Nečakané úmrtie a výčitky
Ahojte, nečakane mi zomrela mamička a mňa najviac trápia výčitky - že som sa viac nevenovala, že som nezavolala viac ako 1x za týždeň, že som danú osobu viac nevypočula, že som ju nevzala na výlet, že som sa venovala sebe… je toho strašne veľa čo som nestihla urobiť a povedať. A neviem s tým žiť. Máte niekto podobnú skúsenosť? A ako s tým bojovať? Ďakujem 😔
Mám s tým skúsenosť, zomrela mi za sebou teraz nedávno aj mamka, aj ocko. Je to normálna fáza smútenia - pocit výčitiek a viny. Všetko chce čas, podporu partnera a priateľov a rodiny, odpustenie si. Musíte si touto fázou prejsť. Je dobré napísať list, alebo viac listov. Ale ak je to neúnosné, treba vyhľadať pomoc. Ja som využila 2x online psychoterapeutické sedenie s psychológom, pomohlo mi to.
Ja ta uplne chapem aj mne zomrela mamina a bol to velky sok pre mna aj pre celu rodinu. Tiez som si vela veci vycitala co som nespravila alebo mohla spravit inak a bola tu s nami. Zial to uz nezmeni nikto je to sucast zivota a musime s tou bolestou zit ale hlavne mysliet na pritomnost a buducnost. Treba si uchovat pekne spomienky a verit ze mamina sa ma lepsie a z neba sa na nas usmieva a posiela nam silu 🙂 ono casom vsetko preboli plac a smutok nikomu nepomoze a vycitky uz vobec.
V prvom rade vyjadrujem úprimnú sústrasť. Dve veci: buď to vašej mamke je už jedno, že ste s ňou neboli často a nepovedali to či ono, alebo... vedela a stále vie, že ste ju ľúbili, že na ňu myslíte a nič vám nevyčíta. Aj smrť vašej mamky vás veľa naučila ... nachádzať si čas na svojich milovaných, hovoriť tým na ktorých vám záleží čo pre vás znamenajú a nebrať život ako samozrejmosť a tešiť sa z každého dňa. To je posledná lekcia pre vás, od vašej mamky.
urobila si to, co si mala a mohla urobit.. je normalne zavolat mame raz za tyzden a nie je nutne brat rodicov na vylety, ani im robit psychologa.. takze si urcite nic zle nespravila.. za maminu smrt, ani za kvalitu jej zivota pred smrtou, nie si nijak zodpovedna.. naopak, je dobre, ze si sa venovala sebe, nezanedbavala si sa a neuprednostnovala mamu pred sebou.. tak je to prirodzene, tak to ma byt.. kazdy si je zodpovedny sam za seba a kazdy ma tolko sil a schopnosti, aby sa o seba zvladol postarat, nie je nutne preberat za niekoho zodpovednost..
Ďakujem všetkým. Ja za to ale cítim zodpovednosť, že som sa mala o ňu postarať, viac jej pomôcť…list som už skúšala ale nepomohlo mi to. Tá bolesť a výčitky sú strašné 😔
@smutok20 ja som si vycitala, ze som mamku neodniesla skor do nemocnice, ze mi nedoslo, ze to moze byt take vazne, co som jej povedala den predtym, v ten den, ze som jej nezavolala, ked lezala v nemocnici na JIS ( logicky nemohla hovorit ), ze som sa s nou nerozlucila - nevedela som, ze uz sa nevrati domov. Som kralovna vycitiek, verte mi. Viem, co citite. A copy/paste u ocka.
Poznam to... moja mamca zomrela pocas korony v nemocnici, boli zakazane navstevy a cestovat cez hranice, cize som sa s nou nemohla rozlucit ☹. Casom prisli vycitky, ze som sa mala o to aspon pokusit, ta doba bola naozaj šialena... ☹ Je to asi normalne, co pocitujes, ale uz to nezmenime, casom to preboli, drz sa..
@la_dolce_vita ďakujem pekne 😔 mrzí ma aj príbeh s Tvojou mamou…
@smutok20 najhorsie boli pre mna prve 4 mesiace, prva ulava prisla trosku po 9 mesiacoch a fakt som prijala po roku. U ocka som to niesla trosku lahsie, lebo som koniec cakala, ale aj tak viem, ze budem mat cely zivot vycitky kvoli nemu. Ze posledne dva mesiace tak trpel a ja som mu nedokazala pomoct. Moji rodicia sa velmi spoliehali na mna, ze ja im pomozem, zariadim, ze ich z toho dostanem. Zial musela som sa zmierit s tym, ze nie som pan Boh a niektore veci nie su v mojich moznostiach. Stale vsak mam vycitky a hlavne myslienky, co by som robila inak.
@taynee presne Ti rozumiem, to isté…neustále si to prehrávam že čo som mala a mohla urobiť a neurobila som. Ale bol to absolútny šok, vôbec som ani v najhoršom sne nečakala že sa také niečo stane. Mama nebola chorá a ani nemala na to vek…a toľko slov zostalo nevypovedaných a toľko skutkov nevykonaných 😔 zostáva mi len sa modliť a veriť že ma počuje…😔
@smutok20 aj moja.. ale zodpovednost mas tak max. v urcitej miere za neplnolete dieta.. dieta rozhodne nema zodpovednost za svojho rodica.. pomoct, ak to tak citis, to samozrejme.. ale nie citit vycitky, ze si neurobila dost.. to nie je na mieste.. iba sa zbytocne trapis niecim, co nie je pravdive
@smutok20 Áno ja 😟 A veľmi rada by som ti poradila ako s tým bojovať, ale ja sama neviem ako. Zrútil sa mi celý svet. Mne maminka zomrela teraz 27 decembra...takže je to veľmi čerstvé a bolí to...ani sa nedá povedať ako veľmi. Tiež si vyčítam že som s ňou netrávila viac času, častejšie nevolala a tých výčitiek je naozaj veľa. Verím že jedného dňa si odpustím. Maminka mala problémy s pľúcami, už od detstva. 21ho ju vzala sanitka do nemocnice, tak moc som verila že jej pomôžu, že sa odtiaľ vráti domov, že si všetko vynahradíme...a aj keď sme spolu trávili čas, smiali sa....príde mi to teraz tak málo. V stredu toho 27ho sme mali ísť za ňou do nemocnice, chystali sme sa a v tom mi zavolali z nemocnice a povedali mi, že ich to veľmi mrzí, ale že to maminka nezvládla a zomrela. Toto neprajem nikomu...tie slová mi stále znejú v ušiach. A potom ísť za mojou sestrou a povedať jej to, že sme prišli o našu milovanú maminku. Babina sa tiež z toho zrútila a aby toho nebolo málo, tak teraz na Silvestra zomrel aj dedko. Oni žili spolu s babinou v Prahe. Takže najprv prišla o svoju dcéru a hneď za pár dní o manžela. A do tretice je babinina sestra v hospici..už sa jej nedá pomôcť. Nejak všetko naraz. Ani neviem kde nabrať silu. Sama nevládzem, ale musím tu byť pre moju sestru a pre babinu. Viem ako sa cítiš 😟😔😢
Z celého srdca ti prajem hodne síl, aby si to zvládla ❤️
@smutok20 Úprimnú sústrasť a veľa síl prajem. Zvládneš to. Ver. Ak si veriaca, zapáľ sviečku, pomodli sa za jej dušu Otčenáš. Popros ju o odpustenie a odpusť i sebe. povedz: Ježiš ťa miluje a ja spolu s ním.
Nebesia nech ťa chránia. Život ide ďalej. Mysli na ňu s láskou.
Dnes som čítala vo Vitae, že v Číne myslia na zomrelých i na ich narodeniny, meniny, akoby boli stále ich členmi rodiny.
Dávam za rodičov každý rok odslúžiť omšu, aby ich duše našli pokoj. Nie plač, ale spomienky na pekné chvíle.
@luminka13 úprimnú sústrasť 😔 mrzí ma, že tiež prežívaš také trápenie 😔 myslím si, že najhoršie je práve to, že je to nečakané…a k tomu Vianoce. Ani si neviem spomenúť, či som jej niekedy povedala, že ju ľúbim…u nás sa to tak nevravievalo v rodine 😔 a teraz by som toľko vecí povedala a urobila. A k tomu aj pocit, že tu predsa ešte mala byť, žila zdravo, nepila, nefajčila, zdravá strava….a zrazu srdcove zlyhanie spôsobené zápalom hrdla (doteraz tej príčine nemôžem uveriť)…z minúty na minútu sa život obrátil naopak 😔 držím Ti palce, aby si to všetko zvládla a dúfam že jedného dňa tie výčitky zmiznú 😔
@smutok20 mohla by si jej napísať list. A vložiť do nejakej nádoby a zaniesť jej ho... Pripadne precitat