Moje tajomstvo o nevere ma strašne ničí
Viacere ma tu poznate, preto som si zmenila nick a potrebujem sa niekomu zdoverit.
Zijem niekolko rokov manzelstve, mam milujuceho muza a mame spolu skoro 3 rocne uzasne dieta....a ja som toto cele stastie ohrozila. Ba dokonca sa bojim ze znicila....Podviedla som svojho manzela, pol roka dozadu. Bolo to s kolegom, neviem ako k tomu prislo...nejaky cas predtym som sa v manzelstve citila nie dobre, s muzom sme viac menej nekomunikovali, on mal vela prace, ja som sa citila ukrivdena (tiez som chodila do prace, plus starostlivost o dieta a domacnost...mala som pocit ze vsetko na mna dolieha). Tym neospravedlnujem co sa stalo, vysvetlujem situaciu. S kolegom sme si zacali najskor pisat, vznikali dvojzmysly, tahalo sa to cele tyzdne mesiace, ja som bol v tom zev pisani nie je nic smrtelne....az pokym sa to neprehuplo do niecoho odsudeniahodne a s cim sa doteraz neviem zmierit.
Preslo pol roka, moj muz o nicom nevie. Najskor som mu to hovorit nechcela, snazim sa to mu najlepsou manzelkou. Moj manzel si ma vazi, podporuje ma a mame velmi pekny otvoreny vztah (otvoreny myslim uprimny), a ked som ja zmenila tento pohlad, nase manzelstvo po citovej, intimnej aj ineych strankach nanovo rozkvitlo. Robim co mozem, plnim mu sny, odisli sme kvoli nemu velmi daleko odkial sme zili, lebo doma nebol stastny, doteraz som a nevedela k tomu odhodlat. Robim pre neho vsetko....Viackrat predtym mi vravel ze nas intimny zivot sa mu nepaci, co sa intenzity aj kvality tyka, som par veci zmenila, pristupila na to co chcel davno skusit a paci sa to aj mne, nas zivot je v tom to odvtedy uplne harmonicky, lepsi ako ked sme sa spoznali....
Mna ale toto 'tajomstvo' neskutocne zoziera. doslova to zo mna vycicalo zivot, energiu a neviem co. Niekolkokrat som pomyslala na samovrazdu, nejak racionalne o dotho vzdy upustim, moje dieta ma stale potrebuje.
Moj problem je ze ja by som mu to strasne rada priznala. Lenze je to ta cesta lahsia pre mna, vravim si ze tie vycitky co mam a su naozaj obrovske su moj trest za to co sa stalo. tieto myslienky 'proti' tomu ze priznat sa su tie ktore ma nicia tiez:
1. bojim sa ze by nas manzel opustil....nie, nie som sebecka, nebojim sa o seba, viem ze to je to cosi zasluzim. ikdy by som si ale neodpustila keby som tak nasmu dietatku pokazila detsvo, keby sa vidavalo oddelene s mamou a ocom. samozrejme by som tym trpela aj ja, v tomto myslim ako kazda matka ale v prvom rade na nase dietatko. Moj muz je vynikajuci otec. nech bolo nase manzelstvo v akomkolvek stave, o deti sa vie postarat vzdy prikladne aj sa pohra, aj sa postara, vychovava, snazi sa venovat...
2. som zivitelkou rodiny, moj manzel aktualne nema pracu, hlada si ju, stresuje ho to, je pod velkym tlakom, pred kazdym pohovorom som mu oporou, trenujeme pohovor doma v kuchyni, pripravujem ho, cvicime cudzie jazyky a on mi viackrat povedal ze mu to velmi pomaha, ze bezo mna by uz bol na dne ze si nevie najst pracu. ja ho povzbudzujem, problem je ze prace je malo, svojmu muzovi verim co a tyka pracovnych schopnosti. samozrejme co sa penazi tyka, nechcem aby to bolo ze nema peniaze, nema pracu a ja mu este takuto jobovku dam?
3. manzel v minulosti trpel depresiami, naozaj nechcem aby tomu znova prepadol, znicilo by mu to zivot, doslova....
4. viackrat sme sa otvorene bavili o rozvodoch a tak, ked sa daco vyskytlo v okoli. Muz mi viackrat povedal ze si mysli ze si vybral super zenu a keby sa raz vo mne sklamal, ze by uz v zivote neveril nikomu a nicomu. Ze by ho to znicilo, ze by stratil zmysle zit,...A ja viem ze to tak je, moj manzel je strasne zasadovy...
Ja strasne neviem co spravit. Nedokazem jest, nedokazem normalne zit, tesit sa s rodiny tak ako doteraz. Cele vianoce som uplne znicena, lebo sa bojim ze su posledne spolocne....Zijeme v meste velmi velmi daleko od najblizsich znamych, rodiny (cez 500 km)...Sme len my traja, to je nas svet...
prosim neodsudzujte ma, to ako sa sudim sama je to najhorsie ako si clovek vie predstavit, ja uz neviem co mam robit, som na pokraji zrutenia, bojim sa ze sa naozaj psychicky zrutim(nie som od toho daleko,nedokazem jest, schudla som velmi vela kg, manzel sa o mna obava ze som vazne chora....napr teraz som od stedrovecernej vecere nic este nezjedla...)...a keby som sa ja zrutila, okrem ineho musim tak ci tak s pravdou von a este aj ostaneme bez eura...
vobec neviem co mam robit...mam ulavit svojmu svedomiu a priznat sa? za cenu toho ze znicim asi zivot nasmu 3 rocnemu dietatku a jednemu uzasnemu muzovi? alebo si mam toto tajomstvo vziat az do hrobu? na druhu stranu moj manzel si zasluzi vediet aka som, rozhodnut sa ci i vie odpustit alebo nie....ale obavam sa ze by to skoncilo katastrofou viacerych zivotov ☹ fakt som v koncoch
niektore prispevky aj IP co som dostala si citam stale dooola...davate mi silu zit....
popravde som cakala ovela viac negativnych postojov a sprav a nadavok a neviem coho...
zase raz len mozem napisat ze toto forum ma vyznam....vzdy ked mi je najhorsie si to tu citam...ano, niekedy je mi lepsie, niekedy horsie...
a prave vdaka vela vasim prispevkom verim ze moju depresiu a stavy prekonam a budem moct byt nadalej dobrou matkou a milujucou manzelkou....
bola tu otazka ako som na tom s clovekom s ktorym sa to stao. Sme v kontakte, co sa stalo sme si vydiskutovali a uzavreli.Nas kontakt je cisto na neutralnej urovni a uz navzdy tak ostane. To uvedomenie o co vsetko mozeme prist je obojstranne a tie vycitky nas zozieraju oboch.
To je rovnako dovod preco sa nemozem zverit kamoske, vsetky moje kamaratky su aj kamaratkami mojho muza a osobne poznaju cloveka s ktorym sa to stalo...Pre mna je velmi dolezite aby som neohrozila aj jeho rodinu. Ten muz miluje svoju zenu a svoju rodinu a vycitky ho zozieraju rovnako ako mna. Ale prave teraz stoji dnom i nocou pri svojej zene a spolocne zvladaju velmi tazku zivotnu situaciu (vazny zdravotny stav dietatka...).
jeden prispevok ma ranil uplne najviac...ze moj muz je tupy ked nic nevidi....mylsim ze je len moja snaha ze nic nevidi, placem, vraciam a trapim sa po nociach..ked on spi prituleny pri nasom dietatku :(
a moj muz nie je tupy ze si nevsimol..vsimol si zmenu vo mne, pozitivnu, stale mi vravi ze je so mnou stastny, ze ho drzim nad vodou...
@rose32 vies z coho mi je smutno? pred nejakym rokom by som neveru odsudila na neviem kolko zamkov, vsetky neverne a nevernych....
a aj tak sa stalo :(
a ano mas pravdu, je nenormalne tazke sa pozerat muzovi do oci...a do ocí nasmu dietatku...a vzdy ked sa mu do oci pozeram, mam chut vyskocit z okna...doslova....
kazdy vecer pred spanim si pripravujem rec ako mu to povedat.
Doteraz bol nas vztah zalozeny na 100% uprimnosti...naozaj 100%...moj muz vedel o mne vsetko, pozname si navzajom vsetky hesla na FB, telefony, vsetko....ja som to posrala...fakt posrala :(
Popremyslaj velmi dobre.len aby si bola stastna.nic zle nechcem.ja som nepocujuca a takto sa mi zle pise.bud sa s nim porozpravaj co ta trapi......neviem nic poradit.ja viem ze je to tazke☹je mi luto.ked by ti mal odpustit tak si ho vaz a nikdy to nezopakuj.viem ze je tazko dodrziat slub lebo sa ti moze zopakovat.chapes ma?rada poradim ale neviem.inak ti drzim palce nech ste spolu.a hlavne koli dietatku.
@cersey vyhľadaj psychoterapeuta. Ničomu by si nepomohla,ak by si sa priznala :( len by si svoju ťarchu prehodila na mužove plecia a to si nezaslúži. Tiež som manželovi povedala,že ak by došlo k nevere jednorázovej,nech mi neubližuje tým,že mi to povie :( roztrhol by niť,ktorú by naše deti zviazali,ale uzol by zostal :( vyrozprávaj sa z toho,rieš terapiu čo najskôr,ale nie s nikým blízkym... Držím palce gvojej rodine,snáď máš poučenie riadne,že toto je svinstvo :(
@cersey booze to snad nepomyslas na samovrazdu kvoli tomu ze si bola newerna?! Ved to by potom polka slovenska sa musela obesit. Urcite si to nechaj pre seba. Mysli na vase dieta. A ked nevies byt neverna tak to uz v zivote nerob. Prajem vela stastia aby si uz nato prestala mysliet.
Ahoj,necitala som vsetky reakcie....ale urcite mu to nehovor...najdi si psychologa vykecaj sa jemu on Ti pomoze ako takymto nieci prejst ako to spracovat...pravda by znicila zivot Vam 3 a za to to nestoji........zivot nikdy nie je ruzovy....Ty to lutujes a to je na tom fajn🙂Drzim palce 🙂
Ahoj, skus sa na to pozriet tak, ze aj Tvoj manzel ma na tom dost velku vinu, neber si vsetku vinu za neveru na seba. Podla mna cesta vedie cez sebaodpustenie, skus nejakeho psychologa, ktoremu doverujes. Ked som bola v manzelskej poradni tak psychologicka vravela, ze strasne vela ludi co podvadzaju maju taketo vycitky svedomia. Chapem, ze Ta to nici, hm. Ale urcite to treba riesit, poznam kocku, ktora takto zila a teraz, ked chce nieco vytknut manzelovi, tak sa stale obvinuje a vravi, ze nemoze pretoze sa za tu neveru obvinuje, stale sa len ona citi vinna a uplne zbytocne, cize nerobi to dobrotu ani do buducna. Drz sa.
@cersey ahoj ked vidim a citam tvoj prispevok myslim,ze uz si sa potrestala dost . prestan sa prosim kajat, olutovala si, dokonca sa vas vztah zlepsil uvedomila sisi co mas a ze to nechces stratit. ja som proti neveram ale viem aky je zivot ako sa dokazeme zacyklit stratit vieru v seba vo vztah a lasku, a potrebujeme zasa tieto veci v sebe najst nie vzdy sa to da cez nieco pozitivne. ty si sa dufam navzdy poucila a vzala si si z toho to dobre. naozaj bola to jednorazova zalezitost si 500km od toho nic to nevyriesi ak mu to povies naozaj. svoje vycitky napis a spal alebo chod k psychologovi alebo to povedz vrbe.
Netusim, kde byvas, urcite vsak odporucam najst si kvalitneho psychologa. Ak potrebujes poradit, napis mi do IP, skusime najst v tvojom okoli niekoho, kto ti s tym pompze sa vyrovnat. Priznat si zlyhanie je prva cast uspechu. Najst silu to uzavriet, je omnoho tazsie a dlhsie trvajuce. Avsak, zatiahnut do toho manzela priznanim,je len prehodenie zodppvednosti. Nie je to o uprimnosti. A takuto uprimnost nikto nestoji. Povies mu to a tym pre teba hasla vina. Je na nom, co s tym urpbi dalej. A to nie je fer. Urovnaj si v hlave, ci s nim chces byt, ci sa to este ma sancu opakovat atd. Silu rano vstat a pokracovat budes hladat este dlho, ale ver, ze cas pomoze. No na psychologa by som sa obratila, stavy, ktore popisujes, mozu byt zivotohrozujuce a to netreba podcenit. Daj sa do poriadku fyzicky, krok za krokom. jedlo, spanok, posupne utriedenie myslienok s pomocou odbornika..pamataj, ze psycholog nienje pre blaznov, je pre ludi, ktori su v kasi. Vnutornej.
Tak isto si myslím, že by si nemala nič hovoriť. Chceš časť svojho bôľu preniesť aj na manžela, preto mu to chceš povedať a domnievaš sa, že ti to pomôže. Ale nepomôže. Zatiaľ je to krátka doba, čas to vylieči a znova ti postupne pridá hodnotu vo vlastných očiach, hlavne keď to dobré čo robíš pre muža a tvoje výčitky presiahnu mieru tvojho previnenia.
@cersey vezmi to ako smrtelnu chorobu, o ktorej nesmies nikomu povedat.
To by si od chvile, co ti povedia diagnozu uz len depkovala, trhala si vlasy, premyslala o samovrazde, nadavala na osud a prelievala potoky slz, ze uz tu dlho nebudes? Ze sa bojis smrti, umierania, ze ty odides a asvet pojde bez teba dalej?
Alebo by si si povedala, ze si to este uzijes, kym mas silu, kym sa da.
Tvoja nevera je ako kostlivec, ktory moze a nemusi vypadnut zo skrine. Jedneho pekneho dna, ked budes mat pocit ako vam je dobre, vsetko sa vratilo do pohody, kolegovi prdnu nervy, vsetko povie zene (trebars v hadke) a ona na revans vsetko vyzvoni tvojmu manzelovi. A uprostred pekneho dna telefonat od manzela: vsetko viem, ako si len (pred tymi tridsiatimi piatimi rokmi) mohla?!
To mas ako cakanie na den, kedy sa uz nezobudis.
A ty pod tlakom cierneho svedomia a strachu sa chovas ako niekto kto len place ze zajtra uz tu nebude.
Bojim sa ze si zacala okrem ineho uprednostnovat manzelove potreb pred svojimi a ak mas niekedy iny nazor ci postoj, ustupis lebo ta hryzie svedomie ze ako nevernica nemas pravo otvorit si usta a trvat na svojom.
Akekolvek potlacanie osobnosti, nech ma akokolvek cnostny dovod (nielen to tvoje ciernosvedome) vedie len k tomu ze raz ti kdesi vyrazi dekel. A vykricis aj nemozne. Alebo si cosi urobis.
Proste urobis nieco stokrat horsie, nez by bolo treba urobit. Zachovas sa ako uragan. Z obycajneho uprimneho priznania pravdy urobis tragediu.
Uvedom si ze si urobila nieco co sa odstat nemoze. Ale nenechaj to teraz riadit tvoj zivot a zivot celej rodiny (si sucast rodiny, ohnivko v retazi, a tvoje stavy maju vplyv na vas vsetkych). Prestan plakat, ze umieras. Zacni si vsimat, co pozitvne ti to prinieslo. Vsetko zle je aj na nieco dobre. Mala si nepohodu zo zlej rodinnej situacie a zelala si si aby sa to zlepsilo. Tak ti VOS umoznil, aby sa to splnilo.
Teraz mas spat pohodu, porozumenie. Tak si ho uzi.
Uz som to sem raz pisala, ale znova. Je to pribeh o samurajovi, ktoreho zajali na bojisku so spolubojovnikmi. V noci cakali vo vazeni na popravu, ktora sa mala konat na usvite. Chlapci od strachu nemohli spat. V strese a vydeseni vnimali ako sa hodiny minaju a oni su coraz blizsie k neodvratnemu okamihu, ked bude vsetkemu koniec. Iba jeden spokojne spal. Ked sa nad ranom prebral, spytali sa ho ako to ze tak pokojne spi, ved ich caka smrt. A on na to: "ale az rano. Tak preco sa mam toho desit uz teraz? Bude stacit tesne predtym."
Si na tom rovnako. Nevies ci poprava pride alebo nie. Ale uz vopred ta to nici. Hod to za hlavu. Proste zi. Uplatnuj svoje poziadavky ako by si to robila aj ako cnostna manzelka.
Az to raz pride (ak to raz pride), vtedy budes tomu celit. Dobre vies ze to zvladnes, lebo vtedy uz aj tak ine neostane. Tak naco sa tym nicit vopred (a tym aj celu rodinu)?
nechapem niektore komenty plne vycitiek. Ved hod kamenom,kto si bez viny... V prvom rade Ti prajem vela sil,aby si uz nikdy neuvazovala nad samovrazdou. Zivot si treba vazit ! Bolo by to to najhorsie riesenie tvojho problemu. To,ze si podviedla manzela je smutne,ale nie tragicke. Uprimne si olutovala a je cas ist dalej. Nevracaj sa stale k tym negativnym myslienkam,bude ta to ubijat. Zameraj sa na stastie Vasej rodiny a toto tajomstvo si zober do hrobu. Ak ta to tazi privelmi, vyhladaj odbornu pomoc alebo knaza. Ale kazdopadne Ti prajem,aby si sa posunula dalej. A na zaver trosku tragikomedie "Vsetko zle je na nieco dobre" 🙂 Nebud smutna,zivot ide dalej. Drzim palce. ps Cas vylieci tu najvacsiu ranu,len treba vydrzat
zaujimave je to ze ked podvedie chlap tak ho tu idete ukamenovat a neviem co a ked podvedie zena tak je to ok??? podla mna by mal vediet pravdu.... skus mu to nejako normalne vysvetlit a olutuj to aspon sa presvedcis ci ta naozaj lubi lebo len ten co cloveka naozaj lubi a zalezi mu na nom tak dokaze odpustit..... a horsie by bolo keby sa to raz nejakym nedopatrenim dozvedel....potom uz bude neskoro na vysvetlovanie...
@luciafackova myslela si pripad ked sem chlap napise: podviedol som svoju zenu, trapi ma svedomie, mam jej to povedat?
Alebo pripad, ked napise zena, ze ziatila ze ju podvadza?
V tom prvom som si ista zeby dostal podobne rady aj vycitky v podobnom pomere ako tu. Zo sto by devadesiat napisalo: mlc a znasaj si co si si narobil a snaz sa fungovat normalne, co sa stalo uz sa neodstane, nezatazuj zenu prenasanim problemu aj na nu. A zvysnych desat by mu dalo hubovej polievky co by mu vydrzala az do dalsieho silvestra.
V tom druhom to uz podvadzana strana vie, takze to sa uz neriesi, prejde sa rovno ku kamenovaniu. 🙂
@moonlight1210 pochybujem na tomto fore je vacsinou chlap ten najhorsi na svete a zena je vo vyhode... a kazdy si zasluzi vediet pravdu aj ked ho to moze zaboliet.... a pravda skor ci neskor vide na javo...
Nehovor mu to veď každá minca má dve strany stalo sa to z nejakého dôvodu nehádž vinu len na seba. Tým že mu to povieš len všetko zhoršíš a tebe sa neuľaví. Skús na to zabudnúť ber to ako skúsenosť
@cersey napíš aj mne
@cersey ahoj, veľmi ti odporúčam prečítať knihu Počestné ženy od Miguel de Carrion. Podobný príbeh ako tvoj napísaný v r.1917. Nebudeš sa vedieť od nej odtrhnúť a ver mi: veľmi sa ti uľaví, keď ju prečítaš. V obchodoch ju nenájdeš, ale tu ju niekto predáva http://m.bazar.sk/4313789-carrion-miguel-de-poc...
Nevera nie je OK ako tu mnohé píšu. Osobne si myslim, že lepšie keď sa s neverou žena prizna sama ako keď muž na to príde. Buď odpustí alebo nie. Určite vie, že sa niečo stalo a čaka na tvoju pravdu.
zaujímavé je, že keď povedie manželka tak ju tu väčšina obhajuje a nehovor nič.... tutlaj to...(choď sa vyspovedať do kostola) ale keď to spraví manžel, tak je to egoistická sviňa... myslí iba na seba a svoje potreby....
trochu objektivity treba pre obe strany....
to čo si spravila už nevieš vrátiť späť a musíš sa s tým vysporiadať sama...
neviem či by si chcela aby sa to isté u teba stalo ale opačne...
asi je najlepšia nevedomosť.... 🤐
@cersey zdravim. Ja mam teraz podobny problem s manzelkou. Tajila mi 2 a pol roka neveru a nedokazala sa priznat. Vraj to mala viackrat na jazyku ale nedokazala to. Ako vam to nakoniec dopadlo? Dakujem
@cersey nic mu nehovor, pouc sa a rob vsetko preto aby si bola dobrou manzelkou a mamou. Neulavi sa Ti ked mu to povies, len vymenis jedno peklo za druhe, a aj ini budu trpiet, a mozno stratis rodinu a rozbijes aj druhu rodinu. Tak ako Ti radili ine, MLC. Cas zahoji postupne aj Tvoje trapenie
@cersey počúvaj dobré rady všetkých žien, čo tu prispeli - určite manželovi nič nehovor. Určite sa ti potom neuľaví- práve naopak, totálne si rozbiješ manželstvo. Tvoje výčitky svedomia budú tvojím trestom a tie ťa budú robiť lepšou, budú ťa hnať k tomu, aby si pre váš vzťah robila už len to najlepšie. A z chlapov, čo ti tu radia, aby si sa priznala, je mi naozaj smiešno. Chlapi sú tí prví, ktorí by zatĺkali, až by sa im z hlavy prášilo.