Mužov syn ma nemá rád
hneď ako prvé napíšem, že zo začiatku nášho vzťahu (ja, manžel, moje, jeho dieťa) sme mali pekné obdobie, ale tým, že sme si museli na seba "zvyknúť" sme sa dosť hádali. Ja som premiestnila svoje deti, z iného mesta od kamošov, rodiny, nová škola, ja práca a do všetkého som otehotnela a následne rizikové. Moje deti boli zvyknuté na rodinný život, keďže som bola dlho vydatá. Bola to aj tak zaťažova skúška pre všetkých.
Manžel má dieťa z predošlého vzťahu (ja som nebola dôvod rozchodu) dieťa bolo zvyknuté na 100% pozornosť od mamy (ta žije do dnes sama s dieťaťom), 100% pozornosť otca resp môjho muža.
Zrazu tam bolo veľa nových ľudí a ešte aj bábo na ceste. Chápali sme, že si petrebuje zvyknúť, tak ako my všetci.
No prešlo to rôznymi "úrovňami" bol a aj je v striedavej..nadávky zo strany mužoveho syna. Nadával najprv na tatka, potom na mňa, medzitým sa narodil náš spoločný syn. Moje deti sa v podstate adaptovali, keďže boli zvyknutý na rodinný život, manželov syn v priebehu tých 3 rokov čo je u nás na SS začal klamať, kradnúť a nadávať..teraz sme v štádiu, že chlapec u nás na ss nechce byť..jeho vysvetlenie, chce aby som ja s deťmi vypadla. Cez prázdniny by mal byť jeden týždeň u nás a jeden pri mame. Ten týždeň je pri babke (manželova mama). Muž, keď mu zavolá, alebo ide k nemu tak mu chlapec povie, že mňa nenávidí a chce aby sme vypadli.
Ja som mužovi veľakrát povedala, že poďme ku psychológovi všetci. Nech nám pomôže. Muž mi na to povie, že na vine je jeho jeb..ta mater a aj my lebo sme sa na začiatku spolu hádali..a on ma z toho traumu..ale tie hádky počuli aj moje deti a tie na nikoho nekydaju a nerobia zle.
Ja už neviem čo robiť. Prepáčte, za dlhý text.
Autorka,
podla mna ani tvoj manzel nie je velmi "cisty".
Prepáč, ale pochop, si preňho cudzia žena, predstav si ako by bolo tebe, keby sa do bytu k tebe nasťahujú tri cudzie osoby. To ako ho porovnávaš so svojimi deťmi, ktoré situáciu zvládajú lepšie (alebo ti len nepovedia, že ju lepšie nezvládajú a chcú ti vyhovieť), a ešte si sa poponáhľala s ďalším dieťaťom...to je veľa aj na koňa nie na malé decko a do toho ten zrelý pohľad tvojho muža, že "za všetko môže jeho jebnutá mater..." tak to je hodné naozaj emocionálne vyzretého rodiča. Ja vlastne neviem, čo od toho chalana čakáš....
@scorpionflower1 Aby nam nenadaval do koko...tov...chu...jov (toto hovoril môjmu synovi, kt je od neho o dva roky starší a boli spolu v izbe...chcem aby nehovoril na pi....ca.....keď som mu vravela, že ma nemusí mať rád, ale musí ma rešpektovať
@zmrzlinka2021 všetci dospeláci máme v tom "prsty" to som aj písala na začiatku.....to "búrlivé" obdobie bolo na začiatku nášho vzťahu..teraz sme už spolu 6rokov
@1tina597 napísala si to pekne ďakujem 🙂
Tým, že mu budeš hovoriť, že ťa musí rešpektovať si nikdy jeho rešpekt nezískaš, takto to nefunguje, nie si jeho učiteľka ani vychoška, sanžíš sa byť jeho druhou matkou, takže by ťa asi mal mať rád, on je tiež súčasť tvojej rodiny, lebo tak si to chcela a tak si sa rozhodla, nie je poškrabok, ktorý musí držať hubu a krok, vulgárne by rozprávať nemal, ale predpokladám, že nebol taký vždy a toto je už len vrchol bublajúceho konfliktu...keď tvoj drahý manžel rozpráva na svoju ex, že je jebnutá, tak asi nepadlo jablko ďaleko od stromu to ti nenapadlo?
Tá agresia v ňom sa berie z nespracovaného hnevu, treba ho zobrať k psychológovi a hľadať si k nemu cestu (áno, ja viem, považuješ to za ťažké až nemožné keď je zlý a agresívny, ale, sorry, to si mala spraviť už na začiatku vášho vzťahu, len to si sa asi hádala s mužovou ex alebo s niekým iným). Keď ste sa s mužom dávali dohromady, tak ste sa ho vôbec opýtali na to, čo chce on?
Keď robí dieťa niečo takéto (neviem koľko má presne rokov) tak je to takmer vždy chyba dospelých. Deti nie sú agresívne samé od seba.
@sella38 ale on trestá tých čo mu nič neurobili čiže to je v poriadku ?
ak chce niekoho trestat a utočit tak nech to smerujme k otcovi, autorka píše predsa že sa rozišli ešte predtým ako sa spoznali, uvedom si že on vie že môže utočit tak utoči na zranitelných tiež autorku a jej dieta , a autorkine dieta prečo by malo trpieť ..jáááj to je zase iné ?
zdá sa ti to fér že si zlost a frustráciu vybija tam kde nemá, systém lutuj ma tu nefunguje , jemu sa ubližilo tak ja bude 3x viac ubližovať tým čo mi dovolia ?
ty zase totálne slepo obhajuješ , autorka prispevku si má nechat do seba kopat do lubovole lebo on je uližené chudatko
riešenie je psycholog, odmietaju ho všetci okrem autorky ktorá to chce riešit
neberiem mne ubližili tak ja mám právo tiež a môžem
A porozprávali ste sa aj s matkou toho chlapca? Aj ona by v tom mohla mať nejaké slovo, nie? Či ona nerieši ako sa cíti jej dieťa?
Šesť rokov to riešite vo svojej réžii a vyvíja sa to veľmi zle. Nájdite už konečne chlapcovi psychológa. Choďte pekne spolu s ním. Ja myslím, že väčšina deti zvláda striedavku zle, cítia sa pohadzovane ako handry. Ani matka ani otec tu nie su len preňho. Ja si taky život ani neviem predstaviť, my máme dve deti a sme tu len pre ne. Keby sme mali štyri deti, sme tu len pre ne, obaja a stále. Vy to máte hrozne pozliepane, to je fakt na odborníka. Že ste sa kedysi vela hádali, to mi príde divne, keď sa tak máte radi, pred deťmi sa to nemalo diať. Že to tvoje deti akože nepoznačilo nie je podstatne, si s nimi stále, nebalia ich, nech idú do prdele za bývalým kazdu chvíľu a pod.
Chlapec je v puberte, ma to náročné, jeho správanie sa horší, určite potrebuje odborníka, jeho otec to nemôže bojkotovat
@scorpionflower1 Ma 11 rokov..a áno mal a aj ma zmenu vo svojom živote..ja som sa s jeho mamou nikdy osobne nestretla, chcela som sa stretnúť ale napísala, že na mňa poda trestné oznámenie keď ju budem kontaktovať..mužovi vravim od začiatku, že je to potrebné riešiť...chlapec nie je "šiši" takže psychológa netreba...
Inak vieš, že aj pre moji deti to bola a je veľká zmena? Ale oni nikomu do kolo...tov nenadavaju
To je trochu čudný názor, že keď nie je šiši, psychológa nepotrebuje.Celá, rodina, potrebujete psychológa, aby vás nasmeroval, nie len ten chlapec.
nerozumiem, ale ze vobec, preco ste sli do striedavky, ked vam fungovalo vikendove stretavanie. a uz vobec nerozumiem, preco tu striedavku praktizujete, ked k vam dieta chodit nechce. zamerom je dosiahnut co? a prepac, ale ides porovnavat vyrovnavanie sa so situaciou tvojich deciek, ktore maju jeden domov so situaciou chlapca, ktory ako maca po tyzdnoch musi pendlovat medzi 2 domacnostami?! je jasne, ze tvoje decka su v pohode, ved su stale v tom istom. oni prisli k novemu "otcovi", kdezto chlapec o otca "prisiel". treba si uvedlmit jedno- nie vsetky deti su so striedavkou v pohode a ak aj chvilu su, po par rokoch ich bavit prestane. ani dospelakovi by sa nechcelo pendlovat tyzden co tyzden, ale deti sa nikto nepyta- musis a hotovo.
tak ked ma otec takyto nazor, tak uz sa nedivim ze chlapec je frustrovany a dopadlo to ako dopadlo. tam aj otec asi robi od zaciatku doteraz dost chyb.
@matkahelka on na striedavu nechce chodiť a už aj cca 3 mesiace nechodí..pride cez vikend..lenze jeho mama tiež nema 50dni dovolenky..tak musi byť aj u nás...no on je radšej pri babine...čo je ok ale muža "citovo vydiera" že on k nam chce prísť, ale iba ak my vypadneeme...to nie je ok? A ja už neviem čo robiť...som rozmýšľala či ísť za psychológom, lebo niekedy mám pocit najhoršej osoby
absolutne sa mu necudujem. on chce byt s otcom a nie s nejakou novou patchworkovou rodinou, ktora mu - v jeho ociach - prebrala otca. jeho nadavky su prirodzenou reakciou nenavisti voci vam. nerozumiem, co ma dovolenka spolocne so striedavkou? ved su tisice deti zijuce s matkou, ktore chodia k otcom na vikendy a pocas prazdnin si to rodicia rozumne rozdelia. ved hadam kvoli 2 mesiacom letnych prazdnin nie je nutne riesit striedavku ak vikendove stretavanie sa funguje.
ja som skepticka, myslim, ze v tomto veku v tomto konkretnom pripade uz psycholog zazraky neurobi, pretoze chalanisko je vo veku, kedy vam moze s kludom povedat, ze tam chodit nebude a ak aj bude, nebude spolupracovat. tam ste to mali riesit uz davno a nie nechat to zajst do takeho stadia.
choď za psychológom ty, povie ti aký postoj zaujať
a k tomu nadavaniu, to je tiez vsetko len dosledok frustracie. mne aj 5 rocna povie ze som hlupa mama, ked jej nieco nechcem dovolit. to dieta ma svoj nazor, vyjadri ho ked sa mu nieco nepaci(je na mne ako to uchopim a ako sa zachovam). mne povie tak ako vie, vam povie tak ako sa niekde naucil(mozno aj v partii, to uz je jedno).
V prvom rade by som prestala s tymi recami ako to tvoje deti lepsie zvladaju. To, ze dieta nedava najavo pocity a hnev nemusi nic dobre znamenat, takze to ani nemusi znamenat, ze tvoje deti su na tom psychicky lepsie ako tento chalan. Ci to ta nezaujma? Ako sa citia? Len to, ci nadavaju a ci sa slusne spravaju? Ked toto stale doma mlady pocuva ako tvoje deti su lepsie ako on, tak sa mu moc nedivim. A este superinteligentneho ocka, ktory si mysli v 21. storoci, ze psycholog je len pre ludi, ktori su "šiši".
11-rocny je uplne decko este. Ked si s muzom 6 rokov, to znamena, ze ste sa dali dohromady, ked mal 5 a vzapäti ste mali dalsie dieta? Dakujem pekne, to je pre decko nenormalna zataz, to ste mali riesit s nim vtedy uz psychologa, sustredit sa nanho a na deti nech to zvladnu namiesto toho, aby ste sa riesili medzi sebou. Tak isto netusim na co je vam ta striedavka, ked sa u vas neciti dobre. Ked sa este s jeho matkou handrkujete a otecko roka nadava, ze je jebnuta, tak sa mi chce normalne smiat z toho, ze sa divite, ze ten chalan je na tom tak ako je. Ked si si vzala jeho otca, treba prestat cosi vypisovat o jeho synovi a tvojich detoch, prestat ho vydelovat a prijat ho za svojho, ale to sa tebe za tych 6 rokov evidentne nestalo.
Vidim problem v neucasti jeho matky, pri rieseni tejto rodinnej situacie. Pokial ma matka k vam negativny postoj a hovori veci o tom, ze na teba poda zalobu ak ju budes kontaktovat, by som povedala, ze nenavist a zlost prenasa urcite aj na syna. A ty sa mozes na hlavu postavit, ked s nou nedokazete normalne komunikovat. Na tvojom mieste sa zoberiem a odkracam k tomu psychologovi sama a uvidis co ti povie. AKo tu situaciu riesit. Mozno ti poradi a prides na nejaky sposob komunikacie. Neprosila by som sa uz muzovi, ani chlapcovi, ale proaktivne by som to zacala riesit sama, aby som sa z toho nezblaznila. Musi to byt velmi tazke riesit dookola. Chlapca ma 11 rokov co je extremne malo na to, aby toto robil. Na druhej strane pises, ze mama nema 50 dni dovolenky. Ked bude mat chlapec 12, 13 moze zostat doma aj sam. Casom sa vztahy upravia. Ono vzdy sa vztahy upravia ked na deti nie je vytvarany tlak.
@scorpionflower1 presne tak, to uz 6 rokov nemal byt "jeho syn", ale "nas syn". proste od zaciatku robia chyby a takto to dopadlo. a to este len zacne puberta, vplyv partie...
@kittykat22 casom sa vztahy neupravia. s ohladom na pubertu, tie vztahy pojdu uplne do prec.
@matkahelka upravia, pretoze ho nebudu nutit. Puberta je jedna vec, ale po nej sa deti daju dohromady a vyriesi sa vela veci. Ma pred sebou xy rokov kedy k sebe mozu najst cestu. Kolko deti si najde k nevlastnym surodencom cestu az neskor.
autorka, zo srdca ti prajem, aby si tu o rok nezakladala temu, ako sa vam rozpada rodina, ako mas x deti od dvoch otcov (lebo ved dnes je nutne mat s kazdym chlapom dieta ako nejaky suvenir) a vlastne za vsetko s istotou ponesie zodpovednost muzov syn, lebo on si dovolil nezdielat vase nadsenie z novej rodiny. uplne cele zle, ked si rozvedeni rodicia buduju svoje stastie na nestasti deti z predchadzajucich vztahov.
a ešte k tomu, že " tvoje deti" sú v pohode. Oni sú aspoň dve a ten chlapec je sám. troška rozdiel.
inak moj brat chodil s takouto "vyvrhelkou". rodicia sa rozviedli, matka odisla do ciech, ona zostala s otcom a jeho novou rodinou. macocha ju nemala rada, jej deti nemuseli nic, ona musela robit vsetko, s nevlastnymi surodencami neviem aky mala vztah, ale bolo tam aj babatko. otec drzal stranu macoche, dcery sa nezastal. chvilu aj byvala u tety. bola taka nestastna, aj dost rebelovala. po rozchode s mojim bratom bola chvilu v anglicku a potom sa odstahovala niekde na sever slovenska za priatelom, teraz uz manzelom. neviem nakolko je s rodinou v kontakte. ale myslim ze uz je konecne spokojna a stastna co vidim sem tam na facebooku.
Ked toto trva od jeho 3-11 rokov, tak to nevidim az tak optimisticky, ale treba sa o to aj tak pokusit, kludne aj s odbornikom. Vela stastia
@kittykat22 zial, funguje to presne naopak. ked do puberty tie vztahy nie su ok, v puberte sa to zlomi uplne, je tu aj na koni o tom mnoho diskusii, ako otcovia len platia a s detmi sa stretavat prestali, pretoze -deti si uz povedali svoj nazor a nechceli. mam doma pubertiacku, len nic neprikazovat- co teda je aj podla pedopsychologov prirodzena pubertalna reakcia - odpor k prikazom. ak mladeho nebudu nutit chodit k nim, mlady logicky uplne prestane. a s ohladom na tie vztahy (a zjavne velmi chapavu a empaticku macochu) je skutocne miziva sanca, ze si v 18 povie "ajhla, chcem sa stretavat opat so svojim otcom." toho uz vtedy potrebovat nebude.
Je mi ľúto že doma nemáte pokojné a priateľské prostredie, je prirodzené, že po tom túžiš a nebaví ťa to už takto. A aké komentáre si čakala ? Za všetko môže dieťa a jeho správanie vôbec nie je len reakcia na vaše činy ? Otec ho vezme von a učí sa s ním, ide po dieťa do školy. No a? Je u vás len každý druhý týždeň, teda ak nie je u babičky radšej. Kde je jeho čas s otcom keď je u matky ? Vtedy je predsa jeho otec len váš. Ale tu máte viac problémov asi, nejde iba o chlapca. Všetci máte už čo-to zasebou. “Drobec” je len súčasťou toho do čoho ste ho priviedli. Nechceš aby sa ho vaše problémy dotýkali ale dotýkajú sa, pretože je členom toho čo ste vytvorili a problémy sa veru dotknú každého člena. Určite aj tvoje deti nie sú také spokojné a vyrovnané so všetkým ako sa ti zdá. To že neprotestujú nahlas a nerobia scénky neznamená, že tiež ich niečo neťaží a že nežiarlia. Podľa toho čo píšeš aj ty žiarliš na chlapca tak ako on žiarli na teba. Uviedla si, že máte hierarchiu kde na prvom mieste je manželov syn, keď ten nie je doma tak ja hlavný drobec, potom až tvoje deti. Vzťahy v pospájaných rodinných nie sú jednoduché. Mali by ste si sadnúť s manželom a všetko dopodrobna prebrať, hlavný problém bude u vás asi komunikácia, mali by ste si vyriešiť najprv vzťahy medzi sebou a všetko si zadefinovať to môže veľmi pomôcť keď pomenujete veci správnym názvom . Neviete si ujasniť aké vzťahy a postoje máte k sebe a deťom, a deti nevedia aké postoje majú mať voči sebe a vám, kým si to vy neujasníte.
Ak chceš radu tak za mňa určite v prvom rade poradňa pre teba a partnera. Keď budete spolu vedieť odkomunikovať problémy a ujasníte si, aké vzťahy máte k deťom, potom až riešiť deti. A keď si stanovíte nejaké pravidlá platné pre všetkých členov rodiny rovnako ( nenadávať, neurážať sa, nekričať po sebe, počúvať bez slova keď niekto rozpráva, ak sa niekomu niečo nepáči povedať to hneď,…….) skôr je šanca, že nastane zmena.
Ja by som najprv vykomunikovala so svojimi deťmi, ako vnímajú túto situáciu, čo si myslia o správaní syna tvojho manžela, čo si myslia o správaní otca voči nemu a nim a potom manžela poslala, aby sa porozprával so synom. Je dôležité aby ste dali deťom pocítiť, že vám na ich názore záleží, aj tvojim aj manželovmu synovi , aby vedeli, že sa nažíte, aby boli spokojné a aby sa aj oni cítili dobre doma. Potom by ste to mali prebrať spolu a dohodnúť sa čo zmeníte, aké nové zvyky zavediete a čomu sa budete vyvarovať. Ak sa spolu potom porozprávate ako rodina a vysvetlíte si prečo toto funguje takto a prečo tamto funguje tak, budete všetci pokojnejší a skôr sa vyrovnáte s pocitmi krivdy a závisti ktoré vás obklopujú.