Nechcem prísť o manžela
Ahojte baby, som naozaj zúfala, neviem čo mám robiť, potrebujem pomoc, a nemám sa komu zdôveriť, lebo mám pocit, že by ma vysmial, a možno aj vy mi poviete, že nie som normalna. No naozaj neviem ako ďalej.
S manželom sme sa úplne odcudzili a sme kúsok od rozvodu, ale naozaj sa ani jeden z nás sa nechce rozviesť, ale pomaly nevidíme iné východisko, máme však spolu 1,5 ročného synčeka a chcem zachrániť náš vzťah.
Sme spolu už 11 rokov, z toho rok a par mesiacov manželia, ale celkovo nám to už neklape spolu dobrých päť rokov.
Ani neviem ako by som opísala, kde je problém. Ide o to, že sme bývali s manželom nejlepší kamaráti, zohratá dvojka a každý nám závidel náš vzťah. Ale zoznámili sme sa příliš mladý a vlastne ani jeden z nás predtým nemal vážny vzťah. Takže sme sa nejak jeden na druhom učili v tom vzťahu fungovať. Ja som sa presťahovala za manželom do jeho rodného mesta, nakoľko moji rodičia sú ťažký alkoholici a ani som neváhala, keď sa ma spýtal, či sním chcem žiť.
Ale aby som to zbytočne nenatahovala, veď kto to bude čítať, takže momentálne máme v podstate všetko. Máme byt (na hypotéku), auto, krásného, zdravého synčeka, a vďaka manželovej práci a snahe nemáme ani problém platiť hypotéku a vyžiť s jedného platu kým som na materskej.
Problém je v tom, že sme sa odcudzili, ono už to medzi nami bolo zle aj před tým ako sme splodili dieta a dúfali sme, že nás to stmelý (ja viem, klasická chyba), potom keď mal malý pól roka, manžel ma požiadal o ruku, lebo veril, že toto nám pomôže. Žial situácia je taká, že momentálne si už nič pěkného nevieme povedať. Na každej kravine sa pohádáme a skončí to tak, že ja plačem a on radšej odíde, aby nepovedal ešte viac horšieho. Samozrejme před malým hráme formu, ale je to fakt zlé.
Manžel by strašne chcel aby sme mali spolu firmu, a spolu podnikali, keďže po materskej sa nemám kam vrátiť do práce a preto sa ma snažil celý ten rok a pól čo som doma zasvätiť do tajov obchodovania aby sme neboli od nikoho závislý. Dokonca mi vymyslel aj podnikanie aby som sa nakopla a našla sa v niečom, tak ako iné maminy na materskej.
žiaľ doteraz nechápem prečo, u mňa nadšenie zo všetkého vydržalo len chvíľku a keď sa ma spýtate čo teda chcem v živote robiť a dosiahnúť, ani poriadne sama neviem.
Momentálne mám však dva jasné ciele a k tomu by som potrebovala pomôcť od skúsenejších z vás. Prvý cieľ je záchrana manželstva. Pretože napriek všetkému čo medzi nami je ( aj som zabudla napísať že už dva roky sme nemali poriadny sex, pretože som stratila úplne chuť, stala som sa ako keby frigidnou, ale možno to bude tými depresiami, ktoré mám, a tou nízkou mienkou o sebe ☹ ) Proste poradte mi aké kroky podniknúť aby som našla späť cestu k manželovi, aby som mu ukázala, že mi na ňom záleží, že ho ešte ľúbim a nechcem oňho prísť a vzbudiť v ňom znova lásku ku mne. Verím, že sa to dá.
Ďalším mojím cieľom je stať sa obchodníčkou, manžel robí v jednej spoločnosti obchoďak a mám vybavené u jeho šéfa, že pre nich cez manžela môžem robiť, neviem však v sebe nájsť tu sebavadomosť a cieľavedomosť, zatial som zastala na fáze chcem. Maminy ktoré ste na materskej rozbehli podnikanie, kde ste na to čerpali silu, odhodlanie nápady a chuť?
Jednoducho mám 30 rokov a život sa mi v priamom prenose rúca pred mojími očami. Konečne som sa prebrala z nejakej tej nechápavej letargie a chcem konať a zachrániť čo sa ešte dá. Mám pociť, že som na dlhé roky zaspala a teraz som sa prebrala a nič nechápem. Všetko je iné a všetko sa rúti k horšiemu.
Som ochotná urobiť čokoľvek aby som zachránila svoje manželstvo a svoj život.
Prosím baby poradte mi, ako získam späť manželovú lásku a dôveru? Toto je pre mňa teraz priorita.
Ďakujem a kľudne píšte aj kritiku. Berem všetko, som v koncoch :(
@bambula626 posles mi do IP na nu kontakt? dakujem
Nedalo mi to, je to hlúposť, ale normálne nemôžem spať...predtým som na fórum MK nechodila a už viem prečo...našla som tu tému - Nechcem prísť o manžela ... strašne by som chcela vedieť, či ten pár ustál tú krízu ... keď sa rozvádzajú ľudia, ktorí si nevedia prísť na meno tak mi je to ľúto... ale keď som čítala príspevky toho jej manžela ... ako bolo vidno, že sa majú radi a že chlap dokáže niečo také pre ženu spraviť...☹ asi nikto nevie čo sa stalo...
Ahojte, v prvom rade sa chcem ospravedlniť vám všetkým, že som vás zatiahla do našej manželskej krízy, žiadala som od vás rady a následne som sa už neozvala.
Odpoveď na otázku @januarova2016, je že áno zatiaľ sme stále spolu a zatiaľ stále bojujeme o spoločný život.
Odstupom času po tých dvoch rokoch musím povedať, že sa všeličo udialo. Nakoniec sa manželovi splnil sen a podarilo sa mu rozbehnúť podnikanie.
Ja som sa však ešte stále nezmenila. Moje ego a moja vnútorná potreba ochranovať sa je stále silnejšia ako strach, že prídem o rodinu.
Chodila som aj k psychologičke, ale tá mi akurát predpísala magnézium a síce sme sa rozprávali ale akosi ma nevedela dostať k tomu, že aby som sa preboha prestala ľutovať.
Ono mám fakt všetko, dokonca po maminej smrti sa mi aj otec zmenil a začal sa zaujímať o nášho syna a o nás a aj sa navštevujeme. Podnikanie, ktoré manžel rozbehol má potenciál a plány by boli veľké. Ale žiaľ moje EGO je ešte väčšie. Stále ma chráni a som schopná zaklamať len aby som nemusela prevziať zodpovednosť.
Mám však úžasného manžela, ktorý ma napriek tomu, že som chodiaca múmia stále má rád a chce mi pomôcť. Nový rok som nezačala dobre a teraz som v takej situácii, že už samej sebe leziem na nervy. Všetka moja lenivosť, neschopnosť a nečinnosť ma dobiehajú a celé to teraz na mňa padá. Sľuby čo som nasľubovala, došli k fáze, že by už mali byť splnené.
A cez víkend sme sa s manželom bavili o tejto téme ako som sem písala, že sa chcem zmeniť a že ako som sa na celé vykašlala. A má pravdu, keď som si prečítala ten článok s pred dvoch rokov, tak jediné čo sa zmenilo je že malý má už 4 roky, a manžel sa posunul vo svojich plánoch. Inak nič.
A keďže mám už 32 rokov a som pred veľkými životnými krokmi, rozhodla som sa znova sem písať. Neviem či to niekoho bude zaujímať, ale budem sem pravidelne písať ako sa mi darí a možno to niekomu pomôže, kto je v podobnej situácii, že sa nechal vlastným egom a sebaľútosťou natoľko zdeprimovať, že stratil všetkú chuť žiť.
Nikdy nie je neskoro na zmenu a verím, že ani na tú moju.
Ďakujem, že ste mi pred dvoma rokmi chceli pomôcť 🙂 Verím, že tentoraz to zvládnem.
Prajem pekný deň!
@hladamsa celkom som sa začítala do tejto témy. Ja ti poviem, že mám tiež také aktívneho manžela, uspešný vo všetkých smeroch. Čoho sa dotkne, to je skvelé, všade obľúbený... a ja žijem v jeho tieni. Ja neviem, čím to je, snažím sa, ale aj tak. Ja sa teším, že sa mu darí, ale...ako to vysvetliť. Rozhodli sme sa mať rodinu, deti, máme 3. Už mi šibe z toho, ako som neustále sama s deťmi. Snažím sa nájsť si svoje aktivity a tak, ale trápi ma, že som sama. Muž neustále v práci, doma skoro stále len kuká do mobilu, počítača, stále niečo rieši. Deťom sa povenuje, ale čo ja?milionkrát sme sa o tom rozrávali, ale nič. Ja som povymýšľala všelijaké večere, kino...svokrovci nám zajednali dovolenku!Ale nemohol. Prosto, stal sa z neho človek, ktorý svoju prácu miluje, sám povedal, že ho neskutočne naplňa a je spokojný. Prepáč, že som to sem napísala, k tvojmu príspevku, ale proste som sa potrebovala len vykecať. takto verejne 😀 zdravím špehov
@hladamsa trošku chápem Tvojho muža, že chce, aby si aspoň o základných veciach rozhodovala sama, aby si nebola taká pasívna..čo ma však troška mrzí je, že Ťa tlačí aj do aktivít, ktoré sú Ti proti srsti. mám pocit, že potrebuješ prijať samu seba takú aká si. potrebuješ sa spoznať, z čoho máš radosť. potrebuješ si utvoriť dáky obraz o svojom svete. skrátka, aby si bola spokojná. mne napríklad nesedia všetci tí aktívni speakeri, ktorí burcujú ľudí k dákemu výkonu. viem, že nie som karieristka..kedysi som sa na samu seba hnevala, že som taká pasívna, ale potom, keď som zistila čo ma baví, čo mi robí radosť, tak som prestala na seba tlačiť a zrazu prišiel pokoj. pri takom partnerovi akého máš Ty, by som ho ale nenašla..mám pocit, že on chce z Teba niekoho, kým nie si. a z Teba mám pocit, že nevieš kým si. maličký Vám rastie..odporúčam zájsť za terapeutom, kľudne ich prestriedaj ak Ti dáky nesadne, daj si aj detox (ono všetko so všetkým súvisí), snaž sa viac hýbať..a hlavne kľud. netlač na seba..
@hladamsa nemáš ty skôr prokrastináciu?
Ahojte, tak som tu, opäť som sa na dlhšie odmlčala, ale máme toho teraz naozaj veľa, rozbiehame obchod a k tomu rodina človek akosi nemá čas sa 🙂
@tyaja, som rada, že si sa vyrozprávala, táto téma slúži aj pre osôbky ako si ty. Je to miesto, kde si človek môže vyliať dušu. Vidíš napríklad môj muž by bral všetkými 10timi keby som bola taká aktívna ako ty 🙂 A vymýšľala spoločné aktivity. Ja ako skôr ako píše @moonlight1210 prokrastinujem a prežívam. Hlavne aby odomňa nikto nechcel rozhodnutie.
A to je ten problém, vydala som sa cestou, kde mám byť sama sebe paňou a nikto mi neurčuje presné úlohy a hranice. Sama si musím naplánovať deň, úlohy a sama sa musím kontrolovať. Je to také smutno smiešne ale nikdy som nebola sama sebe pánom, vždy mi niekto radil a pomáhal a usmerňoval ma. Tomu sa snažím vyvarovať pri výchove svojho syna, aj keď nie vždy mi to ide. Aby aspoň on sa naučil byť samostatný.
A ja sa to učím zarovno s ním, akurát pre mňa to je náročnejšie, keďže už dlho žijem takto ako žijem.
Som však odhodlaná bojovať sama proti vlastnej lenivosti a pohodlnosti. Nie je to však ľahké. Ale ja viem, oproti tomu, čo tu mnohé zažívate, som len rozmaznané hlúpe dospelé decko, ktoré by potrebovalo dobre vyfackať.
Čo vám poviem. Je to tak, a ja si to uvedomujem, a je mi zo seba zle keď vidím aká som neschopná. Verím, že sa mi podarí vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny a dospieť skôr ako na to doplatí moje manželstvo, moja rodina, môj syn.
Prajem peknú noc a čoskoro sa ozývam opäť 🙂
@hladamsa hlúposť. Prokrastinacia vyzerá tak smiešne, ako lenivosť. Ale nie je to lenivosť, iba snaha hľadať si náhradné iné veci, aby sme nemuseli robiť tie, čo treba, lebo nás napríklad stresuju. Je to ako taký únik pred povinnosťami, ktoré cítime, že nezvládneme. Neskôr už pred kadečím.
V podstate, ak sa to nechá rozvinúť, je to na liečenie.
Každopádne držím palce, aj keď to bude drina, keďže vlastne nie je nad tebou kontrola. Čo by mala byt. Zdá že máš motiváciu v podobe syna, čo je dôležité. Bez motivácie by si to isto nedala. Dúfam, že sa dokážeš statočne vyhýbať výhovorkám sama pred sebou (akéhokolvek druhu) a dáš to.
Ak ta budú chytať výhovorky, ozvi sa. My ti tu radi naložíme neratanych.
My sa odventilujeme a ty sa zas nabudis nevzdať to. Dve muchy jednou ranou 😁 .
@moonlight1210 vdaka presne preto som sa vratila sem lebo som akosi stratila motivaciu a sama sebe si vynadat dostatocne neviem :D
mam v plane sa vam tu pravidelne spovedat aby ste ma mohli vzdy upratat na spravnu cestu :D spolieham sa na vas 🙂
este raz vdaka a budem sa snazit zamakat a nevzdat to a mozno niekoho tu dalsieho aj inspirujem.
Inak stou prokrastinaciou mas uplnu pravdu, robim cokolvek len aby som nemusela robit to co treba, cele zle :D Ved aj teraz pisem sem namiesto prace :D
Som pristihnuta pri prokrastinacii :D
@hladamsa neviem.. ale...ja robim to co chcem ja, nie muz, ci okolie.. nikdy nedopadne dobre nieco, co nerobime s laskou, ale len z akehosi donutenia..to je akoby si si na seba sice davala krasne saty, vsetci Ti ich chvalili, ale Ty si sa v nich necitila komfortne..
ale zase byt len paralyzovana a nerobit nic, tiez nie je riesenie..skor by som ale hladala odpoved v sebe..a ktosi mudry mi raz povedal, ze ak sa neviem rozhodnut z viacerych moznosti, co robit v zivote, staci len zacat robit niektoru z nich.. zacat ju robit a potom sa mi uz cesta otvori, popripade pridem na to, ze to ta cesta nie je a otvori sa ina..najhorsie je nerobit nic a len dumat. ak si z tych co neustale potrebuju, aby ich niekto nakopaval, tak sa zaval teda pracou a rob to najlepsie ako vies..a bud na seba hrda. musi byt tazke neustale sa citit, ze nerobis dost..vsetko je len v hlave
Pocujte, vsade tu na diskusiach vidim, ze strasne vela zien tvrdi, ze ma podobne problemy ako ta, ktorá zalozila diskusiu. a maloktora sa odvazi ist ozaj do poradne.
Ja s manzelom sme boli v poradni po styroch rokoch manzelstva. Pritom sme mali dojem, ze uz je to len posledna kvapka pred rozvodom.
Nasli sme si skveleho psychologa, myslim, ze pomohlo aj to ,ze to bol chlap - psycholog. Aspon manzel nemal pocit, ze mi bude zena psychologicka nadrziavat. Objednali sme sa rychlo, unho sme vobec necakali a co je hlavne, vlastne sme si unho parkrat posedeli pri kave ako doma v obyvacke a zrazu mame iny vztah. ukazal nam mnozstvo inych pohladov, ktore sme vobec predtym - nevideli, nechceli vidiet, nemohli vidiet.... Takze ak ma niekto realne problem a nevie ako dalej, ja by som odporucala poradnu. Ak by niekto chcel tohto pana psychologa, co sme mali my, tak to je. dr. Langer, v Kosiciach. jeho organizacia je Paralelny svet. Ceny ma uplne nizke, takze sa nebojte za nim aj vycestovat. a objednava rychlo a ste unho vzdy sami, takze je to diskretne - coho sa najviac bal moj muz - ze ho tam niekto uvidi🙂 Ja si myslim, ze vie naozaj skvele poradit.
@tiper24 to ten pravy radi .... ako prepac mozes si s nou podat ruky akurat a nie jej radit.
No a teraz o tej praci ...
@pillipilli on je odbornik na vsetko....okrem tej prace, no.....😲
@hladamsa najdi si na nete cesku relaciu Skryty potencial, chodila na ceskej televizii, uvadzal to taky motivator Jan Muhlfeit - ma to samostatny web a su tam vsetky casti v archive. Tento Muhlfeit a aj ini kouci, tam vravi o tom, ze kazdy clovek je jedinecny a ma ine skryte talenty, a kazdy clovek sa venovat tomu, co je jeho najvacsi talent. Ze je mrhanie venovat sa niecomu, co sama vnutorne nechces, ze je to napriklad aj ostuda nasho skolstva celeho, ze nutime deti neustale makat najviac na predmetoch, ktore im idu najmenej, a tomu ich takentu sa vdaka to u ani nemaju cas venovat a rozvijat ho... neviem to takto narychlo vysvetlit, ale odporucam ti, pozri si par casti, alebo aj vsetky 🙂 ohladom toho Muhlfeita, on je na jednej strane zaujimavy, ale na druhej strane dost rad sa prezentuje svojimi uspechmi, dost mu na nich zalezi... nuz tak, ale kazdy si vie vyfiltrovat to podstatne. Niekoho mozno ocari aj ta jeho kariera, oceni aj tu a hlavne tu zlozku jeho osobnosti. A niekto ho pocuvne v tom, co je to skryty potencial a bude ho v sebe hladat, bez dalsej orientacie na Muhlfeita... aj na youtube je dost jeho videi, zhruba vsade hovori to iste.
@hladamsa a druha moja rada - skus si pohladat co to o Jungovej psychologii ( odporucam napriklad knihy Kamily Zenatej, ceskej arte terapeutky alebo Vereny Kastovej - su pisane elmi zrozumitelnou recou) ... Jungova psychologia je o zlozkach osobnosti cloveka. Svojim sposobom je to rovnake ako ten Muhlfeit, ze hladame vo svojom vnutri rozne svoje vrstvy, snazime sa pochopit preco reagujeme ako reagujeme, a az to pochopenie a prijatie nam pomoze veci zmenit. Vedome sa dokazeme rozhodnut, ze to chceme inak, vedome, lebo uz to chapeme... Kazdy jeden sme z vela vrstiev, ciastocne reagujeme podla toho, ako sme to zazili u rodicov, v partnerstve ... a nasim zmyslom zivota ma byt, aby sme objavili, a realizovali to, co citime ako nase najhlbsie a vlastne, aby sme sa zbavili "programov" ktore nas brzdia a nevyhovuju nam... Ty a tvoj muz ste do urcitej miery protiklady, jeho silne ego ta valcuje, ty nemas moc sebavedomia. A tak tu ste jeden pre druheho ako zrkadlo a s laskou sa don mozete divat a s laskou obaja pochopit svoje slabe a silne stranky. Nemat sebavedomie je presne len to, ze zatial svoju hodnotu, mozno pre konanie tvojho najblizsieho okolia voci tebe (a asi hlavne pre to), nevidis. Najdi svoje sebavedomie, zi seba samu, to co ty sama chces a ked si niekto dupne nozkou, dupni is i ty, ze ty to mas tak a tak, a ty to potrebujes tak a tak.
ja si myslim,ze vo vztahoch je to casto tak, ze jeden je ten aktivnejsi a druhy nie. trochu sa tým udrziava rovnováha, nie? a nemyslim si, ze je to zle. Proste dolezite je, aby bol kazdy stotoznený so svojou ulohou v zivote, a ze je to tak najlepsie, ako moze byt. U mna sa tiez to, ze to u nas v rodine funguje podarilo cez poradnu partnersku - www.paralelnysvet.sk, ale odvtedy sa snazim fungovat tak, aby som hlavne sama so sebou bola spokojna. a inak, co sa týka toho, ako sa dokaze zena na materskej realizovat, tak podla mna skvele nakopnutie a inspiracie najde kazda mamicka na facebooku vo verejnej skupine Co dokaze mama.... ja niekedy zasnem, co vsetko sa da robit a predavat a co vsetko si vedia medzi sebou mamicky pokupovat a tým sa navzajom podporovat...
Tiez som za dobreho psychoterapeuta (niekedy treba vyskusat aj viacerych, aby ste si sadli) alebo zaujimavy je aj tento test osobnoati: www.16personalities.com/sk - zatial vsetkym co poznam velmi pomohol
@fra pacil sa mi tvoj prispevok,ale chcela by som sa spytat, co by si este odporucila takemu cloveku s depresiou, ked uz berie aj lieky a je mu lepsie, ze co este na nakopnutie do zivota, najma ked sa to uz s nim taha od detstva, cize bol svojim sposobom aj tak vychovany, atd. chapes co myslim,ze to ma uz v sebe zakorenene cele...dakujem 🙂