Po svadbe ostávame u svokrovcov
Ahojte,chcem sa s vami poradit ci robime dobre.Cca o mesiac mame svadbu,sme obidvaja po 30 ke,ano berieme sa,lebo cakame prirastok a dohodli sme sa tak ze isty cas pobudneme u manzelovych rodicov.Su to normalni ludia,obidvaja dôchodci budeme mat vsetko spolocne. Ako mne to nevadi,lebo aj doma sme to tak mali a bolo to v pohode.Ba svadbu sa veeelmi tesime aj na dieta,ktore sa mesiac po svadbe narodi.
A dôvod prečo tam ostávate? Finančný alebo nejaký iný? Prečo nevezmete hypo na byt alebo podnájom? Vyzeráš s tým byť vyrovnaná,len ja nerozumiem prečo,a co do budúcna, chcete tam ostať trvalo? Bývalá som tak pár mesiacov a zdrhli sme. Teraz sme u svokry ktorá je už sama,my sme na poschodí,domček si stávame,a úprimne už mi to ide na mozog. Odpoveď na otázku,myslím ze to nie je ok,u nás ani u nikoho iného
@dominyca9 je velmi pekne, ze vam to vsetkym takto klape, az zavideniahodne, ale myslim, ze pri zvazovani spolocneho spolunazivania s inou generaciou treba brat do uvahy vela faktorov, povahu, doterajsie vztahy, podmienky v ktorych sa nachadzame, co ocakavame, ako si to predstavujeme.
Mame male dieta, prestavbu na krku, velky pozemok na krku, dieta v skolke neustale bolo chore ale ja si neviem predstavit byvat s rodicmi a uz vobec nie so svokrovcami. Od 18stich som byvala na intrakoch, v podnajmoch, na SvK, v zahranici, zdielala a delila som sa o priestor s mnohymi ludmi a nemozem ani na jedneho povedat krive slovo, ale viem, co je to prisposobovat sa a viem, ze po 30tke, s dietatom chcem mat naozaj svoj pokoj, moju rutinu, moj sposob robenia/nerobenia veci a fakt nemam naladu vzdy v piatok poobede alebo sobotu doobeda upratovat, lebo tak to mala moja mama nastavene 25 rokov a mohli aj slimaky padat muselo sa to robit. Ja mam obcas neutrety prach, alebo ho rychlo prefecim v stredu, aby som mala na vikend volno a mohla ist s malou von lebo viem, ze v sobotu vecer musim dorobit nieco do prace.
Je to ale moj postoj, to aka som, ake mam skusenosti, ake mame v rodine povahy, fungovanie a tiez si osobne myslim, ze taketo spoluzitie je mozne iba za prinasania ustupkov a je vzdy otazne kto, ako casto a ake velke robi ustupky, lebo su povahy muchy som tu pre vas a prisposobovanie mu nevadi a potom su povahy, u ktorych kazdym ustupkom sa naplna pohar, ktory raz pretecie.
Ja sa vyjadrim mozno opacne ako vacsina. Zili sme u svokrovcov nejaky cas a odisli sme. Ale podla mna bolo skvele, ze sme tam boli. Mozno to bolo chvilami tazke. Ale u viacerych to moze fungovat a rodiny sa navzajom podporia. Samozrejme, su nutne aj nejake kompromisy z oboch stran, co sa dnes ludom tazko predychava.
Pre mna je na nezaplatenie, ze som zazila ako funguje rodina mojho manzela. Ze som blizsie spoznala svokru a svokra a dokazala ich tym aj viac pochopit. Ze sme to vyskusali a tak vieme, ze teda u nas to az tak nefungovalo. Ale ako to ma clovek zistit, ked nevyskusa? Na zaciatok to bola samozrejme aj vyborna pomoc, kym sme si zhanali vlastne byvanie. A som rada, ze sme dokazali istu dobu sa navzajom respektovat bez toho, aby sme sa pozabijali, aj ked sama viem, ze som im urcite liezla casto na nervy. Boli aj zle chvile, ale aj vyborne, rozne prejavy respektu ci kompromisov, ktore stoja za to.
Priprav sa na to, ze to moze byt tazke, ze ti zacnu liezt svokrovci na nervy, aj ked ti teraz pripadaju v pohode. Ze budes mat chut vypadnut. Ale kedze planujete vlastne byvanie, tak netreba to prilis prezivat, treba to vydrzat. A ktovie, mozno budete spolu velmi spokojni, hlavne ked vsetci viete, ze je to len do casu. Odporucam snazit sa pochopit aj svokrovcov, aj pre nich to bude velka zmena a bude to tazke, nielen pre vas/teba. Ale je to skusenost na nezaplatenie pre vsetky zucastnene strany. A s malym dietatom mozno velmi ocenis, ze mas pri sebe pomoc, ak bude svokra ochotna. Mozno aj otravna, ale ak aj pomoze, tak to niekedy stoji za to. Ked bude zle, mysli hlavne na to, ze ste tam len do casu. Ak bude zle, ber to ako vyzvu a prilezitost naucit sa vacsej trpezlivosti a respektu. To sa cloveku niekedy velmi zide, nikdy nevieme ake situacie nas prinesie zivot.
Autorka, ak musite ist k nim byvat, tak preco to riesis? Zrejme dovod bude ten, ze bohuzial ani do prenajmu vas nikto nechce (necudujem sa, ani ja by som vam byt neprenajala). Mozno ste obaja nezamestnaní, nenapisala si, ci pracujete. Takze hypoteku nedaju, do podnajmu nevezmú. Bud pod most alebo ku svokrovcom. V tom pripade dobre. Co realne bude, uvidis potom. Ale na 99 % budes musiet posluchat ako male decko cudziu zenu a drzat hubu a krok. Ak to to vyhovuje a si s tym uzrozumena, problem nevidim.
Ja ti napisem z vlastnej skúsenosti. Bývame s mojimi rodičmi, mame domácnosť úplne samostatne vlastný vchod, kúpeľňa aj kuchyňa, spoločný mame “iba” dvor. Vzťahy mame dobre, žiadne veľké hádky, nikto sa do nikoho nestará, pomáhame si, keď treba. Ale! Aj napriek tomuto niekedy chyba pokoj a súkromie a nie veľmi kvôli rodičom, ale hlavne kvôli tomu, že moji súrodenci bývajú blízko a ich deti samozrejme, chodia k dedkovcom kedykoľvek. Ti poviem takto v lete, keď sú prázdniny, je to tu hotový cirkus 😤 keby sa rozhodujem druhýkrát, určite sa zariadim inak, práve kvôli tomuto. Ale ak máš istotu, že je to riešenie na rok a budúce leto už budete inde, ten jeden rok sa tak da zvládnuť.
Z mojej vlastnej skúsenosti ti môžem povedať UZ NIKDY VIAC
dobre sme spolu vychádzali pred svadbou nemali sme konflikty hadky skriepky ani muz s nimi ani ja so svokrovcami
Ale po svadbe sme sa k nim nastahovali do jednej izby. Vydrzali sme do konca roka a od nového roku sme išli radšej do podnajmu. Ja som sa so svokrou tak pohadala že sme sa potom spolu nerozprávali asi 3 roky. Nechodila som k nim na sviatky, narodeniny meniny vôbec ako bol rok dlhy lebo sme sa obe nezniesli....
Po 5 tich rokoch sa to ako tak dalo do normalu ale uz v zivote by sme k nim nesli znovu bývať
@zero_hero práve toto som vyzdvihla v mojom predošlom príspevku.Na začiatku manželstva sme pár rokov bývali u svokry a teda návštevy svagrin s deťmi boli na každodennom poriadku,takže žiadne súkromie.Vsak oni išli na návštevu rodičov,čo je samozrejme v poriadku.Uspavala som bábätko a plny dom detí a tak.Najlepsie je ,keď má každý vlastnú domácnosť
Záleží aka je svokra. Ja bývam u svokrovcov pomaly 4r, staviame domček a už sa nemôžem dočkať kedy odídeme.Varenie to mi nevadí, ale vsetci žije tu jeho brat, sestra)sú bordelari všetci. Moja svokra bola zo začiatku celkom v pohode, a teraz začala divné zazerat, akoby sme jej vadili a nemala kľud.Je to vidieť na nej. My LUTUJEME že sme hneď po svadbe nešli do nájmu.Mohli sme mať kľud. Mala by som to jedno lebo ani s malým mi nikto nepomôže tak či by som bola v nájme sama alebo tu tak to je to isté. Sem tam ho postrážila no minimum. Porozmyslaj si to, ale ak by som mohla tak hneď idem preč, lenže už nejako tých par mesiacov vydržíme s mužom .
Nenechaj sa odradiť. Hoci som nečítala všetko, pochopila som, že väčšina je proti viacgeneračnému spolunažívaniu. Ľudia akosi zabúdajú, že dnes mladí (väčšinou) nedostanú nič zadarmo, mať teda v 30ke vlastné sídlo nie je vôbec jednoduché. V dnešnej dobe je štandard makať ako fretka (aby si mala na hypo), odsťahovať sa čo najďalej od rodiny a potom vyplakávať, že nie je kam s deťmi ísť, nemá kto pomôcť, postrážiť, keď ochorejú... Divná doba...
K veci: Pochádzam z rodiny, kde sme žili/žijeme viacgeneračne a žiadny katastrofický scenár sa nekonal. Mama žije s babkou - svojou svokrou (v jednej domácnosti) takmer 30 rokov. Sú diametrálne odlišné povahy, ale cestu si našli (vlastne ani nejako urputne hľadať nemuseli). Babka pomohla, či už so starostlivosťou o deti alebo domácnosť a naši jej/im pomohli tiež. Čuduj sa svete, aj kuchyňa zniesla a znesie dve gazdiné. 🤷 Mohla by som menovať milión pozitívnych príkladov z bežného života, kedy prítomnosť babky uľahčila a vlastne stále uľahčuje mame aj otcovi život a ako naša prítomnosť v mnohom pomohla babke (či už v starostlivosti o deda, o ňu alebo v rámci modernizácie domácnosti či mesačných výdavkov...). Samozrejme, boli aj nezhody, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo rozumne vyriešiť. Babka je pre mamu ako druhá mama a ja som vďačná, že sa moji rodičia pred rokmi rozhodli zostať u nich. Nie je všetko len čierne. Som toho názoru, že kde je vôľa, tam je cesta. Vidím to vo viacerých domácnostiach v rámci rodiny. Viacgenerečné spolunažívanie môže byť plusom, rodina má byť spolu, aby si mohla vzájomne pomáhať. Ja s ním síce už nežijem (kvôli miestu), ale som blízko a prítomnosť (starých) rodičov oceňujú i moje deti. ❤️