Neviem sa rozhodnúť

Ahojte. Trávim tu posledne mesiace dost casu čítaním príbehov a vašich rad, dost mi to pomohlo v obdobi akým som si presla a rada by som vedela pohlad aj niekoho ineho na moju situaciu lebo neviem si rady... Žila som s priateľom s ktorým mame dve male deti.Napriek tomu ze som ho považovala za muža svojho zivota ako sa hovorí, dôverovala mu na 110% sme sa bohuzial rozišli.. Dôvodom bola jeho nevera a az s odstupom casu som zistila ze to bol typicky manipulátor a nehorázny sebec ktorý mi neustale klamal..Nepíšem to preto žeby som sa ľutovala alebo z pomsty, len skratka je to realita do ktorej som sa nečakane zobudila aj ked trvám natom ze chyba je vzdy na oboch stranách...Detaily nášho vzťahu myslim si ze nie su take podstatne.. Preslo odvtedy pol roka s tym ze prve 3 mesiace som bojovala prosila ho o návrat nazad, a nechcela pochopit co sa vlastne deje az nastal zvrat a pokúsila som sa začať normalne fungovat,pracovať na sebe,snazit sa byt v pohode pre svoje deti nech sa deje cokolvek. Pred dvomi mesiacmi som ale stretla istého muža úplne nečakane... Zacali sme byt v kontakte,stretavat sa( v zmysle ked som bola s detičkami vonku tak došiel za nami...) s tym ze ja som to brala tak s nadhľadom,s ľahkosťou a pomohlo mi to nemyslieť nonstop na bývalého a netrápiť sa tolko..Az sme zostali v dennodennom kontakte na telefóne, rozprávali sme sa o vsetkom možnom, skratka sadli sme si ako ludia a on sa zaľúbil. snažil sa byt s nami každú voľnú chvilku pokial sa nam s drobcami dalo aj ked samozrejme myslim v tomto smere v prvom rade na ne..ale som si vedoma ze este nie tak davno sme bývali s tatom a teraz za nami do parku ci na prechádzky chodi iny ujo aj ked nevedia este rozprávať urcite to nejak vnímaju.A v tom je ten problem. Som nedôverčiva k ludom ale tento muz je proste chlap akého by si pri sebe predstavovala asi každá zena.. Nestalo sa žeby nieco nedoniesol detickam ked dojde za nami, pomaha mi s nimi ze koľkokrát sme sa nemali ani kedy porozprávať ked sa rozuteka kazde dieta inam, je spoľahlivý,vidiet ze je rodinne založený, slušný,neskutocne pozorný ku mne, trpezlivý a tolerantný a zniesol by mi aj modre z neba keby som luskla prstom... Rozum mi vraví ze zivot s takým mužom je naozaj taky stabilný(a to nemam nasadené ružové okuliare😊)no na druhej strane ja stale nie som vysporiadaná z predošlého vzťahu,predsa len to bola pre mna neskutočná rana a stale sa mi pri spomienke na vsetko co bolo chce plakat...a zo strany ďalšej, mi je síce sympaticky ale nepriťahuje ma ako chlap, nie je tam ta chémia co byva na zaciatku vzťahu.nechcela som riesit žiadny vzťah ani som nikoho nehľadala predsa je co venovať sa detom. No zrazu prišiel tento muz ktorého si vážim ako cloveka a mam ho rada a je nam s nim dobre. Lenže nie som vnútorne vysporiadaná s tym co sa stalo a pochopiteľne sa nedokážem zaľúbiť... Zdalo sa mi to neférové voči nemu ze chodi za nami,lieta mi okolo deti,je ochotný nam venovať všetok svoj cas a pritom ja neviem co chcem tak som sa mu snazila vysvetlit ze síce nechcem o neho prist ale nedokážem teraz riesit vzťah a ze si potrebujem utriediť myslienky. Zachoval sa úplne rozumne,netlačí na mna, dava mi cas s tym aby som vedela ze mu na nas zalezi len sa musim rozhodnut,no viem ze sa trápi. A ja absolútne neviem co mam robit. Pretoze rozum mi hovorí ze s takým clovek som si vzdy predstavovala mat rodinu a stretnúť takého je naozaj tažké no viem ze teraz mam problem mat vzťah. A nie som absolútne zalubena,nedokážem to skratka ale vravim si ze mam predsa deti a nie je dolezite moje pobluznenie ktore aj tak casom pominie ale ostatne veci. A neviem ci to mam s nim definitívne ukončiť aby som ho zbytocne nenatahovala alebo este počkať,dat mu nádej, predsa mi nie je ľahostajný a ze laska pride casom....