Partner ignoruje moje 18 ročné dieťa

poziadala som admina o vymazanie otazky,
prosim o pridavanie prispevkov tu, aby som som mohla s vami diskutovat, dakujem

Vzdy je prvorade dieta je jedno kolko ma rokov potom je az partner......nepises ako to vnima tvoj syn ci mu to prekaza alebo je mu jedno ze ho ignoruje...musis zo synom porozpravat ako to naozaj vidi on...partnery boli aj budu ale dieta je tvoje...aj ked odidete od dietata budete sa navstevovat a co ak partner bude proti..... je to zlozite ja som sama sice ja mam male dieta ale nedala by som sa dohromady s clovekom co ignoruje moje dieta....

dakujem,

ja som si zvolila samozrejme dieta, preto s nim zijem sama, preto som sa rozhodla v minulosti, ze spolocne byvanie nechcem, moje dieta vobec nepocituje, ze sa obcas stretavam s partnerom, preto to ani neriesime,

ale neviem, ako mam pokracovat s mojim partnerom dalej, nikoho ineho som nemala, ani nemam zaujem,
ide o to, ci si mozem dovolit venovat viac casu mojmu sukromnemu zivotu, a aka ano, ci s povodnym partnerom, alebo ho nechat, alebo nadalej zit iba pre dieta

@mona111
ale tento problém za teba nevyrieši táto diskusia, musíš si sama v hlave utriediť, čo je dôležitejšie pre teba. Alebo ako som ti už písala do pôvodnej témy, porozprávať sa, najskôr so synom, povedať mu o svojich pocitoch, že ho veľmi lúbiš a že nadalej tu preňho budeš, či by si vedel predstaviť, že budeš už viac času tráviť so svojím partnerom ako s ním. ALE, takisto sa porozprávať so svojím partnerom, a snažiť sa ich viac zblížiť, veď pokiaľ ťa má rád (ak ste spolu 10 rokov, to už o niečom svedčí), tvoj syn patrí k tebe, je to tvoja súčasť a ty ho predsa teraz nenecháš len tak.

- syn velmi dobre vie, ako ho lubim, nechce mi zasahovat do rozhodnuti,
- priatel cele roky vravi, ze on je ok, ze to len ja mam prehnanu starostlivost, a ze mojim pristupom si vychovam problemove rozmaznane decko, co v minulost by som bola snad aj inac vnimala, ale kedze kritiku nevyvazil pozornostou voci synovi, tak som zrusila akekolvek zasahovanie partnera do mojho zivota
- moj vztah s partnerom mi po ostatnych strankach vyhovuje
- dnes uz nechcem rozvijat to, co sa malo diat davno, uz sa to neda, cas sa neda vratit
- no neviem, ci dokazem fungovat s dlhorocnym priatelom, ci stoji za to, ci si ma zasluzi, nejak mu neviem odpustit jeho postoje, ktore skryval za objektivne dovody (spravna vychova, nerozmaznavanie, disciplina a tak)

@mona111 neviem no ked sa prestahujes ako sama vravis mas malo casu preto sa s priatelom stretavas 1x tyzdenne kolko ti ostane casu na syna?ci byvate niekde pri sebe blizko?ked odydes ...podla mna ty budes este viac vycerpana pretoze o syna sa budes musiet tak ci tak starat a stihat to v poctate dve domacnosti no neviem si myslim že tvoj priatel ak mu takyto vztah vyhovoval 10r. kludne moze pockat kym syn nedostuduje.tiez pripade ked ti vycital rozmaznavanie,vychova atd...aby ti este nevykrikoval ak by si byvala umnho a dajme tomu varievala pre syna,prala atd... že to robiš v jeho domacnosti atd ..ocividne je dost sebecky a pristup k vychove ala vojak postaraj sa sam ...i ked si myslim že pokial on nejavil o tvojho syna zaujem,nestaral sa onho nema ziadne pravo ti nieco vyčitat neviem ci som sa spravne vyjadrila .... tiež je ine ak s clovekom zijes a ine ked sa s nim len stretavas.

@nibiru dakujem, prave preto som zadala tuto temu, pretoze neviem, co je spravne, nikdy som sa o tomto s nikym nebavila, vlastne, nemala som na to ani cas, moje dieta bolo pre mna stale na prvom mieste, ked som sa spoznala s priatelom, netusila som, aky moze mat postoj, kedze sme nemali cas sa stretavat spolu kvoli pracovnej vytazenosti, a chodil za mnou az neskoro vecer, kedy uz dieta spalo, a stale mi naozaj pomahal, kym mi doslo, ze pomaha vlastne iba mne, ze dieta akoby neexistovalo, ubehlo vela casu, a vtedy uz bolo pre mna prilis neskoro nieco riesit, kedze som nikdy neriesila nahradnych otcov, preto som tie roky zila sama ale aj s partnerom, aj ked inde byvajucim,
no teraz vyvstava problem, partner na mna tlaci, aby som s nim bolo castejsie, a preto teraz zacinam rozmyslat, ako dalej

@mona111 ja by som tlacila na to nech počka kym syn teda dostuduje pretoze naozaj aj tak dokial bude studovat ty si aj pravne zodpovedna sa onho starat.a zase pokial ta ma rad tak si mylsim že počka alebo sa teda dohodnite ze dajme tomu budes pendlovat dokial syn nedostuduje medzi dvomi domacnostami dva dni tam dva dni tam alebo vykendi budes byvat u priatela proste nijako rozdelit cas aby nebol ani jeden ukratenytakto si aspon zistis ake je byvanie s nim no naj tak ti nezavidim :o(

@mona111 fuu podľa čo som čítala, tak si urobila ty chybu už na začiatku. Vysvetlila by som partnerovi, že aj keď je už syn plnoletý, nie je ešte samostatný ale zas by som si na neho našla viac času - na partnera. Počuj daj synovi ešte pár rokov, dokedy študuje, lebo aj tak bude závislý na tebe a potom už syn bude mať svoj život a ty zostaneš sama. A vtedy ti už nič nebude brániť sa venovať partnerovi.

@mona111 Ahoj.Mas potrebu menit svoj doterajsi zivot?To znamena:opustit dieta,svoj byt a ist byvat k partnerovy?Ja by som sa asi aj zamyslela sama nad sebou.Co chces ty.Nie partner,nie syn.I ked si myslim ze ma tvoj chlap pravdu v tom,ze syn vyleti z hniezda a urobi si svoj vlastny zivot a ty ostanes "sama".Opustit syna v 18tich je podla mna skoro.Vyckala by som,ale ak udrziavas vstah s muzom takto uz niekolko rokov a nieje iny problem ako tvoj syn,neukoncila by som to.Skor by som vyckala kym syn nezacne pracovat.Ak uz nepracuje.Aby sa vedel sam uzivit a bol si vedomi zodpovednosti.A urcite by som sa zacala venovat partnerovy,ved syn sa par krat do tyzdna minie,nieje maly.Veceru by si tiez mohol zvladnut urobit....to je ale len moj pohlad na tvoju situaciu ako by som ju ja riesila,ale urcite to je viacej zlozitejsie nez sa da opisat .

rozmyslala som, ze by som mohla vikendy travit s priatelom, to znamena sobotu a nedelu, no mam trochu obavy, ci synator nebude az prilis rad, ze bude moct sam safarit doma, je dost rebel, preto mu doma vymedzujem hranice, a az ked bude schopny sa sam o seba starat, vtedy nech si uz robi co chce,
mozno to vyskusam, tym, ze som bola dost naviazana na syna, a vlastne aj on na mna, aj ked je v poriadnej puberte, nebude to pre mna lahke, ale asi inac nebudem mat moznost spoznat mojho partnera aj v inych polohach,
no stale citim v sebe zatrpknutost, akoby ma partner zradil, a neviem, ci si zasluzi, aby som zabudla, a snad dala moznost inemu vyvoju

@p.j.jacky ja ani nemam potrebu nieco menit, skor moj partner, asi on zacina viac vystrajat, mne to vyhovovalo, samozrejme, ze syna nemozem uplne opustit, toho si je vedomy aj moj partner,
je zvlastne to, ze partner vsetky tieto dovody chape, aj berie na vedomie, aj uznava, no nevedel a nechcel sa priblizit v minulosti ani teraz k mojmu dietatu, myslim, ze v nom videl mojho zosnuleho partnera, a nevedel sa s tym vysporiadat

@mona111 Dieta je samozrejme pre matku prvorade. Ale ked sa 10rokov stretavate iba 1x tyzdenne, si si ista ze zrazu si nebudete prekazat, ked budete byvat spolu??? A kedze dieta je neodelitelnou sucastou teba, ako napriklad vyriesite sviatky, to mas na ziadost priatela ignorovat svoje dieta nech sa osamostatni??? Myslim ze je to sebec, ved ked s tebou zacal, tak vedel ze dieta mas, tak mal brat ako sa hovori cely balik a nie len teba.

@mihouk sviatky riesime tak, ze napriklad vianoce som ja sama so synom, na druhy den som s priatelom, velku noc som sama so synom, na druhy den som s priatelom, no a ine take sviatky nie su, nase rodinne udalosti ako narodky, meniny, vysvecka a tak travim sama so synom

noo, ked mozem pridat iny pohlad. Moja mamina si nasla priatela ked som mala cca 19 a moj brat 17. Obaja sme to chapali tak ze aj mama ma narok na partnera a ma by stastna a uz sme obaja dost velky aby sa o nas prehnane starala. Prehnane myslim varenie kazdy den, a sedenie vecer s nami pri telke... Proste chodila s priatelom na hokej, do kina, do divadla... Popripade k nemu na chatu cez cely vikend. A my sme prezili, nechala nam navarene a my sme sa starali o seba sami. A ziadny problem... Jej priatel nas ma naozaj rad, ale hned na zaciatku mu povedala nech sa do nas nestara, ze sme jej deti a bude nas vychovavat ako chce.

Podla mna by to syn pochopit mohol, co mas byt navzdy sama? Ved aj on musi chapat ze mas aj "vlastny" zivot, a tak ako aj on chce mat partnerku (co v 18tich asi chce) aj ty chces mas niekoho. A je jedno ci je to stary alebo novy priatel....

@mona111 no ja ti poviem, že mám 23 rokov, čiže nie o moc viac ako tvoj syn a priatela s ktorým čakám bábo a chceme vlastné bývanie, čo nie je v dnešnej dobe také lahké....no aby som hovorila k veci, tvoj syn si tiež čoskoro nájde priatelku, ked doštuduje bude chcet vlastné bývanie....tým že ho osamostatníš mu vlastne pomôžeš. Nehovorím že hned, určite ešte nejaký ten rôčik potrebuje podporu a "dohlad" nakolko chlapci dospievaju neskor 😉
ale zase nezahadzuj úplne svoj život. Syn proste s tebou nebude žiť večne a s tým musíš rátať. Takže priatela neopúštaj a ked príde správny čas, synovi necháš "volné pole" a budete štastní obaja. Toť môj názor 😉

@mona111 vela osemnastrocnych odchadza z domu studovat, pracovat, casto do zahranicia , musia sa postarať o seba sami a zvladnu to. Tvoj syn to zvladne tiez. Skor si myslim, ze horsie to budes zvladat ty bez neho...bola si s nim prilis dlho sama a si nanho naviazana, ale prirodzeny vyvoj je, ze dieta sa osamostatni a odide. Niektore skor,niektore neskor. Napokon, vzdy budes nablizku, ked ho bude treba "vytahnout z louze a olizat", ako vravi Dana Medricka v jednom kultovom seriali, ale radsej netahat a neolizovat 😉 musia sa to naucit same

@mona111 podla mna ani nejde o to, ci budes byvat s priatelom, alebo so synom. syn je uz velky, o par rokov sam zatuzi po samotnatnosti.
skor si myslim, ze tvoj vztah k partnerovi nestoji na pevnych zakladoch...je v nom nieco chore. ignoracia dietata je nieco velmi negativne, co bude robit sarapatu i v buducnosti.
predstav si napriklad seba ako babicku. tvoj partner bude ignorovat i tvoje vnucata? bude odmietat rozhovor o nich? budes sa mu chciet vyzalovat, ale tato tema bude tabu?
asi sama citis, ze vo vasom vztahu je nieco choreho, neprirodzeneho a cakas na odpoved....
skoda, ze si sa nespytala pred 10 rokmi, mohla si prezit pekny kus zivota v inej kvalite.
co teraz?
tvoj syn sa musi citit mizerne...ako niekto nemilovany, ignorovany.....ponesie si to to buducnosti to je iste.
zaroven chapem teba...tuzila si po laske a natrafila si na takehoto exota....snad si si dost nedoverovala, ze najdes normalneho chlapa. neexistuje spravne riesenie, lebo to uz si presvihla.

@mona111 veľmi pekne to napísala filipal. Nikdy si nevytvoríš komplet rodinu.Vždy to bude len "náhrada" či ako sa to da nazvať. Vždy budete podelení. Vždy ťa to bude ťažiť niekde vo vnútri. Ja by som do toho nešla.Viem aká veľká radosť je z vnúčat, z obyč. rodinného kruhu /ak funguje/ a s tým u nho nepochodíš.Vždy bude žiť len sám pre seba. A pán boh vie, prečo chce aby si sa nasťahovala. Alebo to vieš aj ty?

@mona111 ...ja nechápem prečo by mal tvoj partner, ktorý tvoje dieťa nepoznal..budovať s ním vôbec nejaký vzťah....Nebolo by zlé sa zobudiť, veď 18 ročný jedinec je už dospelý človek, ktorý si buduje svoj život podľa seba...a nie soplavé dieťa, ktoré treba vodiť za ručičky...On si chcel budovať vzťah s tebou, ale vyzerá to tak, že ty potrebuješ viac jeho peniaze ako jeho samého..

@mona111 aj syn potrebuje otca,nielen ty partnera.nech má rokov kolko chce.ak sa nesnaží nájsť k nemu cestu,je tam niečo zle..

no,ehm.kukám na dätum 😀 😀 možno pani odpíše ako pokračujú vo vzťahu.celkom by ma to zaujímalo.

pekny vecer, presli dva roky, ako sa to vyvinulo? dost na figu.

priatel je uz velmi podrazdeny, ze sa stale k nemu nechcem nastahovat, vravi, ze predsa aj moj syn by mohol tam tiez kedykolvek chodit, byt,

ale syn o to nema zaujem, co by tam predsa robil? zavrel by sa sam do izby? alebo co?
tiez som zistila, ze syna nemozem nechavat casto sameho, lajdaci sa a zacal vyuzivat slobodu, mantinely mu viem davat iba vtedy, ked som doma, z toho vyplyva, ze ak nechcem, aby sa syn spustil, musim ho stale este viest - co je pre mojho partnera nepochopitelne, ze ako chcem teda naucit syna samostatnosti, ak mu ju nedavam,

neviem zaujat postoj, co by pomohlo mojmu synovi viac, zacal zanedbavat skolu, bud je na compe alebo s priatelmi,
stale neprevzal za seba zodpovednost, a mam obavy, ze tym, ze ho nechavam castejsie sameho, mu viac skodim, tiez vsak pocuvam nazory, ze moj syn sa uz ma vediet predsa sam o seba starat, ze naopak, uskodim mu viac mojou starostlivostou,

uz som uplne zmatena,

@tajna82
pointa je v tom, ze budovanie vztahu som ocakavala v priebehu plynucich rokov, teraz uz nie, no velmi neskoro mi to doslo, a financie samozrejme potrebujem, preto som v praci nonstop, ale zarabam si ich sama, mna partner financne nepodporuje

@mona111 podla mna dobre robis co robis hlavne chlapci (samozrejmne niekedy aj dievcat) su rebelmi ked su v puberte alebo tesne po nej, treba ich kontrolovat a ako pises davat mu mantinely 😉 neviem ja mam dost male deti ale mam sestru co ma 25 rokov a od 15 asi tak do 21 rokov to bolo s nou nieco hrooooozne, co si ta dovolovala vsetko a hlavne voci mame - dobre robis ze ho drzis nakratko na uzde, bude mat potom lepsi zivot nie? dufam ze aj ja budem "tvrdas" ked moji povyrastu....

@mona111 som trošku v podobnej situácií, teda v tom, že keď som pred 3 rokmi stretla môjho priateľa, tak moje dievčatá mali 17 a 19 rokov. Môj priateľ je Belgičan a tak bolo od začiatku jasné, že sa nebudeme moct veľmi často stretávať a ak sa bude vzťah rozvǐjať, tak to budem musieť byť ja, ktorá sa k nemu presťahuje, keďže on má z bývalého vzťahu 2 menších chlapcov (vtedy mali 10 a 12, dnes samozrejme o 3 roky viac) a sú s ním iba cez víkendy. Naviac, on by tu na Slovensku nenašiel adekvǎtnu prácu k tej, čo má v Belgicku.. No a keďže sa náš vzťah naozaj dobre rozvíjal, tak začal po určitej dobe naozaj tlačiť, aby som sa tam k nemu nasťahovala. Problém bol však v tom, že som tam veľmi nechcela ísť s mojimi dievčatami- hlavne teda kvoli tej staršej, ktorá bola vtedy v 2. ročníku na medicíne a ona nikdy nebola veľmi samostatná, siće vždy fantastická študentka, ale totálne na mne závislá - no proste keď som začala hovoriť, že by som sa presťahovala do Belgicka, tak dostala úplný hysák a skoro sa psychicky zrútila. Tak som ju nahovárala, že može možno študovať aj tam, ale nechcela. Tak som sa teda rozhodla, že zostanem na Slovensku, až kým nevyštuduje. Naviac, ako ty, tiež sa živím sama. Priateľ mi peniaze nedáva, lebo má dosť vlastných záväzkov (bývalej nechal všetko- obrovskú vilu, na ktorú platí hypotéku a samozrejme, dáva jej peniaze aj na chlapcov, tak väčšina jeho prijímu ide do toho a jemu zostane tak akurát pre neho, nie aby ešte živil aj mňa). A ja keďže tu mám dobrú robotu a živím obidve deti, tak tam nechcem ísť pokiaľ by som si nenašla robotu. A keďže takto ešte budeme musieť fungovať a nechcela som priateľa stratiť, tak robím pomaly kroky, ktoré mu ukazujú, že mi fakt na tom záleží a že to niekde smeruje. Napríklad- staršiu dcéru som postupne nahovorila, nech si zdokonaľuje jazyky a postupne ju presvedčila, nech skúsi jeden rok študovať v zahraničí a tak sa trochu naučiť samostatnosti. A podarilo sa- teraz je už mesiac v Belgicku vrámci programu Erasmus. Ja sama sa začínam rozhliadať po pracovných možnostiach tam a začala som sa už aj učiť holandsky (priateľ žije vo Flámsku).. Takže krok za krokom, pomaly tam smerujem a priateľ vidí iniciatívu, tak je spokojnejší.. Neviem, do akej miery sa toto dá aplikovať na tvoju situáciu. Ale možno nejakými postupnými krokmi by ste to tiež vedeli zvládnuť. Napríklad dohodni si nejaké pravidlá so synom, aby si ho mohla nechávať viac samého, ale zároveň, aby si ho vedela skontrolovať, keď to ešte potrebuje. Možno to chce nejakú "skúšobnú dobu"- odísť na 1-2 týždne a vidieť, ako to bude fungovať. Proste nájsť si nejaký spôsob, aby sa postupne začala k priateľovi presúvať, možno nie naraz, ale krok za krokom.. Samozrejme, bude to chcieť hlavne z tvojej strany presvedčenie, že to ty naozaj chceš.

@mona111 ja neviem, ale nepáči sa mi, že tvoj partner sa tak stráni tvojho dieťaťa.
predsa je to súčasť teba a mal by to rešpektovať, vzhľadom na vek syna ked si kládla otázku a teraz, mu už asi náhradným otcom nebude, ale nechápem, prečo nenavrhol aj vtedy aby ste bývali všetci traja spolu s tým, že oni dvaja by boli iba spolubývajúci čo by sa snažili navzájom tolerovať a syna by si vychovávala ty.
príde mi sebecké, že chcel aby si odišla od dieťaťa čo ledva dovršilo 18 rokov a aj teraz ťa tak trocha "hucká" proti nemu.
a to správanie syna je podľa mňa preto, že on nie je blbý, má už dosť rokov a asi necíti v tebe oporu, ked vie že máš takého partnera, ktorý sa snaží zasahovať do vášho vzťahu a asi necíti istotu v tebe, lebo sa bojí, že dáš na partnerove rady.

@mona111 fiha..nic v zlom, ale v 18. rokoch som nastupila do prace, vstavala som rano o 4, od 6, som pracovala, ked som mala poobednajsiu, tak som casto robila aj nocne do rana do 4-5.hod. Vydrzala som rok, nato som sa /sama/ prihlasila na au pair do Anglicka, kde som bola dva roky. Zarobila som si na studium na vyske, atd atd....
Chapem, ze Ta trapi partnerov zly vztah k Tvojmu dietatu. Ale, Tvoje dieta nema 5 rokov, ma 20, ak dobre pocitam...dokedy sa chces o neho starat? POtom necudo, ze z nasich deti vyrastaju nesamostatne jednotky, ktore maju problemy vo vztahoch, lebo sa nevedia same o seba postarat. Moj manzel napr do 26. rokov dostaval od mamicky na ranajky ohriaty rozok a teple kakavko. Ja som si v izbe tukala na celo. Od prveho rocnika na ZS som si robila desiatu sama. Boli sme styri dievcata,mama chodila do prace skor ako my, ucila nas od mala sa starat o seba...
Chapem aj Tvojho partnera. Pretoze Ty uz voci synove nemas taky zavazok, aky si mala, ked bol 15. rocny. Nie je Tvojou povinnostou ho vychovavat do 50tky. Uzivaj si zivot. Ma syn pracu ci je na VS? TAk nech si najde brigadu...a ver mi, aj keby si bola pri nom 24/7, teda 24 hod kazdy den v tyzdni, ak ma raz predpoklady lajdacit, tak bude...nauc ho lietaj, pust ho, nedrz sa ho zubami nechtami. Zi si svoj zivot...a ktovie, ked uvidi, ze sa venujes partnerovi a ze si sa rozhodla pre neho, aj syn zmeni nazor...lebo mne to pripada, ze on ho stale ako Tvojho partnera neberie...
A este taky napad, co tak ich poslat na pansku jazdu, rybacku, stanovacku, turistiku...syna dostanes od PC a budu nuteni spolu komunikovat...
Drzim Ti prsty, a myslim si, ze mas narok byt stastna. Otazka je, ci si stastna s partnerom, ci so synom, o ktoreho sa stale staras ako o maleho...