde to okolo 40 tky dovtedy ľudia v jednom kole práca, bývanie, deti a zrazu nuda a čo ďalej?sex by som neprecenovala v niektorých vzťahoch nie je tak dôležitý
@ma88 urcite odporucam psychologa aj ked len pre teba. Pomoze ti s vhladom do dynamiky vztahu - dominancia a submisivita a taktiez by ti mohol pomoct naucit sa ovladat a efektivne komunikovat. Moze to pomoct aj sa v komunikacii niekam so zenou dostať - minimalne ju nezranovat, dat jej bezpecie v prejaveni sa. Aj ona sa to takto od teba mozno nauci..napr ta situacia s nanukom - s pokojom vysvetlit ze potrebujes vediet jasnejšie nabuduce a nevedel si ze sa na to spoliehala a snad jej to na 10x dopne.. inak zas mi to pride akoby na teba prehadzovala to rozhodnutie ci ich kupis ci nie.... celkove potrebujes vedome s touto dynamikou pracovat- davat jej priestor a pomenuvavat veci.
Este mi ide hlavou ze by si mal prijat to ze to mozno nevyjde aj ked tomu este obetujes roky tazkej driny. Strach a hnev ta mozu len paralyzovat. Chod do toho na sto percent. Mozno sa na to pozri ako na zivotnu vyzvu - ak aj spolu neostanete tak aspon sa naucis vela dolezitych veci a posunies sa osobnostne. Zrucnost efektivne komunikovat a pracovat so svojim egom, dominanciou su nevyhnutne pre rodičovstvo, vztahy..
Aa este k tomu youtuberovi ak ju taketo veci zaujimaju tak ju mozno nasmeruj na niekoho hodnotnejsieho ak mas o tomto pochybnosti
@ma88 chceš rady, tak Ti odpoviem z môjho uhla pohľadu. Ale Ty by si si mal poznať ženu a vedieť, čo by chcela, ak nevieš, tak sa spýtaj. S Tvojou ženou máme spoločné to, že som tiež introvert. Nejako sa mi nezdá, že by bolo "výbavou" introverta nevedieť si povedať svoj názor. Skôr mám pocit, že Tvoja žena sa bojí niečo povedať (Tvoje výbuchy), alebo to už vzdala (ľahostajnosť k jej želaniam). Prvou vecou na ktorej by som v Tvojom prípade začala pracovať je Tvoja výbušnosť, psychické výkyvy, urážanie sa, preceňovanie svojej osoby a svojich želaní. To je správanie chlapca a nie muža. Si už otec rodiny, máš byť pre nich oporou a prístavom a nie stresovým faktorom. Ja som žiaľ vyrastala v takom prostredí a to je jedna z vecí, ktorú mame neviem odpustiť, že sa nerozviedla a že sme ako deti museli zažívať takéto výstupy. To, že vieš svoju rodinu zabezpečiť materiálne, je chvályhodné, ale čo z toho, keď robíš doma dusno. Tvoj postoj mi trochu pripomína zaneprázdnených bohatých rodičov, ktorí si z pocitu viny kupujú deti drahými darmi, ale nikdy im nedajú to, čo deti skutočne potrebujú - spoločne strávený láskyplný čas. Taktiež potrebujete znova medzi sebou vybudovať intimitu. Ale nie tak, že začneš rovno sexom, tým sa jej môžeš akurát tak ešte viac sprotiviť. Ale len tak sa jemne dotknúť, pohladiť, dať bozk na privítanie, byť pozorný. A buď pre svoju ženu gentlemanom, pridrž jej dvere, kabát, odnes ťažšiu vec atď. A hlavne ju pozorne počúvaj, bez hodnotenia, urážok a nedajbože urážania sa a výbuchov. Možno to sťahovanie sa nie je zlý nápad, tak by ste mohli začať doslova odznova, nový život na novom mieste. Písal si, že Tvoja žena by chcela záhradu, tak jej ju dopraj. Pre mňa je tiež záhrada moje útočisko a práca na nej relaxom a doslova formou meditácie. Zhrnuté a podčiarknuté, zapracuj na sebe a trávte spolu ako rodina veľa takého času, ktorý si budete užívať a tešiť sa naň všetci.
@goodidea tusim tam bolo priamo napisane ze ,,rybia masť,, taka zelena tuba. No zvyk...aj to uz v nasich rozhovoroch zaznelo. Vies, mne nic nechabalo, ak sa na to tak pozeram, ja som bol prvy rok spolu s nimi doma, dal som vypoved a venoval sa rodine, Po roku som sa zniva zamestnal, potreboval som zapadnut, nieco znamenat, pracoval som na 110%. Tam som sa organizoval, domovy prisiel naplneny a unaveny, bolo navarene, upratane, o syna a mna postarane...nechap to prosim, ze som sa nechal vydrziavat, aj ked to asi tak vyzneje, ja som cely cas netusil, ze v niecom robim chybu, to sme my chlapy. Bral som to ako moju povinnost co najlepsie rodinu zabezpecit financne a na city neostalo potom miesto. Musim nieco zmenit a chapem to az teraz, zial...
@zuzanaam ono k tym vybochom doslo az poslednu dobu asi mesiac dozadu, ked som si povedal ze sa budem snazit a dtacil iba maly podnet na to, jej podrazdena reakcia na mojicotazku, alebo nieco co som urobil zle alebo neurobil...vtedy som zacal vybuchovat. Neberte ma teraz, ako nejakeho psychopata, ze tu toto bolo stale...proste ma dohanala myslienka ze je vsetko stratene, strach ze ma opusti, ze som zacal neskro si uvedomovat koje chyby a napravat ich...preto tie vybuchy a pocity zlyhania
@ma88 inak ked si tak uvedomim, co som bol ten rok s nimi a bez prace, vela sme cestovali k svokre, k mojej mame, k rodine, boli sme za ten rok na 3 dovolenkach pri mori, bolo to uplne super, proste sme si uzivali seba a maleho, porobili kopec fotiek, videii, ktore ku potom ukazeme...ono to asi fakt prislo az ked som sa zamestnal a vtedy som sa prestal o nich zaujimat. Lebo ako som bol rok doma, potom to casom prerastlo do toho, ze som mal sam zo seba zly pocit, ze nic svetu neprinasam, tak som sa uz musel zamestnat a nahromadenu energiu venovat tam, organizovat sa. Mal som z toto leniveho nic nerobenia a chodenia po vyletoch aj urcite zdravotne problemy, ktore potom ale pominuli. Ako som spominal, este v predoslej praci som bol zvyknuty na vysoku mieru stresu, zhon, organizaciu velkeho poctu ludi, v mysli som musel pracovat aj cez vikend a zrazu to skoncilo, bol som sam so zenou a s dietatom a uzival si zivot s nimi. A potom som si nasiel pracu (kde som doteraz), kde toho zhonu bolo rovnako vela, ak nie viac, lebo som sa navyse musel presadit v uplne novom prostredi. Teraz sa to uz trochu ukludnilo ale behaju mi hlavou myslienky, ci je to to prave orechove...ono sa aj hovori, ze lidia v totmto priemysle co su uspesni, tak su takmer vsetci rozvedeny. A ked pozriem na vsetkych a aj predosloch kolegov okolo, 50tnici, 60tnici....rozvedene alebo totalne rozvratene rodiny. Mozno nieco bude aj na tom, mozno treba zmenit zivot aj v tejto oblasti...aj ked sa tu na financie absolutne nestazujem a som so zarobkom spokojny a naplneny. Kto vie...psycholog to isti, idem si pozriet nejakeho na net, resp. nemate nejake typy? Z BA?
@goodidea tak asi to nebolo uplne ako z rozpravky, ale rym ze sme stale nieco robili tak nam bolo fajn, nebol stereotyp, sexu bolo pomenej ako som uz spominal, bol som pri porode osobne a tam som sa zlakol, bola to pre mna silna kava a potom som sa bal, ze zene nieco urobim, ona potom rste musela ist dokonca na operaciu leno jej zabudli kusok placenty a tvorili sa jej krvave zrazeniny, tak som musel s 2 mesacnym babatkom cakat doma, ako mamku pooperuju, hrozne som sa aj vtedy o nu bal a cakal na telefonat, kedy sa preberie z narkozy. a akosi som potom sa bal toho sexu. Prave na tychto dovolenkach a vyletoch sa to prelomilo a bol aj dobry sex si myslim. Aj ked ho nebolo nejak zase extra vela. Ono problem bol asi cely cas najma v tom, ze my sme potom spolu akobybzabudli komunikovat. Cely svet sa tocil okolo vytuzeneho babatka a neostal priestor na rozmyslanie nad inymi vecami - bolo to ale myslim vzajomne
@ma88 https://www.facebook.com/groups/824827927660374... odkaz na fb skupinu kde si vies zadat dopyt
@ma88
Necitala som uz spatne....ale rodine sa nezdoverujte,nepytajte sa ich na rady......budete zase iba do niecoho tlaceni alebo ovplyvnovani....vy mate to svoje zazite....a riesenie mate len vy v sebe .vy si pouvazujte......lebo nakoniec sa to otoci tie rady od rodiny...a vies preco....lebo nepoznaju hlbku zraneni .....to citite iba vy......
@pieksamaki ano, urobil som chybu, ze sme to vykvakal rodine. Bol som ale zufaly a potreboval poradit. Uz im nic vesat na nos nebudem, ani zena to nechce.
@ma88
Nevadi...do buducna budete strucnejsi......ono chapeme sa....clovek hlada poradenstvo kade tade....ked uz nevie.....ale ten priestor medzi vami je velmi zranitelni...malo kto vie s tym pracovat....
Ani kamaratke by som nepritakavala keby sa mi zdoverila s niecim...ze ma ona pravdu...vzdy je to aj o tych druhych.... ma take nieco ako racionalnejsi pohlad a povedala by som ze aj psycholog je niekedy na nic....pracuje iba s tym co povies.....poradi...ale riesenie je na danom cloveku......
@pieksamaki presne prave koli tomu zena odmieta psychologa. Ona vie, ze on si len obkeca to svoje a rozhodnutie je stale na nas dvoch. Plus ta jej povaha, ze by trebalo z nej tahak akobz chpatej deky a sama si to uvedomuje a nechce to. Nic, uz som jej napisal ze za nim pojdem sam a napisem si na papier dolezite informacie od neho a doma jej to poviem. Snad sa nejako vymotame...a idem intenzivne hladat ten dom so zahradou
@ma88
Bolo by aj uzitocne mozno ak by ste poculi ine manzelske pary...cim si vsetkym presli...ako to videli vtedy....ako neskor.....
Ani psychologom neopovrhujem...len si myslim....ak je porovnatelne napr.ze ked mas deti....on ma tiez....lebo napr bezdetny psycholog este asi nemoze tusit o com to je...
No napr.aj u seniorov....si predstav ze mladsej generacie psycholog ktori nezazil komunizmus....ma poradenstvo s klientom ktory je starsieho veku....atd....to som si uvedomila pri otcovi...ze ako sa mohol citit v danej situacii...ked sme ho ako my okolie nechapali....ale treba aj to.....aj vyrozpravanie pomaha....
Dom so zahradou? Nepostrehla som ..To je vas sen?
To je mile....je dobre mat spolocne ciele....
@ma88
K tomu psychológovi : ja som chcela skúsiť terapiu, muž nechcel. Ale ja som v sebe dusila už toľko nespracovaných emócií a myšlienok, že som tam začala chodiť sama a urobila som dobre. V mojom prípade bol efekt hlavne v tom, že som mohla o mojich problémoch hovoriť...lebo ja tiež som skôr introvert a svoje problémy nevešiam nikomu na nos. A tým, že sme žili na opačnom konci republiky ako najbližšia rodina, tak ani veľmi nemali možnosť vedieť, že máme problémy. Ja som si hlavne uvedomila, že musím sa pozbierať kvôli mojim deťom, či už my spolu ostaneme alebo nie. Chodila som k psychologičke viac než pol roka a previedla má myslím najhorším obdobím v mojom živote. Začni chodiť k psychológovi sám, neskôr môže skúsiť aj žena. Keď je introvert, asi tiež o svojich problémoch s nikým moc nehovorí, takže aj jej by mohlo dobre padnúť hovoriť o svojich pocitoch. A psychológ naozaj problémy nevyrieši, ale určite pomôže zorientovať sa vo svojich pocitoch. Tak držím palce.
@pieksamaki ano, uz sme ajcjedne mali ist pozriet v tento piatok, ale zrusil som to, ked sme sa pohadali. Musim s nou porozoravat a necham na nu nech nejaky pekny dom najde, mame velmi podobny vkus tak nieco by sme mohli najst. Ona stale tuzi sa vyzit v zahrade. Treba to asi vyskusat, povedal som ze este som pre zachranu vztahu neurobil vsetko a ak treba najdem si aj pracu a najdem si kludnejsiu pracu hoci aj za polovicny prijem ale budeme mozno stastnejsi ako teraz, v byte.
@ma88
Ano aj moznost mat konicky...kde to co porobit v zahrade manualne....ja by som uz bez toho nemohla...aj to dava zene psychicky sa odreagovat....je to aj viac povinnosti....ale niekomu to vyhovuje.
Ja som na 2izb byte s 3 detmi citila uz tlak a z toho narastalo aj napatie medzi manzelom a mnou.
Drzim palce...aby ste vybrali dobre.
@pieksamaki dakujem, snad to vyjde.
Fiha... muz na tomto fore sa pyta ako zachranit manzelstvo. Moj prvy dojem bol ze muz je super chlap. Stara sa o rodinu, snazi sa pracovat na vztahu a je ochotny rozpravat o svojich problemoch - nevydanne. Jeho zena je vypocitava, chladna, leniva ktora ho vyuziva lebo sa nevie o seba financne postarat.
Ako som citala prispevky moj nazor sa uplne obratil. Muz mi pride egoisticky, vybusny, pohodlny, manipulativny a strasne vela rozprava a zena uz ma toho po rokoch dost a cestne a otvorene mu povedala ze ho uz nelubi, ze nechce jeho telesnu naklosnost ale ze nema kam ist a preto sa nechce rozvadzat. Mohla kludne povedat ze sa nechce rozvadzat koli dietatu ale ona povedala presne ako to je.
Bolo by ale velmi zaujimave pocut jej verziu.
Je tu tema kde sa zena bez financneho zabezpecenia pyta ako odist od tyrana. Mam dojem ze je to ona...
Moje rady su:
Opytaj sa sam seba co chces... ale uprimne. Chces aby zena prestala vymyslat a bola taka ako pred tym a lubila ta a vsetko sa vratilo do starych kolaji? Pacil sa ti zivot ako si ho pred tym zil? Chces tak zit nadalej? Vies kto si a co chces? V tomto urcite pomoze ten terapeut.
Ona k terapeutovi nechce is preto lebo neme dovod. Nechce pracovat na vasom vztahu lebo uz pre nu skoncil... nie je to preto ze je introvert a nevie sa otvorit o svojich pocitoch.
Je na tebe urobit dalsi krok. Ona ti povedala jasne a cestne ako sa situacia ma a ty na to musis reagovat. Pokracovat v manzelstve ako dvaja priatelia a bud sa to snazit napravit alebo prijat vztach bez sexu alebo sa rozviest. Zda sa ze sa to snazis napravit ale podla mna to len viac kazis.
Jedna vec ma zaraza: To ako ta ide slak trafit z toho ze sa budes snazit byt dobry muz a bude to navnivoc... to znamena ze si nie uprimny vo svojom snazeni ale vypocitavy. Zmenit sa musis nie preto aby si nieco dosiahol ale preto lebo je to spravne ci uz sa toto manzelstvo zachrani alebo nie.
@andreatytler presne takto to vidim aj ja, mam doma nieco podobne :(
@cory75 to je mi velmi luto.
skus ju nahovorit na tu poradnu..sami to nevyriesite, uz ste zacykleni a ona zrejme neveri ze si sa zmenil, ked jej vykricis pri hadke znova veci stare niekolko rokov. resp, sa jej vyhrazas rozvodom, to my zeny nemame radi🙂
@ma88 už nech ste akokoľvek kompatibilní, vyzerá to tak, že predsa sa ešte máte radi, ste manželia, máte dieťa, teda z môjho pohľadu sa určite treba snažiť, aby vaše manželstvo fungovalo. Vyzerá to z toho čo píšeš, akoby ste boli na hojdačke. Aj sa snažíte, aj sa vyhecujete, že chcete, aby to bolo super, zrejme z toho vznikne určitý tlak, očakávania, ktoré keď sa pri najbližšom nedorozumení nenaplnia, spadnete z hojdačky dolu a pochybujete, či to vôbec má význam... Váš vzťah sa zrejme veľmi dlho kazil (len keď tu čítam ten tvoj nezáujem o rodinu po návrate z práce, mobil, porno, žiadna neha, naveľa naveľa sex na 1 minútu, žiadna komunikácia..). Minimálne toľko času by bolo dobré oferovať do záchrany vzťahu. Možno by bolo dobré si sadnúť a povedať si s manželkou, že ideme do toho. A aj keď sa pohádame, tak to neznamená, že sme skončili, dáme tomu čas min. ...rok/y. Hádajú sa aj v najlepších rodinách a niekedy to aj dobre padne. Ty sa však po hádke nesmieš zduť ako malý chlapec, trošku pokory a menej ega ti nezaškodí. Vyjasnite si v hádke svoje konkrétne námietky (bez urážok), vydýchaj sa niekde osamote a pekne sa naspäť vráť k nej a fungujte ďalej.
Taktiež ten sex - keď si vykonal čo si mal do 1 min., to si potom následne odkráčal od nej? Však si mal ostať pri nej a povenovať sa jej. Taktiež keď si sa jej už venoval - to si následne čakal ovácie, buchnutie šampanského? (už možno vedela, že ťa treba ospevovať, že si sa premohol, tak možno bolo trošku otrávená a povedala len, že to bolo ok). A ty už dotknutý a znechutený do ďalšieho snaženia, už dedukuješ, že to nemalo význam. Nie si malý chlapec, ale dospelý, šikovný muž. Keď mala manželka orgazmus, nemusí ťa za to chváliť, sám vidíš, že to bolo fajn a dupľom idem do toho aj nabudúce.
Tiež mi ide na nevy, keď niekto málo komunikuje, nevyjasní druhému, čo cíti a ten druhý musí dedukovať, krúžiť okolo ako kométa, aby z neho vytiahol, o čo ide. Požiadaj manželku, aby s tebou o svojich pocitoch hovorila (nikdy jej názor nezhadzuj). Taktiež ju nikdy (a tobôž nie na verejnosti) nezhadzuj, treba vycítiť, čo je dobromyseľné doberanie, a čo je už druhému nepríjemné.
No a niektoré veci sú proste také ženské (to s tým nanukom, musela som sa zasmiať). Hoď niektoré veci za hlavu, ženy sú ženy, vy ste muži, až neviem aké extra súznenie v každom okamihu života hádam nie je až také nutné.
Ako sa hovorí (myslím hovorí o tom aj kňaz Kuffa), Bohu sú milí aj "prúserári", t.j. tí, ktorí narobia kopu chýb, aj zlého, ale vždy sa snažia sa nejako polepšiť. A aj keď si povedia, že sa polepšia a nepodarí sa im to, nevykašlú sa na to, ale opäť a znova sa idú snažiť. A to je na tebe celkom sympatické, držím palce.