Odsťahovanie sa od rodičov

@mimi2320 jooj ja som tyzden vkuse plakala,ked som odisla od rodicov. Nie som mamickar,velmi liezli na nervy,mala som rada sebestacnost a nevedela sa dockat,kedy odidem do podnajmu a navyse som strednu aj vysku bola na internate,takze zvyknuta som bola. Ale vtedy to bolo uz naozajstne. Zrazu som si uvedomila,ze uz nikdy nebudem byvat doma,plakala som za detstvom,ze to rychlo ubehlo a celkovo som mala pocit,ze nastal koniec sveta. Ja som sa stahovala 180km od domova do uplne cudzieho mesta. Neboj casom to prejde. A partner to musi pochopit,ze je pekne,ak sa rodina schadza. Casom budes mozno aj menej k nim chodit. Kazdy den sa aj tak neda chodit,ked ma clovek svoju domacnost

@ayanamirei našťastie som nečítala diskusiu. Mohla som byť tiež u rodičov, mala som to 5 minút na bicykli, vzťahy sme mali úžasné, boli sme s nimi dva krát aj na dovolenke, ale aby som takto stvárala po odsťahovaní sa? Je zaujímavé, že keď tu založí tému žena, že je u nich svokra nasáčkovaná denne, alebo že muž denne chodí za mamou, tak idú toho chlapa zožrať. Tým som samozrejme nechcela povedať, že to schvaľujem. Normálne by z môjho pohľadu bolo užiť si prvý týždeň spolu len sami dvaja a v nedeľu pozvať rodičov na obed a stráviť s nimi popoludnie.

Ja nerozumiem iba tomu, že 4 zo 4 dní si mala potrebu tam mať rodičov a nie si užívať priateľa a to, že ste konečne sami.
A toto by som ja osobne považovala za väčší problém, ako to, že ti chýbajú vaši.

@mimi2320 skús si na každý večer urobiť nejaký program so svoju rodinkou a rodičov trošku obmedz, napr. si večer len zatelefonujte a stretnite sa cez víkend. Musíš sa naučiť fungovať pre svoju rodinu. Chce to len čas. Avšak určite ti neprispeje, keď nad tým budeš každý večer lamentovať. Musíš začať aj fungovať. Držím ti palce, určite to zvládnete.

@mimi2320 jasné že ti chýbajú oni chýba ti domov .ale to chce čas vytvor si u seba doma útulné pohodlie .nedivím sa mu že mu to vadí zober si to aj opačne keby ty si mala svokrovcov stále za chrbtom .jasné že aspoň večer u seba doma chce mať kľud súkromie to ste mohli ostať bývať u rodičov.ty tam jasné že chodievaj aj každý deň na chvíľku a časom to prejde určite

Na odľahčenie už ste pokrstili všetky izby všetky kúty??? Tým by som začala 😄😄

@mimi2320 Dobrý večer, z profilu neviem určiť vek. Neviem, ci ste byvali s partnerom sami v spoločnej domácnosti a neviem, či vas tahali nejaké náboženské presvedčenia zostať u rodičov.
Ak ste dospelá, milujete partnera je nutné rešpektovať aj jeho potreby. 6.5 roka bol ochotný sa prispôsobiť a reči typu on to pochopí, ak vas miluje nie sú na mieste. Treba byť racionálny vo vzťahu. Ak pociťujete úzkosť alebo zufalstvo na úkor prispôsobenia sa partnerovi, ten prežíva paradoxne to isté. Flustracia/ úzkosť bude už len gradovať a hadky sa budú stupňovat s nimi tiež. Nespolihajte sa na pribehy z romantických filmov (že chlap sa prispôsobí, mal by byt viac chápavý a podobne), takto vzťahy nefungujú. Treba byť racionálny. Ak si ho viete predstaviť, ako otca svojich deti odorucila by som vyhľadať psychológa. Na stretnutím s nim postupne zistíte, prečo ste taka naviazana a ako popracovať so svojimi pocitmi. Inak sa obávam, že sa váš vztah buď rozpadne, alebo bude nešťastný. Sama som chodím k psychologovi pretože trpim workoholizmom, z ktorého plynie vyčerpanie organizmu a dokonca kolapsy organizmu. Po niekoľkých sedeniach sa mi stav zlepšuje. Takže to neberte ako útok, ale ako radu, že psychológ nie je hanba, je to pomoc pochopiť svoje správanie - najmä ak správanie ohrozuje/ otravuje okolie, ohrozuje zdravie alebo vztahy.

Aj vy musite chapat partnera a rodicom povedat, napr dnes mame napr romanticky vecer /zajtra muzom vo dvojake. Pochopia, zvlast ak raz chcu mat vnucatka😉
Denne to nejde, skuste radsej spolocny konicek, bicykel alebo s kamosmi vecerne spolocneske hry. Ci len tak byt spolu tv, citat si alebo absolutne nic sviecka dve a len oddych.

Poznám také páry, čo nevedia byt sami, stále niekoho k sebe zháňajú, tie páry majú jedno spoločné, majú partnerské problémy.

@mimi2320 mas pravo na svoje pocity a predstavy, ale (prepac) podla mna svojho manzela a vasu situaciu sudis dost neobjektivne a jednostranne, skor ti vlastne hra do karat, ze situacia v jeho rodine je, aka je... Skus si predstavit, ze aj on by bol z uzasnej rodiny a podobne naviazany na svojich rodicov, kazdy vecer u nich alebo casto by chodili k oni k vam (mal by na to predsa rovnake pravo ako ty a vasi)... ako by ste vlastne fungovali, mali by ste vobec cas na vztah?... je dobre mat vrucne vztahy, pomoct, porozpravat... ale rodicia vychovavaju deti pre ich vlastny samostatny zivot 🙂

@sidicek podľa čoho sudis?nie každý pár je rád doma s knižkou na gauči popijajuc cajik😀záleží od temperamentu my máme radi aktívny život víkendy so známymi, ich deťmi, detto večer ja mám rada vela ľudí, vravu, aktivitu

@luccija aké sudenie, tie páry poznám a to čo som napisala je fakt.O tebe nepíšem ,tak sa skludni a nebuď vztahovacna.

@sidicek ja s tebou súhlasím, tiež máme taký pár v rodine, čo nemôže sám so sebou vydržať, len by sa stále k niekomu nasáčkoval. Ja som im pred časom rovno na drzovku, keď sa pýtali, či môžu prísť povedala nie.

@mimi2320 zvykneš si. Je normálne osamostatniť sa. A mysli aj na partnera. Jemu to určite takto vyhovuje viac, tiež potrebuje súkromie.

zažila som to - z pozície tvojho frajera. boli sme spolu 8 rokov, kým sme sa vzali (predtým ma ich dobrý vzťah fascinoval). po svadbe som všetko pochopila, len už bolo neskoro a je to aj moja blbosť. namiesto najkrajších chvíľ mladomanželov som po celom dni v práci sedela každý večer až do noci s jeho rodičmi v obývačke ako ich tretie dieťa a potom sme išli rovno spať.... tešila som sa, kedy budeme "sami", on prvé týždne so mnou ani nekomunikoval poriadne, hodiny trávil na dráte s rodičmi dennodenne... ak s nimi nevolal, utápal sa v žiali za nimi. u nás to trvalo roky a bolo by to na knihu... žiaľ, manžel vždy a so všetkým utekal k rodičom (aj teraz spí s deťmi u rodičov, lebo sa nevedel dočkať, kedy konečne zas po týždni s nimi bude, lebo si chýýýbajú). spočiatku som sa mu to snažila vysvetliť, vymýšľala som všeličo, verila som, že keď prídu deti, zmení sa to... on sa na nich naviazal ešte viac, hoci obaja synovia boli plánovaní. on mi stále argumentoval tým, že "ja tomu nerozumiem, lebo my sme s rodičmi nikdy taký vzťah nemali". neskôr som začala mlčať, ale bola som veľmi nešťastná. výsledok? pred pár mesiacmi sme sa takmer rozviedli (primárne kvôli inej veci, ale k nej viedlo to, že manžel neprestrihol pupočnú šnúru a navyše to stále nechce pochopiť, žiada odo mňa, aby som to proste akceptovala...). on s rozvodom nesúhlasil, no ja už nevidím iné východisko. moje okolie mi hovorí, aby som začala konečne žiť, že toto sa nikdy nezmení, pokiaľ on sám nebude chcieť. a on nechce. v rodine sme mali podobný prípad, tam sa rozviedli a ona mi povedala - "konečne som začala voľne dýchať, konečne ma neprenasledujú svokrovci, konečne mám názor, mám pohodu, mám samu seba..." skús na to pozrieť aj z jeho stránky a možno si zvážiť priority, lebo to nebude dobré. dieťaťom neprestaneš byť, ani keď dospeješ.

@mimi2320 je to sice stary prispevok ale chapem ta a tu si asi moc porozumenia nenasla ako citam tu vedia byt dost bezcitny ludia kazdy vo vnutri prezivame iny svet a preto trochu porozumenia a respektu neuskodi niekto potrebuje viac casu niekto nie niekto proste je citlivy a neni na tom nic zle lepsie ako necitit nic aj ked to da cloveku dost zabrat a nikto z nas nevie nikdy v akej situacii sa ocitne a ako ju bude prezivat je mi to luto a isto to bolo narocne obdobie aj ked ako vravim stary prispevok ale ak by nieco kludne napis