Matka dvoch tvári
Ahojte, toto je taky podivny problem. Som najstarsie dieta svojej mamy, vysokoskolacka. Vzdy som mala tvrdu vychovu, lebo mama je velmi neuroticky a vybusny clovek, ktory velmi rad krici ak nieco nie je podla jeho predstav a lietaju aj facky. Ale zas nemozem povedat, ze by sa nestarala. Takpovediac mi nikdy nic nechybalo, okrem materinskej lasky.
Mam dvoch omnoho mladsich surodencov, mama je uz po styridsiatke a teraz vidim na nich to, co robila mne, ked som bola mala. Mne to vtedy neprislo nejak divne, lebo to bolo prirodzene. Ale teraz, ked vidim ako sestra pise ulohu do skoly a utekaju jej pismenka a mama po nej vrieska, ze ci je dement alebo mentalne retardovana, je mi do placu. Popritom trieska so vsetkym co sa jej dostane popod ruky a vyhraza sa malej, ze jej zakaze vytvarnu, hudobnu, ked nebude normalne pisat. Ako aj mne nadavala ze som sprosta krava, ked som v skole dostala zlu znamku. Chuderka sestra je este aj velmi introvertna povaha a dlho jej trva kym sa niecomu prisposobi a v niekoho ziska doveru. Ked chodila do skolky, musela chodit logopedicke, v noci sa pocikavala, a ja si myslim, ze to je vsetko z tych stresov. Ked mame poviem, ze toto neni normalna vychova, tak mi povie, ze je zvedava ako niekedy budem vychovavat ja a ze vieme len mudrovat. Neprejde den bez toho aby po niekom nevrieskala. Ja uz neviem co si o nas musia mysliet susedia. Niekedy len cakam, ci na nas neposlu socialku.
Mama je vsak ako keby zena dvoch tvari. Na ostatnych posobi, ze by pre deti urobila aj to posledne, stelesnena milota a vsetci si myslia, ze aka super matka. Neviem, ci tak vystupuje zamerne, ale z tej jej pretvarky mi byvalo v puberte naozaj na grc, ked som stretla niekoho a skladal ody na moju mamu. Aby nevznikal mylny dojem, ja mam mamu naozaj rada, a asi je to jej povaha, citala som nieco aj o hysterionskych poruchach a chcela ju vziat psychologovi, no ona tam vzdy posiela mna, ked to spomeniem. Ze ona tu neni TA SIBNUTA. Poradte mi, co by ste robili?
Stručné zhrnutie
- Chronický krik, urážky a občasné facky zo strany matky sú v diskusii popisované ako správanie, ktoré môže znižovať sebavedomie detí, viesť k psychosomatickým problémom a vyžadovať odborné riešenie.
- Odporúčané intervenčné zdroje sú psychologická terapia (psychologička/psychológ), psychiatrické vyšetrenie a v niektorých prípadoch medikácia; v jednom príspevku bola spomenutá aj hospitalizácia v psychiatrickom zariadení.
- Praktické kroky spomínané v diskusii zahŕňajú prebrať učenie so súrodencami, nahrávať incidenty ako dôkaz, kontaktovať sociálnu službu („sociálka“) a vyskúšať alternatívy ako rodinné konštelácie alebo odbornú literatúru.
Najčastejšie otázky
Q: Ako presvedčiť dospelú matku, aby vyhľadala psychologickú alebo psychiatrickú pomoc?
A: V diskusii odporúčali postupovať citlivo: ponúknuť konkrétnu pomoc v domácnosti alebo pri deťoch, navrhnúť spoločnú návštevu psychológa a zdôrazniť dopad na deti; zároveň viaceré príspevky konštatovali, že donútiť dospelú osobu k liečbe je ťažké a „nariadiť liečenie je veľmi ťažké dokázať“.
Q: Kedy by rodina mala kontaktovať sociálne služby?
A: Účastníci navrhovali kontaktovať „sociálku“, ak máte reálny strach o psychické alebo fyzické zdravie detí; odporúčali pritom zhromaždiť dôkazy, nahrávky alebo svedkov správania pred kontaktom so sociálnymi službami.
Q: Pomôže medikácia alebo psychiatrická liečba pri takomto správaní matky?
A: V diskusii jedna žena uviedla, že susede po nasadení liekov „všetko bolo OK“, iný príspevok spomenul psychiatrickú liečbu matky; súčasne viacerí upozornili, že matka často odmieta ísť na liečbu, takže efekt je kontingentný na jej spolupráci.
Q: Čo môžu urobiť starší súrodenci, aby chránili mladšie deti?
A: Odporúčané kroky zahŕňajú prebrať učenie a písanie úloh so súrodencami („nechaj, ja to s ňou skúsim“), poskytovať emocionálnu podporu a byť stabilnou oporou, pričom viacerí varovali, že starší súrodenec by nemal trvalo nahrádzať rodiča.
Q: Pomôže nahrávanie výbuchov alebo priama dôrazná konfrontácia?
A: Nahrávanie a následné prehranie bolo v diskusii navrhnuté ako „liečba šokom“ a dôkaz pre sociálne služby; niektorí odporúčali jednorazovú dôraznú reakciu, ale viacerí varovali, že dlhodobé konfrontácie a vzájomné hádky majú opačný efekt.
Q: Aké alternatívne metódy odborní pomoci boli spomenuté?
A: V diskusii sa spomínali rodinné konštelácie, čítanie kníh od psychologičky, logopedické vyšetrenie pre dieťa s problémami písania a vyhľadanie psychologickej poradne.
Závery z diskusie
Zhoda
- Psychologická alebo psychiatrická odborná pomoc je v diskusii považovaná za hlavný odporúčaný krok pri opakovaných krikoch, urážkach a fyzických trestoch.
- Starší súrodenci majú v diskusii jasnú úlohu ako podpora mladších — pomôcť s učením a poskytovať emocionálne bezpečie.
- Mnoho príspevkov uvádza, že zmena správania matky je malá bez jej vlastnej vôle vyhľadať pomoc.
Sporné názory
- Niektorí účastníci obhajujú prísnu výchovu ako motiváciu a „zlatú strednú cestu“, zatiaľ čo iní striktne rozlišujú medzi prísnou výchovou a týraním obsahujúcim nadávky, facky a ponižovanie.
- Niektorí považujú kontaktovanie sociálnych služieb za správne riešenie pri ohrození detí; iní preferujú riešiť situáciu v rodine a najprv ponúknuť pomoc.
Otvorené otázky
- Ako právne a prakticky dokázať, že je potrebné nariadiť liečenie dospelej osoby, ktorá odmieta pomoc?
- Aké dlhodobé intervencie najlepšie minimalizujú škody na sebavedomí introvertného dieťaťa vystaveného krikom?
- Do akej miery je prijateľné, aby starší súrodenec dlhodobo plnil rodičovskú rolu bez vonkajšej podpory?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychologička, psychológ, psychiatra/psychiatrická liečba, lieky, sociálna služba (sociálka), rodinné konštelácie, nahrávanie incidentov, logopédia, inzulínová pumpa, vyšetrenie, medikácia
Miesta a osoby
žiadne
@floretine tiež by som išla k psychologičke a ešte ak by som bola svedkom toho, že na tvojich súrodencov pri písaní úloh kričí, tak by som jej povedala - nechaj, ja to s ňou skúsim. Ak by sa ti to podarilo viac krát, tak jej povedz, že to ide predsa aj bez kriku, že možno to ináč nevie, ale mohla by sa to pod vedením niekoho naučiť. Ale či by sa ti ju podarilo dotlačiť k odborníkovi....
Co otec? On sa tvári, ze všetko OK, žije s vami? Lebo si ho v tom všetkom úplne vynechala! A nespomínas ani toho druhého súrodenca, ten ako?
@floretine ja som mám trochu podobnú mamu, aj keď asi nie až taký extrém. Aj keď čo sa týka učenia, bolo to naozaj zlé. Inú známku ako jednotku nikdy netolerovala a ešte aj na gymnáziu som plakala, keď som dostala dvojku, lebo som sa bála, že zase bude cirkus.. Moj brat je matematický génius, ale slovenčina mu nešla až tak dobre- nikdy nezabudneme (teraz sa na tom dosť bavíme), ako mu hovorila, že nikdy z neho nič nebude a keď, tak len smetiar. (Dnes je z neho vrcholový manažér v jednej z najprestížnejších spoločností a ja som tiež spravila dobrú kariéru).. U nás to ale dosť kompenzoval otec a aj sme sa k nemu dosť utiekali, keď mama nervačila. Raz mi jeden psychológ povedal, že to bol v podstate to nás "zachránilo"- že to niekto vykompenzoval. Mama nás vlastne dotlačila k perfekcionizmu a otec to odľahčil. Ja by som ti poradila, ak nedostaneš mamu k psychológovi a otec nie je prítomný, skús túto rovnováhu vytvoriť ty- buď pre svojich súrodencov podporou a bútľavou vŕbou. Povedz im, že mama to určite myslí dobre, aj keď je prísna, ale keď sa potrebujú vyžalovať, alebo potrebujú pohladenie a podporu, nech vždy prídu za tebou.. Aj ty sama ich objím, pohlaď, nech majú kompenzáciu... Držím palce!
hm, no mama sa nezmení,,,,ked si už dospelá, skús sa s mamou ked bude mať náladu,,nejak nenápadne o tom porozprávať,,,,aby to pochopila,,,,,,,,,,,,,,,,,,ty sa netráp, ty budeš iná dobrá mama,,,,,
@karkana no to je problem lebo vzdy ked je kludna a chcem sa s nou porozpravat, tak znovu vybuchne a zacne mi rozpravat ze co jej kecam do jej vychovy...a ja nechcem aby sa z tych deti stali trosky po psychickej stranke, lebo tak isto ako ja niesom nikdy dost dobra, tak ani ony nebudu
ahoj aj moja mama bola velmi prisna nikdy nas nepohladkala stale iba vsetko prisne no skus si o tom precitat na nete taka pani psychologicka o tom napisala knihu pozri sa ako sa ona mala ked bola mala aby si to vedela pochopit ano nezmenis ju musela by bnieco urobit ak nechce ist psychologicke neda sa donutit mozes jej vsak vysvetlit nepriamo alebo aj priamo ze teraz ked niekto zavola zo susedov socialku zoberu deti uz to nie je ako volakedy normlane to splechni aby to pochopila a detom bud oporou a pomahaj im a davaj si pozor aby si si nenasla takeho manzela cao pekny vecer
@floretine nikdy nezabudnem ako som dostala 4 z matematiky, inak čistá jednotkárka a tak strašne som sa bála matky , bola som tretiačka, že som sa vyobliekala do sukne károvanej ,dala si nejaké staré silonky a bodkované tričko a išla som za mojim otcom , ktorý tiež nebol bohviečo ale aspoň nás za známky nebil. Ten mi tu štvorku podpísal pred prácou ale aj tak ma to neuchránilo , dostala som riadnu bitku . 😖.
Môj brat bol v učení z nás najslabší a bitý ako žito za to ,varechu na ňom zlomila. Taktiež si pamätám v prvej triede keď som dostala prvú dvojku tak som tak strašne revala, že mi to učiteĺka prepísala na 1/2 , lebo mi povedala že ak dostanem dvojku , darčeky mi Ježiško neprinesie.
U nás sa jednoducho za známky bilo , boli sme so sestrou kravy, sliepky , brat bol neschopný debil čo nikdy nič nedokáže ... dnes sme všetci traja úspešní ľudia , vzťahy s rodičmi máme ..no povedzme mizerné.
Kľučky si teda u nich nepodávame 😒 . Moje deti sú vychovávané prísne ale teda takéto metódy ja nepoužívam . Keď mal syn na vysvedčení trojku , tak mu môj brat povedal že buď rád že máš takú mamu aku máš , lebo pri našej by si už nežil.
moja suseda mi o tomto rozprávala. My sme ako susedia nič o tom nevedeli, len sme počulu krik susedy a plač detí. Takže ona keď ju niečo vytočilo - najčastejšie prospech detí, tak na nich nakričala a potom jej to bolo tak ľúto, že plakala spolu s deťmi. Ono to bolo toho viac - manžel si rád vypil... a suseda bola z toho nešťastná a odniesli si to deti. Raz ju to dožralo a vyhĺadala odbornú pomoc. Dali jej lieky a všetko bolo OK.
Možno má toho tvoja mama veľa, niečo ju trápi, možno niečo nevychádza ako si predstavuje..... Ak kričí na dieťa, povedz, že ty to so sestrou preberieš - napíšeš úlohu, napíšeš diktát.... a uvidíš. Ja keď mám toho moc veľa tiež poprosím syna - 20r. aby napísal s jednou dcérou diktát - však stačí zopár viet A s ďalšou sa učím....
@maminuska keby nás za známky bili, tak poniektorí by už ani nežili. samozrejme za zlú známku nás nikto nepochválil, ale žiadna bitka sa nekonala. Raz brat dostal asi 4 triede 5 a mama mu povedala. A zajtra dones 2 patorky. na druhý deň boli v žiackej 2 gule. Rodičov skoro trafilo, nezmohli sa na slovo a brat len povedal, však si mi povedala, aby som doniesol..... Bratia majú vysokoškolské vzdelanie techn. smeru.
niekedy sa proste zadarí....
Podľa mňa je rozdiel, keď je niekto prísny a je rozdiel, keď jedna žena nadáva svojim deťom a hentak ich uráža. Takto nedosiahne to, aby mali dobrú kariéru, práve naopak, budú tie decká zakríknuté a budú sa báť. Na mňa tiež rodičia tlačili, aby som sa dobre učila (a nikdy mi dobré známky nezaručili dobrú prácu), ale nikdy ma takto neurážali a to tiež sem-tam strácali so mnou nervy. Ja nechcem tvoju maminu uraziť, ale toto mi ako normálne správanie matky, ktorá chce pre svoje deti to najlepšie, nepripadá...
@bonaqa2013 ale ja som sa jej snad milionkrat pytala, aky ma problem, co ju trapi, preco je nervozna...vzdy mi len odsekne, ako sa ona ma najhorsie na svete, nikto nemusi zvladat toho viac nez ona a bez nej padne svet
plne usta reci ako je ona zvedava ze ked umrie alebo skonci z nas v nemocnici (pritom my niesme vobec hrozne decka) tak ze co budeme bez nej robit, tvari sa strasne dolezito
nukala som jej svoju pomoc ale ona to vzdy odmietne s tym ze ona to predsa spravi lepsie a stale dokola...
Mne tieto stresy doma taktiez nepomahaju, pisem zaverecnu pracu, ucim sa na statnice a stale len pocuvam nejake kriky
ponúkni sa,že so sestrou sa budeš učiť len ty,dievčatku treba pomôcť,inak s ňou o chvíľu bude mama lietať po psychologoch
@floretine ma otrasnú povahu a s tym nic nespravis. Ani sa nečudujem, ze tvoj otec s ňou nežije. U nas to bolo rovnaké, len bitka, psychické tyranie a nechutne nadávky za uplne banality (nastastie som sa učila výborne). A nemala byt z čoho nervózna - babky okolo nej skákali a so vsetkym pomáhali, muz ako med a ajtak nikto nikdy nic nespravil správne. Najviac ju vzdy trápilo, co si myslia ini.
Inak nepochopím jednu vec - preco taketo zeny maju deti? Co ich k tomu vedie???
@bettynka222 nehovorim, ona mava aj svetle chvile, ale nikdy to neni nejak vrucne...urcite nas ma vsetkych rada, len jej proste zrazu prepne a je schopna dieta zdeprimovat a zhodit pod zem
@floretine velmi dobre to poznám 😉 s takým človekom si nepomozes... Hlavne ze ona mala úžasnú mamu. Co uz... Chapem ze ta trápi. Ja som mala hrozne depky ked som s ňou žila kvoli otcovi. Teraz sa to snažím ignorovať. Mam vlastnu rodinu, nemozem stale myslieť na to, ako sa k nemu sprava. Ajked ty mas malých súrodencov, to ti musi byt este viac ľúto ☹
Je tak jednoduché niekoho odsúdiť.Každý kto je "zlý" je nešťastný. Ja mám mamu ktorá je a nie je. Lebo sa vôbec nechce s nami stretávať, kašle na nás aj svoje vnúčatá, povedala mi strašné veci. Ja som jej odpustila, aj keď som smutná, viem že bola veľmi nešťastná s mojím otcom, čo chápem. Každý kto nemá dosť lásky nemá ju ako dávať. Skús mamu pochopiť a sestričke povedz že tam niekde vo vnútri vás mama ľúbi, ale je veľmi nahnevaná na svoj život a bude takto zúriť ešte dlho. Hladala by som problém v ich manželstve, alebo v niečom ešte staršom..
@florentine velmi dobre viem o com pises, mam mamu, ktora je tiez velmi vybusna, velmi vela pracuje, je vytazena a stresove situacie vie zvladat dost histericky. Ako deti sme neznasali, ked kricala, to o nas vedela cela ulica. Uplne zivo si viem predstavit co mas na mysli. Mne sice nenadavala pre skolu nikdy, ale ked bola vo vyrtke, tak to bolo pre ine veci napr. ked balila darcekovy kos tak ma zavolala jej pomoct balit to do folie, ked som to hned nepochopila na prvykrat, nervna bola, hovorila som aka som nemozna a podobne veci. A poviem ti, ze na mojom sebavedomi to zanechalo znacne nasledky, vobec si neverim, ze nieco dokazem, ked nieco robim, vzdy s velkymi pochybnostami. Ako pomoct netusim, teraz som dospela, moje sestry tiez a doteraz vie mat svoje maniere, uz sme sa jej pokusali aj pokojne aj pri hadkach povedat rozne veci, hlavne nech sa nauci pocuvat aj inych, ze nie vzdy ma pravdu, ale marne. Ako zmenit ju nezmenime, naucili sme sa s tym zit. Mrzi ma, ze to vidis na malej sestre, lebo ak je introvert, tak taketo spravanie na jej sebavedomi zanecha nasledky. Ja mam male dieta a vzdy si hovorim, Boze chran, aby som sa takto chovala. Pokial mama nebude chciet zmenit svoj pristup a uvedomit sa, tak nepomoze nic, toto je problem, ze si nic nechce priznat. Ja mam moju mamu tiez velmi rada, je neskutocny krizovy manazer a pomoze v takych tazkych chvilach ako nikto iny v mojom okoli, proste zariadi, pomoze. Jedine co ma napada je, ze budes sestru uistovat, ze je sikovna, ze je jedinecna a budes nejakych sposob nanu vplyvat opacnym smerom, ze mama to tak nemysli, aj ked to povie. Je to tak zlozita situacia, naozaj pokial sa mama neuvedomi, nezmenite na tom nic. Drzte sa
@floretine a čo pre to robíš ty...akú pomoc jej ponúkaš? ... malé deti a dospelá dcéra v byte ... ktorá ju posiela k psychológovi? ... myslím, že tvoja mama len chce, aby ste v živote niečo dosiahli a robí to spôsobom, ktorý pozná ... ak ju budeš kritizovať, nič nedosiahneš, skôr sa ešte viac odcudzíte a ona ti bude naďalej vyčítať, že len mudruješ ... (ako tiež si to myslím...sorry...) ... prevezmi učenie so sestrou do svojej réžie, ale nie s tým, že..." pozri mama som lepšia ako ty...!", ale s tým, že ..."mama, len ti chcem pomôcť, nech máš viac času na ...niečo iné..."
PS: ten model správania tvojej mamy je podobný v domácnostiach, kde sú ženy skoro na všetko samé a ich muž im s ničím nepomôže ... lebo ..."on je živiteľ rodiny a on pracuje od nevidím do nevidím, a tak nemá čas ani chuť pomáhať alebo robiť ešte niečo iné, musí si aj oddýchnuť , prípadne má svoju "chlapskú robotu" ...
@ivett1 prepac, ale pokial si nezazila na vlastnej kozi, tak nehovor, ze mudruje. Mam velmi podobnu mamu, domacnost cela bola vzdy na nas, na troch sestrach, histericke kriky byvali pre malickosti, doslova ak sme neskocili na prve zavolanie, tak na druhe vrieskala. Teraz sa smejeme, ze sme mali vojensku vychovu. Moj otec v domacnosti nepomahal, ale my sme museli mame pomahat od malicka, neznasali sme, ked deti v sobotu rano v slnecny den sa isli hrat von a my sme museli vstavat rano o 7 a ist upratovat. Myslim, ze toto nie je o tom, ze je na vsetko sama, ale problem moze byt aj inde
@janka_by ako sa môžeš porovnávať?... veď hneď v druhej vete píšeš, že domácnosť bola na vás troch sestrách a ďalej, že jej otec nepomáhal ...tvoja mama bola domáca? ... doma nič nerobila, lebo vy ste varili, upratovali, nakupovali a chodili do práce🙂 ...
PS: vždy píšem na základe vlastných skúseností ...
@janka_by pripajam sa k tebe a je mi smutno z toho, kolke z nas si prezili taketo, alebo viac-menej podobne detstvo...kto nezazil, nepochopi, lebo si to ani nevie predstavit, iba mudrovat...
@floretine uplne ta chapem, nebudem sa rozpisovat, ake sme to mali my, ako deti, napokon, dodnes nepochopila, ze nas odhadzovala a trestala za svoje neuspechy, sklamania a frustraciu...ale my sme boli tie zle deti..aj ked ti mozem povedat, ze nie, neboli sme..cele som to pochopila, az v dospelosti,vtedy sme to brali iba ako nevysvetlitelnu krivdu... aj dnes, a to som uz stara korcula, si mama mysli, ze svojim"hovnam", ako nas nazyvala, moze rozkazovat, bez mileho slova...a inak, vôbec sa nezmenila, myslim, ze sa nezmeni ani tvoja.....vela trpezivosti zelam
ahoj,ja mam.velmi podobnu mamu. tiez.je hystericka.hlavne za poriado so sestrou sme si zvykli..ze krici.sesra niekedy vrieska.po.nej viac ako mama po nej. a aj ja som dost nervacka.no po svojom synovi nekricim.aspon sa snazim.samozrejme niekedy mi ujde ked uz je velmi neposedny.ale to s mamou,netreba si vsimat to ked krici.to sa zmenit neda.je to taka povaha.ja niekedy,ked ma mama dobru.naladu by som ju len bozkavala cely den a ked sa zobudi lavou nohou by som ju zozrala aj s topankami.ale mama ma aj problem..ze po nociach nespi,skoro vobec.pripisujem to tomu.je nestastna s manzelom,sestra ma silnu cukrovku a ma onzulinovu pumpu a pozerat sa na tie dopichane nohy,nie je dvakrat prijemne.ja som jej v puberte tiez narobila peoblemy.tak sa ju snazim teraz chapat.vies bikdy nevies ake ma tvoja mamina problemy v sebe. a ona sa s tym moze vyrovnavat takto.ani moja mama nechce ist psychologovi.aj by isla ale kasle na to,ako celkovo na svoj zdravotny stav.skus sa s nou porozpravat v klude.normalne zacni prijemne akobju mas rada a boli ta,ked krici a je stale nervozna.
@ivett1 ako sa mozem porovnavat? tak, ze presne vidim v spravani jej mamy moju mamu, takze ak si nic podobne nezazila, teda take spravanie mamy, tak radit je potom sice mile, ale nevies o com rozpravas. Nie moja mam chodila do prace a vsetko doma bolo vzdy na nas. Asi tak od mojim 15 rokov mozno skor, sme chodili na velke nakupy vyhradne s otocom. Mam obcas dokupila malickosti. Pokial sme byvali doma, nevedela co je to vysavat, umyvat okna, umyvat dlazky, proste tak nejak to preslo na nas. Co sa tyka vareia, varila obcas, moja najmladsia sestra uz asi od 13 vedela perfekne varit a piest. V nedelu varieval aj otec. Takze to, ze mama mavala histericke vybuchy a kriky, nebolo o tom, ze je na vsetko sma, ale v jej povahe a psychike
sksu rodinne konstelacie, pomozu ti pochopit, akceptovat. mamu nezmenis, mozes zmenit len svoj postoj k veci. Ona by sa musela chciet zmenit sama...
@ivett1 a co sa tyka otca, tiez bol taky, ze nikdy nic v domcacnosti nerobil, chodil z prace neskoro, takze veci boli na nas. Tu ide skor o to spravanie mamy, ze krici bezdôvodne, u nas to bolo teda velakrat bezdôvodne, napr. sedela v kuchyni, dva metre od seba mala skrinku s vecami co potrebovala k praci a ona bola schopna na nas doslova kricat, Jankkaaa podaj mi to, ked som nahodou nepocula, lebo som bola na poschodi, kedze sme byvali v dome, tak na druhykrat to bol uz histericky krik. Take usi vycibrene si nevies predstavit, ake sme mali. Co sa tyka problemu tu riesenemu, ano mas pravdu, pokial sa jej nepomaha v domacnosti, treba tej mamine pomoct, skusit sa ucit s malou sestrou, ale ak to mama odmietne, tak uz neviem, niet o com. Taketo spravanie moze pramenit zo zleho vztahu s manzelom, nespokojnostou ineho druhu. Ako moja mama je vybusna a ukricana dodnes, je temperamentna, ale rozumieme si lepsie, ako ked sme boli male. Mam ju velmi rada, aj ked obcas to nebolo jednoduche, robi pre nas maximum.
Šla k psychologicke, lebo ta to ťaží a ťažiť bude