Nezáujem o manžela
ahojte zienky, potrebovala by som radu, bo uz neviem, co so sebou. vytvorila som si novy profil, kedze o tomto mi tazko pod svojim vlastnym (to len pre info pre tie, ktore sa vecne vrtaju v pohnutkach sem pisucich, nie, nerobim si srandu ani sa nenudim).
ako tema napoveda, vobec nemam zaujem o manzela. po akejkolvek stranke. sme spolu 6 rokov, z toho 3.5 sme svoji. mame dve dcerky, 3 rocnu a 1 rocnu.
problem, ktory teraz mam, zacal, ked mala starsia dcerka nieco vyse roka. muz pracoval z domu, stale mi bol za chrbtom, vsetko mi vadilo. vzdy ale ked mi uz zacal liezt na nervy najviac na svete, odisiel na sluzobku a opat bolo vsetko v poriadku, harmonia najvacsia na svete. co sa sexu tyka, po porode prvej dcerky sme si zili podla mojho cyklu. mala som menzes, bola som krava. tyzden predtym som sa chystala na to, aka budem krava a tyzden po tom som sa dostavala z toho, aka som krava bola, takze na sex, neznosti a intimitu nam ostaval tyzden aj nieco a vtedy bolo fakt vsetko ok.
az do casu, ako som pisala, ked mala starsia nieco vyse roka, sme sa strasne pohadali a pocas tej hadky som zacala mat z muza strach, tak sa rozculil, ze sa mi v hlave urobil obraz, ze ma raz zmlati, pricom teraz mi je to absolutne nezmyselna predstava, len niekedy mi proste bezia v hlave obrazy a ja ich neviem zastavit a toto bol jeden z nich. zacala som kvoli tomu chodit aj k psychologicke, kedze som sa mu vyslovene musela fyzicky vyhybat. akonahle sa priblizil do osobnej zony, mna okamzite tahalo prec. zienka psychologicka ma v terapii tlacila do toho, aby som nasla v sebe seba samu ako zenu, nie ako matku alebo manzelku, aby som si nasla cas na seba a viac sa o seba starala, no toto nebolo to, co som vnutorne citila, ze potrebujem. pocas terapie som sa upokojila, ale stale som citila, ze nerobim to, co potrebujem. proste som sa citila emocne oplostena, neschopna velkych pocitov, ci uz pozitivnych alebo negativnych, ale aspon som sa prestala muzovi vyhybat.
lenze aj sex siel dolu vodou. potom sa nejako stalo, ze som opat otehotnela, ked mala dcerka okolo roka a pol. aj ked sme deti planovali viac, toto zrovna nebol ten spravny cas, kedy som chcela, aby k nam babo zavitalo, ale vobec sme neriesili, ze chceme/nechceme, proste bola tu a tesili sme sa.
lenze po jej narodeni ide vsetko este horsie. zijeme vedla seba ako spolubyvajuci, muz s nami v spalni nespal vyse pol roka po narodeni, myslela som si, ze to je problem, ale teraz uz sme v noci spolu a nic to so mnou nerobi.
stale sa citim emocne oplostena, prazdna. rozpravame sa o tom a so mnou to nic neorbi. aj ked mi povie vec, ktora by ma za normalnych okolnosti zlozila do kolien a vyrevala by som si oci/pluca/celu seba, teraz to so mnou ani nehne, len cisto na racionalnej urovni si uvedomim, ze aha, toto si mi nemusel povedat, ale co uz, zabijem sa? no nechapem, ako som sa dostala do tohto stavu.
nemam pocit, ze ho uz nelubim, ale nemam ani pocit, ze ho lubim. casto ale spytujem v sebe, ci lubim svoje deti. som na ne hnusnejsia, viem, ze aj tam mam co dohanat, ale proste neviem, co so sebou...
ked mi ide muz dat pusu, alebo sa ku mne len priblizi, ja uz mam pocit, ze chce sex, fujkam, odtlacam ho. jemu to vsetko chyba. vravi mi, ze mu chybam nielen ako telo, ale osoba, ktoru lubi, ani pusu mu neviem normalne dat vacsinou (len obcas sa mi spontanne zadari, ked napr. ide do prace), pohladkat nehrozi, jeho dotyky su mi neprijemne, ja sa ho nedotykam...
neviem, co so sebou robit. rada by som sla na terapiu, nemozeme si to vsak teraz dovolit. ja viem, su aj moznosti zadarmo, no ja to takto nechcem riesit, mam na to vela zlych referencii aj od profesionalov, aj od klientov ako takych...
a este nieco - jediny krat od porodu druhej dcerky, kedy som sa citila vazne stastna a vsetkych naokolo lubiaca bolo, ked sme vypadli 8 mesiacov po narodeni na predlzeny vikend. tam som sa citila, ako v idealnom svete, stastna s detmi, s manzelom, aj intimco aj sex bol, vsetko. pohodka. normalne mam zo seba pocit, ze mi vadi domace prostredie akoby, ako keby som to vnimala mozno ako svoju pracu a potrebovala na to, aby som sa uvolnila, vypadnut, na co mi muz povedal, ze aby dostal svoju zenu spat, nemieni lietat kazdy vikend mimo domov, ako si ja zmyslim...
nuz, neivem, co so sebou. viete nieco poradit, neviem uz, co skusit...
budem vdacna za akukolvek konstruktivnu radu....
@vadimka no ked sme sa spoznali, sex ma velmi bavil a brala som ho nie len ako akt lasky, ale ako hru, bola to prca. len moj muz vtedy v sebe riesil dilemu viery, ze on to tento x chcel mat perfektne, vsetko spravne, kedze ja som akoze mala byt ta spravna a sex chcel az po svadbe. ja som mu to odobrila, zmierila som sa s tym a netlacila som nanho, ale ked on zacal robit tahy, nebranila som sa, ved ma vlastny rozum. on potom ale maval take zvlastne stavy po samotnom akte, ze si to vycital a potom nebolo tej sily zviest ho. mohla som sa roztrhat, nic nefungovalo. velmi casto ma odmietal. ked uz sme sex mali, na moje pomery vtedy velmi riedko a to bolo tak minimalne raz do tyzdna, ja by som vtedy asi kazdy den niekolko krat, bol dominantny on a sposob, akym sa spraval, mi naznacoval, ze tak sa mu to paci. ked som sa chcela napr. otocit, tak ma dost presvedcivo svacol do tej istej polohy, ako zavelil povodne on. no a tak som sa prestala snazit iniciovat nejaky ten kreativny napad. potom som si uz z toho aj srandu zacala robit, miesto otazky aka som bola som kladla otazku ako som dnes lezala a pod. kedze ma ako som pisala vyssie aj dost casto odmietal, prestala som iniciovat aj sex ako taky. ale ako pisem, to odmietanie bolo, ze ja som xela kazdy vecer, dostala som zo 7 taky 1, niekedy 2. ale bolo mi malo. v globale ale sex raz, dva x do tyzdna je super, nie? potom mu to uz ale zacalo aj chybat, ta moja akakolvek iniciativa, no ja uz sa k tomu neviem donutit...
a inak asi dva tyzdne dozadu mi povedal, ze v case zaciatkov, ked v sebe riesil tu dilemu, ze ma chcel, ale viera a predsavzatia mu v tom branili a teda neudrzal sa, tak vraj ja som mu mala zabranit, cize je to vlastne moja vina, ze ten ideal, o ktorom snival, sex s vyvolenou az po svadbe, nedosiahol a ze je mu to luto. no ako co na toto mam povedat....
par dni dozadu sme sa o tom rozpravali, ze my sme sa tak otocili, az to je hrozne. vtedy ja som jeho nahanala o pusu, objatie, on predo mnou fyzicky utekal, lebo vkuse snival o tom, ze rozvinieme vo vztahu spiritualitu az potom tu telesnost. no a teraz je to naopak. a muz ma pocit, ze je to takto vo vela oblastiach, ze sa tak miname. nenapada mi dalsi priklad, ktory pouzil, ked si spomeniem, dopisem. ze sme proste akoby zle nacasovani. ked ja potrebujem A, on potrebuje Z a ked sa ja dostanem do bodu, ze to Z potrebujem aj ja, tak on uz je davno na inom pismenku abecedy. sranda...
co sa toho oddalovania intimnosti tyka, ja viem, uz som sem @sirinka pisala, ze ja aj mam v hlave tak teoreticky plan obcas ze ok, tak dnes to dam, vecer si lahnem, pozeram nanho, ako odfukuje a davam v hlave rozkaz ze teraz ho objim, alebo aspon pohladkaj a nic sa neudeje, pretoze mam cele telo v stresovom rezime.
neviem, ci to ale nema spojitost s tym, ze v zaciatkoch bol prenho spanok a oddych velmi dolezity a ked som ho niecim prebrala, bol ohen na streche a vo mne sa to zafixovalo aj ked on uz to tak nema - ja som kukam nejaka zaseknuta asi na zaklade minulych skusenosti a neviem sa odblokovat....
no a este jedna vec, o ktorej sa s nim v poslednej dobe bavime - on ma totiz pocit, ze milujem predstavu o nom, akysi ideal jeho a nie jeho takeho, aky v skutocnosti je. ze akoby cely den mam predstavu, ze akeho mam fasackeho manzela a to, co dojde domov, je oproti tomu vraj neandrtalec. neviem, nieco na tom asi bude, ved kazdy si idealizujeme partnera. ale vcera som sa nanho napriklad po prichode do prace pozrela a skoro som sa pocikala, aky bol krasny, az som sa zacudovala, ze co to za myslienka mi beha po hlave. ale aj tak som sa nedonutila prejst z hlavy do fyzicna...
Ako tu uz niekto poznamenal, my tu na fore Tvoj problem nevyriesime. Skus si nejako zohnat prachy na terapiu - napr. uspory na dovolenku, resp. na nieco ine alebo si pozicaj - od rodiny, nie od nebankovky! Proste si to financne daj ako prioritu. Lebo mozes vela stratit. Vela z nas by si zelalo mat takeho manzela, ako mas Ty. A nestracaj cas: Uz zajtra si zisti, kolko potrebujes na tu terpaiu a zacni hladat financne rezervy. Drzim palce!
@cajka_j Mne to skor pride ako nejaky psychicky blok, ale tazko povedat ako to odstranit. Mozno naozaj pomoze najprv sa prinutit spravit ten prvy krok a potom sa to uz rozbehne.
Inak ja som na tom bola podobne, u nas sme sa sice aj hadali a mali konflikty a nie len koli sexu, aj ked dnes si myslim, ze tym ze sme ho nemali tak konfliktov bolo viac. Tiez to bolo po porode druheho dietata a do toho sme sa stahovali, co som napr. ja vobec nechcela. A manzel ma tiez v minulosti niekedy odmietol a to som vzdy musela zacat so sexom ja, casom ma uplne presla chut zacinat askoncilo to tak ze sa mi moj manzel hnusil, bola som alergicka na kazdy jeho dotyk, vadilo mi vsetko ako sa tvaril co robil. No spamatala som sa az ked si nasiel milenku. Zrazu som vedela, ze mi na nom stale zalezi a ze ho stale milujem. Takze podla mna to nemusi znamenat, ze ho nemilujes, skor to moze byt najaka frustracia, stres, nieco co ta zranilo, nieco co blokuje tvoje city.
no hladala by som odpoved tvojej nechute v prispevku, ktory si mi adresovala vcera vecer....myslim, ze tam tkvie tvoj problem, tvoja nechut, tvoj strach....byt odmietnuty je dost velky zasah do ega kazdeho cloveka....
...nuz a ze ta manzel obvinuje z toho, ze nedodzal celibat az do svatby, tak to nie je tvoja vina...bolo to jeho rozhodnutie,, a keby to naozaj chcel, nemusela by si ho ty zastavovat ale sam by sa zastavil...asi si uvedomil, ze bol slaby a miesto toho aby si to priznat, dava to tebe za vinu...kludne mu povedz, nech ta neobvinuje z vlastnej slabosti....
..pozitivne je, ze sa viete o tom porozpravat, pokracujte takto aj nadalej....v niecom mi tvoj mm pripomina mojho, tiez je tak spiritualne-duchovno zalozeny....povedz mu ako ta tym odmietanim ranil a teraz sa bojis ze sa to zopakuje....ja by som ti poradila aj sexuologa....on sa v tom vyzna...
...dobre znamenie, ze sa pri pohlade na mm skoro pocikas, ze aky je krasny 😀 ....ale aj ta vzrusuje????
..ja tento pocit tiez poznam, vacsinou sa vtedy aj zacnem tulit a som jak macicka.....a vacsinou to aj funguje a mm sa chyti do mojej pasce....ja som odmietnuta vela krat nebola a ak, tak to bol mm unaveny fakt...ale zas poznam tie zabrany, kedy si neverim...po 2 porodoch som pribrala a furt s tymi kg zapasim. to je dovod mojej vlastnej nespokojnosti a vtedy sa neviem uvolnit a myslim si, ze aj mm sa nepacim....nastastie taketo pocity nemavam casto, ale viem ake to je,ked aj chces sa dotknut a zacat milovanie no nejaky vlastny blok ti v tom brani..no aj napriek tomu skus sa prekonat, nauc sa nejake uvolnovacie techniky...no este predtym sa porozpravaj o svojich pocitoch s mm...a fakt nie je od neho fer, ak ta obvinuje za to, ze nedodrzal celibat do svadby...mozno sa aj ty podvedome na neho hnevas a tak radsej nic neskusas, aby si znova nebola obvinena...porozmyslaj o tom.
zienky, nestiham odpisovat, muz mi je stale za chrbtom 😉 tak sa dufam, ozvem aspon cez vikend, kedze ide prec. zatial vdaka za prispevky, citam vsetko
@lujza123 dakujem za pohlad na vec, uz som si kladla tuto otazku, ci to nie je tym, ze ho nemilujem atd, len nie som o tom presvedcena. ako si pisala, ze asi tuzim po slobode, laske atd, momentalne tieto tuzby v sebe fakt nepocitujem.
bola som vo vztahu, kde som chlapa nelubila, naozaj som po slobode tuzila, laske, takej tej ozajstnej, romantickej atd. ale taky pocit teraz vobec nemam. som akoby vo vzduchoprazdne. vo vseobecnosti nemam pocit, ze by som po niecom tuzila. v podstate som spokojna, nechcela by som zivot zmenit. teda okrem toho aspektu, o ktorom to tu pisem.
no a co sa tyka toho, ci mi na fore niekto poradi a ci nie (ako pisala aj @ladydianuska ), neocakavam, ze po precitani prispevkov vletim muzovi do naruce a vsetko bude v poriadku. ale pohlady inych na vec mi v hlave dost veci nastartovali, patram v sebe po pricinach atd a myslim, ze na skodu to nie je. problem to neriesi zatial, ale mam pocit, ze robim viac, ako depkarcenie v zhasnutej obyvacke a cyklenie sa stale v tych istych myslienkach, ako to bolo doteraz.
@sirinka no hecla som sa riadne vcera, dosla som vyjasena z cvicenia, muzik nebol az take prasa ako zvycajne a podarilo sa nam opat pokecat a zaspat v objati. navrhla som mu, ze proste budeme skusat, kam 'dovolim', pokial mi to bude prijemne a uvidime, kam dojdeme. no a zatial sme dosli sem, nebola to ziadna vyhra pre mna, ale ani taka panika, aku som ocakavala, aj ked v strese som bola nenormalnom.
takze zatial male kroky. riesim aj financie, odkial nabrat, spisujem si zatial veci, co by som chcela riesit s odbornikom a uvidime. este som rozmyslala, ze si na vianoce miesto nejakej knizky vypytam prispevok na prve sedenie 😉
@vadimka co sa toho obvinovania tyka, je to pre mna novinka s pred dvoch tyzdnov, nemam to na tanieri kazdy den, povedal mi to ozaj len ten jeden vecer a neriesi to podla mna, nevyhadzuje mi to na oci, ani z jeho spravania nemam pocit taky. jeho to ale mozno nejako ovplyvnilo, ale ja to navonok vobec nevnimam, takze tym padom to ani neriesim. som mu povedala, ze je a aj bol dospely chlap a ked si nieco predsavzal, mal to dodrzat tak, ako to dokaze s inymi vecami. navyse - je blizenec, mam pocit, ze niekedy mysli a rozprava tak, ako vietor fuka, ked jeden den mu nieco vadi, druhy s tym nema problem, takze aj tieto jeho hlasky beriem s rezervou...
ci ma pritahuje... to je fakt tazka otazka, kedze ja som odjakziva bola clovek, ktoreho vizualne podnety velmi nebrali. nikdy som si nedokazala povedat ze "juuuuj, aka ritula na tom chlapovi, hned by som si kusla" s prislusnym pocitom v prislusnych partiach. ano, viem ohodnotit, ked chlap dobre vyzera, ale u mna to je skor taky esteticky pohlad, nic erotickeho pri tom nikdy neprezivam, ani som neprezivala. co ma vedelo vzrusit boli slova, dotyky, situacie, hlas cloveka, vone. to tak teraz nemam.
@cajka_j ahoj,
no sak ja som to asi zle napisala, skor som to myslela, ze snad sa podvedome na teba hneva alebo naopak ty na neho...nemusi ti to ani casto hovorit, my ludia sme taky, ze radsej ked nas nieco trapi, zatvorime to do 13 suflika a myslime si, ze sme sa toho zbavili....
...skus sa zamysliet, preco teraz ta hlas, situacia, vona partnera nevzrusi....kde je chyba?? mozno to fakt budu hormony, unava, nedostatok casu...mozno strach, ze znova otehotnies....
@vadimka boze, dnes mam opat svoj den, sa mi vsetko dari... som sem prave napisala prispevok a sa mi zmazal, tak znova:
ze sa prave toho bojim, ze opat otehotniem, to je fakt. nie kvoli tomu, ze by som dalsie dietatko nechcela, ale pamatam sa, ked som zistila, ze cakame kacatko, ako som kvoli tomu revala, lebo som nechcela, aby sa dietatko narodilo do takeho stadia vztahu, v akom sme v tom case boli. no a teraz uz duplom. najprv musime poriesit seba, az potom skusat dalsie babatko.
kazdopadne odkedy som tu zalozila temu, mam pocit, ze napredujem. nie ze by slo o nejake viditelne ciny, skor si triedim myslienky. tak dufam, ze cim skor prejdem aj k cinom, nech to nie je len nejaky chvilkovy zachvat a nech to neprejde, ale smeruje k lepsiemu...
@cajka_j
Citala som len tvoj uvodny prispevok, neviem, co ti baby radili... ale podobne stavy ako mas byvaju aj pri problemoch so stitnou zlazou (nechut k sexu az asexualita, psychicke problemy a popr.dalsie...)
Mozno to nie je tvoj pripad, ale mozno by si sa mala dat pre istotu vysetrit na endokrinologii.
zienky, kedze sa vela krat stava, ze tema utichne a clovek sa nikdy nedozvie, ako co dopadlo, rozhodla som sa tu podat po nieco vyse roku report. dakujem vsetkym, co ste sa mi tu poozyvali.
vela krat poradeny hormonalny profil som si nakoniec robit nedala, menila som v tom case gyn. a bolo to komplikovane, kazdopadne po niekolkych urgenciach atd mi manzel (nazvem to tak sprosto) 'vydelil' ciastku na pravidelnu terapiu. zacala som choditi niekedy v marci/aprili minuleho roku kazdy tyzden. zaciatky boli velmi tazke, musim povedat, hadali sme sa ovela viac, ako dovtedy, kedze mojimi postupnymi zmenami a krokmi som podnietila aj muzika k premyslaniu. ten vela veci nezvladal zo zaciatku, najma fakt, ze par dni sa mi darilo byt fajn, kontrolovat sa atd a potom som sa opat posmykla. mal pocit, ze to nikdy nedame, takze som kazdy tyzden pocuvala katastroficke reci typu "toto je na rozvod, my uz nemame sancu, podme sa rovno dohodnut na starostlivosti o deti, ja sa radsej odstahujem a budem si chodit po deti" atd. pocuvalo sa to hrozne, ale ja som mu rovno povedala, ze ked sa ma chce zbavit, ma smolu a bude sa musiet ovela viac snazit 🙂 proste od zaciatku som to v sebe mala, ze s nim chcem ostat. takze som sa nevzdavala, makala na sebe cim dalej tym viac az si na to cele zvykol aj on a konecne sme sa naladili na rovnaku strunu 🙂
neskor zacal fungovat aj sex, pravdu povediac, tam som ale skusala aj kadejake preparaty na hecnutie sa (na prirodnej baze) 😀 ale nebolo ich treba nadlho, rozbehla som sa ako masina 😀
naucili sme sa otvorene spolu rozpravat, zacali sme chodit aj na parovku, aj ked tych sedeni nebolo zatial vela, bo uz v sucasnosti mame pocit, ze ani nevieme, o com by sme sa tam akoze mali bavit 🙂
dosli sme do stavu, kedy sme spolu stastni, lubime sa a je nam fajn. celkovo mam asi prvy krat v zivote pocit, ze som stastna. doteraz som si to nikdy tak neuvedomovala, vzdy som zivot brala akoze je tu a hotovo, neriesim, ako s v tomto celom citim, ale teraz je to ine.
ja sa len modlim, aby mi a nam to vydrzalo najlepsie naveky 😀
kazdopadne - vdaka za podporu a pomoc
len som sem xela tym, ktori by mohli mat podobny problem napisat, ze nie je jedina cesta rozchod/rozvod/utek, ako tu vseobecne na mk vacsinou vsetci radia, ale zacat na sebe makat a potom ide vsetko ako po masle 🙂
@felixa @vadimka @ella55 @ladydianuska @lilysk @matozazzo @lujza123 @sirinka @timuss @domique @ematko29 @kabelka11 @lubkasofia @alka221 @zuziq @parabolla @jaja28 @chmurkaxy @lea641981 @materina_duska @adrioska
@vadimka Jemu vadi ,ze deti kricia 🙂)))
Lebo to nie je normalne ,ze 4 a 1 rocne deti su hlucne 🙂)