Nezáujem o manžela
ahojte zienky, potrebovala by som radu, bo uz neviem, co so sebou. vytvorila som si novy profil, kedze o tomto mi tazko pod svojim vlastnym (to len pre info pre tie, ktore sa vecne vrtaju v pohnutkach sem pisucich, nie, nerobim si srandu ani sa nenudim).
ako tema napoveda, vobec nemam zaujem o manzela. po akejkolvek stranke. sme spolu 6 rokov, z toho 3.5 sme svoji. mame dve dcerky, 3 rocnu a 1 rocnu.
problem, ktory teraz mam, zacal, ked mala starsia dcerka nieco vyse roka. muz pracoval z domu, stale mi bol za chrbtom, vsetko mi vadilo. vzdy ale ked mi uz zacal liezt na nervy najviac na svete, odisiel na sluzobku a opat bolo vsetko v poriadku, harmonia najvacsia na svete. co sa sexu tyka, po porode prvej dcerky sme si zili podla mojho cyklu. mala som menzes, bola som krava. tyzden predtym som sa chystala na to, aka budem krava a tyzden po tom som sa dostavala z toho, aka som krava bola, takze na sex, neznosti a intimitu nam ostaval tyzden aj nieco a vtedy bolo fakt vsetko ok.
az do casu, ako som pisala, ked mala starsia nieco vyse roka, sme sa strasne pohadali a pocas tej hadky som zacala mat z muza strach, tak sa rozculil, ze sa mi v hlave urobil obraz, ze ma raz zmlati, pricom teraz mi je to absolutne nezmyselna predstava, len niekedy mi proste bezia v hlave obrazy a ja ich neviem zastavit a toto bol jeden z nich. zacala som kvoli tomu chodit aj k psychologicke, kedze som sa mu vyslovene musela fyzicky vyhybat. akonahle sa priblizil do osobnej zony, mna okamzite tahalo prec. zienka psychologicka ma v terapii tlacila do toho, aby som nasla v sebe seba samu ako zenu, nie ako matku alebo manzelku, aby som si nasla cas na seba a viac sa o seba starala, no toto nebolo to, co som vnutorne citila, ze potrebujem. pocas terapie som sa upokojila, ale stale som citila, ze nerobim to, co potrebujem. proste som sa citila emocne oplostena, neschopna velkych pocitov, ci uz pozitivnych alebo negativnych, ale aspon som sa prestala muzovi vyhybat.
lenze aj sex siel dolu vodou. potom sa nejako stalo, ze som opat otehotnela, ked mala dcerka okolo roka a pol. aj ked sme deti planovali viac, toto zrovna nebol ten spravny cas, kedy som chcela, aby k nam babo zavitalo, ale vobec sme neriesili, ze chceme/nechceme, proste bola tu a tesili sme sa.
lenze po jej narodeni ide vsetko este horsie. zijeme vedla seba ako spolubyvajuci, muz s nami v spalni nespal vyse pol roka po narodeni, myslela som si, ze to je problem, ale teraz uz sme v noci spolu a nic to so mnou nerobi.
stale sa citim emocne oplostena, prazdna. rozpravame sa o tom a so mnou to nic neorbi. aj ked mi povie vec, ktora by ma za normalnych okolnosti zlozila do kolien a vyrevala by som si oci/pluca/celu seba, teraz to so mnou ani nehne, len cisto na racionalnej urovni si uvedomim, ze aha, toto si mi nemusel povedat, ale co uz, zabijem sa? no nechapem, ako som sa dostala do tohto stavu.
nemam pocit, ze ho uz nelubim, ale nemam ani pocit, ze ho lubim. casto ale spytujem v sebe, ci lubim svoje deti. som na ne hnusnejsia, viem, ze aj tam mam co dohanat, ale proste neviem, co so sebou...
ked mi ide muz dat pusu, alebo sa ku mne len priblizi, ja uz mam pocit, ze chce sex, fujkam, odtlacam ho. jemu to vsetko chyba. vravi mi, ze mu chybam nielen ako telo, ale osoba, ktoru lubi, ani pusu mu neviem normalne dat vacsinou (len obcas sa mi spontanne zadari, ked napr. ide do prace), pohladkat nehrozi, jeho dotyky su mi neprijemne, ja sa ho nedotykam...
neviem, co so sebou robit. rada by som sla na terapiu, nemozeme si to vsak teraz dovolit. ja viem, su aj moznosti zadarmo, no ja to takto nechcem riesit, mam na to vela zlych referencii aj od profesionalov, aj od klientov ako takych...
a este nieco - jediny krat od porodu druhej dcerky, kedy som sa citila vazne stastna a vsetkych naokolo lubiaca bolo, ked sme vypadli 8 mesiacov po narodeni na predlzeny vikend. tam som sa citila, ako v idealnom svete, stastna s detmi, s manzelom, aj intimco aj sex bol, vsetko. pohodka. normalne mam zo seba pocit, ze mi vadi domace prostredie akoby, ako keby som to vnimala mozno ako svoju pracu a potrebovala na to, aby som sa uvolnila, vypadnut, na co mi muz povedal, ze aby dostal svoju zenu spat, nemieni lietat kazdy vikend mimo domov, ako si ja zmyslim...
nuz, neivem, co so sebou. viete nieco poradit, neviem uz, co skusit...
budem vdacna za akukolvek konstruktivnu radu....
@cajka_j Na rovinu, vidim to tak, ze mas toho vyse hlavy, 2 deti, na vsetko sama... on chodi mimo domov, ty si stale doma, stale to iste... cely den na tebe visia tvoje deti a vecer, ked konecne!!! mas pokoj, lebo spia, pride ON a nieco chce... Nemas chvilku pre seba, a ked ju konecne mas, zas niekto nieco chce... Ze si zacala cvicit, to je super, potrebujes hlavne vypadnut z domu, prec od deti, starosti, povinnosti atd!!! Takze zapratat babky, dedkov a manzela... Sadnut a povedat DOST! Inak sa vas vztah rozpadne... Ty mas UT, STV, ja mam PO, PIA... niektore povinnosti prenechaj na neho. Bude to sice chvilku trvat, ale hormony sa upokoja, nebudes zo vsetkeho nervozna a vrati sa ti chut do zivota a aj na intimnosti... Ved ked budes mimo 2 hodky a manzel s detmi, prides - upratane, deti v posteli, pozriete si spolu film. Ale porozpravajte sa, ze ta to trapi, ze je to asi tym, ze je toho na teba vela a ze ti chyba, len si v zacarovanom kruhu a potrebujes jeho pomoc. Neobvinuj ho, nevrav, v com je zly, ale ze potrebujes jeho pomocnu ruku, rameno.. vo vsetkom. Muzi radi chrania 🙂 Vrav o sebe, co chces ty, nie v com je on zly, to nechce pocut.. Nebola si pripravena na druhe dieta, ale si uzasna mamicka, len je to stereotyp, ktory "zabija" :( poznam to... Ked je manzel cely den prec v sobotu (ma zapas), zbalim deti a idem k mamke na cely den. Vozim so sebou cest. postielku pre malu, ide to. Mamke som tiez povedala, ze potrebujem pomoc, svokrovci, no ... ale im som tiez povedala, ze potrebujem obcas pomoct, tak mi niekedy vezmu 1 (2 naraz by bolo vela) a je to hned lepsie. A vratila som sa ciastocne do prace + ked spia, venujem sa svojim zalubam. Nech to nie je len o detoch a dom. pracach... Vydupala som si mycku, susicku, ktore dni mam auto ja... U niekoho je to samozrejmost, ale su veci, ktore nam vedia velmi ulahcit zivot. Nevarim (objednavame stravu), len obcas, nezehlim (len najnutnejsie), upratuje manzel... Ked je vecer doma, dava deti spat on, aj ich kupe. Ved su aj jeho. Cez vikendy spime na striedacku. Jeden den sa vyspi rano on - ja beriem deti, druhy den ja. Je to o kompromisoch, pomoci... ta laska tam je, len starosti je viac a prekryvaju ju... :( Nevzdavaj to 🙂 A este som s nim citala o tom, co vsetko potlaca kojenie... nech to vie, ze nie len ja som taka... A ze ine su ine? Ine mu porodili deti? Ine sa staraju same alebo byvaju s rodicmi, maju opatrovatelku, deti v jaslickach od pol roka? Chodia do materskych centier, aby sa doma nenudili? Raz som ho nechala cely den len s detmi... Uz po 4 hod mi volal, nech sa vratim... a to mali 5 a 1 rok... Vecer bol unaveny jak kon a zaspal skor nez deti 🙂 Myslim, ze aj to zabralo 🙂
@lubkasofia musim povedat, ze sa to hrozne cita, od cloveka, co zaziva v podstate toto v opacnom garde. aj ked si nenapisala vela, je mi to hroznym zrkadlom. neivem, si predstavit, co by som robila, keby sa tak, ako sa ja spravam, spraval ku mne manzel.....
@zuziq nemam problem odpovedat uprimne aj tebe, kedze sa tu v podstate anonymne skryvam za nick... neviem, ci ho lubim, uz som tu pisala, ze v sebe nemam ten pocit, s ktorym som do vztahu sla. ale viem aj, co je cloveka, s ktorym som, nelubit a to v sebe tiez nemam. naozaj sa citim emocne oplostena, ako keby akykolvek proces vo mne prebiehal na cisto racionalnej urovni a srdca, duse, sa vobec nedotykal.
nemyslim si, ze sa bojim ostat sama - ano, neviem si to predstavit, s dvoma detmi, bez manzela, bez miesta, kam ist, ale toto nie je dovod, preco ostavam. ja som vzdy chcela zazit stav, ze byt nezavisla od chlapa alebo rodicov a velmi sa mi to v zivote nepodarilo. toto by bola idealna sanca, ale ja nechcem manzelstvo opustat, naozaj chcem bojovat sama so sebou a vyriesit sa, pretoze moj muz je jedinecny. ked som ho stretla, bol uplne iny ako vsetci ostatni a to ma na nom pritahovalo. dodnes chvalim vsetky tie vlastnosti, do ktorych som sa zalubila a cenim si, aky je. neviem si pri sebe predstavit ineho cloveka.
predstava, ze si najdem niekoho ineho mi pride uplne zvratena.
a co sa tyka tych intimnosti a dotykov atd, toto si neviem predstavit s nikym, ze by som taketo veci mala s niekym stvarat, no hroza....
@vadimka len opravim, stahovali sme sa z cudzej krajiny domov
momentalne neviem odpovedat, akych problemov by toto mohol byt nasledok. vzdy som v nasom vztahu mala dojem, ze sa vieme porozpravat, je to prvy muz v mojom zivote, s ktorym sa (sice po hadke, placi a vela rozhovoroch) dalo prist ku kompromisu a casom sme sa naucili tie nezrovnalosti medzi sebou minimalizovat. v sucasnosti sa dokonca skoro vobec nehadame, co je na tom asi najvacsia haluz, pretoze zrovna toto je najhorise obdobie v nasom vztahu.
co sa toho zlomu vo mne tyka, uvedomujem si dve take obdobia - stahovanie z cudziny domov, byvanie u rodicov, narodenie prvej dcery a rychle stahovanie sa do podnajmu od nasich - toto vsetko behom 3 mesiacov.
potom ale nenastal klud, zhorsilo sa to cele, ale nebola to takato katastrofa. na mna slovensko celkovo posobi hrozne depresivne a aj sa spravam inak, ako ked sme zili v zahranici, neviem, cim to je, ale neviem to zmenit.
druhy moment bola ta hadka, ked mala bibusa vyse roka, ked som sa muza doslova bala. to som uz ale prekonala, ale mozno ma to nejako zlomilo. no neuvedomujem si to momentalne.
ale dakujem za radu, skusim si veci pisat, mozno sa dopatram nejakemu zaveru...
@sirinka o fytoestrogenoch pocujem prvy krat, musim sa na to opytat dr., vdaka za tip
co sa sexu ako drogy tyka, presne toto tvrdi moj muz. dokonca pri tom nasom predlzenom vikende som mu povedala, ze musime ficat dalej aj doma, inak to dopadne velmi zle, ale uz druhy den doma sa mu nexelo a vo mne to opat vsetko zhaslo. za jediny den. no na hlavu...
bohuzial, premahat sa do toho nedokazem... ☹ v predchadzajucom vztahu som mala s tymto velmi neprijemnu skusenost (bolestivy sex a kedze som to blba partnerovi nexela povedat, premahala som sa - dopadlo to tak, ze sa mi ten clovek neskutocne zhnusil a dodnes 'vraciam' z predstavy, ze som s nim co len pri jednom stole sedela) a robit to proste nebudem. pokial chut nemam, sex nie je.
stava sa mi ale, ze behom dna mi tak napadne, ze dnes by mohol byt ten den deeee, oholim sa, prichystam sa, naladim sa, otvorim vinko. ale pride na lamanie chleba a mne sa nexe, takze skoncime pri vinku a rozhovore.
no a erotika na mna moc nefunguje, kedze som teraz cela taka ze nie... skusala som. neviem co by ma nastartovalo...
co sa zmeny tyka, tej mam posledne 2 mesiace ozaj habadej - zacala som cvicit pravidelne, sice iba raz do tyzdna, ale aj to je super, crta sa aj viac. no a tri dni v tyzdni som cca 2-3 hodinky doobeda bez mojich deti. svojim sposobom pracujem, aj ked s detmi, ale nie svojimi a robim nieco, co ma bavi. muz je zatial doma s babulkami, ked sa vratim, fici do prace on.
dufam, ze tento stav vyriesime, manzel je clovek, ktory za to stoji... no a v poslednej dobe sa mi dari venovat sa mu, prekonala som obdobie, kedy som sa mu v tomto byte vkuse vyhybala, na rovinu som mu vravievala, nexem s tebou travit vecer, proste som citila, ze potrebujem / xem byt sama so sebou, cumela som na nejaku hlupost v tv, citala si, upratovala, cokolvek, len nie deti a povinnosti a muz. teraz po veceroch si sadneme, porozpravame sa, co kto cez den robil, ja zreferujem o detoch, casto sa rozpravame aj o tomto mojom stave, dokonca sa chcel hrat taku hru ze akoze je psycholog a ja sa s nim mam bavit ako s neznamym clovekom, no bola to riadna haluz, ale aspon sme sa porozpravali...
no a tu alternativu so sex-partnerkou tu navrhol par dni dozadu on. ci by mi to vraj vadilo. no neviem. nemala som v sebe ziadny ziarlivostny vybuch, ani nic podobne, ked mi tento napad predostrel, ale predpokladam, ze asi by mi to vadilo. vtedy som mu povedala, ze viem, ze by mi vadil citovy vztah, ale sex s cudzou, neviem... kedze doteraz razil teoriu, ze sex si nevie predstavit s niekym, koho nelubi, tak asi pre toto hej.
ako dlho tento podobny stav trval tebe? a uz ste v pohodke? vyriesilo sa to medicinskou terapiou, ci?
@matozazzo ako som pisala, dari sa mi cim dalej tym menej casu travit doma, robim aj ine veci, odreagovavam sa, ako je to mozne. z domacnosti si hlavu zdaleka nerobim.
co sa rozhovorov tyka, dost sa bavime, ale cim dalej, tym viac mu to vadi. ja neviem, ako dalej a on mi dava najavo niekedy uz netrpezlivost, chvilami povie nieco v zmysle vyries si to uz sama, ja na toto uz nemam nervy, potom sa ohlas. a ja sama proste nejako sa motam stale, neviem.
a ked sa rozpravame, praveze mu nic nevycitam, to uz je davno za mnou. ja na nom v podstate ziadnu chybu nevidim, len to mi vadi, ze na mna vkuse tlaci a pravdu povediac dost nechutnym sposobom napr. sa na mna z nicoho nic zavali, nemam kam ujst z tej postele a zacne trepat veci typu co keby som ta teraz pretiahol, hm? nebran sa, aj tak ta znasilnim. no a on ma pocit, ze je to strasne vtipne. alebo sa mi pri uchu zalizuje a funi mi nejake sprostosti do ucha.
zistujem, ze ked su to situacie, ze ma doslova obkluci a nemam kam ujst, tak mu uhybam, som z toho v strese. ked ale trebars je normalna situacia, ze odchadza do prace, lucime sa, tak si dame taku ukazkovu pusu, ze idealne manzelstvo suvix a to mi je v pohode, prijemne a potom cely den v sebe rozoberam, ze preco toho nie som schopna stale....
mas depku a nevies co so sebou...citis sa sama,sama na vsetko,ze ti nik nerozumie,nemas kamosku ktorej by si sa vyrozpravala a ktora by ta pochopila a ty spokojne vyrozpravana prisla domov.citis sa uvaznena vo svete domacnosti,deti,povinnosti,stereotypu a manzel ti padol za obet.ano,on je ten,ktory je vinny 😖 niekde si svoju nespokojnost a frustraciu musis vyliat,si len clovek.ta psycholoska je dobry napad,ale v prvom rade si musis ty sama uvedomit,ze mas rodinu a velmi riskujes ze ju stratis resp,rozbijes.spytaj sa samej seba ci toto chces....to ze si nespokojna so svojim zivotom,za to tvoje deti a manzel nemozu.si strojcom svojho stastia,postav sa k povinnostiam ako rozumna osoba.tym,ze svoj hnev namieris na kadekoho tym nic nevyriesis.zvolila si si cestu,vydala si sa,tak to vezmi ako svoje poslanie a basta.bud rada a vdacna ze ste zdravi a ak plati co pises,ze sa citis stratena,nevies co citis a bla bla,tak si v tekvicke ujasni co chces.ak nemas jeden racionalny dovod byt takato k svojmu manzelovi a detom,teda okrem nejakych psychickych tazkosti ako som pisala,depka a pod.spravaj sa normalne.zi a nie prezivaj.lebo v zivote moze prist skutocne vazny problem ci uz zdravotny alebo iny a ako to zvladnes potom?zalomis rukami,a povies:citim sa na prd,nech sa ku mne nik nepriblizuje!ja som zazila sokovu terapiu zivota a viem ake to je vupnut z rozpravky do realu.preto ti vravim,ber druhu kozu na seba,a k problemu pristupuj ako rozumna zena,nie ako clovek ktory zije v karantene,odmieta komunikaciu s manzelom,a pod.
@cajka_j no teraz po vyse roku a pol je moj zdrav. Stav v takej kondicii, ze sa necitim nijako obmedzovana, ale nie som top zdrava. Ok, ale ja som odmietla uplne umele hormony, riesila som cisto prirodnu terapiu plus homeo. My sme zacinali so sexom tak, ze moj muz vedel, ze nejde z mojej strane o nejaku extra chut a bol velmi opatrny, kedze som skutocne mala vazne problemy. A postupne aj ked pomaly sa to zlepsovalo a teraz si viem uzit sex tak, ze predtym so si nieco take nevedela ani predstavit. Ale opat opakujem, ja som cely cas mala jasno v tom, ze manzela lubim, aj ked bolo moje libido na nule. V tom case mi lekar nevedel dat ziadnu zaruku, ci sa podari moj stav zvratit, moja starka mala trikrat plastiku a nepomohlo jej to, moja mama zase presla takymto stavom v 40tke a v kratsej dobe sa jej to v pohode upravilo same, takze som mala hop alebo trop a urobila som vsetko pre to, aby som mohla opat fungovat ako normalna zdrava zena.
@alka221 no to mi je jasne, ze mi toto trpiet vecne nebude a tebe asi zniem, ze tliacham do vetra, ze sa chcem zmenit a neviem ako na to. a akych predstav sa mam zbavit? ze som s niekym inym? ja si to nepredstavujem, nevidim na to dovod, s inym clovekom byt nechcem, snazim sa tym vysvetlit, ze tieto pocity vo mne nie su preto, ze by sa mi cnelo za niekym inym.
a ano, viem, ze nelubit niekoho je dovod odist, ale snazila som sa tu vysvetlit, ze ja v sebe ale nemam pocit, ze ho nelubim. ano, ani ten, ze ho lubim, taky pocit si predstavujem uplne inak ako to, co vo mne je, ale nie je tam ani prazdno, strata lasky voci niekomu. (to, co vo mne teraz je, porovnavam s tym, co tam byvalo kedysi, ako som prezivala lasku aj nelasku voci partnerovi v mojom zivote)
@cajka_j poviem ti pravdu viem ako sa asi cíti tvoj manžel :(....ja som už skusila všetko ale žiadny výsledok.... preto držím velmi palčeky nech sa to medzi vami urovná, a nech vám to dlho,dlho vydrží 🙂 možno je to u teba len zmena hormonov....ale čo je u nás to neviem 🙂...možno nejaká iná slečna? 🙂
@cajka_j Nebude to prave tou spalnou, postelou... ze sa ti to vsetko spaja prave s tym, co robi? Viem, nie je to jednoduche, ale skus sa k nemu pritulit ked sedite vedla seba napr. v obyvacke... Hned pride asi otazka - chces sex? Povedz mu, ze nie, len ze ti chyba jeho objatie... pritulenie sa. A mozno takym niecim sa nastartujes... Ja som si uz potom robila aj srandu, ze ked pouzije akekolvek slovo, co sa tyka sexu, da mi 1 euro, aby videl, ako na mna tlaci. Smial sa, ale ked som zakazdym povedala, naval euro, pochopil. Alebo masaz, ale vopred ho upozorni, ze bez sexu, nech necaka nic, a mozno... uvidis sama, skus nieco, co si mala (mali ste) rada este predtym. Mozno zmena oblecenia, spod. pradla, vone, na nieco si urcite spomenies, co si mala na nom rada.. Ja napr. neznasam, ked je neoholeny :( Tak sa snazi 🙂 aj ked niekedy zbytocne 🙂)) ale co narobime... Podla mna je to len chvilkova kriza, ked sa ovsem nestalo nieco ine v part. vztahu, jasne si urci pravidla a povedz mu, ze NEZNASAS KED... a vymenuj, hlavne s tou postelou, ze ti to vadi a namiesto chuti pomojkat a pomilovat sa s nim ho radsej chces prizabit, ze tak si ta neziska, skor odpudi. Mozno potrebuje povedat polopate, ale v pravy okamih, z polovice nas chlapi vobec nepocuvaju. Takze nie pri TV, jedeni, posadit len vy dvaja a vravi len jeden, druhy neskace do reci a potom zas druhy, ale ty neskaces tiez do reci, ale pocuvas. Aby to neskoncilo hadkou, ale pochopenim, co mozte pre to urobit...
@kabelka11 fuha, no...tak toto bola taka prijemna facka typu drz hubu a krok. az sa cudujem, ze prisla az na druhej strane. v tekvicke sa snazim ujasnovat si veci, co chcem viem, ale neviem, ako na to. preto som si dovolila zalozit tu temu. rady typu spravaj sa normalne musim uznat su fakt konstruktivne. dobre. takze od teeeeee raz. a vyriesene, juchu 🙂
nehnevaj sa, ale odkial vies, ze som v zivote ziaden 'wake up call' nezazila? to, ze nieco take zmenilo teba v osobu schopnu bojovat so vsetkym, zmiest vsetky problemy zo stola mavnutim ruky a hura jahoda pohoda, dalej do mna, neznamena, ze to tak funguje u vsetkych.
a v inych prispevkoch som sa uz vyjadrila, ze v karantene nezijem, nie som ani fuchtla typu zavriem muzovi dvere pred nosom a ts, pridi si na to sam, co ma trapi. komunikujem s nim a uz vooobec jemu za vinu nedavam to, ako sa citim. nic mu nevycitam, nemam na to dovod, viem, ze v tomto som si zasrala nejako sama.
@lubkasofia dakujem za podporu
@matozazzo uz som mu hovorila, ze mi je to vrcholne neprijemne, ked ide na mna ako prasak, ale toto je zasa jeho sposob vyrovnavania sa s mojim chladom a nezaujmom. vsetko otoci na 'srandu'.
a hej, tie rady zneju zaujimavo, no momentalne si to naozaj v reale neviem predstavit. masaz mi navrhoval milion krat snad a ani to nechcem. neviem si predstavit, ako by som to 'pretrpela'.
a co sa toho pokusu o pritulenie tyka - napada mi to tak skoro kazdy treti vecer. a lezim tam vedla neho, pozeram sa, ako odfukuje a nie som schopna sa pohnut. v hlave mi bezi no, sup, jedna ruka na hlavu, druha na hrud, hlava k ramenu a pocuvaj, ako dycha, no... sup... a nic. nie som schopna. som z toho normalne v strese, zaludok mi vrie, v hrudi uplny suter. ja to nechapem.
nemala si niekedy pocit,ze nezijes svoj sen,ze totonie je zivot aky si chcela.
nemala si niekedy pocit,ze nezijes svoj sen,ze totonie je zivot aky si chcela.?
@ematko29 hej, taketo strachy som onho uz prezila. ma dost nebezpecneho konicka a naposledy, ked sa mu venoval (v lete), jeden z teamu prisiel o zivot. zlozilo ma to, az som nechapala, ako.
kazdopadne niekedy si tuto otazku pokladam a odpoved vo mne variuje. niekedy mam pocit, ze no co, by som sa zdvihla a isla dalej a niekedy mam pocit, ze by som sa uz nikdy nepozviechala.
ale viem, ze ho stratit nechcem. ked nahodou z jeho strany padne slovo rozvod, pride mi to akoze preco? v ziadnom pripade. z mojej strany to nikdy nepadlo...
@kabelka11 nie, praveze toto je presne to, co som vzdy chcela. bibusa je take vymodlene vyprosene dieta, ze viac uz asi ani byt nemoze. moj muz je chlap, z ktoreho sa idu vsetky zeny priposrat a je moj, zobral si mna. je s nim prca, pomaha, nechlasta, nema ziadne stupidne konicky, venuje sa detom, rodine. mam vsetko, co som vzdy chcela mat. kazdy vecer sa spytujem co do p*ce je so mnou, ze sa napriek tomu citim takto?!?!?!? som na seba strasne nas*ata, pardon za vyrazivo....
@cajka_j tak ako čitam tvoje príspevky,vychádza mi z toho jediné,depresia jak traky.žijem s ludmi s depresiou viem čo to obnáša.amôžem ti poradiť asi len to ,že treba zájsť za lekárom.človek s depresiou sa v sebe nevyzná aludia v tvojej blizkosti budu velmi trpieť ak sa budeš dalej takto správať.určite sa ti bude aj lepšie žiť .vobec to neber v zlom. 😉
@cajka_j Myslim si, ze to co mas, su zabrany, ale preco ich mas, to uz musis skusit vypatrat ty sama. Niekedy pomoze az situacia ked ti bude fakt realne hrozit ze ho navzdy stratis. (sokova terapia) Aj on je len clovek a mozno aj on potrebuje aby si sa nejak prejavila. Viem ze je to tazke , mas zrejme nejaku obavu a z tej vyplyvaju tvoje zabrany prejavit v posteli nejaku iniciativu veducu k milovaniu. Ak chces naozaj bojovat tak sa musis prestat bat. Sexu.
@cajka_j no prezila som cosi podobne, aj ked ja som nemala az tak averziu voci manzelovi, ale tiez mi sex nechybal. Vyustilo to v tretom tehu do vaznej hormonalnej poruchy, predcasna menopauza, odumierala mi sliznica na pohlavnych organoch. Kto to nezazil, nedokaze si predstavit co to obnasa.
Nakoniec som zistila, ze mam geneticku predispoziciu a plus unava organizmu, tri tehu rychlo po sebe plus dojcenie, ktore potlaca tvorbu estrogenov.
Na tvojom mieste by som okrem odbornikov vyskusala fytoestrogeny, na to pozor ale pocas dojcenia a pravidelny sex.
Sex je ako droga, cim menej ho mas, tym menej ti chyba a naopak. Zo zaciatku sa treba premoct, a to ja som pri tom mala neskutocne bolesti, ale postupne si telo zvykne a pomaha to aj hormonalnej rovnovahe, telo reaguje. Ak sa nedokazes sama vyprovokovat pozri si nejaku erotiku, mozno ta to nastartuje.
Dalsia vec je, prospela by ti zrejme zmena, ked pises ze na vylete to bolo ok a verim ti, lebo aj u mna to bolo jednoduchsie na vylete ak doma. Neuvazovala si nad pracou na minimalny uvazok, alebo si dohodnut nejaky kurz, ked bude s detm muz?
Pokial svojho muza lubis, tak tento prolem urcite spolu vyriesite. Ale stale s nim o tom rozpravaj, venuj sa mu, lebo zivot je svina a moze sa lahko stat, ze prave vo chvily, kedy sa tebe zacne chut na sex vracat, on stretne niekoho ineho. Vztah treba strazit a o partnera sa starat aj ked su nejake prolemy.
Ja som v case najhorsieho stavu mojmu muzovi dokonca sama ponukla alternativu, nech si najde niekoho iba na sex, kedze u mna to vtedy bolo uplne nemozne. Ale on nechcel a chvalabohu, lebo vo vnutri by ma to velm ranilo. Bol to len nejaky moj ykrik zufalstva, bala som sa, ze ho stratim uplne.