Neviem si zvyknúť na život v zahraničí
Ahojte dievčatá, chcela by som vedieť, či máte niektorá podobnú skúsenosť a ako ste to vyriešili. Pred pár rokmi som si našla priateľa, ktorý je cudzinec a odsťahovali sme sa do jeho krajiny (v Európe, nie až tak ďaleko od SK). On nie je moslim ani nič také, takže nejde o zásadný kultúrny rozdiel. Na začiatku som sa tu cítila čudne, ale myslela som si, že je to len dočasné. Už som tu teraz pár rokov, ale stále viac pociťujem fakt, že sem nezapadám, nepatrím. Mentalita je to trošku iná a neviem si nájsť skutočné kamošky, cítim sa sama a necítim sa tu doma. S priateľom vychádzame dobre, je to skvelý chlap. Sme už v takom veku, kedy sa musíme rozhodnúť, ako ďalej, no ja sa bojím, že ak tu zostanem, budem tu nešťastná celý život. Na druhej strane, vrátiť sa späť na Slovensko by bolo pre mňa tiež ťažké, keďže väčšina známych už má svoju rodinu a neviem, či by som si ešte niekoho našla. Takže stojím pred veľkým rozhodnutím a chcela som sa spýtať, či je to niekto, kto si prešiel niečím podobným. Ďakujem za všetky skúsenosti.
@alex666
10 rokov v zahranici a neda sa povedat zeby som si zvykla. Su chvile kedy mi strasne chyba rodina a tych par priateliek co mi ostali.
Ale holt smola, tu som si zariadila zivot, takze sa snazim nemysliet na to.
Naidealnejsie by bolo zit pol roka tu a pol roka doma 😎
Och joj, takmer v noci nespim a stale rozmyslam co mam spravit. Citala som forum niektorych zahranicnych zien, ktore sa tiez prestahovali za laskou a hovorili, ze ta najväcsia tuzba za domovom pride po narodeni dietata, kedy chce clovek zdielat radost s najblizsimi. No a strasne sa obavam, ze sa mi toto stane. Ze tam zostanem cely zivot uväznena.
Su samozrejme veci, ktore sa mi na mojej novej krajine pacia, ale zistujem, ze ten kontakt s ludmi, ktorych poznas roky a kontakt s rodinou nic nenahradi.
Poznam aj Slovenky, co odisli do zahranicia, vydali sa tam, uplne sa asimilovali na nove prostredia, domov pridu raz za rok a to je vsetko. Pomaly uz ani nevedia po slovensky... Ale neviem, zistujem, ze ja neviem takto zahodit svoju kulturu.
@alex666 So sestrou, ktorá tam chvíľu bola tiež (ale len dočasne a tiež jej to až tak nešlo) sme vždy po flaške vínka pustili slovenské ľudovky, dokonca také tie tuc tuc kmeťoband verzie :D:D:D ktoré by som v živote nepočúvala a spievali sme a nariekali zároveň. Absurdné. Ale z človeka to vytiahne nepoznanú lásku k domovu. Snažím sa na sebe max. zasmiať, ale sú dni, kedy revem do vankúša a chýbajú mi priatelia a rodina, na ktorých som sa mohla spoľahnúť.
Ahojte, my sme s muzom slovaci, mame dieta a uz 10 rokov sme v zahranici. A bohuzial sa citim rovnako, doteraz som si tu na tych ludi nezvykla, a chyba mi slovensko, rodina, priatelia. Myslim, ze ulohu zohrava aj jazykova bariera. Viem tu rec, ale nie je to materinsky jazyk, neviem v nej zartovat, rychlo spontanne reagovat...pripadam si niekedy ako daky suchar. Nikto ma tu nepozna, aka som. Tiez tu ich mentalitu moc nemam rada, napnuti su, slovaci su viac srdecni a je mi tu zima.
Silno uvazujem, ako to spravit, aby sme sa mohli vratit domov.
Velmi som neporadila, ale chapem Ta/Vas.
@gopika Ahoj, no, ked ste obaja Slovaci a citis sa tam takto, tak by som sa vratila na SK na tvojom mieste. Teraz je dobra hospodarska situacia, vela pracovnych ponuk, nieco si iste najdete. Prechodne obdobie bude urcite tazke - treba najst byvanie, pracu, kazdodenny zivot, obnovit vztahy, ale ty to mas jednoduchsie v tom, ze ste obaja Slovaci. Po case si zvyknete a budes rada, ze si doma. Nema zmysel tam tyrat samu seba iba pre peniaze.
@alex666 Preco by mal niekto zabudnut po slovensky. ja som von 20 rokov, slovencine velmi nedam, len s detmi (muz je tiez cudzinec) a to je take vselijake, a po slovensky viem perfektne.
Ked odides do zahranicia ako dospela, materinsky jazyk nezabudnes, aj ked ho nebudes aktivne pouzivat roky.
Celkovo zacinam byt viac naklonena tomu, ze sa vratim na Slovensko, ale moj terajsi partner mi bude neskutocne chybat, bude mi chybat on aj vsetky zazitky a spolocne zvyky, ktore sme si vytvorili... Navyse nemam moc dobru skusenost so slovenskymi chlapmi, väcsinou vsetci boli bud mamičkari alebo strasni suknickari.
@lija22 Áno, bavili sme sa o tom, on mi vzdy hovori, nech si dobre premyslim, ci chcem zit v jeho krajine a ci tu budem stastna. On to nemysli vobec v zlom, len tiez sa najviac boji toho, ze sa vezmeme, budeme mat deti a ja mu po 5tich rokoch poviem, ze ma to tu nebavi a chcem ist domov.
@alex666 Otazka je ci toho cloveka naozaj lubis. Ked cloveka lubis tak ho budes nasledovat hocikde, hlavne ked vies ze on sa na SK tazko adaptuje, Taktiez zalezi na tom v ktorej krajine sa vam a detom bude lahsie zit.. Moj muz sa prestahoval za mnou- teda za laskou do Irska. Vie perfektne anglictinu tak si nasiel priatelov lahsie ako ja za 13 rokov.. Taktiez sa cez FB spojil s jeho rodakmi takze ma aj taku skupinu kamaratov. Neskusis to taktiez?Urcite je FB stranka Slovaci v krajine v ktorej zijes...
Inak ked sa zalozi rodina a pridu deti neviem ci budes mat cas nad tym rozmyslat... Budes prilis zaneprazdnena.
Keď prídu deti, túžba po domove zosilnie niekoľkonásobne. My sme sa vybrali do zahraničia, najprv boli plány ostať tam pár rokov, založiť rodinu. Otehotnela som o dosť skôr ako sme plánovali no a museli sme sa vrátiť domov, ja som bola z toho prostredia veľmi nešťastná. Teraz sme doma a som spokojná. Musíš si len dobre premyslieť, či je väčšia láska k partnerovi, alebo k domovu a rodine. Chlapi sú a budú, nájdeš nejakého tu či tam
@meredith83 Ja ho naozaj lubim a za hranice som ho uz nasledovala. Pytam sa samej seba, ci som spravila dost na to, aby som sa tam integrovala, ale mne ta miestna kultura nic nehovori. Z oslav a party odchadzam casto medzi prvymi, lebo ja sa tam proste nebavim a ludia si potom myslia, ze som ticha, ale ja taka niesom...
Co sa tyka Slovakov tam - ano, skusala som to, aj som sa s niektorymi babami stretla, ale nie je to ono, ten pocit domova mi to stale nenahradilo.
@caramelbiscuit Presne tohto sa bojim. Ja som sice nikdy nebola nejaky mamickovsky typ, od rodicov som odisla uz pred rokmi, ale tak stale som bola v dostatocnej blizkosti, ze som mohla cez vikendy prist. Trochu ma desi, ze sa o svoju radost z deti nebudem moct podelit s rodinou.
@gopika ahoj, to tam kde si nie su slovaci/cesi? Myslela som ze vsade su takto vytvorene "komunity". Ked som zila v zahranici(anglicky hovoriacej krajine) tak tam bolo mrte slovakov, cechov, slovenke obchody, krcmi, na fb stranka pre slovakov zijucich tam, vseliake akcie.Stacilo spoznat neakych slovakov, ti poznali dalsich a bolo...No ale zase anglictina je najjednodnoduchsi jazyk, tym ze tam boli sami cudzinci tak si bol kazdy rovny,takze tazko sudit ked neviem ani kde si... Ja osobne som si na slovac nepotrpela a bolo mi jedno kto odkial je. Necitila som sa tam zle, ale tiez mi zacala chybat domovina. Teraz by som sa tak kludne vratila. Vlastne vsetci co poznam sa vratili sa na sk ze uz nikdy viac a do roka boli spat😅aj kolega z prace co Tam zijes cez 15rokov,ma zenu a deti. Ta bola nestastna ze chce ist domov, tak sa vratili, nasiel si tam lepsiu pracu, ale zivotny standard bol horsi.Detska si nevedeli zvyknut v skole, boli nestastne. Nakoniec aj jeho zena bola nestastna a tak sa vratili cca po roku a pol a teraz su vsetci spokojni. Po tolkych rokoch mimo, ludia co si poznala doma budu ini, uz budu mat svoj zivot, tebe mozno chyba to co bolo doma pred 10timi rokmi. Muz sa nechce vratit? A dieta ma kolko rokov? Pokial je este male tak by nemal byt problem sa vratit.
Som v zahranici vyse 3 rokov, manzel je cudzinec, no z inej krajiny ako zijeme. Zili sme aj na Slovensku, no stale to bolo take, ze ja tam mam navrch, no zase vsetky vybavovacky a pod boli na mne kvoli jazyku. Proste to nebolo vyrovnane. Ani ja by som uz nesla zit do jeho krajiny, nesedi mi vseobecna balkanska mentalita.
Zijeme vo stvrti, kde mam pocit, ze nie je ani jedna cisto irska rodina. A ten mix mi velmi vyhovuje. Vsetci sme tu cudzinci a pri tom doma. A tym, ze kazdy je prec od rodiny, kamarati su doleziti. Dcera sa nam narodila uz tu a rodina mi najviac chyba, ked by som fakt potrebovala pomoc. Ale na opacnej strane Slovenska by som na tom bola asi rovnako. Ale ja celkovo nie som velmi sentimentalny typ a na Slovensku sa vratit nechyatame. Uz raz rocne tam ist ma vycerpa na dost dlho.
Zhrnutie: pre zivot s cudzincom je idealne podla mna zit v tretej krajine. Ak to moznosti dovoluju.
@adelaida1 Ano, viem si predstavit, ze zivot v tretej krajine je dobra volba, kedze Vas to oboch stavia do rovnocennej pozicie. U nas to zial z viacerych dovodov nie je mozne.
Co sa tyka sentimentu za Slovenskom, tak to asi zalezi na tom, aky si typ cloveka, z akej rodiny a z akeho mesta na SK pochadzas. Chapem, ze ludia, co nemaju pevne rodinne väzby resp. nemaju pekne spomienky na svoje detsvo a mladost na Slovensku, sa zbalia a uz sa neobzru naspät (to som nemyslela na teba, ale vseobecne).
Ja som nikdy nebola domased a od rodicov som sa odstahovala uz pred rokmi, ale az teraz som si uvedomila ulohu rodiny v zivote, lebo len rodina ti pomoze v nudzi. A dost sa desim, ze v pripade pobytu v zahranici sa nebudem mat na koho spolahnut...
Ahojte, rozhodla som sa opat napisat do tejto temy, ani neviem co chcem pocut, mozno len viac rad a podnetov. Cize moja dilema a kriza sa este viac prehlbila, uz som bola takmer rozhodnuta, ze sa vratim na SK, ale desim sa toho navratu. Desim sa spätneho kulturneho soku, toho, ze budem zaspavat sama a nebudem mat partnera a aj toho, ci si esteniekoho niekedy najdem, ci budem mat rodinu.
Na druhej strane, ak by som sa rozhodla zostat tu, bojim sa, ze budem mat obdobia, kedy budem nestastna a nebudem sa tu citit doma. Mam pocit, ze mi z toho prepina a zacinam mat depresiu...
@alex666 kultúrny šok medzi 2 krajinami Európy? Neviem, zdá sa mi to trochu prehnané, teda ak neuvažujes o zmene z nejakej fancy časti Londýna do rómskej osady.
Pozri, celé je to o tvojom nastavení, doma sa môžeš cítiť aj tam a spokojná aj späť na Slovensku. Hľadaj info na nete, ako na to, spoj sa s inými cudzincami alebo ľuďmi s takou skúsenosťou, či psychológom, nejako sa v tomto povrtaj a pokroc ďalej - držím palce
@alex666 to ale na celom svete, podľa mňa. Teda ešte horšie je to v kultúrach, kde je 50% obyvateľstva v 18tke výdatných/ženatých, ale to sme mimo Európy. V Európe tie rozdiely v mentalite nie sú také veľmi priepastné. Choď na čas niekde úplne mimo a už sa ti ani nebude zdať. To by mohlo pomôcť, ak máš čas, skús ísť na pár mesiacov do Ázie, Afriky, latinskej Ameriky nabrať nové myšlienky a pohľady na vec
Skus prist sama na SVK na mesiac...utriedis si myslienky, zazijes bezny zivot... ak by si aj sekla s tym, mozno po pol roku by si zacitila, ze chces ist nazad za muzom.. Mozno by bola altwrnativa urobit si pestry zivot a zariadit si to tak aby si chodila castejsie na svk. Minule som stretla kocku, slovenku,co priletela sama z australie na svk s deckami na prazdniny. Deti- 2r, druhe 4 mes. Nechapacky, ako zvladla tak dlhy let 🙂 s tak malymi detmi 🙂 ale ona ze v pohode 🙂
@alex666 z môjho pohladu mala by si sa vrátiť na SR. Príliš často nad tým rozmýšľaš, nevieš sa tej myšlienky zbaviť. Ak ta iba to odrádza ze sa bojíš ze si tu nikoho nenájdeš alebo ze ci zapadnes, toho sa obávať nemusíš. Si este mladučká. Skôr by som sa snažila vyriešiť tu tvoju neutichajucu sa otázku ci sa vrátiť ci ne
@alex666 pocuj. toto je individualne. mna sa v londyne nelubilo zit. sli sme spat na svk. proste tu mi to vyhovuje. pritom obe segry maju zahranicnych mgzov ziju v zahranici a miluju ti tsm a tu zit nechcu. proste niekomu to sadne niekomu nie. jasne ze ti tam je smutno a osamrlo ak si nie si blizka s kamoskami a jeho rodinou