Muž má už vôbec sexuálne nepriťahuje
viem že takáto téma sa rieši často a možno ani nie je na to odpoveď, ale neviem už čo mám robiť. Môj muž ma už vôbec ale vôbec sexuálne nepritahuje. A nie je to poporodnymi hormonmi lebo náš malý ide mať dva roky a po pôrode to bolo ešte ako tak,ale teraz posledné mesiace keď spomenie sex tak mám hrcu v krku a najradšej by som zutekala. A je to len voči môjmu mužovi. Aj o zmene som mu už vravela a nič sa nedialo,stále to isté. Bozky a objatia z jeho strany mi už nič nehovoria, sex je mi už viac protivny ako príjemný. A neradte prosím že sa mám premôcť,lebo to už robím. A nemám odvahu mu to povedať,však ktorý muž by chcel takéto dačo počuť. Sme spolu už 10 rokov.
Moj Matusko mava hrozne stavy uzkosti, zlosti,doma mi poriadne nechce jest, nedavno mal hrozne problemy v skole...Neriesila som to s psychologickou, ale je mi jasne, ze je to tym stresom, strachom z mojho manzela.Manzel sa boji, ze za psychologickou s Matuskom pojdem, lebo si je vedomy, ze psychologicka by hned zistila v com je problem a on by mal problem.
@pat_mat_minnie čo si na tomto chlapovi videla, keď si si ho brala za manžela? 😕 veď mi je normálne zle z toho, čo píšeš...
@pat_mat_minnie
ked toto citam, vela v Tvojich slovach nachadzam akoby zo svojho zivota a je mi to velmi luto☹
musis byt velmi silna zena, ked to zvladnes, ja by som uz bola fakt rozvedena....
Ked som si ho brala, bol uplne iny.Vzorny, pozorny.No je fakt, ze po tyzdni znamosti mi kupil plysoveho medveda-asi 60 cm velkeho a po mesiaci mi kupil snubny prsten.Bola som mladucka a priblblucka-co som zialbohu doteraz.Vzali sme sa po roku a pol znamosti.Ked sme sa zobrali, nastal uplny zlom.On si ma uz ziskal, takze "salam-parky", moze vystrkovat rozky.Asi tak...
@monciky Snazim sa byt silna najma kvoli detom.Po materskej idem do prace.Aku sa mi podari zohnat, tak to neviem.Hocijaku, len aby som pracovala.Casom sa niekam pretlciem.Mozno casom najdem chlapa, ktory by bol ochotny mi pomoct, byt mi oporou-najma psychickou, chlapa, ktory by neskutocne lubil moje deti.Potom terajsieho manzela opustim.Aj Matusko mi casto kladie otazku:"Mamka, preco nejdeme od tatika prec?"Myslim, ze to hovori za vsetko.
@pat_mat_minnie.... Ničís svojim deťom detsvo....vieš o tom?
@pat_mat_minnie nepoznám ťa, ale keď to takto píšeš, je mi z toho smutno... smutno aj za teba, aj za tvoje deti, neviem si predstaviť že by som takto roky fungovala ako ty. A je mi ľúto, že ty a tvoje deti takto fungovať musíte... držím ti palce, aby si sa časom dokázala postaviť na vlastné nohy a odpútať sa od človeka, ktorý si neváži svoju vlastnú rodinu. Neupínaj sa v myšlienkach na nového chlapa, skôr počítaj s tým, že budeš na všetko sama a žiadny chlap ťa nezachráni. Tvoj syn nebude mať po skúsenostiach s vlastným otcom hneď dobrý vzťah k inému mužovi, podvedome bude chúďa čakať, čo sa z neho vykľuje...
@pat_mat_minnie Chod prosim ta so synom za tou psychologickou a vsetko jej povedz. Psychologa vsak potrebujes aj ty. Najma ty. Trapis svoje deti a nechavas ich zit v chorom prostredi s primitivom. Nie je sila zostavat s idiotom, sila je odist od neho a nenechat trapit sa svoje deti, ked ich tak milujes. Tak bud silna cim skor.
@morning... A urgentne!
@pat_mat_minnie
moze sa velmi lahko stat, ze deti v dopselosti budu mat velke problemy a vypomsti sa Tvoje pocinanie na ich buducich vztahoch☹
@pat_mat_minnie sa mi nechce veriť že niekto takto može žiť.... Však je to týranie, možno by sa aj nejaký paragraf našiel. a dokedy to chceš ešte takto vydržať? Ja už by som alebo zmizla od neho, alebo manž. už by mal nožík medzi rebrami...
@bonaqa2013
je velmi vela takychto vztahov, by ste sa cudovali, ze az kolko, niektore zeny sa neboja to naplno povedat a netajit sa tym a niektore zakryvajucely zivot skutocnu situaciu....
@pat_mat_minnie panebože neviem si predstaviť byť v takejto situácii, ale mala by si s tým určite niečo robiť. to nie je normálne, že tvoje deti sa takto trápia a ty s tým v podstate nerobíš nič. určite to nie je ľahké, ale poznám aj babu, zhodou okolností z pp, ktorá je s troma deťmi úplne sama...nejako sa pretĺka, ale deti aspoň vyrastajú v kľudnom prostredí. nájsť riešenie tejto situácie je určite ťažké, ale nie nemožné. všetko sa dá, ak sa chce a neber to prosím ťa len ako frázu. mala by si pouvažovať, ako z tejto situácie von. kvôli sebe ale hlavne kvôli deťom. na tých citlivých dušičkách sa to môže veľmi zle prejaviť 😒
@pat_mat_minnie ked to citam je mi az zle a musis hrozne trpiet, len v jedno ver ze urcite raz pride ten pravy a spravny chlap, drzim paste.
@pat_mat_minnie "Som s nim, lebo nas dostatocne financne zabezpeci, mame po tejto stranke vsetko a keby som od neho odisla, nemam kam ist a nemam nic." -Len toľko k tomuto..vždy je kam ísť, resp. vždy existuje nejaké riešenie, len ho treba hľadať. Máš rodičov, brata a trebárs aj najlepšie kamošky, ako píšeš..aj ženy v oveľa horšej situácii sa dokázali odrezať od tyrana. U teba asi bude problém v tom, že by si nemala nič. Ľutujem tvoje deti, nemám pochopenie pre matky, ktoré toto dopustia na vlastných potomkoch 🙄 🙄 🙄. Pozerať sa na synove stavy úzkosti? Šak by mi srdce vyskočilo z hrude, by som mohla okašlať nejaký finančný štandard, radšej o suchých rožkoch, ale v kľude ako v hojnosti, ale poznačení /všetci/ na celý život. Sorry za ostrejší príspevok, asi je to studená sprcha po tých všetkých poľutovaniach, čo si tu dostala. 😔
@svetllana Dakujem Ti aj za take slova.Ja nestojim o to, aby ma niekto lutoval, aj ked to niekedy dobre padne.Mozem si za vsetko sama.K rodicom ist nemozem, moj otec je chory.Ku bratovi tiez nie-byva v podnajme, dom este len budu stavat a byvaju v Brne.Kamosky nemam, resp.nie take dobre, aby ma prichylili.Ostatne som stratila kvoli manzelovi.Ostatni z rodiny su vazne chori, nemozem im este pridavat problemy.Ale mas pravdu-vzdy je cesta.Len ja na to nemam "gule".
@nasta55 Dakujem.Ja som si uz na svoje trapenie zvykla.Tesim sa z deti a ostatne sa snazim hadzat za hlavu.Casom vsetko vyriesim, teraz sa este na to necitim.
@svetllana A este som chcela napisat, ze je hrozne pozerat sa na smutne deti, ktore su smutne, lebo ich ocko nelubi tak, ako ma.Ale tiez je hrozne pozerat sa na dieta, ktore je smutne, lebo nema co poriadne jest, vsetci ho odstrkuju, lebo nema znackove oblecenie, nema hracky z reklamy a nemozes mu kupit a zabezpecit vsetko, co potrebuje, lebo na to nemas...Takze moje dieta by bolo na jednej strane spokojne, no na druhej strane smutne.V oboch pripadoch.Takze hop alebo trop.Ci odidem alebo zostanem, mam to jedno.
@pat_mat_minnie ........tvoj posledný príspevok je iba tvoj pocit......skús sa spýtať detí, či by chceli radšej kľud, spokojné detstvo alebo značkové veci. Mnoho detí nemá značkové veci, kopu hračiek a nikto ich neodrstrkuje. Je to o stanovení si priorít v živote a ako k tomu vedieš svoje deti. Tvoje deti by chodili čisté, usmiate a spokojné a tak by pôsobili aj na svoje okolie. Či radšej chodiť v značkovom a byť smutný, nešťastný, zúfalý? Povýšiť materiálne veci nad šťastie a spokojnosť, úsmev svojích detí by som nikdy nedokázala....
@kikisula19 ani mna moj,ale myslim ze u kazdeho by to prislo casom.ale fakt je ze u mna to zacalo ked ma dost sklamal ako partner ..
@stela310 - ja pevne verím a dúfam, že kôli sebe a hlavne kôli svojím trom detičkám prehodnotí svoj postoj a dopraje im ešte šťastné a spokojné detstvo. Čo tam po hračkách ktoré ich aj tak bavia iba krátky čas, čo tam po značkových handrách....všetko sú to pominuteľné veci, na ktoré si časom ani nespomenú.....ale na krik, urážky,hádky nešťastných rodičov, tak to si ponesú do konca života...na to sa jednoducho nezabúda. V živote treba hľadať riešenia ako sa to dá urobiť a nie rozmýšľať nad tým, prečo sa to nedá. VŽDY SA DÁ!!!
@pat_mat_minnie Utekas pred riesenim problemov. Nie si schopna TERAZ pomoct svojmu vystresovanemu synovi jednoduchou navstevou psychologa. Nechas sa deptat muzom a este dakujes, ze ta tu zeny lutuju a obdivuju tvoju "silu"? Co vlastne cakas, ze sa stane? Ze pride princ a zachrani ta s tromi detmi? Kedy moja, kedy?
@pat_mat_minnie zatial som iba bez dychu citala, ale prepac, neda mi to..ty si si mozno na taky zivot zvykla, ale tvoje deti isto nie, a ani to od nich nemozes chciet. keby ma moje dieta prosilo, ze chce odist od tatinka, z dovodov, ktore opisujes, nic ma uz pri chlapovi neudrzi. tvoj syn tymi slovami vyjadril vsetko to trapenie, ktore preziva on aj surodenci, a caka od teba riesenie, doslova ta onho prosi.
stavy uzkosti kvoli otcovi som mavala aj ja, a moja mama cakala prilis dlho, dodnes nechapem preco ☹. ze to cloveka poznaci, ti asi hovorit nemusim. som dospela zena s vlastnou rodinou, ale dodnes sa s niektorymi vecami vyrovnavam.
v stave, v akom sa nachadzas, si klientkou pre psychologa (pripadne aj psychiatra a to nemyslim ako urazku, samovrazedne myslienky su dost dobry dovod..) a tiez pre krizove centrum..nie je to hanba, len to chce odvahu. rovnako ti nezaberie vela usilia spisat jeden navrh na predbezne opatrenie na zverenie deti a platenie vyzivneho na ne do rozvodu (pomozu ti s nim na urade prace v mieste bydliska, je to bezna prax). deti potrebuju psychologa, im to pomoze psychicky a tebe prakticky - pri predbeznom opatreni aj rozvode. musis sa spamatat, lebo nejde len o teba..kedze mas deti, pasivitu si v tomto ohlade (a vlastne v nijakom) nemozes dovolit, lebo vsetko, co trapi teba, ich trapi tiez - a to tym viac, ze oni sa este sami branit nedokazu. musis to spravit za nich.
@mischy00 uplne s tebou suhlasim,na to mame rovnaky nazor.Nedokazala by som zit s takym clovekom a mohol by ma zahrnat peniazmi kolko by len chcel.Keby som nehladela na deti a na seba tak som s nim doteraz,ale bola by som total zdeptana,nervozna,smutna zena a teraz som pravy opak.Vazim si samu seba natolko ze ziadny blbec somnou nebude zametat.Dakujem Bohu ze mam taku tvrdu povahu,a veci riesim razne.Usmevu mojich deti sa nevyrovna ziadna draha hracka a ani znackove tenisky 🙂
@pat_mat_minnie Nehladaj ako sa to nedá, ale ako sa to dá, ja poznám 2 baby, čo odišli od chlapov s 3 detmi, nehovorím, že sa majú po finančnej stránke super, ale majú kde bývat, síce v podnájme a v jednoizbovom byte, majú čo jest a majú si čo obliect. Ludia si stále dokážu pomoct, ja takisto dávam oblečenie po svojich detoch známym, o ktorých viem, že majú napr. 4 deti a finančne nie sú na tom dobre. Ked si nájdeš prácu, zvládneš to aj sama v podnájme. Deti nepotrebujú značkové oblečenie a hlúposti z reklamy, ale kludné prostredie a lásku, preboha. Ja tiež svojim deckám nekupujem značkové oblečenie, aj ked si to možem dovolit, zdá sa mi to fakt zbytočné a deti aj tak z toho rýchlo vyrastú. Peniaze ozaj nie sú všetko, aj ked teraz je taká doba, že nám to vnucujú do hláv, my sme tiež nemali všetko ako malé deti a akí sme boli štastní.
Boze, kazdy nejako odbocil od veci, ktora sa tu mala preberat.Riesite mna, namiesto autorky prispevku.A navyse zo mna robite je.lu.V podstate ano, som hlupa, ale nie totalne je.la.No nic, nabuduce si dam pozor na to, co tu budem pisat.Nikto z vas nechodi a ani nechodil v mojich topankach, tak ma prosim, nesudte.Ja dobre viem, co mam urobit, mam na to vek, aby som vedela, co mam a co nemam robit.Na vsetko v mojom zivote, co som kedy urobila, bol vazny dovod.Skuste len tak odist od psychopata, ktory sa vyhrza, ze vam zo zivota urobi peklo.Bojim sa, coho je schopny.Majte ma za debilnu, hodnu psychiatrie, ja mam jednoducho strach.Svoje deti milujem nadovsetko na svete, hoci si myslite opak.No mam strach, ze to nezvladneme, ak budeme chciet odist.Nemame ani kam odist.Takze tak.Radsej sa venujte rieseniu problemu autorky prispevku, mne uz dajte pokoj.Som blba, ze som tu toho tolko rozpisala.
@pat_mat_minnie No veru..je strašne smutné o tom čítať, nie to ešte prežívať ☹. Vôbec ti nezávidím vašu neutešenú situáciu a kiežby si nabrala odvahu nejak to začať riešiť..Možno len potrebuješ ten pomyselný posledný "klinec do rakve", ktorý ťa totálne vzpruží a zocelí a povieš si dosť. Dostaneš silu aj za sto chlapov a začneš sa za seba a svoje deti biť jak levica 🙂. Každopádne držím moc palce, a hlavne s tým Matúškom treba veľa rozprávať, aby tie jeho úzkostné stavy nevyústili v depresiu alebo proste nejakú psychickú chorobu..žiaľ, viem, o čom píšem 😔.
Nemam dost sil, aby som to riesila.Pred narodenim dcerky som bola rozhodnuta sa rozviest.manzel penil od zlosti, vykrikoval mi, ze mi zo zivota urobi peklo, ze vsetkych proti mne postve, ze ma vyhodi na ulicu ako prasiveho psa a pripravi ma o deti.Bola som psychicky hrozne zdeptana, znicena, on po mne s kludom Anglicana "sliapal".Mala som depresie, stavy, ze som sa nespoznavala v zrkadle(ked clovek pozrie do zrkadla, tak automaticky vie, ze je to on sam.Ja som tam videla cudziu osobu.Neprajem zazit nikomu.)Na konci so silami som manzelovi slubila, ze budem posluchat a robit to, co on povie a splodili sme dcerku.Mala som rizikove tehotenstvo, manzel si ma nevsimal, nepomahal mi, hadali sme sa a ja som bola kazdu chvilu v nemocnici.Ked sa dozvedel, ze cakame dievcatko, bol sklamany, kazdy den mi hucal do hlavy: "Ja verim, ze to bude chlapec!"Ked mi hrozilo, ze porodim predcasne, vobec na nom nebolo badat, ze ho to trapi.Bola som v nemocnici dlho, cnelo sa mi za syncekmi, on mi ich ani raz nepriviedol a tak ma trapil.Ja nemam silu to nejako riesit, aj ked by som velmi chcela.On urobi vsetko pre to, aby ma psychicky znicil.Nejeden raz som pomyslala na samovrazdu, ale pohlad na moje deticky mi to hned vyhodil z hlavy.