Odsťahovanie sa od rodičov
Ahojte,
Pred piatimi dňami sme sa s partnerom odsťahovali od mojich rodičov. Sme spolu už 8 rokov a z toho cca 6,5 roka býval u nás a občas doma. Dva roky sme stavali domček v mojom rodnom meste spolu a tešili sme sa, kedy už budeme v ňom, ako sa však blížil termín odsťahovania, vždy som mala väčší pocit zúfalstva a strachu, že odchádzam od našich. Keď som bola menšia zomrela mi sestra a odvtedy som na svoju rodinu veľmi naviazaná a teraz si to uvedomujem ešte viac. Bola som zvyknutá na každodenný ruch v dome, na večerné posedenia pri stole. Mala som to tak rada. Nemám rada ticho a prázdno v dome a teraz ako sme zostali sami dvaja ma to neskutočne ubíja. Strašne mi chýbajú naši aj môj menší brat. Za tých 5 dní čo sme zvlášť sme sa každý deň videli, po robote som išla hneď k nim a na večer prišli vždy oni. Dúfala som, že to môj partner pochopí kým to neprejde trochu ale po 4. dni sme sa pohádali kvôli tomu, že u nás zase boli večer. Chápem aj jeho, pracuje totiž s mojimi rodičmi a večer si od nich chce aspoň oddýchnuť. V ich rodine to bolo úplne naopak ako v našej, tam sa nenavštevujú ani najbližšia rodina, len na oslavy alebo na sviatky k sebe chodia. Bojím sa, že toto bude medzi nami veľký problém. Ľúbim ho a nechcem ho kvôli tomuto stratiť, ale bojím sa, že takto nebudem šťastná a skrachuje na tom náš vzťah. Ľudia, čo sa v mojom okolí presťahovali tvrdia, že tie pocity prejdú, len to potrebuje čas. Mal ešte niekto podobný problém?
@mimi2320 ja mám osobnú skúsenosť .sama so sebou, bývali sme u svokrovcov , celé moje tehotenstvo, plus som so svokrovcami tiež pracovala.a nejde o to,že sú to svokrovci , keby to bolo aj s našimi rodičmi, tiež by mi to už vadilo .v robote s nimi, po robote s nimi..mne to už liezlo na nervy.takze chápem tvojho priateľa, že už je toho dosť.
Aj mne by to vadilo .
Urobte kompromis.tyzden majte pre seba, zavolajte si teda kamaratov,keď máš rada spoločnosť a na vikend (tiež nie každý), choďte k rodičom.
Ono aj 3x do týždňa , aby boli u nás moji rodičia /manželovi rodičia , to je trošku prehnané.
Nemáte ešte deti, že by sa to dalo pochopiť, že rodičia sa tešia z vnúčat, ale takto slobodní...
My máme deti , ale stretávame sa sporadicky.
Ja ta chápem, síce som sa odsťahovala od rodičov uz dávno, no keď sa mi pred 2 a pol rokom obesil brat, su nasi u nas velmi ale fakt veľmi často. Ja mam tiež velmi potrebu byť s nimi viac. Manžel az tak spokojný nie je.. Treba saa viac oprieť o manžela a v nom hlavne nas to najväčšie útočisko, uz nie v rodičoch. A ja mam 30 rokov.
Tvoje slova "Ľúbim ho a nechcem ho kvôli tomuto stratiť, ale bojím sa, že takto nebudem šťastná a skrachuje na tom náš vzťah" uz naznacuju ze nieco nie je u teba v poriadku..namiesto planovania a tesenia sa zo sukromia so svojim muzom..tu places ako to bude..
@mimi2320 Kedy spolu travite casu len vy dvaja ako partneri? Ked po robote ides k rodicom a vecer pridu rodicia k vam?
Nechybaju ti chvile kde ste len vy dvaja a venujete sa sebe?
Je skvele, ze mas s rodicmi taky dobry vztah, tiez chapem, ze po takej udalosti si na nich viac naviazana. Ale ako uz bolo spomenute, treba byt trosku samostatnejsi. Raz za tyzden napr. skoc po praci k nim, raz nech pridu vecer oni a vikendy striedajte - napr. kazdy druhy vikend pridete na obed, alebo vecer posediet, alebo na cely den - najdite nejaky kompromis.
Medzitym ak ti budu velmi chybat tak si zatelefonujte, povedzte si kto sa ako ma, co je nove.
Ale v prvom rade venuj cas a energiu a svoju pozornost partnerovi a vyplnte volny cas spolu, spolocnymi aktivitami.
Rozumiem tvojmu partnerovi, mala by si už dospieť.
@alchemilkazltozelena musí mať viac, ked píše, že je s partnerom už 8 rokov
@janickacrazy nemusi mat o tolko vela... Ja som s muzom 10 rokov a budem mat 26r.
@cucoriedka21 Ak by nebol ochotný akceptovať to, že nebude mať ziadne sukromie? Ten chlap to akceptoval 6r. postavili si dom a citi sa ako keby byval stále s jej rodičmi. Načo sa teda sťahovali? Mohli ušetriť peniaze. Píšeš vztah je o porozumení, kto porozumie jemu? A za tym napíšeš ak to nebude akceptovaž ukončila by so vztah. Neviem si predstaviť ani aká podpásovka by to bola prenho.
@janickacrazy jj potom ma to napadlo. Len ma zmietol ten styl pisania.. taky detsky 🤷♀️
@misinka0611 ano,to je pravda ,zbytocne vyhodene peniaze ,ale co ked prisla nato az teraz? Urcite by som zasla najskor za psychologom,je to blok v hlave ..a potom postupne by som to skresala,navstevy.ale ved ked clovek nieco take prezije ,bez toho aby to riesil ,neprejde to z nicoho nic.. Mali by na tom vztahu spolocne pracovat.
Samozrejme nie ze 1 rozhovor a koniec..🤔🙄🤦🤷
Kúpila som s bývalým byt 4mesiace po mojej maturite( hneď ako mi skončila skúšobná doba v práci ) neviem si predstaviť že by k nám stále chodili svokrovci alebo moji rodičia( zo začiatku nám môj ocino pomáhal prerobiť čo bolo treba) ale každý večer a k tomu každý deň ja k nim no neviem...keď mi chýbajú tak im zavolám a raz-dva krát do týždňa ich idem pozrieť ( bývame od seba cca 20min autom) teraz mám skoro 3 roky nového partnera a svokra robí v zahraničí a keď prišla na sk na dovolenku a bola u nás skoro každý deň vtedy sa mi chlpi jezili...a to s ňou vychádzam skvelo,len mi bolo nepríjemné to narušenie súkromia..nezávidím tvojmu partnerovi asi vôbec nie si vyzretá na odstrihnutie sa od rodičov a budete to mať obaja veľmi ťažké. Ty lebo sa budeš trápiť kvôli tomu že ti chýbajú,a tvoj partner lebo nebude mať kľud a súkromie
Iste je smutné,a bolestivé, že autorke zomrela sestra, ale.. Život ide ďalej. Partner ju ľúbi, chce s nou viest spoločný život, osamostatnili sa. Jedna vec je občasná návšteva rodiny, spoločný výlet a podobne, ale druhá je neodtrhnutie sa od nich, lipnutie na dennej debate, smutenie za nimi. Ok, teraz je to ešte len týždeň, nejaký čas je to svojim spôsobom pochopiteľné. Ale báť sa vopred, že ako budem žiť bez rodičov, a ze mi to zničí vzťah, je už dosť prehnane. Dat tomu ešte dáky čas, týžden, dva... Ak to neprejde, tak skutočne bude veľký problém....
@mimi2320 viem ako ti rodičia chýbajú ,no je už na čase odstrániť pomyselnú pupočníkovú šnúru.
Lebo nechcem byt zla no takto to bude smerovat akurat k rozchodu.
Je pekne keď sa navštívite, ale toto by bolo aj na mňa veľa isli ste do svojho aby ste mali svoje súkromie .Skus sa zamerat viac na svojhopartnera na buducnost na babatko ak planujete.
Lebo takto si mohla ostat fakt u vašich
5 dni je velmi kratko. Je jasne, ze ti chybaju rodicia, resp. skor by som to nazvala spolocnost. Zrejme mas rada okolo seba ludi. A doteraz to boli hlavne rodicia, s ktorymi mas dobry vztah. Ak si v dome sa, muz v praci, urcite je tam ticho a je to cudne. Ale ako dievcata pisali, je cas trosku sa od rodicov odputat a najst si zas okruh dalsich ludi, kamaratov - idealne takych, ktori budu aj tvojho muza, ja odporucam mat co najskor aj deticky. Mam tiez rada ruch, vyhovovalo mi byvanie na internate, s kamaratmi, teraz ked mam tri deti, je u nas stale veselo. Aj rodicia patria do tvojho zivota, ale uz trosku menej. Lebo pre partnera je to tazka situacia, myslim, ze tvoj je velmi fajn, ze to dost respektuje, tak ho pochop a skus to takto, trosku menej rodicov a viac sa venuj jemu pripadne si vytvorte kamaratske rusnejsie posedenia, vylety s partiou.
@cucoriedka21 "vztah je o porozumení dvoch stran" - "nebol ochotny to akceptovat ,ukoncila by som zvtah" cize on jej musi porozumieť ale ona jemu nie. Chcela by som vidieť ktorá zena by toto trpela mužovi.
Autorka
Dospej. Si uz zena nie dieťa. Ako chceš mat raz deti ked potrebuješ mamu stale za zadkom. Ano chsoem ze vas postretla tragédia ale na to sa vyhovárať neda donekonečna. Bud chceš vzťah aleno 24 hodin s mamou. Tvojmu partnerovi sa vobec nečudujem. Keby moj muz ide hned z roboty ta svokrou a potom mi ju eare večer dotrepe domov tak ho asi zahlusim. A to nemáme zle vzťahy. Ale proste chcem mat vo svojom byte kľud. Zavolajte si, návšteva max 1x týždenne poprípade raz zbehni ty k nim. Takto to v živote funguje. Dospelé deti sa osamostatnia. Vytvárajú nobe rodiny. To neznamená ze opúšťajú alebo zabúdajú na tu svoju. Ale odtiaľ potiaľ.
áno, ja som mala tiež také pocity, prejde to 🙂
Ale ste jej nalozili 🙈 pozri, dolezite a velmi dobre je, ze si uvedomujes ze nerobis dobre. Mladi maju byvat sami. Aj ked len v garzonke, ale sami. Super ze mate svoj dom. Treba zacat pracovat na vl rodine. Rodicom na kavu chod na hodinku kedykolvek bude potreba. Aj kazdy den. Ich navstevy u vas nech sa zredukuju. Muz potrebuje sukromie. Je to prirodzene. Venuj sa viac jemu, vasim spolocnym konickom a uvidis ze sa od maminej sukne odstrihnes raz dva
mne sa teda vobec nezda logicke, ze by si bola detinska. Ludia poznaceni smrtou blizkeho to vnimaju inak. Ja som tiez mala osud ako ty, a tiez sme s mamou a sestrou na seba velmi naviazane. Tazko sme to znasali, hlavne mamina, ale naozaj tomu treba cas a na vsetko ist citlivo 🙂 k nasim pravidelne chodime, ale aj k partnerovym rodicom, rodicia - rodina, su jednoducho v nasich zivotoch stale doleziti a tiez teraz potrebuj oni nas 🙂 Ale o vztah sa tiez treba starat, aj mamina by ti povedala🙂 Takze neboj, bude dobre, hlavne, ked prides na to, aky je zivot s partnerom/manzelom vo vlastnom uzasny 🙂)
Ďakujem pekne za vaše názory a rady. Nikdy som sa neschovávala za to, čo sa stalo v našej rodine, ale žiaľ veľmi to poznačilo mňa (mali sme výborný vzťah) aj rodičov a u nás všetky veľké veci prebiehajú ťažko, keďže to tam medzi nami stále je. Veľmi mi pomohli vaše názory a milé slová (aspoň tých, ktorí boli zhovievavejší) 🙂, viem, že to bude lepšie a dúfam, že to čím skôr prehrmí a budem si to užívať rovnako ako môj partner 🙂
@v_alika12
@bambuslienka
Ďakujem 🙂
@v3rca11 ahoj, porozprávala som sa s ním a aj preto som asi trochu zneistela, lebo už za tie roky vie, ako ťažko prekonávam takéto situácie a po štvrtom dni hneď vybuchol aj keď som mu vysvetlila, že je to čerstvé a potrebujem chvíľu času kým si zvyknem aj ja aj naši 🙈 ale budem sa držať toho, že bude dobre 🙂
Byvali sme u nasich 6rokov..v mojej izbe..najprv ako priatelia, neskor manzelia, potom sa nam narodila dcera, teraz nedavno syn..Z toho 2r sme stavali dom.Som jedinacik a moji rodicia su najlepsi na svete..nebol jediny problem za tie roky co je asi neuveritelne.Ked sme zatvarali pred rokom dvere a sli do vlastneho..moj ocko stal vo dverach so slzami v ociach..celu cestu som preplakala aj celu noc..vzdy som bola ockova..Nasi nam 24h pomahali..uplne so vsetkym..Ale zvyknes si naozaj..chod k vasim casto..ako casto chces, ja som sla rano a vecer sme sa vracali naspat..no tu mam tolko povinnosti ze sa to neda a aj som si odvykla casom..Ked budes mat dieta budes zaneprazdnena inym..A volaj vasich aj k vam 🙂 vikendy.. a tak.. Drzim prsty hlavne daj tomu cas
@mimi2320 mna by zaujimala uprimna odpoved na otazku, ci nemas s partnerom co robit po praci, alebo ci ti nechyba, ked nutne potrebujes spolocnost rodicov ? lebo podla vsetkeho si strasne sebecka a rozmaznana , tvoj vyrok "po štvrtom dni hneď vybuchol aj keď som mu vysvetlila, že je to čerstvé a potrebujem chvíľu času" no ako pardon , len ON musi brat ohlad stale na teba ? Kde si ty brala ohlad na neho, Kedy beres ohlad ty na neho? Kde je v tomto celom on ? Lebo citam len tvoje "ja, ja , ja"
@mimi2320 súhlasím s babami vyššie a ľutujem tvojho chlapa. Musím len niečo ešte spomenúť, čo tu spomenuté nebolo. Ta tvoja “adaptovacia” doba zvykania si na nové prostredie môže zapríčiniť to, že si rodičov naučíš na každodenné návštevy a potom im už ťažko budeš vysvetľovať nech prídu 1-2x do týždňa...ja len toľko...tebe by sa to tiež nepáčilo keby si každý deň mala svokrovcov v obývačke a ešte s nimi aj pracovala. A myslim, že by im to v hlave malo dôjsť aj im samým...veď predsa si písala že po práci ideš vždy k ním. Na čo sa ešte trepú k vam večer? Mňa by teda asi porazilo aj na tvojom mieste. Pamätám si keď sme sa s manželom nasťahovali do noveho domu, od ocina...bývali sme tam pól roka po svadbe ešte kým sme dokončili všetko. Ponáhľať so sťahovaním sme sa nemuseli, u nás skoro stále nik nebol ocino a brat v práci. Odsťahovali sme sa dva mesiace po smrti mojej maminy. Mame super vzťahy, ocino chápal že chceme byť sami, mne by to ani tak nevadilo ostať ešte s ním, ale chápala som aj svojho muža preto som s ním šla o dve dediny ďalej. A nezabudnem na spoločne večeri ktoré sme spolu trávili na terase...každý večer sme sa tešili ako budeme spolu. A mať každý večer nastahovanyhc svokrovcov doma by som veru nechcela. Prepáč...užívaj si nový život a začiatky bývania v novom domčeku lebo to nikdy nevrátiš už.
@ayanamirei pomenovala si to úplne presne, tiež som chcela napísať, že je nezdravo naviazaná na rodičov, ale keď som si predstavila, ako sa musí cítiť on, tak je to jedine rozmaznanosť. Ešte mi je divné, ona nemá tesne po presťahovaní čo robiť, že ide hneď k rodičom? Ja som sa teda nenudila, keď sme sa presťahovali, síce som mala dieťa, ale už nie úplne malé.
@mimi2320 pat dni je prilis kratko, zvyknes si.