Matka dvoch tvári

@janka_by to si este pogratuluj, mne od siestich rokov zavesila na krk brata, potom dalsieho...ked si pomyslim, ze ma ako sestrocnu nechala s polrocnym bábätkom a isla do mesta autoobsom na niekolko hodin nieco vybavovat, tak mi dnes rozum stoji...u nas bol krik len "kulisa" toho vsetkeho...

@ivivaiveta toto akoby som o sebe citala. mna mama nechala s trojmesacnym babatkom ako 9rocnu a ona s nevlastnym otcom si isli niekam von.teraz nevlastny otec po mne hulaka kedvod svojej 13rocnej.sestry chcem aby ho zobrala.na dvor kym ja umyjem zem.aby mi tu nebehali a maly ma dva roky nie tri mesiace.skoro mi oci vyliezli,ked mi nevlastny otec povedal a co je tvoja sestra maleho.matka? a to som chcela pobnich upratat bordel.potom si otec vlastny nasiel fraherku a ked som mala 13,tak som sa striedala ako pestunka svojich rodocov.cez tyzden u mamy a cez vikend u otca. a oni sa divili,ze som im v puberte robila problemy.ako nemusela som ale som slabsia povaha a nevedela som to inak riesit.kedze od mojich 9rokov som nala deti na krku.ked som isla von tak leb so sestrami.obe ma beru ako svoju druhu mamu.

@ivivaivete to ma mrzi. ja som si vzdy myslela, ze ako sa mam hrozne. U nas ked sme boli male, financii vela nebolo, ale potom sa to zmenilo a finance sme boli na tom velmi velmi dobre. Ako pubertacka som si myslela, aky mam hrozny zivot, ako sa mama chova, kolkokrat vedela v zlosti nadavat na nas velmi skaredo, vulgarne, potom ked skrotla, tak bolo dobre. Ale neskor som si uvedomila, ze v zasade sme sa mali este velmi velmi dobre, ze nase problemy su nic oproti inym problemom. Proste moja mama ma zlu psychiku a nikdy k tomu neprispevalo jej manzelstvo s otcom. Takze viem, ze su ine, horsie problemy ako boli nase

@janka_by
@rebekamarcusko
@janka_by
tak ja pomaham, ako sa da...surodencov som mala sama na starosti od 13tich rokov, ked sa narodila prva sestra
mesacne babatko mi plakalo doma a ja som nevedela co s nim lebo mama isla vybavovat veci a mala som babo na starosti cely den
Varujem dodnes. Nesla som ani byvat na internat, aby som mohla pomahat. Uznavam ze posledne mesiace az tak vela nepomaham, ale to preto, lebo mam strasne vela skoly a ked pridem zo skoly, tak mam zas velmi vela roboty do skoly, studujem velmi narocny odbor. A ked jej ponukam svoju pomoc, tak ona ani nechce, Ona si vsetko spravi sama lepsie a potom zdoraznuje, ze vsetko robi sama.

@floretine tak potom fakt neviem, ak mama nechce prijat tvoju pomoc o to to mas tazsie. Moja mama praveze pomoc brala, dokonca si ju vyzadovala. Takze tazko tu radit, pokial ona sama nebude chciet pomoc, nedocka sa jej. Toto chce len trpezlivost, vela sil. Hlavne sa snaz posobit na surodencov pozitivne, aby si do zivota neniesli bloky, ktore taketo spravanie mamy prinasa.

Ahoj. K tvojmu prispevku by som chcela povedat len tolko. Presne poznam toju situaciu, kedze som mala doma podobny rezim, mozno aj rovnaky + tie nadavky, krik, bitka a pod. Momentalne aj ja mam dceru.Ale taketo praktiky u mna nevyhraju. Mam este dvoch surodencov z toho je jeden skolak ( momentalne je doma po operacii mozgoveho nadoru) Tiez po nom vzdy vrieska ako pise, ako sa uci atd atd...velakrat co som bola u nasich som videla spravanie mami voci ml.bratovi a poviem ti pravdu prevzala som iniciativu, sadla som k nemu...bol ovela vykonnejsi, lepsie pisal aj ucil sa. Skus to aj ty...sadni si k surodencovi, ukaz mame, ze sa to da bez hystercenia. Vysvetlovat jej nemusis nic, takyto ludia si nic vysvetlit ani nenechaju (maju totiz "vzdy" pravdu) Odkedy som to skusila tak aj ona vidi, ze naozaj sa to da aj takymto primeranym sposobom dosiahnut to co chce. Mimochcodom ak by sa jej dalo aspon nieco vysvetlit...povedz jej, ze takymto sposobom akurat tak znizi dietatu sebavedomie a dieta sa nikdy nenauci riadne pisat..bude uzavrete...len tolko k tomu...pisala som z vlastnej skusenosti

A musim povedat, ze ja som najtazsie niesla ten krik pre nic, proste pre hluposti. Vzdy som sa hanbila za jej krik, ked som bola na ulici s deckami, tak som radsej utekala domov, ked zacala kricat. ako lutujem aj nasich susedov

@floretine ja som zas s radistou pomahala aj teraz ked som.niekedy u mamy pomaham a aj ked ponozem ona to len ofrfle vtedy chytim uz nervy a zacne medzi nami hadka.tiez nejsom na spagate zas.takze neviem ako ti poradir,jedine sa s nou v klude porozpravat.kolkokrat ja vstaben s dobrou naladou a ona mi ju svojim kyslim.ksichtom pokazi.uz som si zvykla.milujem ju taku aka je. aj ked ma toe svoje gysterie fakt by som.ju vedela aj zabit.ale snazim sa si drzat usta,lebo potom je to horsie

@floretine uz si dospela....postav sa mame....ak bude po nich kricat a budes doma vezmi ich von.....mame kludne povedz ze sdi to nabuduce nahras na mobil.... 😨 😨 🙄 povedz ak si sa ty citila.....ze ta to bolelo a nadalej boli....ked to vidis.....mamka potrebuje oporu....chyba jej muz?......so surodencami sa rozoravasj co najviac....davaj im lasdku...radost...ked sa da aj ulohy....mamu posli do cukrarne a podobne......hlavne ak mas rada celu rodinu tvoju rodinu ktora potrebuje pomoc.....si to asi ty ktora pomoze🙂

Ja len, a nepomáha, že sprosto na ňu naziapať ako ziape ona?

@natalym tak ja by som raz na mamu zvysila hlas a skoncila som 😀

@ivivaiveta Nemyslím zvýšiť hlas, ale naziapať!!!

@natalym no ved preto som napisala, ze zvysila hlas...o ziapani nemoze byt ani reci..v podstate, zvysit hlas ( uz aj ako stredoskolacka napr.) som nemohla, to bola hned facka..a neviem si ho predstavit u nej zvysit doteraz...o ziapani preto ani nepisem 🙂

@ivivaiveta Tak ja som myslela skôr zakladateľku, teraz keď je dospelá. Ja som proti tomu, že hádzať kameňom nazad, nie chlebom, podľa mňa je to tak trochu úbohé. Ale raz som to skúsila, fakt raz a dôrazne a to si mala vidieť aká bola druhá strana v šoku. A pomohlo veľmi výrazne.

@natalym raz a dorazne pomaha...dennodenne vymeny nazorov tymto stylom maju opacny efekt myslim..u kohokolvek..

@ivivaiveta Veď áno, keby to vyskúšala raz. Teda neviem či už neskúšala. 😒

@natalym hura, dostala som som srdiecko..dakujem, aj ked neviem od koho..a to "objimam ta" k tomu mam namiesto od mamy...aky krasny den ja budem mat 😲
ale urcite skusala... 😉 ..len pre mna by to uz bolo zbytocne a take, co ja viem, zapiat mama po mne a ja po nej...neviem si to predstavit...
@rebekamarcusko vy uz ste si asi na ten styl zvykli, ale ver mi, nic to neriesi...na mna keby zacala ziapat, tak by som jej s kludom povedala"aj ja ta lubim"...moja mama ani tak neziapala, skor si nas nevsimala...ste najedeni, ste..a tam jej historicka uloha koncila...kriky-smarce boli, za uplne malickosti...ale to nebol pre mna ten najvacsi problem..ja som si to po case prestala vsimat...

@janka_by @janka_by samozrejme, že som zažila niečo podobné a teda neteoretizujem ...😉 tiež vidím, že podobne sa správala aj moja mama ... ale u nás to bolo tým, že skrátka bola vyťažená ... ten model som popísala vyššie ... tiež na nás kričala, lebo sme na prvý krát, keď hovorila normálnym hlasom nepočuli, tiež sme v sobotu ráno vstávali, aby sme stihli doobeda poupravovať (mali sme veľký dom...) a poobede sme sa mohli ísť hrať, ak ovšem nebolo treba pomáhať v záhrade ... náš ocino pracoval niekedy aj v sobotu alebo len tak okolo domu a s týmto jej nepomáhal, veľké nákupy sme nikdy nerobili, za mojich detských čias sa nakupovalo každý deň a to robila naša mama...sem-tam sme vybehli my – deti a tiež som neznášala tie jej reči, že je všetko na nej, že jej nikto nepomôže a že my jej stále len „papuľujeme“ a v puberte som si s ňou vôbec nerozumela (myslím, že nie som výnimkou, normálny vzťah matka-dcéra...) a všetko, čo povedala alebo urobila som skritizovala ...mama chodila do práce (nerobila za „pásom“, ale mávala 12-tky), takže aj ja som varila, s najmladším bratom som sa tiež učila ja, lebo ma to bavilo, niekedy ho učil o rok mladší brácho, lebo sme neznášali, keď začala mam s motivačnými frázami typu „ ako si to napísal? ablablabla..!“ ...a tiež som jej vyčítala, že je neschopná a nedokáže nás nič naučiť, mala by sa liečiť, lebo sa stále ľutuje a keď som sa učila na štátnice, tak tiež sme mali výmeny názorov (ja stres, ona stres...)
až s odstupom času som sa presvedčila, že tie jej „motivačné reči“ padli na úrodnú pôdu, lebo všetci traja máme výšku a sme celkom dobre zabezpečení ... keď sa nad tým zamyslím – asi som mala tiež „vojenskú výchovu“ ... a určite by som mohla o mame povedať, že je žena dvoch tvárí, lebo inak sme ju vnímali my deti a inak okolie ...a presne ako ty, aj ja si s ňou lepšie rozumiem až teraz, keď mám už svoje roky, vlastnú rodinu, dokonca si dám od nej aj poradiť 😉...

Moja sestra je taká, teda bola, má už dospelú dcéru. Mi to pripomenulo. Bila, ťala, za hocičo, lámala ceruzky, keď zle napísala, musela 100 krát. Dcéra dnes s ňou nechce nič mať, žije v zahraničí, nikto nevieme kde. 😢

@ivett1 Pekne si to napísala. Niekedy taká tvrdšia výchova nie je na škodu. Moja mama bola veľmi mäkká, dobrá jak maslo, milovala ma, keď som niečo nechcela tak som nemusela. A veru, keby ma bola trošku dotlačila tak som mohla byť inde. Aj ja som mäkká na deti, ale snažím sa byť veru aj tvrdšia.

@ivett1 A chcela by som sa opýtať, že teraz si aká na svoje deti? Nepostrehla si, že si ako mama?

@floretine vela moznosti nemas...uprimne, byt na tvojom mieste, nie ze susedia, ale ja by som na mamu zavolala socialku, ale nie v zlom, jednoducho by som tam zasla a oboznamila ich so situaciou, presne to co si napisala tu, a ze sa bojis o mentalne zdravie surodencov, ze toto by tak nemalo byt a ze urcite by bolo fajn, ak by mozno niekto nariadil vysetrenie mamy, pretoze mozno naozaj ma poruchu a nemoze ani za to, ze je aka je, staci mozno nejake lieky nasadit a budete mat vsetci jendoduchsi zivot...drzim palce

@luvika Moja zlatá, nariadiť liečenie? To je veľmi ťažké dokázať.

raz mi jedna psychologička povedala, že je lepšie ak má dieťa takéhoto rodiča, ako keď je ten rodič mäkký, všetko dovolí, všetko odpustí...neviem, ja som za zlatú strednú cestu, môj otec bol taký, celé detstvo po nás vrieskal, urážal nás a mamu tiež, kde-tu leteli facky bez príčiny, ale malo to na nás taký zaujímavý vplyv, že si teraz otca veľmi vážime, vychádzame s ním so sestrou veľmi dobre, asi z toho dôvodu, že keď som bola už dospelá a mala som po krk jeho agresivity, tak som mu vytmavila, že ak ešte chce mať dcéru, nech sa spamätá, lebo takto sa ďalej žiť nedá, prestal kričať a mne sa žije ľahšie, môj muž sa mi čuduje, ako môžeme mať takéhoto otca radi, môj muž má relatívneho kľudného otca a nikdy si k nemu nevytvoril žiadny vzťah...

@floretine len som chcela, aby si sa na ten „problém“ pozerala aj z iného uhla, nielen, že je skonštatovať, mama kričí po sestre pri učení a po malom bratovi, tak je zrelá na psychológa ... ale zamyslieť sa aj nad tým, prečo kričí ?... či to tak robievala vždy, je to jej spôsob ako vychovávať (netvrdím, že to je správny spôsob...)... študuješ náročný odbor, tak hádam pochopíš, aj keď ešte sama nemáš deti, že rodičia, čo sa týka výchovy, najčastejšie preberajú „model“ od svojich rodičov... takže aj tvoja mama má to správanie v sebe a na základe vlastnej skúsenosti ti môžem napísať, že ona sa nezmení, ale TY dozrieš a buď sa s ňou zmieriš resp. s jej správaním a potom si určite k sebe cestu nájdete, alebo nie ...

@ivett1 mna vychovavali stari rodicia, kedze mama bola sama a zivila nas obe a budovala si karieru, tak som si s nou ako dieta nevytvorila moc vztah, ale uz ako mala si pamatam ze po mne kricala tiez, ako model spravania to nema mat od koho, babka a dedko boli velmi chapavi a tolerantni a ak si si nevsimla, tak ja len nekonstatujem ze je chora, snazila som sa vyskusat vsetky moznosti, po dobrom jej dohovarat, pomahat, vykricat co si myslim a nic z toho

@floretine je to ťažké, najhoršie je, ak rodič svoju frustráciu z čohokoľvek prenáša na deti. Buď môže byť povahovo neurotik, alebo jednoducho nezvláda stres, alebo je nespokojná celkovo so svojim životom. Moja mama nebola až taká hysterka, ale tiež ju pokojne zaradím do kategórie žena dvoch tvárí. Ako dieťa som vnímala, že je nespokojná, vlastne nám to všetkým dávala okato najavo a stále o tom rozprávala, ako sa obetuje za rodinu, ako si nič neužila, ako sa vlastne ani nechcela vydať, to oni ju k tomu dotlačili vlastne. Aká je nedocenená, všetci chvália len nášho otca a ju nie, sama sa chválila, ako ju všetci majú radi a len my doma (deti) jej nič nepovieme (nezdôveríme sa). Aká je ona úžasná a šikovná a my to nevidíme... nikto nemohol na jej adresu povedať nič negatívne, lebo bola hrozne urážlivá a dotklivá atď. Ako dieťaťu mi toto liezlo na nervy, mama bola predsa dospelá žena a správala sa vždy ako ufňukané malé decko - pred cudzími sa správala ako cica a doma púšťala tieto traktáty. Ako dieťa som jej nevedela pomôcť, ale cítila som z nej napätie, akúsi ľudskú nedozretosť - objať som ju však nikdy nevedela, lebo som k nej nemala vytvorený žiadny citový vzťah - neviem prečo - vraj ma strážievali babky keď som bola maličká... Jediné šťastie, že sme mali chápavého a milujúceho otca, ktorý toto všetko kompenzoval a bol pre mňa prístavom pokoja a kľudu, aj keď aj on mal svoje muchy, kto nemá?
Dieťa nevie odhadnúť duševné rozpoloženie rodiča a nie je v jeho kompetencii dodávať mu vedome nejakú životnú silu, psychickú pohodu. Dokonca sa niekedy dieťa môže previnilo, že za správanie matky môže a že je ono na vine... Fakt matku nezmeníš, ale môžeš byť pre súrodencov akýmsi mantinelom, oázou pokoja 🙂

skús si ju nahrať tak aby o tom nevedela, viac takýchto výstupov a potom jej to dobre ozvučené pustiť na celý byt.... liečba šokom...

@floretine tak, keď píšeš, že si už vyskúšala všetky možnosti, prečo sa v tom potom angažuješ, keď nechce od teba pomoc, tak jej ju neponúkaj ... moja babka (dedka som nepoznala, lebo zomrel pred mojím narodením) bola tá najmilšia osoba na svete a starala sa o nás s bráchom - nechodili sme do jasieľ, ani do škôlky ...mama nastúpila do práce hneď ako mohla ... btw keď to tu tak čítam a ako postupne pridávaš informácie, fakt nachádzam podobné aj v mojom živote🙂 aj to, že ti nechala mama malé bábo, keď si mala 13 rokov ...ja som prebaľovala sama najmladšieho brata v 11tich🙂, ale mňa to bavilo🙂 nemusela som to, chcela som pomáhať ...
a prosím ťa, zrejme si nepochopila, čo som písla vyššie, asi sa to stratilo medzi riadkami, tak to napíšem priamo ... tvoja mama sa nezmení, ale určite sa zmeníš ty, keď dokončíš štúdium, možno si založíš rodinu a budeš vychovávať svoje deti tak, ako teba vychovávali... starí rodičia🙂 (kedysi to bolo normálne, rodičia makali a budovali kariéru a ich deti vychovávali starí rodičia...)... a s tvojou mamou sa budete možno tolerovať a možno nie ...