Nezhody a problémy

S manželom máme problém. Mám problém hlavne sama so sebou. Mám dost všetkého.
V októbri sme sa vzali, od vtedy nastúpili samé problémy. Môjmu bratovi diagnostikovali zákernú chorobu. Mali sme s bratom krásny vzťah. Trpela som s bratom, manžel neviem. Mám pocit, že iba neustále rozprával o sebe a svojich pocitoch. Zlom prišiel pred dvoma týždňami. Môj brat zomrel. Zrazu som v manželovi spoznala niekoho úplne iného. Nie je to človek, ktorý zdieľa. On keď cíti niečo, ide vonku a je ok. Mňa celé toto nesmierne boli. Ja neviem ako mám ďalej žiť. Nedokážem spat v noci a trapim sa. Chcem sa s manželom rozprávať, ale on je unavený. Akonáhle je unavený, začne byť nervózny, takže ja zase idem spať s konfliktom sama v sebe. Dnes ale manžela vytočilo, že som sa zdvihla z postele a išla na mobil. Proste v skratke ja neviem ako ďalej. Nedokážem sa preniesť cez to čo sa stalo, nedokážem pochopiť čo sa stalo s manželom. Nedokážem pochopiť o čom je vlastne život? Som presvedčená, že niečo po ňom je, ale prečo potom ľudia odchádzajú na choroby? Nemám zrazu žiadne odpovede. Cez deň je to ok, rozprávam sa s rodinou, ale v noci akonáhle sa má spat, prepadnú má tieto myšlienky a nedokážem sa s nikým rozpravat
lagattaautor
30. mar 2017
Dodám len toľko, že mám pocit, že mňa tento život skúša. Môj manžel si ním letí. Nikdy nemal žiadne väčšie problémy, ja som bola na pokraji existenčných problémov, finančných, detstvo som si prežila dosť náročné, teraz sa musím zmieriť aj s bratovym odchodom. Tu je ten problém. Zrazu si s manželom nemôžem rozumieť. On je proste inak postavený. Ako toto zmierniť tento konflikt medzi nami? Sme na iných úrovniach. Má oboch rodičov zdravých a tí majú už skoro 80 rokov a môj mladučký brat odišiel.
vetthy
30. mar 2017
Mas vaznu depresiu.to ti manzel nevyriesi.ani ty sam.jedine psychiater.mate s muzom aj ine problemy?financne,eticke,sexualne? Ak nemate rovnake plany,zaluby,zivotny styl,principy,ciele naco ste sa brali?zial,ani on ani nikto iny tvojho brata uz nevzkriesi.mrtvych treba oplakavat,nech odpocivaju v pokoji ale zivi musia zit svoj jedinyzivot
kattrin5
31. mar 2017
@lagatta tak trosku Ta chapem. Mala som to iste s ex manzelom, on zo super rodiny, peniaze, zdravie, vzdy drzali spolu...ja z chudobnej rodiny, strasne detsvo, ked som otehotenela, toto vsetko nas uplne rozdelilo. On nechapal mna a ja som nechapala jeho. Obaja sme boli z uplne inych svetov. Je tazko najst podporu v niekom, ktor proste nechape ako sa citis. Skus urcite najst psychologa, mozno vyrozpravanie sa niekomu pomoze.
nikolka1986
31. mar 2017
Nebudem súdiť tvojho muža, nakoľko ho nepoznám a môj názor by nebol objektívny. Je mi ľúto tvojej straty. U mňa je to rovnaké s tým že môj chlap je empatickejší. Môj starý otec zomrel v lete, tiež má môj muž v rodine všetko v pohode a ja samé nezhody podržal ma a keď som sa potrebovala vyrozprávať tak ma vypočul, nie vždy to tak bolo, ale naučil sa to asi vekom. To že tvoj brat umrel je veľmi čerstvé, človek ktorý prežil stratu blízkeho človeka má tendenciu zamýšľať sa nad posmrtným životom a jeho existenciou. Je ťažké uniesť myšlienku, že čo ak po smrti nie je ďalej nič. A proste milovaný človek sa len tak stratí v nenávratne.
kvietok173
31. mar 2017
@lagatta ty si mala tažké detstvo a manzel všetko super. Tým ze on neriešil v živote problémy tak je v závideniahodnej situácii pre mnohých, je vyrovnaný. Ty tým ze od detstva mas kopec problémov, ktore som mala aj ja 😟, tak Ta to poznačilo a bohužiaľ si citovo labilná a nevyrovnana. Poznám to 😔. Ak sa máte s manželom radi a toto je podľa toho co pises prvý vážny problém, neodsudzuj ho. On žije ako vie a ty tiez. Stretli ste sa mozno preto aby každý sa naučil niečo od toho druhého. Ty zažívas veľký smútok zo straty brata, tak ho prežívaj tak ako citis, ale nechci to iste od manžela. To neznamená ze ked nemá nejaké vonkajšie prejavy ale ústne ako by si ty očakávala, ze sa ho táto situácia nedotkla, respektíve ze je mu ľahostajná. Napr. V Indi veria v posmrtný život a minule jeden chlapík sa usmieval ked hovoril o smrti, ze je to další stupeň v živote, nie koniec. Všetko je to vec vnímania. Tvoj brat odišiel mladý a jeho rodičia 80 ročný žijú v šťastí a pohodlí vyrovnaný. Mas pocit veľkej nespravodlivosti? Dúfam ze takto si to neprezentovala pred manželom? No to je život. Prečo pri napr. Auto nehode zomrú rodičia a ostanú na svete same detičky? A co ak zomrú práve tie male detičky a ostane rodičia? A prečo su plne nemocnice chorých? Male detičky na onkológii? Je to všetko hrozne smutne. Narodili sme sa a raz umrieme. Píšem, konštatujem to ze to vyznie tak necitlivo a pritom ked si spomeniem na mojich blízkych keby niekto odišiel takisto by som to tažko niesla. Ale nic s tým nemôžeš urobiť.
Chceš aby všetci rovnako trpeli ako ty, lebo kto netrpí je zlý? Ty sa vyplac, prezivaj ten smútok a u manžela hľadaj útechu, prístav istoty, vyrovnanosti v tvojej nevyrovnanosti. Vari by si keby si mohla vrátiť, zmeniť niečo, nedokázala vymeniť svojho brata, za jeho rodičov? Tak to vyznie. Prišiel bratov čas a ty sa s tým musíš vyrovnať. Neviem ci vieš posúdiť reálne ci potrebuješ cudziu odbornú pomoc alebo to dokážeš zvládnuť aj sama? Ak budeš mat pocit veľa nezodpovedaných otázok tak vyhľadaj urcite psychológa ale môže sa stať ze tiez ti nemusí pomôct, všetci sme len ľudia. Mozno ti pomôže nejaká kamarátka na vyrozprávanie, mozno cudzí človek ktorého stretneš náhodou.....
Mas pocit ze manzel Ta nechape v tejto chvíli? Mozno naozaj nie, alebo to jednoducho nevie vyjadrit. Nechci od neho nic - ty mas problém, len mozno ten prístav istoty. Nerieš jeho, rieš seba. Veľa stastia ❤🍀
juliet86
31. mar 2017
Si v tazkej akutnej krize.neries veci za horuca. Spravte si s manzelom mapy lasky pogugli alebo test 5 jazykov lasky. Existuju seminare o tom ako spracovat smrt. Co presne potrebujes od manzela? Aky druh podpory a porozumenia? Povedz mu to. Napis mu to. Drzim palce. A skus vyhladat odbornu psychologicku pomoc. Vseobecny lekar ti moze predpisat 10-20 terapii zadara. Povedz co prezivas alebo sa informuj na bezplatne poradenstvo na vasom urade prace. Drz sa
nini1010
31. mar 2017
Uplne chapem ze ocakavas ze manzel bude maximalne empaticky voci tvojim pocitom,bude to vediet spracovavat tym "spravnym"sposobom a spolu sa tym prekusete.ano bolo by to idealne ale kazdy prezivame a spracovavame veci inak ale to neznamena ze tboj sposob je ten spravny a jeho nespravny.ak by to tak bolo nebol by on v pohode a ty by si nebola na tom tak zle.proste ho neodsudzuj za to ze ti nevie dat veci tak ako ty ocakavas a proste vyhladaj psychologa.tvoj stav ako ho opisujes je naozaj na psychologa a hnevat sa na muza ze ti nevie pomoct lepsie je preto hlupost ak on sam nie je psycholog.
nyusika
31. mar 2017
kazdy smutok spracuva inak.
mozno tvoj manzel trpi ovela viac, nez ty...len to nedava najavo.

ja by som teraz netlacila na pilu, mas sakra tazke obdobie.
ale ver mi, zivot ta neskusa.
Zial, taketo veci su sucastou nasich zivotov.
deje sa to a nielen tebe
terezka1947
31. mar 2017
@lagatta ak si manzel presiel bezstarostnym zivotom...a ty si ho mala iny,jasne,ze niektore veci pochopit nevie=az ked si ich odzije sam=jednoducho sa za to na neho hnevat nemozes=bohuzial,niektori ludia a nevedia len tak vcitit do problemov inych
a teraz=bud mu das cas....vela rozhovorov to chce...a zistis,kde je problem,pripadne,on zisti,co to s tebou ten cely smutok robi,atd a bude sa snazit chapat to
a ver,ze viem o com hovorim
nastatsie,nie z vlastnej skusenosti=iba zo skusenosti blizkej osoby
ono...naj je,ked sa beru ludia s podobnym zivotom,niecim odzitym....dospeli emocne,aj inak...ale este to neznamena,ze je vsetko stratene
v tebe je to cerstve...
najprv ty samam musis si nechat casna prijetie toho celeho....
vela komunikujte....aj ked zo zaciatku len po minutach
mima4
31. mar 2017
@lagatta
uprimne, neocakavaj od manzela ze naplni vsetko v tvojom zivote, ze ti vsetko da a poskytne, to ziadny clovek nie je schopny. Najdi si dobru pychologicku a prejdi s nou svoje prezivanie, ako veci vnimas. Manzel ta ma urcite velmi rad, len mozno veci inak spracuva
libawet
31. mar 2017
@lagatta ste obaja ešte nevyzretí a chováte sa ako malé deti. Ty ľutuješ samu seba, že Ťa on nepoľutuje a nepochopí, on ľutuje sám seba, že to isté nemá od Teba, že si sa viac venovala bratovi ako jemu, aj napriek tomu, že brat bol chorý, tak to on ale nevnímal. On teda ide von, Ty na mobil, hľadáte len únik, útek. Neviete sa " stretnúť ". Zabudnite na svoje " boľačky" a vžite sa viac do toho druhého, viac empatie, by to chcelo. Komunikujte spolu, všetko si povedzte a rozoberte z každej strany a hlavne, neviďte len seba.
mandala77
31. mar 2017
@lagatta nie je to tak dávno a otvorila si nejaké témy. Ale končia rovnako, nejako veľmi rýchlo ustanú. Tvoj muž sa správa prirodzene mužsky, nie je mužskou prirodzenosťou zdieľať. Ak majú problém, idú na ryby, na pivo a vypustia ho z hlavy alebo podniknú kroky na jeho odstránenie, bod po bode. Ženám sa uľaví, ak sa o probléme rozprávajú a najlepšie je to hovoriť kamoške, ktorá ich ochotne vypočuje a nedáva nevyžiadané rady a kroky k odstráneniu problému.
Z toho čo si pamätám z predošlých diskusií, Ty máš problém hlboko v sebe, ktorý je spôsobený rodinou, v ktorej si vyrastala a všetko čo prežívaš, sú len dôsledky toho.
Ak Ťa trápia existencie človeka, tak skús náboženstvo alebo filozofiu, ktoré Ťa oslovujú. Riešiť v hlave prečo hento a prečo tamto nikam nevedie, iba ak k väčšej frustrácii a depresii.
lagattaautor
31. mar 2017
@mandala77 áno to máš pravdu. Ja som vyrastala v rodine, kde muž nesmel byť mužom a žena ženou. Moja mama je u nás otec a otec je naša mama. Ale v každom prípade sa stal sled udalostí, s ktorými človek neráta a to sa už ťažko potom rozobera. Hlavne keď sa problémy neriešia a iba sa kópia na seba. S manželom máme dobrý vzťah len u nás je problém okrem mňa aj to, že žijeme mimo v inej krajine, kde ani jeden z nás nie je doma. On nemá priateľov a ani ja tým pádom sa nemam ako odviazat
darkabarka23
31. mar 2017
@lagatta viem co citis,mne vo februari odisla moja draha mamicka,mala som len ju ked som bola mala,vyrastala som len s nou,bez otca,bez surodencov,bez starych rodicov,ona bola celou mojou rodinou.....odisla nahle,a ja som nevidela zmysel zivota,aj ked uz mam svoju rodinu,ale odkedy odisla,velmi ma to zmenilo....kazdy den si poplacem,jeden den je lepsie,jeden den horsie,co by som dala za to,aby som ju este raz objala,a rozlucila sa...ta bezmocnost je hrozna...ale zivot ide dalej..tvoj brat by nechcel ,aby si bola smutna,a necuduj sa manzelovi,on sa snazi pochopit tvoj smutok,ale aj moj je uz unaveny,ze som stale smutna,ubija ho to,chce ma uz vidiet usmiatu...urcite ta ma aj ten tvoj velmi rad,ale zivot ide dalej..nema zmysel,sa utapat v tom smutku,nic tym nevyriesime a mrtvych to nevrati,zmysel ich odchodu nevidime,a ani nepochopime...skus pochopit aj tvojho manzela,je unaveny aj on z tej situacie,urcite ta ma rad,ale tvoj smutok nemoze rovnako vnimat a citit,ako ty,ako by si ty od neho ocakavala....ja sa vzdy vyplacem,ked to na mna pride a idem dalej,prajem ti vela sil,caka ta este urcite vela peknych chvil v zivote a mysli na to,ze ked ta brat vidi v tomto stave,urcite nie je rad,ak ta lubil,ako ty jeho,nechce aby si bola smutna,chcel by,aby si pokracovala dalej,a jeho si pamatala len v tych naujzasnesich spolocnych chvilach 💜
jamika27
31. mar 2017
@lagatta neviem či ťa ostatné správne chápu ... ten kto neprežije stratu nepochopí. Pred polrokom mi zomrel milovaný otec, celkom mladý, tragicky. Nikto nepochopí slová, neprejde minúta aby som na neho nemyslela ... nikto, kto nezažije. Myslím na neho neustále, pri rôznych životných situáciách. Keď sa nachvíľu odreagujem a trebárs sa na niečom pobavím, vzápätí si spomeniem na otca a slzy v očiach. Neviem kedy to prejde, neviem kedy pochopím, že tu už nie je ... je to všetko nepredstaviteľné ...

Každý to znášame inak. Muži prevažne lepšie. Manžel chce žiť život, netreba sa na neho hnevať. Treba ísť ďalej ... Nemôžeš sa trápiť ďalej a sťahovať do toho žiaľu a smútku ostatných aj keď to je ťažké. Ja to prevažne spracúvam v sebe. Ak to nevieš spracovať a tešiť sa zo života, skús psychologičku ...
vetthy
31. mar 2017
@lagatta prepac,ja som nepochopila celkom okolnosti,ani tvoje temy predosle nepoznam.ale stojim za tym,c som napisala.smutime sa,lebo sme milovali.ako to spieva vas Habera "boli sme milovani,budeme raz spaseni".ale aj tak.zisnulych treba "pustit",aby sa v pokoji oddychli,svoju rolu tu na zemi medzi nami dokoncili,poslanie maju splnene,a j ked niekady nevieme,co to bolo.mne iez zomrel priatel velmi mladi, bol presne opakom mojho zakerneho manzela.dlho som sa nespamatovala,zila som na antidepressivach.potom mi pomohlo to,ze zacala som hladat,co vo mne nechal,co z neho zije vo mne dalej.vdaka nemu som skoncila skolu.odpustika som opicej lasky mojich deti a zacala som dozicit im samostatnost.lubil pekne veci,ked chodim v nakupnych centrach,kraca vedla mna.dal mi lasku,sebadoveru.to je ta cast,co z neho nikdy neumre,len so mnou.volaco ine zije z neho v jeho rodine, v nasich priateloch.volajako tak to skus spracovavat
mandala77
31. mar 2017
@lagatta vzory v rodine majú na nás veľký vplyv a ovplyvňujú nás.
Pre každý vzťah je dobré, aby žena mala svoje kamošky a muž svojich kamarátov. A ak nie sú, treba si nájsť. Mať len jeden druhého môže vzťah veľmi ubiť.

Život je o tom, že prichádzajú udalosti, s ktorými človek nepočíta, smrť je jednou z nich. Nepomôže Ti rozmýšľať prečo sa to stalo. Zármutok je prirodzený po strate. Daj tomu čas. Ale skús sa vystríhať a nerozvíjať myšlienky, prečo sa to stalo a hľadať nespravodlivosť, lebo Ti to len ublíži. Život treba brať taký, aký je. Zo všetkého môžeš vyjsť posilnená a múdrejšia. A často je to práve z bolestných zážitkov. Lebo šťastie Ťa nedostane do hĺbky, bolesť áno. Vnímam u Teba aj nejakú krízu ohľadom existencie a zmyslu života, v tomto by Ti mohla pomôcť terapia. Veľa sily!
tatalin
31. mar 2017
🙂 a potrebujes aby ta chapal? Nestaci ze je spokojny? Mat spokojneho manzela je vela!! Ja si casto uvedomim ze sa sice realne trapim ale vecami ktore realne nie su- minulost/buducnost. Je urcite tazke zmierit sa s odchodom milovanej osoby ale uprimne myslim ze je zbytocne sa umarat niecim co nedokazeme zmenit a tak si nechat odist aj zivych okolo nas. Drzim prsty, nech ste bezstarostny a stastny 🙂
deninka233
31. mar 2017
Mne takto zomrela sestra, v podstate ma vychovala.
Nerieš muža. Len prenášaš naňho bôľ zo straty. Tiež som mala pocity bohvie čo je po živote, možno tam nie je aj nič!
Môj muž akokoľvek je empatický, nevedel to pochopiť. Zpočiatku "nechápal" ale bol tu pre mňa. Keď som však cca po roku začala dostávať panické záchvaty alias zaspím a zomriem (tak zomrela sestra) a bála som sa spať... alebo som sedela pri kolíske ročnej dcéry a sledovala či dýcha, (celú noc!!!) a ráno som mala halucinácie z nevyspatia... tam jeho empatia končila, nevedel pochopiť čo prežívam. A ani nemohol!!! "Normálni" ľudia toto nezažívajú! Bohužiaľ strata blízkeho milovaného nepatrí medzi normálne udalosti. Preto sa nerozpakuj a vyhľadaj psychiatrickú pomoc! Až keď budeš v pohode, môžeš riešiť muža. Možno zistíš že terajší tvoj postoj bol celý nesprávny! (Ako napríklad počas hádky mávame pocit že dotyčného nemilujeme, ale keď emócie opadnú, zistíme že hádka je nič oproti našej láske...)

Začni písať odpoveď...

Odošli