Matka dvoch tvári
Ahojte, toto je taky podivny problem. Som najstarsie dieta svojej mamy, vysokoskolacka. Vzdy som mala tvrdu vychovu, lebo mama je velmi neuroticky a vybusny clovek, ktory velmi rad krici ak nieco nie je podla jeho predstav a lietaju aj facky. Ale zas nemozem povedat, ze by sa nestarala. Takpovediac mi nikdy nic nechybalo, okrem materinskej lasky.
Mam dvoch omnoho mladsich surodencov, mama je uz po styridsiatke a teraz vidim na nich to, co robila mne, ked som bola mala. Mne to vtedy neprislo nejak divne, lebo to bolo prirodzene. Ale teraz, ked vidim ako sestra pise ulohu do skoly a utekaju jej pismenka a mama po nej vrieska, ze ci je dement alebo mentalne retardovana, je mi do placu. Popritom trieska so vsetkym co sa jej dostane popod ruky a vyhraza sa malej, ze jej zakaze vytvarnu, hudobnu, ked nebude normalne pisat. Ako aj mne nadavala ze som sprosta krava, ked som v skole dostala zlu znamku. Chuderka sestra je este aj velmi introvertna povaha a dlho jej trva kym sa niecomu prisposobi a v niekoho ziska doveru. Ked chodila do skolky, musela chodit logopedicke, v noci sa pocikavala, a ja si myslim, ze to je vsetko z tych stresov. Ked mame poviem, ze toto neni normalna vychova, tak mi povie, ze je zvedava ako niekedy budem vychovavat ja a ze vieme len mudrovat. Neprejde den bez toho aby po niekom nevrieskala. Ja uz neviem co si o nas musia mysliet susedia. Niekedy len cakam, ci na nas neposlu socialku.
Mama je vsak ako keby zena dvoch tvari. Na ostatnych posobi, ze by pre deti urobila aj to posledne, stelesnena milota a vsetci si myslia, ze aka super matka. Neviem, ci tak vystupuje zamerne, ale z tej jej pretvarky mi byvalo v puberte naozaj na grc, ked som stretla niekoho a skladal ody na moju mamu. Aby nevznikal mylny dojem, ja mam mamu naozaj rada, a asi je to jej povaha, citala som nieco aj o hysterionskych poruchach a chcela ju vziat psychologovi, no ona tam vzdy posiela mna, ked to spomeniem. Ze ona tu neni TA SIBNUTA. Poradte mi, co by ste robili?
Stručné zhrnutie
- Chronický krik, urážky a občasné facky zo strany matky sú v diskusii popisované ako správanie, ktoré môže znižovať sebavedomie detí, viesť k psychosomatickým problémom a vyžadovať odborné riešenie.
- Odporúčané intervenčné zdroje sú psychologická terapia (psychologička/psychológ), psychiatrické vyšetrenie a v niektorých prípadoch medikácia; v jednom príspevku bola spomenutá aj hospitalizácia v psychiatrickom zariadení.
- Praktické kroky spomínané v diskusii zahŕňajú prebrať učenie so súrodencami, nahrávať incidenty ako dôkaz, kontaktovať sociálnu službu („sociálka“) a vyskúšať alternatívy ako rodinné konštelácie alebo odbornú literatúru.
Najčastejšie otázky
Q: Ako presvedčiť dospelú matku, aby vyhľadala psychologickú alebo psychiatrickú pomoc?
A: V diskusii odporúčali postupovať citlivo: ponúknuť konkrétnu pomoc v domácnosti alebo pri deťoch, navrhnúť spoločnú návštevu psychológa a zdôrazniť dopad na deti; zároveň viaceré príspevky konštatovali, že donútiť dospelú osobu k liečbe je ťažké a „nariadiť liečenie je veľmi ťažké dokázať“.
Q: Kedy by rodina mala kontaktovať sociálne služby?
A: Účastníci navrhovali kontaktovať „sociálku“, ak máte reálny strach o psychické alebo fyzické zdravie detí; odporúčali pritom zhromaždiť dôkazy, nahrávky alebo svedkov správania pred kontaktom so sociálnymi službami.
Q: Pomôže medikácia alebo psychiatrická liečba pri takomto správaní matky?
A: V diskusii jedna žena uviedla, že susede po nasadení liekov „všetko bolo OK“, iný príspevok spomenul psychiatrickú liečbu matky; súčasne viacerí upozornili, že matka často odmieta ísť na liečbu, takže efekt je kontingentný na jej spolupráci.
Q: Čo môžu urobiť starší súrodenci, aby chránili mladšie deti?
A: Odporúčané kroky zahŕňajú prebrať učenie a písanie úloh so súrodencami („nechaj, ja to s ňou skúsim“), poskytovať emocionálnu podporu a byť stabilnou oporou, pričom viacerí varovali, že starší súrodenec by nemal trvalo nahrádzať rodiča.
Q: Pomôže nahrávanie výbuchov alebo priama dôrazná konfrontácia?
A: Nahrávanie a následné prehranie bolo v diskusii navrhnuté ako „liečba šokom“ a dôkaz pre sociálne služby; niektorí odporúčali jednorazovú dôraznú reakciu, ale viacerí varovali, že dlhodobé konfrontácie a vzájomné hádky majú opačný efekt.
Q: Aké alternatívne metódy odborní pomoci boli spomenuté?
A: V diskusii sa spomínali rodinné konštelácie, čítanie kníh od psychologičky, logopedické vyšetrenie pre dieťa s problémami písania a vyhľadanie psychologickej poradne.
Závery z diskusie
Zhoda
- Psychologická alebo psychiatrická odborná pomoc je v diskusii považovaná za hlavný odporúčaný krok pri opakovaných krikoch, urážkach a fyzických trestoch.
- Starší súrodenci majú v diskusii jasnú úlohu ako podpora mladších — pomôcť s učením a poskytovať emocionálne bezpečie.
- Mnoho príspevkov uvádza, že zmena správania matky je malá bez jej vlastnej vôle vyhľadať pomoc.
Sporné názory
- Niektorí účastníci obhajujú prísnu výchovu ako motiváciu a „zlatú strednú cestu“, zatiaľ čo iní striktne rozlišujú medzi prísnou výchovou a týraním obsahujúcim nadávky, facky a ponižovanie.
- Niektorí považujú kontaktovanie sociálnych služieb za správne riešenie pri ohrození detí; iní preferujú riešiť situáciu v rodine a najprv ponúknuť pomoc.
Otvorené otázky
- Ako právne a prakticky dokázať, že je potrebné nariadiť liečenie dospelej osoby, ktorá odmieta pomoc?
- Aké dlhodobé intervencie najlepšie minimalizujú škody na sebavedomí introvertného dieťaťa vystaveného krikom?
- Do akej miery je prijateľné, aby starší súrodenec dlhodobo plnil rodičovskú rolu bez vonkajšej podpory?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
psychologička, psychológ, psychiatra/psychiatrická liečba, lieky, sociálna služba (sociálka), rodinné konštelácie, nahrávanie incidentov, logopédia, inzulínová pumpa, vyšetrenie, medikácia
Miesta a osoby
žiadne
@ivett1 ja tiez vidim vysledok jej tvrdej vychovy, nechcela nas pustat kade tade, doma som musela byt za svetla a to bola doba este celkom fajn, nie ako teraz, nevies kedy ta kto vecer vonku bode, okradne atd. Takze v zasade jej vychova bola tvrda, ale dobra. Nic vsak nemeni na tom, ze i des je velmi ukricana, hned vybuchne, ale to uz je ina kapitola v jej pripade 🙂
@natalym pochybujem, že sa jej niekedy "vyrovnám" 🙂 to len na odľahčenie ... som iná, žijem v iných podmienkach a tú výchovu, ktorú mám v sebe, tú si prispôsobím a keď už niečo skopírujem, tak len to, čo si ja myslím, že je správne a dobré pre naše deti ... hm, otázne je, či sem o pár rokov nebude vypisovať moja dcéra, čo všetko som ju "nútila" robiť v presvedčení, že je to pre jej najlepšie dobro ... (napr. ako si musela robiť úlohy hneď ako príde z družiny domov o 15.30 😀...to som ale hnusná matka)
prosim vas , prestante tu ospravedlnovat slabost cloveka, ktori psychicky nici svoje deti. to je ta dnesna mentalita, vidiet kazdu polahcujucu okolnost vinnika a na obet zabudat. ja som mala velmi podobnu "vychovu" a je to nieco strasne a traumatizujuce. jeden z mojich dospelych surodencov doteraz nevie kvoli psychickym problemom normalne existovat. mama bola ako jeckyl a hyde. raz mila ako med, maloked, a potom strasna harpia a hysterka. mam ju rada a viem, ze mala rovnaku mamu, zazila tazke veci, vela suvislosti uz chapem. ale prosim vas, hovorme veci ako su. nech kludne aj moja mamina tu pise o mojich zlych vlastnostiach, ak ju to poznacilo. nech sa ludia mozu poucit. to co som zazila nebola tvrda vychova. to bola nevychova. krik, nadavky za nic, hadky medzi rodicmi a vysvetlennie nikdy ziadne, ziadne prepac. a otec nas tak trochu ignoroval, sem tam tvrde facky, tiez niekedy len kvoli tomu ze on bol frustrovany. ja a surodenci sme sa citili strateni, neschopni porozumiet ludom okolo nas. boli sme izolovani v tom nasom chorom svete. az neskor som zacala chapat. mam o dost mladsieho surodenca a tomu som vzdy vysvetlovala, ze mama ho ma rada, ale aj dospeli sa mylia, mama nemusi mat vzdy pravdu, aj ked casto ju ma a treba ju pocuvat a respektovat uz len za to ze je mama.. dost som ho vychovala a prinasala normalitu do nasho nenormalneho mikrosveta. a teraz ako tinedzer sa mi za to podakoval.
a ze florentine povedala mame, ze ma ist za psychologom, ako prosim pekne to nie je ziadna urazka, ale pravda. moja mama tiez v minulosti bola dokonca v psychiatrickej liecbe. clovek moze mat rozne stresy a kazdy mame ine slabosti, ale ked to sposobuje velke psychicke skody na detoch je cas priznat si ze nie, nie som najlepsia a dokonala, co o sebe tito ludia casto tvrdia, a vyhladat pomoc. viete niekto tu obhajoval tu hystericku mamu, ze ma vela stresu a zodpovednosti. aj moja mama mala, muselo to byt velmi narocne a naozaj to s nou bolo horsie. ALE teraz stres nema a stale po surodencoch krici, nadava, totalne nas vie znechutit a podobne. takze je to o povahe. a najhorsie je ze tito ludia si chybu nevedia priznat a nevidia priestor pre osobnostny rast lebo v ich ociach asi dosiahli svoje maximum. vidia chYby na druhych. ja mam tiez vela chyb a aj zavazne chyby na sebe som riesila/riesim. nad mojou mamou nevynasam sudy, ale posudzujem konanie ako take, ako dospela uz viem jasne rozoznat nespravne spravanie od spravneho, co zial dieta nevie a preto je to tak zavazne. dieta hadze vinu na seba, lebo rodic je "boh" a mysli ze je najhorsie a najneschopnejsie na svete. potrebuje materinsku lasku ale dostava odmietnutie, krik, nadavky, facky. a prosim nechytajte ma za slovicka, na to ani nebudem reagovat, toto je vazna tema, cloveka to moze poznacit so konca zivota.
@le4 určite to deti poznačí a bolo by fajn, keby sa dotyčná matka uvedomila a dobrovoľne si dohodla sedenia u psychológa aby si dokázala korigovať agresivitu a neurotické správanie. Horšie je, že tieto typy matiek si nikdy nepriznajú svoju chybu, všetko vedia najlepšie a vôbec si nedokážu uvedomiť dopad svojho správania na svoje deti. Fakt smutné...
ja si tiez myslim, ze starsi surodenci by nemali mladsim nahradzat matku (ved oni si tie deti nenarobili). ale ak to inak nejde, je to lepsie ako nic. ak ta mama posiela k psychologovi, tak chod a jej to povedz. ja by som jej dkonca povedala, ze ten psycholog tvrdi, ze to vsetko mam z nej (to by som uz bola mozno trochu zlomyselna). uz len kvoli tomu, aby ti aspon poradil, ako s matkou komunikovat , aby to aspon trochu padlo na urodnu podu.
@le4 som rada, ze si dala taky otvoreny prispevok, o to cennejsi a pravdivejsi ze si to sama zazila v detstve...
Zbezne som precitala celu diskusii, ale zaraza ma u mnohych diskutujucich to ospravedlnovanie a glorifikovanie matky. Preco si proste nepriznat, ze ano, existuju zeny co su zle matky a ich vychova je scestna a skodliva, dokonca aj pre ne same ako cloveka ☹ ☹ ☹
A preco sa to ospravedlnuje tym, ze je nervozna a pretazena a mysli to dobre a vlastne ma deti rada... 🙄 🙄 . Ved keby struhol dospelej zene jej muz facky a ovrieskoval ju vulgarne za hocijake banality, hned by sa kazdy ozval, ako ma odist, netrpiet to, ze on je hulvat...vtedy sa nik neozve ze chudak urcite je pretazeny a mysli to dobre a ma ju vlastne rad 😝 😝 😝
A navyse ked je ta zena az tak pretazena, urobi to svojmu sefovi? kolegom, streli facku susede, ktora nahodou prepocuje jej pozdrav a neodzdravi sa? Asi nie....takze tam sa vie ovladnut, pri detoch vsak nemusi, tam si to totiz moze dovolit ☹ ☹
Dalej co som zaregistrovala...ze mnohi obhajuju taku vychovu...dalsim mantinelom...rodicmi ktori bezbreho vsetko toleruju a rozmaznavaju a ze teda radsej taka prisna vychova 😖 😖 😖 Ale tu vobec nejde o prisnu vychovu... 🤐 Prisna vychova je to, ked rodicia daju detom hranice, vyzaduju od nich povinnosti, presny cas prichodu, obmedzuju urcite pozitky typu telka, pocitac, sladkosti.... tato vychova moze byt pre deti zdrava, a prisna vychova nevylucuje lasku k dietatu 😉 😉 😅 😅 😅 Nakoniec preco sa zaoberat hned krajnymi mantinelmi...ved existuje sto sposobov ci variantov vychovy, ktore detom neprinasaju ujmu na fyzickom a dusevnom zdravi a aj rodicia su spokojni.
Fackovat bez priciny, trieskat decko, ponizovat vulgarne nadavat...to nie je prisna vychova, ale jednoducho tyranie dietata a to ma nasledky, tieto deti to bud presunu do vnutra , su zakomplexovane utiahnute, psychosomaticke problemy alebo navonok sa prejavuju agresivne a davaju spat co dostali. Dostat sa z toho je velmi tazke a kazdy kto prezil take detstvo vie, co to stoji sebavychovy, usilia a pevnych rozhodnuti...vychovavat svoje deti inak, tak ako to doma nevideli. 🙂
@jolinka možno je to tým, že pred rokmi spoločnosť tlačila ženu do toho, aby za každú cenu bola matkou (po 25-ke bola nevydatá žena stará dievka). Či mala materské vlohy, či nie, jednoducho bolo treba mať deti a hotovo. Potom niektoré výchovu takto nezvládali, ako vidíme na príbehoch, ktoré sú tu napísané. Dnes je to našťastie už trocha iné, ale zasa prišli ďalšie extrémy 😖
Každopádne v súčasnom svete, keď každý vie, že psychické zdravie je rovnako dôležité ako telesné zdravie, by mala byť každá matka natoľko uvedomelá a vyhodnotiť, či zvláda alebo nezvláda svoje materstvo. Ak nezvláda, mala by využiť dostupné prostriedky na riešenie svojich psychických problémov a zvládanie výchovy svojich detí. A treba si uvedomiť jedno, nie každá žena je stvorená na materstvo a nechať ženy, nech sa rozhodnú, či mať deti alebo nemať.
@jolinka jasné, aj dnes sú také prípady. Možno manžel je rodinne založený a žena sa prispôsobí, alebo si jednoducho žena chce splniť materskú úlohu preto, že sa obáva, že by jej tikali biologické hodiny pred štyridsiatkou a potom by mať dieťa bolo zložitejšie... asi je viac dôvodov, prečo nematerské typy žien majú deti, je to individuálne. Každopádne materská (otcovská) sebareflexia by nemala chýbať v každej rodine. Veď žena, ktorá má nervy z detí, hučí po nich, nevidí, že im ubližuje? Toto neviem pochopiť, vidím, že ubližujem dieťaťu, nezvládam výchovu a svoju materskú úlohu a neriešim to a naďalej sa vŕšim na deťoch... hrozné...
nieco na odlahcenie... 😀 ..teraz neviem,ktora matka je lepsia...ci ta tvoja,moja, ci tato....
@natalym práveže nie, skôr som si niekedy želám, aby som bola prísnejšia a dôraznejšia... dám sa "ukecať" 🙂 ...