Muž sa správa surovo
som 1 rok vydatá za muza, ktory sa ku mne sprava naozaj surovo a hlavne poslednou dobou.
chce deti, ale ja uz po nich ani netuzim.
premyslam nad rozvodom...
sme mladi ludia a cakala som, ze aj po svadbe sa budeme k sebe spravat s uctou. bohuzial on je kazdy den nervozny, podrazdeny, nadava a plnokrat mi povie, aby som isla do pi.......
je hrozne to pocuvat a casto z domu unikam. idem napriklad s kamaratmi von na turu alebo prechadzky.
casto aj sama pod zamienkou, ze si idem vyvetrat hlavu. proste neznesiem byt v jeho pritomnosti, ked je taky.
a dovody? rano vstane, nema naladu, niekedy sa so mnou nerozprava, neodpoveda mi na otazky, alebo povie, ze ma ani nepocuva.
ja som vtedy cely den ticho, robim si svoje, utekam k svojim povinnostiam a vela citam.
nie som stastna.
ak sa obranim a poviem, ze toto je cez, povie mi, ze podla neho je to normalne.
nase manzelstvo v tieto jeho dni vyzera tak, ze ja ani nedohovaram, ani sa nepytam, obaja len mlcime. aj teraz ked to pisem, je mi do placu. casto ale toto vsetko v sebe potlacim, snazim sa byt silna. s nim sa neda rozpravat ani o obycajnych veciach, ani o pocasi, ani o praci, skratka o nicom. ako s nim mam chciet deticky, ked je taky? uzamklo sa to vo mne. tuzim len po tom, aby sme sa normalne rozpravali, aby sme k sebe boli uctivi, aby nenadaval, a aby sa na mna usmial.
ani si nespominam, kedy naposledy na mna pozrel a usmial sa...... alebo mi moj usmev opatoval.
nemusi mi venovat 24/7, to som nikdy neziadala. ale zacinam mat pocit, ze ma vsetko a vie, ze kedze sme svoji, uz nie je take lahke odist. dakujem za vypocutie mojich slov......
a neviem, preco sa zmenil nazov tejto skupiny, nic som nemenila 🙂 predtym tam bolo, ze "uz naozaj nevladzem".... tak len aby ste vedeli 🙂 🙂
ale v konecnom dosledku ano, pohar sa naplna a ja som ked mam v mysli rozvod, tak naozaj tak ucinim... som si vedoma, ze keby som to nechala tak, viem, ze ked raz pocitil tu silu a vie, ze moze, on skratka akoby uz nevedel hrat divadlo.
poviem vam uprimne, som z toho sklamana a znechutena, lebo keby sa podobne znaky objavili skor, mojim manzelom sa nestane.
a cim viac tlaci na spolocnu buducnost, casto mi ukazuje dom, ktory by kupil o par rokov, niekedy sa len tak zmieni o detoch, ze:
"pozri, toto by som kupil nasmu synovi"
ono to znie krasne a nadherne, priam idylicky!
lenze viem, ako sa sprava tuto dobu, viem, ze ked ma "dobre" dni, a pozrie sa na mna, mam v duchu taky tlak, ze kedy zase pride jeho nalada? prchkost? co sa zase stane?
a vo mne sa to uzamkne...
vcera pred spanim mi povedal:
"si ku mne velmi chladna. v tom je problem, neukazujes mi dost citov"
predtym mal vztahy, este davno v mladosti, jedna ho podviedla a druha prilis pila, fajcila, sice s nou bola sranda, ale nevhodna do konceptu rodiny, tak obe nechal tak. ale vraj mu tie dve ukazovali viac lasky ako ja a ze na nich videl, ze ho miluju a ze je pre nich ako BOH a ideal....
Teraz je ten nadpis výstižnejši a pomenovalo sa to správne😃len sa nedaj uchlacholit rečami ako sa teší na deti a aký bude otec.Lebo momentálne je na h...o partner.A naoziaj nepotrebujes žiť v strachu a napätí drž sa dievča!si rozumná nechoď proti sebe
@ibajaanikiny ale tak to presne je. Takýto manipulátor si vyberá len určité typy žien. Tie asertivnejsie mu skutočne tu panvicu otrieskaju o hlavu už v začiatku, pri randeni a on hľadá ďalej kým nenarazi na manipulovatelnu a poslušnú ženu.
Stále hovorí, že problém je v tebe, ty si vinna že on ma zlu náladu, ty môžeš za to a ono.
Otca vlastne nemá rád ale je nútený sa mu podriadovat.
Nevie nechce a možno sa nedokáže odstrihnut.
Tazko sa mu niekedy vzoprie.
Svoju frustráciu z jeho kontroly ventiluje tak, že robí tebe to isté.
Každým ďalším tvojim príspevkom mam pocit, že náprava asi NEBUDE možná.
Sú taki ľudia, že si nikdy v živote nepriznáju chybu..
Rozidete sa a nájde si chudá inú zenu, dá si len pozor, aby ho odhalila až neskôr :/
Ach jo. On je boh a tie pred tebou ho viac milovali.
Viac drzali hubu.a tak ho milovali ze ho 1 podviedla. No veľká láska to bola.
A ta druha asi milovala jeho zázemie a v začiatkoch bol naozaj pre nu boh.
Len ty rozumná a vzdelaná, žena vedomá si svojej hodnoty mu nevyrezavas repliku bojnickeho oltára.
Moj ty chuj. Keby mi nebolo do plaču tak sa smejem ako trafena.
Prosím ta a kolko mate rokov a on vzdelanie/povolanie ?
Píšeš: " ...on nemohol za to, v akej rodine žil..." no dobre, to máš pravdu. Ale tiež si uvedom, že on je už veľký a dospelý. Sám vie posúdiť, či chce tak žiť ako jeho rodičia (dominantný vs. submisívna) alebo sa vzoprieť tomu vzoru, ktorý videl a žiť inak. Chovať sa ako dospelý a rozumný partner.
To ako opisujes jeho spravanie(...oduty, lebo som bola s kamoškou, keď nie je po jeho, tak je zle...), sorry ale ma chovanie teenagera. Buchnúť dverami, oduť sa, to je také nedospelé.no a to poslanie do pi....no celé zle.
Aby si sa nedostala do fázy, kedy mu chceš pomáhať, lebo veď on nemôže za to v akom toxickom prostredí vyrastal.
Hlavne si nemyslí, že po dieťati sa zmení k lepšiemu. Tuto chybu robí veľa žien, bohužiaľ to tak nefunguje. Mala by si zažívat rok po svadbe- medové dni. A ty zažívas co? Pomenuj si to. My sme deti nemali 6r.Uzivali sme si, okrem práce, sama zábava, v posteli sme trávili väčšinu času, nebolo nakúpené? Nebol to problém, nechýbalo nám jedlo, mali sme jeden druhého, žiadne hádky ani výstupy. U teba už nie je čo ani analýzovat. Chce putku domácu, čo šucha nohami a posluchá na slovo, ale vidí že sa priecis, že si iná. Tak má z toho nervy. Nevie ako tá skrotiť. Keby ti urobil dieta bol by spokojný. Potom by prišlo.... Čo si robila celý deň, že je nenavarene, náhodou smietko na Zemi, všetko by bola tvoja vína. Rovnaký scenár. Aj v tej rodine, o ktorej som pisalato tak bolo, je a ktovie do kedy bude. Je tu takých príbehov na konikovi strašne veľa, ženy chcú odísť, ale už sú tam deti, nemajú peniaze, lebo o peniazoch v čase MD rozhoduje muž. Ty nepracujes, nemáš nárok na nič. Uteč dievča, toto lepšie nebude.
Rozved sa.Bude horsie.Lepsie uz urcite nie.
Rozvod resp ako mate riešené byvanie toto by som riešila a nie deti🙄
@mareka49
@cacianka
mate pravdu, a ak sa mozem priznat, pred nim som mala jeden tiez dlhodoby vztah, ale bola to este taka stredoskolska-vysokoskolska laska 🙂 boli sme spolu od 18-22 rokov, takze 5... boli sme rovesnici a teda byvali priatel tiez studoval, a takto sa ku mne veru nespraval, nase cesty sa ale rozdelili, pretoze ja som odisla uz magistersky stupen studovat do ineho mesta a akosi som vtedy myslela, ze to bude spravne, ze mam mysliet na seba.... byvaly priatel doteraz nikoho nema, obcas mi napise, ako sa mi dari, ako sa mam, ale tuto neradost zazivam az v tomto vztahu, respektive prave teraz
sucasny partner teda manzel, poznam ho priblizne od 23 roku, spoznali sme sa cez spolocnych znamych. az neskor, o rok poznania sme spolu zacali chodit, ja som studovala, koncila skolu v ten cas a priblizne v 25/26 roku sme zacali spolu aj byvat, najprv podnajom, neskor teda vlastne byvanie. teraz mame obaja 27, budeme mat v lete 28 - sme narodeni priblizne v rovnaky cas, sme rovesnici.
manzel nema vysoku skolu, pracuje od 18tich, chcel na nu ist, ale napokon sa rozhodol ze pojde do prace. pracuje v zavode na vyrobu materiálov, na trosku vyssej pozicii, riadi ludi, ma na starosti jeden usek. nikdy sme ale medzi sebou nemali vzdelanostne nejake problemy, navyse on aj ked nema VS zaraba o dost viac ako ja ucitel, takze v tomto smere nie je frustrovany, ze mam vyssie vzdelanie, ale zaroven mi nedava najavo, ze by som bola menej - financie mame spolocne, ziadne vydelovanie a podobne, vzdy bol stedry a ak som nieco potrebovala, zabezpecil to. rovnako ale prijme aj to, ak som ho ja niekam pozvala, nieco kupila, ze nakupim do domacnosti, v tomto sme rozumni a je to OK.
@kocurikpupcek
@kakawah
@maminkadeticiek
@alexk12
dakujem za rady. ano uvedomujem si, ze tu uz cesta nevedie... skrastka ja neviem, preco sa to stalo, preco dovtedy bolo vsetko v poriadku, ale asi by to skor ci neskor prislo, ak to ma v sebe zakorenene.
ano, to som mu aj ja povedala, aby dospel, nech sa zacne spravat a nie ako male odute dieta.
najviac ma mrzi, ze na mna dlho cakal, ja som ani nechcela vztah povodne, uzivala som si byt sama, riesila som skolu, boli sme len kamarati. a ked ma zmohol, naozaj sa snazil, az do svadby a este kusok a zrazu... nastala realita...
taka som z toho nesvoja, pravdu poviem, lebo nebojim sa toho, ze ostanem sama v 27/28 rokoch, to je v poriadku, skor som nesvoja z toho, ze som mala celkom dobre nasliapnute vyhliadky do buducna a zrazu vlastne sa ukazalo nieco, v co som ani v najhorsom sne nedufala 🙂
Stava sa...hlavu hore a chod o dom dalej... to je najlepsie riesenie..lebo sa zacnes dostavat do tych faz ako aj baby vyssie pisu, ze on je vlastne chudak, on nemoze za to, ako ho vychovali a ze ty jedina si schopna ukazat mu spravny smer, zabojovat, stat pri nom a pomoct mu vsetky traumy z detstva prekonat... to som si aj ja myslela..a nie raz... bohuzial neda sa to..neda neda neda neda a este raz neda. Zmena moze prist jedine z jeho vnutra ... ale to potrebuje cloveka ktory inych citovo nevydiera..coz nie je prilad tvojho manzela lebo aj tie vyroky o byvalych a to ze si chladna atd.malo sa mu venujes.... to je vsetko citove vydieranie.. a bude to este horsie.
@mareka49 zaujala ma čo si napisala:" svoju frustráciu z otcovej kontroly ventiluje tak, že tebe robí to isté."
Až ma zamrazilo, lebo boli obdobia, kedy toto presne robil môj muž. Len s tym rozdielom, ze u nich je matka tou kontrolorkou a pani dokonalou a neomylnou.
Vtedy som mu kľudne povedala, pozri sa tu a tu sa chováš úplne ako ona. Ja takto žiť nechcem a nebudem.
A vtedy to bol pre neho úplný preplesk. Lebo hoc ju ma rad, (mama je mama), moc ju nemusi. Už len z toho dôvodu ako ona zametá s jeho otcom.
Aspoň takto som si to teraz uvedomila, ako si to napísala s tým ventilovanim frustrácie.
Ked si tu precitas par prispevkov od zien, ktore mali partnera manipulatora, zistis, ze ten tvoj ide krasne podla sablony - ulovit na pekne spravanie, vyjadrit nespokojnost s tym, ze si s kamaratmi, s rodinou, nie s nim. Vyvolavanie, kedy prides, poucovanie, prenasanie viny za jeho reakcie ma teba. Ako cez kopirak. Pises velmi inteligentne, verim, ze najdes v sebe cim skor silu odist, lebo s nim len zabijas cas. Verim, ze odides skor, ako ta stihne zdeptat natolko, ze zacnes verit, ze ma dusevnu poruchu a budes mu chciet pomahat a zachranovat ho. Zasluzis si iny zivot.
mile zeny, ja som ani necakala, ze sa tolke k tejto da sa povedat smutnej teme vyjadrite...
a ze tu vobec najdem taku podporu!
@elizabet173 ja som sa mu zo zaciatku snazila pomoct, ale uz su to 4 mesiace a len sa to zhorsuje, nepomaha naozaj nic, a ked je par dni dobre, tak opät pridu tie zle dni....
uz davno si uvedomujem, ze pomahjat tomu, kto o to nestoji, nema zmysel a je to nesmierne vycerpavajuce. mam psychicky narocnu pracu a ked riesim toto vo svojej hlave, som vycerpana viac a viac...
nabija ma citanie, relax, odpocinok a pohyb, ktoremu sa snazim venovat, ist sa prejst, aby som nemyslela. mozno som prilis citliva, neviem, ale naozaj ma zamrzi ak pridem domov s dobrou naladou a on povie nieco hnusne, nieco ako "a co si cely den robila?"
alebo je bez nalady cely den, len sa mraci a niet s nim slova...
snazim sa neupadat, motivuju ma moje cinnosti, nabijam si nimi energiu a chut do zivota, aj tu lasku, ktora momentalne nie je. ale skutocne ma vcera zranilo, ked mu vraj neukazujem dost citov... a hoci sme manzelia, a stale ho mam svojim sposobom rada, ak si to nevazi, nevazi si ma ako zenu a partnerku a ide to len z kopca, som coraz viac a viac rozhodnuta podat ziadost o rozvod
je tazka doba tak ci tak, a ked mam zit pod jednou strechou s niekym, kto tieto tazke dni vo svete este viac tazi.... viete, kam smerujem... 🙂
Skontaktuj sa s psychologom a chod k nemu sama. Porozpravaj sa s nim o vasom vztahu, co prezivas, ako sa manzel sprava... on najlepsie bude vediet, ci je to v poriadku. Obnov kontakty s rodinou a priatelmi, rozpravaj sa s nimi o tom co sa deje, oni urcite tiez vnimaju ze sa nieco deje ale mozno len mlcia. Nenechaj sa odstrihnut od rodiny. Taky vzah ako opisujes urcite nie je v poriadku. Vo vztahu ma byt obrovska dovera a pocit bezpecia. Tvoj partner ta evidente vyšťavuje a trapis sa, zakrpatievas, klesas osobnostne. To nie je dobre.
Vies, tu pise viac zien s podobnou skusenostou, ako mas ty. Lenze s dietatom su viac menej v pasci. Prijem biedny, to, ze mali pristup k vsetkym financiam pred narodenim dietata, uz davno neplati. Ale najhorsie je to, ze dennodenne deptanie im ubera sil a postupne zacinaju nadobudat presvedcenie, ze muz ma pravdu a ze to vsetko robi preto, lebo ich ma rad a chce im dobre. Potom je uz velmi tazko vyskocit z rozbehnuteho vlaku.
Velmi ti drzim palce
A este sa spytam, tvoj muz nemoze chodit s tebou von? On je v praci vtedy, alebo preco nejde? Ako ste travili spolocny cas volakedy, ked ste boli stastni? Teraz ho uz preco tak netravite, co sa zmenilo, ze si neviete spolocny cas na spolocne vylety najst?
@jumama no toto trosku zavisi aj od aktualnej situacie vo svete, ale aby som objasnila a uviedla na pravu mieru:
moj manzel spolu so mnou kedysi travil dost casu, chodili sme do kina, na kavu, na vylet, bicyklovat sa, on chodil cvicit, chodili sme s kamaratmi opekat, alebo sme si len vedla seba citali a pozerali filmy. ja som mala aj ine zaluby, ale spolu sme travili cas ako sa da.
ale po svadbe sa to trosku zmenilo, aj pre tuto situciu - nie je velmi kam ist, ale on akoby prestal mat zalubu v tom, co do vtedy. ale neviem, ci to tak mozem nazvat, tak objasnim:
nasi spolocny kamarati nas napriklad volaju na mensiu prechadzku/vylet a jemu sa nechce. volam ho von do lesa, nechce sa mu. behat, to uz vobec. poslednu dobu tieto cinnosti a spolocne travenie casu dost obmedzil. samozrejme, ak idem von s kamaratkami, tak nadseny nie je...
ja velmi tomuto pocinu nerozumiem, a moje snahy ho stale presviedcat su pre mna vysilujuce. niekedy ho uz ani nevolam, mat odutu spolocnost na bicykly nepotrebujem....
raz mi na to povedal, ked som sa ho spytala, co sa zmenilo, tak mi odvetil, ze on uz starne a uz nie je taky aktivny ako kedysi. na zamyslenie....
@jumama a podotykam, som z mesta, druheho najvacsieho na SK, takze povedzme je tu aj v tejto situacii stale kam ist, po okoli, teraz su uz pekne dni a da sa ist korculovat, bicyklovat, prejst sa, na vyhliadku... ale... 🙂
Vieš, ked sa tu 300x opakuju tie iste problemy, žena sa príde 35x vyžalovať, x žien jej tu poradi, derieme klasnice a ona pride aj 45.x, nic neurobi lebo medveď. Teda ho milujeeeeeeee. Už sa nám často ani nechce reagovat.lebo škoda snahy.
Ty sa vsak snazis realne ziskat rady a reálne niečo urobiť. V dnešnej dobe je velmi pekné a potešujúce že si dokazeme pomôcť, poradiť, podporiť aj takto na diaľku. Sme ženy, tak kto iný nám pomôže, aj keď sa nepoznáme, a najme anonymne. ? Bez ovplyvnenia inými faktormi .
Až teraz som si uvedomila že za 5 strán sa do teba neobula ani jedna osoba, aj ked nepoznaju verziu tvojho muža. Lebo aj to je také modrokonikovské, mudrovat aky je on chudák.
Ja som zadala 1 otázku, chcela som poradiť kamarátovi, a tak ma zdrbali ako poslednu chuderu ze chcem asi ožobracit male decko.
Možno sa ti zdá ze ťa tlačíme do rozvodu , skôr si myslím že sa na tvoj problém pozeráme z odstupu, bez citoveho zainteresovania, s chladnym a pragmatickým pristupom. Nechceme ta chlacholit a cukrovat že ako bude dobre, že aky je on chrumkavy, ze máš byť zhovievava a chapava . pomohlo by ti to ? Asi nie.
Tak trochu ti nahradime psychologov.
Takto - američania si platia psychoterapeutov, slovenky maju kamarátky zadarmo. Aj ked sme virtuálne, poradime zdravym rozumom.
Pekný deň a želám šťastné rozhodnutia.🍀🍀🍀
Necítiš sa šťastne sama si uvedomuješ že sa správa zle prečo sa nerozvedieš?
Nepoviem že máš s ním dieťa/deti a nemáš kam ísť a si finančne na ňom závislá ,že nemôžeš pracovať atď atď....ale tebe nebráni nič začať si užívať život.....a založiť si nový....
Keby si moj otec nadalej stastlivo nevykracoval po tejto planete, normalne by som povedala, ze Tvoj muz je jeho reinkarnacia. Ked som mala necelych 15 zobral ma na dovolenku, spolocne s dcerou jeho znamej, aby som sa akoze nenudila. Na treti den rano sme sa zobudili a v dome s nami nebol a nebolo ho dalsich 24 hodin. Mobil vypnuty. Co tam po dvoch detoch samych v cudzej krajine,ze? Nejako si poradia. Na Svk vsetci pripraveni prist po nas, policia upovedomena, ze je asi nezvestny. Na druhy den rano sa samozrejme vratil cely vysmiaty a ked som na neho vyletela, povedal mi, a teraz citujem : "Keby si nebola taka pi*a ako tvoja matka a venovala sa mi, nestalo by sa to. Mas, co si chcela."
Cize asi tak. Vytrestal ma, lebo som sa mu na dovolenke nevenovala podla jeho predstav. Ja...jeho dieta.
Prosim ta utekaj. Nicil zivot nam vsetkym, az kym sme s nim definitivne nepretali vsetky kontakty. A ze to nebolo jednoduche ti nemusim hovorit.
Mňa trochu hu ruší to, že v tvojich očiach ho veľa ľudí má rado, tvoji rodičia, kamaráti, tvoje kamarátky. Pritom neverím, že nikto z nich si nevšimol jeho čudné správanie. A oni sa pritom iba slušne k nemu správajú a môžno hlavne kvôli tebe. Možno by si bola prekvapená, čo by ti povedali, keby si sa naozaj rozviedla a oni hovorili otvorene.
Milá autorka 🙂, sme skoro rovesníčky (som o rok mladšia), žijeme v rovnakom meste, tiež som vydatá skoro rok, tiež pracujem z domu ale teda takéto fungovanie si u môjho manžela neviem predstaviť. Zažila som to pri predošlom vzťahu. Ak by som bola na tvojom mieste, idem od neho preč. Žiadna žena na svete si nezaslúži, aby sa k nej muž správal takto. Žiadna úcta, pochopenie, iba očakávania, ktoré musíš TY splniť, a ak nie, tak ti to dá pekne vyžrať. Jeho správanie nie je normálne, to už vieš ale nemyslím si, že je nadej aby ho zmenil. Jemu to takto vyhovuje, on je spokojný, “problém” máš len ty.
U nás napríklad nemáme rozdelené povinnosti ale neexistuje niečo take, aby sme si vyčítali kto čo (ne)urobil. Ak to nestihol jeden, urobí to druhý. Napríklad cez týždeň varím výnimočne, lebo to počas obedňajšej prestávky nestíham. A keďže mame obaja radšej čerstvé jedlo, navarí manžel...
Také typy ako tvoj svokor, sa vedia neskutočne pretvarovať. To, že k tebe sa správa príjemne, neznamená, že to robí z lásky k neveste. Videla by si, keby si skúsila urobiť niečo, čo by on neočakával, napr. rozvod.
Necit všetky komentáre ale toto zaváňa psychopatickou osobnosťou, agresivitou, keď rok po svadbe udrie do chladničky až tam je priehlbiny,kvôli tomu, že si s ním nešla na nákup, čo urobí o päť rokov, keď bude zlý deň, dieťaťu pôjdu zuby, bude revat.......dievča zober si caky paky a choď preč, zid z krátkej cesty a máj svätý pokoj

@anukha
@jaskolka
@tykat
@roomaa
@kamajka
@mareka49
@cacianka
@acrobaleno
@elizabet173
@kakawah
@luccija
ahojte, dakujem vam za vase povzbudive slova a aj kritiku, uplne to chapem a rozumiem, co ste mi tym chceli povedat.
je to pravda, mala som odist uz skor, ale neviem byt vo vztahovych veciach taka radikalna. cloveku obcas moze ujst v hadke nepekne slovo, vycitka, usli aj mne. preto som po prvom incidente nezbalila kufre.
ako som hovorila, znaky v jeho rodine iste boli, vsimla som si nejake specifika, ale vzhladom k tomu ze nam svokrovci vyrazne nezasahovali do vztahu, som tieto veci neriesila. voci mne sa spravali naozaj pekne, ustretovo, nemali sme problem, nezasahovali do nasho byvania, svadby a inych veci. manzel ak mal povedzme nejaky konflikt so svokrom, tak to islo vzdy mimo mna, nie predo mnou a ja som to brala ako vztah otca-syna a nepotrebovala som do toho zasahovat. bolo to medzi nimi.....
svokra je naozaj mila, vludna zena, nikdy by nikomu neublizila, je velmi starostliva a ano, obcas som mala pocit, ze ak nieco povedala doma, tak to platilo len na oko - v skutocnosti sa veci diali podla svokra.
ale kedze to bola ich domacnost, neriesila som to. je sice pravda, ze deti z vychovy beru priklad z rodiny, ale niekedy sa chcu vzopriet a zit inak. a kedze som tieto veci nebadala u mojho manzela, bolo to v skutku presvedcive, ze chce zit inak. raz sa vyjadril, ze svojho otca niekedy nenavidi, ze maju nezhody a nie prilis dobry vztah....
ale hoci uz patrim do rodiny, nie je v mojej kompetencii a ani nebolo riesit ich spory z destva a podobne.
je takze nieco vycitat svokrovcom, ked to robia rafinovane, mate pocit, ze vam neublizuju vedome ak mi rozumiete. mutit vodu som nechcela.
pred svadbou moj manzel ako som spominala, nadavky pouzival. ale bolo to mierne, skor v kontexte napriklad s kamaratmi im obcas uslo v ramci zabavy, bol mlady, ale mna vulgarne neurazal a ani jeho rodinu, priatelov.
hoci sme spolu uz predtym zili v spolocnej domacnosti, nemal vybuchy. ano, obcas bol podrazdeny, ale to aj ja. bolo to take v ramci normy, ze aj rano ked vstal, bol nevyspaty, ale povedzme o hodinku a cely den uz bol vesely. skutocne nase konflikty alebo hadky prebiehali v ramci normy bez nadavok, vedeli sme si ustupit, nestal sa ziadny velky incident, preto som bola presvedcena, ze je vsetko fajn.
problem nastal az tak, ako som sa zmienila, ked som raz nesla na nakup.... neviem, co to donho voslo, vtedy som aj povedala, ze som nemala cas. bol neskutocne nastvany, ja som ho takeho nevidela nikdy. bola som v soku. vyburil sa na tej chladnicke....
v tom soku som nebola schpona slov, ja neviem, ci ste to niekedy zazili. neodisla som, pohadali sme sa, ale neodisla som. a odvtedy akoby pocitil silu, ze moze, ze asi nemusi byt vzdy taky mily.... a vlastne ako tu s vami pisem, ano, viac a viac vnimam, ze je to mozno z jeho detstva. on nemohol za to, v akej rodine zil a ked sa ku mne spraval aj pocas chodenia a spoluzitia pekne, nemala som dovod mu vycitat, ze TY SI AKO OTEC! alebo BUDES AKO OTEC.