Nebezpečná babka
Ahoj, máme v rodine taký problém. Moja mama čiže babka mojho syna je psychicky chorá ale nelieči sa. Moj otec ju k tomu nikdy nenutil a ona si mysli, že je v poriadku, že my všetci sme zlý. Je agresivna a podla mna nebezpečná. Ako dieta som bola psychicky aj fyzicky týrana v zmysle, že ked mala "nervy" (bolo to 2-3x do týždna, niekedy aj každý druhý den) tak si na nás ulavovala krikom, bitkou, rozbíjala doma nabytok, ničila nam osobné veci, oblečenie atd a toto sa dialo hlavne v noci. Často nas v noci vyhodila na ulicu a nemohli sme domov, niekedy až rano. Ked som bola dospelá dištancovala som sa od mojich rodičov s tým, že sme sa občas stretavali, aj s mamou, s otcom viac ale kedže sa situacia ani za tie roky nezmenila nedokazala som si k nim najst cestu. Potom soms a vydala a narodil sa mi syn. Po 4 mesiacoch prosenia z ich strany som k nim šla na 2 dni s malým. Bývam v inom meste ako oni. Malý nemohol večer dobre zaspat, ako vždy, on vždy tažko zaspaval. To ju naštartovalo a začal vrieskat, že ho týram, že sa onho nestaram, že zavola socialku... nejako potom zaspal, bola som hrozne nahnevaná, rano som planovala hned odíst, tak som si ho rano hned pobalila a požiadala otca nech ma zavezie domov, kedže som nebola na svojom aute. Ona už bola hore a vrieskala na mna, že jej ho mam odovzdat, že nemam pravo si ho zobrat zo sebou, nech ho tam nechcam, nereagovala som na nu len som surila otca nech už ideme, začala ma mlatit z celej sily po hlave zatial čo som držala malého na rukách lebo sme boli v predizbe a chcela som idíst. Po tomto som s našimi nekomunikovala asi pol roka, potom sa zase najako nadviazal kontakt, samozrejme začal otec komunikovat, chvilu bolo dobre, asi pol roka, aj mama sa pretvarovala a potom znova raz prišla teraz ona na navštevu k nam začala ziapat, rozhadovat mi veci, zase o socialke a tie dristy že sa nestaram, začala nam rozbíjat veci, trieskat dverami a že mam odovzdat malého, že si ho beru k sebe, ja som sa zamkla s malým do spalne a čakala. Otec ma vobec nebranil, prave naopak chcel aby som vyšla von pritom ona vystrájala ako besna, vrieskala až na ulicu, po hodine a pol vyčinania sa mi nejako podarilo malého obliect a rýchlo sme vybehli von a išli do auta a odišli. Zavolala som otcovi na mobil nech odíjdu z bytu a ked budu preč nech ma prezvoní. asi za dve hodiny ma prezvonil a vratili sme sa domov, ešte týžden sa mi triasli ruky, pre mna to bola posledná stopka. otec ma aj napriek tomu stále prehovara aby som sa s nou stretla, že musim je ukazat vnuka. Co si o tom myslíte? prosím berte v uvahu, že je to pre mna velmi citlivá tema. Dakujem
@monique88 Porozmyslaj nad psychologickou pre tvojho otca. Tu pomoc mal dostat on ovela skor, lebo nerozmysla realne. Je prilis pohlteny do vztahu a zvnutra svojho vztahu s tvojou matkou nevidi riesenie. V prvu chvilu ma prepadol hnev voci nemu, ze ako dospely neochranil svoje deti, ale on si zial nevie pomoct sam. Chyba u vas autorita v rodine, ktora by vyhlasila, ze tak odteraz to nebudeme zametat pod koberec, ale bude sa to riesit.
Je tu skupina, kde pomahaju pravnici radami, tam sa mozes spytat za akych okolnosti by ste vedeli dostat mamu na liecbu. Ale na taketo riesenie bude potrebna aj vola tvojho otca. On je asi presvedceny, ze lepsie to uz nebude a ked nechas riesenie na neho, tak asi ani nebude. Liecba moze byt aj ambulantna. Ale v prvom rade by sa mal dat tvoj otec doporiadku.
Nechcem sa ta dotknut, lebo si prezila destvo ake by deti nemali prezivat, ale tak ako si otec s tymto problemom neporadil, tak si s nim nevies rady an ty ako dospela. Obaja potrebujete odbornu pomoc : pravnika, psychlogicku, psychiatra, mozbo linku pomoci, ktori by vam poradili ako postupovat.
Stretavanie tvojho synceka s babkou v tejto faze vobec nepripada do uvahy.
@jolinka ano samozrejme ako aj alkoholici aj ona mala tie dni ked bola "triezva" ale nikdy to nelutovala čo robila, stale hovorila, že za to možeme my že ju provokujeme, a mala aj dni kedy sa k nam spravala "milo" to znamena že nekričala, nebila nas ale ja ako dieta som to nevedela vnimat ako pozitivum, vedela som, že o dva dni to pride zase, čiže to bol len čas medzi afektami. A ked píšem milo, to skor znamená že nas ignorovala, nemala sice amok ale ona sa nikdy nespravala normalne ako matka, klasicky, standardne
@sandey ked chodili na navštevu a bol manžel doma, snažila sa pretvarovat, udržat v normale, ona sa takto pred cudzími ludmi snaží tvarit normalne, ale už sa velakrat stalo že aj pred cudzími vybuchla, nie do tej miery ako keby sme boli sami ale neudržala sa. Aj manžel ju už videl kričat napr na moju starku, ale nikdy nevidel to čo robí ak sme tam len my, chvalabohu.
@filipal veru nie, nikto ich neudal, ono ked to človek neviem, ako učitelky tak si to nevšímli, až jedna na strednej škole si všimla, že som skoro zo dna na den zmenila spravanie ale to som už mala osemnast, nedalo sa nič robit tak mi pomohla tým, že som k nej chodila domov sa učit a trochu si odýchnut od teroru, čo bolo pre mna najkrajšie obdobie v tej dobe
a susedia jasné vedeli, tiež nechapem prečo nezakrčili, aspon sa im mohli vyhražat že ak nebude ticho v noci tak zavolaju, ved to bolo počut aj o dve ulice dalej ale to bola taka doba, že nikto sa do nikoho nestaral, neviem nechapem tiež.
Necitala som všetky príspevky ale chcela by som podotknúť jedno - s najväčšou pravdepodobnosťou ide naozaj o akýsi druh psychickej poruchy a toto vyčíňanie môže byt pre matku neovladnutelne, aj ked podľa toho, co urobila pred príchodom polície by som povedala, ze na 99% ide o správanie vedome. AVŠAK ked niečo take urobím, nemalo by mi to byt po "vyzriezveni" ľúto? Nemala by som z lásky k svojim najbližším snahu JA SAMA niečo so sebou urobiť, nech to stojí co to stojí? Nikde tu nečítam, ze by prejavila ľútosť, ospravedlnila sa, preto sa pýtam, naozaj táto osoba za to nemôže a zaslúži si zhovievavosť a ospravedlnenie?
@jolinka ano , prave preto si ja myslím, že to nie je psychicka choroba ako vravi otec, ja sa skor priklanam k tomu, že je to nejaká charakterova chyba lebo často sa stavalo, že robila cirkus a niekto jej volal a s ním hovorila po telefone normálne ba až milo a potom zložila telefon a pokračovalo to, a aj to ako si vedela veci v hlave naplanovat aby ona z toho vyšla čístá...
A nie som na nu nijako naviazana, to prečo som chodila k nim, bolo pre otca, lebo on sa nechcel stretavat pomimo. stale ma volal domov, ja som ho chcela vidiet tak som chodila ale keby som mohla tak mamu nie, už nikdy, preto vlastne teraz toto riešim lebo po poslednom incidente som si povedala, že už viac nie ani kvoli otcovi, mam vyčitky preto som chcela počut nazory. ale mam proste už pocit, že nemožem už viac ustupovat a ked ma chce otec vidiet aj vnuka tak pride aj bez nej a ked si vyberie ju tak zase to budem ja rešpektovat.
@kasssiopea ano presne toto mna vždy presvedčilo že to je vedomé, lebo nikdy som ju nevidela že by to lutovala, nikdy nepovedala prepačte, bola som nahnevana alebo čo, ani raz
To si presne myslím, že ked je aj niekto nervák a spraví zle tak si to potom uvedomí a prizna chybu, ona nie.
@monique88 Tvoj chlapček, ten musí byt na prvom mieste, toho musíš chrániť, lebo ten si sám neporadi, nie Tvoj otec, ktorý keby chcel z toho kolotoča vystúpi. Takze robit vsetko v zaujme dieťaťa = prerušiť kontakt. Šancí už bolo dosť. Veľa sily prajem.
@jolinka vsak toto....chce to ozaj odbornika, aby pripadne potvrdil nejaku psychicku poruchu alebo aj vylucil. Sama ta zena ochotna nebude, ked doteraz nebola. Nasla som fajn link, dala som ho sem zakladatelke, su tam kontakty na konzultantov aj psychologov, da sa ich oslovit anonymne, cize je moznost aspon s odbornikmi prebrat pripadne moznosti ako mamu dotlacit k vysetreniu. Vies, ono, treba sa odstrihnut od takychto rodicov pre vlastne dobro ci dobro vnucat, bez debaty. Ale moze nastat pocit vycitky v style - mala som matke nejako pomoct? Keby mal clovek istotu, potvrdenu prave tym odbornikom, ze je alebo nie je chora, dalo by sa spravit hrubu ciaru ovela lahsie. Aspon mne osobne by to pomohlo v takejto situacii. Ta mama akoby nemala absolutne ziadnu kontrolu nad svojim konanin, strata zabran uz totalna. Nakolko je to kalkul z dovodov ake si popisala, to sa vazne neda posudit be odborneho vzdelania. Och jo...smutne to je. ☹
@monique88 cim dalej pises, tym je zrejmejsie, ze matka je tyranka a manipulatorka. Vyslovene zla zena.
Dokazes to spracovat sama? Nepotrebujes pomoc terapeuta? Dokazala by si sa uplne odstrihnut? Ale aj od otca. Musis sa odstrihnut od oboch, lebo otec ta do tej zavislosti stale taha. Nema na to pravo, ak uz by sme na jeho rolu v tom vsetkom pozerali velmi benevolentne, tak sa mu da odpustit, ale nech si zije svoj zivot. Sam sa tak rozhodol. Na teba nema ako na dceru narok. Nezvladol svoju rolu otca.
Matke sa ani odpustit neda. Ale ak nechces aby niesla nasledky za svoje ciny, tak ju aspon vymaz zo svojho zivota. Uplna ignoracia, zablokuj si telefonne cisla, neotvaraj, ak nahodou pridu...nic.
Zvladnes to? Popros manzela, nech ta podpori. Nech ta chrani pred tvojimi rodicmi.
Tak to máš aspoň ako tak vyriešené, volajte ju len keď je manžel doma A ku nim choď tiež s manželom
@monique88 Velmi ti drzim palce a prajem pevne nervy. Nemyslim si ze by si mala mat vycitky. Chranis seba, svoju rodinu (syna a manzela). Bolo by dobre aj manzelovi vysvetlit ze si sa rozhodla ze uz stacilo uz chces mat pokoj aby nahodou cez neho nenaplanovali nejaku navstevu "akoze ta prekvapia".
Tvoj otec si vybral zostat s tvojou mamou hoci jeho ulohou bolo primarne vas chranit. To vsak uz dnes vies. Si dospela, stretnutie mozes slobodne odmietnut. A po tych incidentoch si trufam povedat ze mozes odmietnut stretnutia s plne cistym svedomim.
Uz to ze si tie stretnutia dovolila bolo velky ustretovi krok. Ani to si nemusela uz robit po tom vsetkom co si zazila.
@monique88 možno budeš pravá v rodine, ktorá matke stanoví hranice. Je to potrebné pre tvoje duševné zdravie a zdravie tvojej rodiny.
@monique88
Prosím ťa, naozaj kontaktuj právnika, čo sa dá podniknúť na obranu tvoju a celej tvojej rodiny. Najmä, keď sa ti ona vyhráža sociálkou! Absolútne neoprávnene! Bože, ja mať po ruke tú tvoju "matku", naozaj by ma ruka svrbela, jej jednu uťať. Aj to by bolo málo. Za ničenie svojich detí a rodiny.
Normálne mi je do plaču. A súčasne som zúrivá na ňu!
@monique88 sorry toto som nikdy nepocula taketo nieco.Ale pochopila som ze tvoj otec s nou zije a ked on nema problem, alebo ma necitala som prispevky, tak ja by som si hlavu z toho nerobila, teda ked s nou nema problem alebo ked ju toleruje.Ja by som sa porozpravala s muzom ale urcite by mi zakazal s nou stretavat a ja by som to respektovala.Vsak to je uplne chore.
@monique88 moj nazor..nestratavat sa..lebo to psychicky neposobi dobre na tvoje dieta..otec tvoj, ked mu to bolo jedno, ako sa vasa matka sprava, tiez nie je neviniatko..no jemu by som vnuka dovolila vidiet.ale mimo matky..
ak nechces, aby malo tvoje dieta dozivotne traumy, prerus s tou zenou vsteky kontakty (pomenovanie matka si nezasluzi)
@monique88 precitala som nieco a ked to aj otca trapi tak nech vyhlada pomoc odbornu, jaq by som to kludne povedala doktorke najlepsie psychiatricke, ono musi existovat neake riesenie pre nu ako hospitalizacia, alebo neake zariadenie.Ja som mala otca choreho ale to bolo velmi davno jeho mama ho dala na sud a zbavili ho svojpravnosti.Podla mna toto nie je ani trosku normalne.Treba sa niekde poradit aby zakrocili odbornici, ale samozrejme ju o tom neinformovat.My mame v rodine este jeden pripad ked zena zije v ustave alebo ako sa to vola a tiez to velmi dlho trvalo kym jej to vybavili, ale nakoniec vybavili.Treba to riesit cez psychiatrov a aj policii by som vysvetlila co robila ale to asi teraz uz nie je take aktualne.A to co si si ty prezila to by som asi ja nikdy neprezila bez ujmi na zdravy.
Ak Ti môžem poradiť, skús jej odpustiť, je to krok aj k Tvojmu oslobodeniu. Odpustenie neznamená, že zabudneš alebo sa už nebudeš hnevať, ked to tak cítiš, je to v poriadku, ale pri každej príležitosti ako si spomenieš povedz si, že odpúšťam Ti mami a vlastne aj otcovi. Je to veľké oslobodenie aj pre Tvojich rodičov.
Možno ma teraz vysmejete, ale MONIQUE, pokiaľ si veriaca a možno len trochu veriaca, popros Boha, aby Tvojej mame a otcovi pomohol, veľmi to potrebujú.
Neodsudzuj ich, nikdy nevieme, s čím sa ten človek stretol v minulosti a aké bolesti má vnútri, tak je to aj u Tvojej mamy aj otca. No to neznamená, že by si sa s mamou mala stretávať, treba myslieť na svoju aj synčekovu bezpečnosť, dieťa potrebuje čo najlepší základ do dospelosti, ale to určite vieš sama najlepšie.
Tvoj otec je dospelý a žiaľ strach mu zastiera realitu, ale to je jeho rozhodnutie, Ty rob tak, aby si bola šťastná TY, zaslúžiš si to. Zaslúžiš si žiť pekný a čo možno najviac bezstarostný život.
Veľmi Ti prajem šťastie.
Nečakajte, že takáto osoba prejaví ľútosť. Ospravedlniť sa dieťaťu? A načo? Ešte by si o sebe začalo namýšľať. Dieťa je podľa takýchto ľudí nikto a netreba sa mu za nič ospravedlňovať. Chybu VŽDY urobilo dieťa. Jednu takúto osobu poznám a bohužiaľ je to moja matka. Nikdy mi nepovedala prepáč, napriek tomu, že mi toľkokrát v živote ublížila - aj fyzicky, ale hlavne psychicky. A pritom to nie je zlá osoba, vždy nám varila, prala, domácnosť tip top, ale všetko akosi bez citu. Mala ťažký život, takže sa nečudujem, ale zároveň k nej ani nič necítim. Oproti tomu jej sestra, moja teta, vyrastala v tom istom prostredí, vychovávali ju tí istí rodičia, a pritom je úplne iná, empatická, chápavá, keď urobí chybu, ospravedlní sa. Asi povaha a ochota na sebe pracovať.
@monique88 je mi ľúto, že máš takéto zlé vzťahy s rodičmi a prajem ti veľa psychickej sily, aby si to zvládla. Viem, ako to trhá srdce.
myslim si, ze si spravila chybu, ked si suhlasila s dvojdnovou navstevou. nazoaj neviem, co si si od toho slubovala.
poznas svoju mamu, vies, aka je...mala si trvat na stretnuto trebárs na ihrisku, v kaviarni...
v ziadnom pripade nemaj ziadne ocakavania od tvojej mamy, otcovi to casom mozno docvakner a najdete sposob, ako on bude most vidat svojho vnuka.
v kazdom pripade, prajem vela vela vela sil, mas to tazke
@monique88 ešte som sa zamyslela nad jednou vecou - prečo sa ti vyhráža sociálkou a obviňuje ťa, že sa nestaráš o svoje dieťa, keď ona sama je prípad pre sociálku... zvláštne, taká projekcia svojich vlastných nedostatkov a chýb do teba... nevie z toho obviniť seba, tak obviňuje teba... lebo vie, že vinník existuje...
@monique88 ja osobne by som nechcela, aby moje dieťa videlo takéto správanie...možno by sa nezľakol, ale čo ak áno....začne sa ti pocikávať v noci a potom to ako budeš riešiť? Alebo ak ho buchne Kým sa nedá na liečenie, neprizná si chorobu, ja by som neustúpila...ťažko by som to znášala, ale pokoj detí je pre mňa na 1.mieste.
Ahojte, pre tých ktorí by chceli vediet ako sa mame, tak otcovi som vysvetlila ako to cítim, že po tom všetkom už mamu nemam momenálne chut vidiet a stretavat a že v buducnosti ak by sa liečila, pristupila by som na stretnutia na verejnosti, v parku alebo na namestí.
Reakcia z jeho strany ma neprekvali, čakala som to. Povedal, že to nie je spravne, že je to rodina, a rodina by mala držat spolu a odpuštat si a že by som nemala palit mosty.
Po dalších argumentoch o tom ako mi to škodí a že nechcem malého vystavovat takému spravaniu prišlo citové vydieranie, že vraj "to" nedopadne dobre tak nech si to premyslím. Takéto vety zabolia a zneistuju ma ale vydržím pre vlastné dobro a pokoj mojho syna.
Vysvetlila som mu, že iné by bolo ak by si uvedomovala čo nam robí a skušala sa zmenit ale taká situacia nebola ešte ani raz a teda, že neverím, že sa niekedy niečo zmeni ak sa nezačne liečit.
Povedal mi že nie som nestranna a vidim to zle. Povedala som mu, že nech sa ide kludne poradit s niekým, nestranným, kludne nech zbehne za nejakým psychologom alebo najlepšie psychiatrom. Na to mi povedal, že si nemylí, že týto ludia o tom niečo vedia, že maju len dačo načítané z knižiek ale že s nou nežiju....
A takto by sme sa mohli bavit aj do večera, on jednoducho nechce skusit žiadne riešenie, jedine tancovat ako ona piska. Povedala som mu že to je jeho rozhodnutie a že to rešpektujem ale že ja mam pravo sa tiež rozhodnut tak ako to mne vyhovuje a ako to cítim a potrebujem. Potom povedal, že ved jemu to tak nevyhovuje ale že nema na výber a zase sme sa zamotali na začiatok, takže už som to nechala tak lebo všetky naše pokusy diskutovat na tuto temu koncia v takomto bludnom kruhu.
Uvidime čo bude dalej. Mama je učitelka, idu jej prazdniny, bojim sa že sa bude nudit a domahat sa, viem, že bude otca ničit ked nebude moct prist ale musi si to už riešit on, ja už nevladzem.
@monique88
Mama je učiteľka????? 😕 😕 A to je ako možné, že žena, ktorá takto roky týrala svoju vlastnú rodinu, robí v školstve? Tam sa správa ako? To na to nik doteraz neprišiel?
Ale iné je podstatné. Som veľmi rada, že si sa takto rozhodla a odhodlala to povedať aj otcovi. Stoj si za svojím. Budem ti silno držať palce, aby si už nemusela z maminej strany zažívať traumy. A už vonkoncom tvoj syn.
A ak by mama prišla náhle k vám, jednoducho neotvor dvere. Ak by začala vyvádzať vonku, tak volaj políciu, alebo RZP. Podľa situácie a uváženia.
@heni79 ma problemy v škole ale nie natolko aby ju vyhodili, skor nezhody a tak,dokaze sa ešte ako tak pretvarovat ale v podstate tam nema nikoho za dobre, neviem presne situaciu teraz lebo už 9 rokov žije v inom meste ale ked sme boli deti tak to vedela tak udržat že u nich v skole sa nič nevedela. Velký problem nastal ked som sa v 4 ročníku na strednej zdoverila jednej mojej učitelke na inej škole kde som chodila, neskor sa niečo dozvedeli aj tam ale tiež som pri tom nebola takže neviem čo všetko sa vie
Dakujem za podporu, pomaha to velmi 🙂
@monique88 to muselo byť pre vás ako deti maximálne zraňujúce. Vaša vlastná matka bola príjemná na iné deti a na vás kričala... takíto ľudia sa pravdepodobne podľa potreby dokážu pretvarovať a až doma ukážu svoju pravú tvár... určite to nevzdávaj a nebuď naďalej hračkou v jej rukách...
@jabadaba neviem, poviem teraz ze neviem.. 😕 nie som psychiater diagnostik,...a ani ten by si netrufol len takto z par prispevkov dcery bez vysetrenia matky 😉
to co sa vseobecne vnima ako "normalne spravanie" urcite matka autorky temy nesplna ... 😖 😖 Ci ide o patologicku tyransku manipulativnu emocne plochu osobnost alebo o osobu s diagnostikovanou psychickou poruchou, tazko povedat ...moze byt aj kombinacia, ludska mysel a psychika je velmi zlozita vec.
a pocula som o pripadoch ze niektore take osoby vedia oblbnut aj schopnych odbornikov, aj ta matka ake dokonale divadlo vedela zahrat , podme si trochu obit hlavu, vyrobit si pomliazdeniny na krku...aby som vyzerala ako tyrana zena. ...to uz je hlbsi level...ako to klasicke zenska place, zavyja, prechadza to do hysterie, berie nozik reze si ruky, potom ziape ked vidi krv... 😝 😝
z tej chladnokrvnosti ide mraz, sak uz to ako isla skor spat, aby mohla budit rodinu v noci 😝 😝 to nie je ako, zobudila som sa prislo to na mna, tak robim cirkus. Toto je sakra tazky pripad.