Podarilo sa vám mať pekný vzťah po rozvode?

@katkazuz ťažko ti na to odpovedať, pretože toto nieje záležitosť, ktorá sa udiala zo dňa na deň, ale stupňovala sa každým dňom odkedy som otehotnela, až to dospelo do takého štádia, že úplne o ňu stratil záujem. Pred tým jej čítal pred spaním, alebo si pozreli nejakú rozprávku, hrával sa s ňou, všeobecne sme sa striedali v starostlivosti, tak nejak to bolo od neho od začiatku prirodzene, pretože ju mal veľmi rád. Veľa krát jej kúpil nejakú maličkosť aby ju potešil. A dnes to je naozaj tak, že ju ledva pozdraví medzi zubami, ak ležíme v obývačke ja on a naša najmenšia a príde náhodou staršia, tak môj muž sa postaví a ide preč. Neexistuje taka vec, že by moja staršia prišla za nami niekedy ráno do postele, alebo že by sa jej hocičo spýtal, napríklad keď prišla cez prázdniny od otca po 2. týždňoch, len ju pozdravil, vobec žiadna otázka, že ako sa mala. Tak isto hocijaké iné dni, či prvý deň v škole, nič ho nezaujíma. Ak začnem debatu o nej, tvári sa ako keby som ani nerozprávala, radšej rýchlo zmení tému. Ale keď ti mam odpovedať na otázku, tak podľa mňa si to uvedomuje veľmi dobre, len si nedokáže priznať a už vôbec nečakal, že sa jeho city voči nej tak rapídne zmenia keď sa mu narodí vlastné dieťa. Ťažko to všetko zhrnúť do pár viet, ale poviem ti, že pre mňa ako matku, ktorá si sakra dávala pozor na to, koho vypustí do nášho života, je to naozaj psychická nálož 😔

@lenussik1
Tak to ti verím a je mi to veľmi ľúto.
Myslíš, že by nepristúpil na odbornú pomoc?

@katkazuz tak to ani náhodou. Radšej by sa rozviedol ako ísť do poradne. To mi už raz povedal dosť jasne pri jednej z hádok a to som si už fakt kufor balila. Nakoniec som bola samozrejme slaboch a aj napriek tomu, že povedal, že do manželskej poradne nepôjde, ostala som 😏 ale rozmýšľam že skúsim aspoň ja vyhľadať psychologičku, možno mi pomôže 🙄

@lenussik1 nie som zástancom takých metód ale skúsiť pohovoriť že volákedy sa k nej správal pekne nech si spomenie, že to nie je fér a potom natvrdo ultimátum že napriek svojim pocitom sa musí k nej opäť správať pekne a trebárs sa aj pretvarovat, je dospelý , inak že sa fakt rozvedies a príde aj o kazdodenný kontakt s tou milovanou

@lenussik1 pozri sa na to očami staršej dcérky.S ňou si o tom hovorila?My sme mali to isté.Syn netrpel ani tak nepozornosťou chlapa,ale strašne začal žiarlit na malú sestru,bral to tak,že to je jej vina a berie pozornosť,ktorá by inak patrila jemu.My sme mali ale viac vážnych problémov,exsvokru atd,ktorá prilievala do ohňa,no stručne časom sa to otočilo proti mne a syn dával všetku vinu mne.Velmi nám to narušilo vzťah.Samozrejme sme sa rozišli,už mám rodinu,ďalšie deti,so synom pekný vzťah.Lenze je už veľký..a strašne ma mrzí,že nemal detstvo vďaka exovi také ako by dieťa malo mať.Ze nebol prijatý,rešpektovaný a lubeny.Z mojej strany bol,ale to veľmi nevnímal,bolo to zabité exovym chovaním k nemu.Akokolvek ťa to boli,ja by som odišla.Este kým je aj druhá malá.Na staršiu to bude mať už teraz veľký dopad a pošramoti to vzťah s tebou ako s mamou aj so sestrou.V takom dusne sa nedá žiť a neverím,že ti je s tým chlapom dobre a že s ním chces zostarnúť.Ja už som časom cítila iba odpor.Vsetko čim sa prezentoval na začiatku bolo preč a zrejme hrané.

@lenussik1 spytala by som sa ho na cas, peniaze a dedicstvo. Ci to je to, co ho stve. Ze teoreticky starsia jeho vlastnej krvi krajec ujeda.
Ze matkin cas nepatri len mladsej. Ze teoreticky raz budu minimalne tvoj podiel dedit obe napoly.

Alebo este, ci nie je problem, ze nie je prvorodena, ale az druha.
Aj ako ju beru jeho rodicia, tvoji rodicia.
Mozno ma pocit, ze nebola dost obdivovana, vynimocna. (Stava sa to skor matkam, ze svagrinine bolo prve, tak vsetci jeeej. A ona az druha, tak ma pocit, ze uz to neberu dost vynimocne a s nadsenim ako ona, pre ktoru to je jej vlastne prve.).

Ak ste sa o tomto este nebavili, mozno pomoze dat veciam konkretne mena. Vzdy sa vsetko riesi lahsie, ked uz je jasne, v com je presne problem.
Lebo ta nelaska ma korene v niecom konkretnom (alebo v subore konkretnych myslienok), co ho zerie, a preto vznikli tie jeho negativne pocity k nej.
Netreba to len zhrnut pod vseobecne, ze to nie je jeho krv, tak preto. S tym sa potom len tazko da pohnut.

Skus zacat o tom rozhovor, navod dovernu atmosferu, daj najavo, ze ta to zaujima. ze ak sa nepodari napravit ten vztah, tak minimalne budete obaja vediet, v com je problem.
(A aj to sa da nejak potom aspon korigovat.).
Uvidis, co z neho vypadne.
Trebars zistis, ze vsetko zacalo hlupou nesetrnou poznamkou niekoho (nevysmej ho za to, ani nijak nekomentuj, ze si to tak pripustil a zacal sa preto tak chovat!), alebo mozno nakoniec nejakou reakciou tvojej vlastnej dcery.

Kazdopadne kufre bal uz len raz, a to ked definitivne pojdes.
Preto si to dobre premysli a priprav, ak to chces a dotiahni to do konca.
Nerob take sceny pred nim (ak si sa balila s jeho vedomim), ak ich nedotiahnes do konca.
Neukaze to, aka si uz zufala a nestastna (hoci to tym davas najavo).
Naopak, znizuje to paradoxne vyznam, hodnotu a dolezitost toho negativneho, co on robi.
Podvedome mu davas tym totiz signal, ze si bezmocna a nemas vplyv zmenit jeho nazor (tym padom on ma pocit, ze jeho postoj nie je chybny, ty si chybna) a vlastne si nedolezita (tvoje pocity) a v podstate nevies, co chces. Iba vymyslas. Zosmiesnujes sa v jeho ociach.
Cela taka akcia totiz najskor navodi v nom pocit ohrozenia, stresu, uvedomenia si, ze to presvihol, ze robil chybu. A potrebu tomu zabranit, ci sa zmenit. Ale ked nakoniec vobec neodides (resp. sa vratis bez dosiahnutej zmeny), pride uvolnenie, ulava a zaroven pocit: o com toto bolo? To co bolo za divadlo?

@moonlight1210
Super zhrnuté, ako vždy.
Ale nemyslím si, že dostane konkretnu odpoved. Obávam sa, že partner je skrytý manipulátor a až teraz sa odhalil, aký v skutočnosti je. Veľmi rada by som sa ale mýlila .

Ďakujem za každý komentár. Áno s dcérou to nieje ľahké, už len tým, že u mňa je iná výchova a u jej biologického otca zas iná (rozumej nijaká). A ako píše @moonlight1210 je viacero faktorov ktoré vplývajú na psychické rozpoloženie mojej staršej dcéry. Napríklad môj otec, ktorý uprednostňuje sestrinu malú (bola o 9 mesiacov skôr narodená a sestra bývala prvý rok u našich). V podstate sa raz vyjadril, že on má len jednu vnučku. Sestrinu malú brávaju pravidelne na dovolenky, výlety, 80% času je u nich. Každu chvíľu jej môj otec kupuje nejaké hračky, lega, hocičo čo si zažiada. Ďalšia vec je jej biologicky otec, ktorý sa jej neozve jak je mesiac dlhý, až pár dní pred tým, ako si ju má vyzdvihnúť (zo súdu snou môže byť oveľa oveľa častejšie, ale nemá čas a býva 250km od nás), nezaujíma sa aký mala 1.den v škole, či je zdravá, či jej niečo netreba, proste 0 bodov. Potom je tu muž, to už popísala aký majú vzťah. A ešte je tu jeho strana rodiny, do ktorej pribudli 3 deti, ktoré sú teraz stredobod pozornosti, čiže zrazu si na oslavách už moju staršiu nikto nevšíma. Jedine mužova sestra nestratila záujem a veľa krát ju vezme niekde na výlet. Takže niekedy veľmi súcitím s mojou staršou dcérou, aj keď to neprospieva výchove, ale mam potrebu jej dávať najavo (aj napriek tomu aká je ťažká povaha), že ja budem vždy za ňou stáť a vždy tu budem pre ňu.

Stým balením máš pravdu, je to kravina robiť také veci, len keď je človek totálne zúfalý a v takom rozpoložení, že nedokáže v tom momente racionálne uvažovať, robí tie najzúfalejšie činy 😔 v takých stavoch mávam aj horšie myšlienky, našťastie z toho vždy 'vytriezvem'. Raz keď sme sa s mužom bavili tak povedal, že on zmení svoje správanie, keď ju začnem vychovávať...a to ma dosť zamrzelo, pretože nieje jednoduché byť za tú dobrú aj za tú zlú, hlavne keď všetci na ňu kašlú...ano, veľa krát keď to už fakt že preženie dám jej po zadku, alebo dostane trest. Lenže mam pocit, že on by bol najradšej, keby som ju nonstop a za všetko trestala a to mi nepríde fér. S nim sa aj ťažko komunikuje o tom, keď si sadneme do kuchyne a začnem rozprávať, on pozerá úplne mimo alebo začne sa s niečím hrať, niečo robiť a ja vediem monológ. Keď sa ho spýtam, že čo mi na to povie tak len mikne plecami, že on nevie čo mi má na to povedať...jemu sa to proste nechce riešiť.

@lenussik1 takze dcera ma vlastne smolu, te pre biootca je nezaujimava, pre starych rodicov je nezaujimava, pre noveho otca je uz tiez nezaujimava.

Zaujimas sa ty a jej teta.

Pises, ze ma problematicke spravanie. Suvisi to s tymto, alebo ho ma problematicke od mala (ze je taka povaha) a toto len tomu pridalo?

@moonlight1210 povahovo mam pocit že sa podala na svojho otca, ale cítiť tam aj to, že sa dožaduje pozornosti a možno preto je niekedy neposlušná, odvráva, nikto nemá pravdu len ona a to čo povie jej otec to je sväté. Keď on povie, že zem je hranatá, tak Nelka potom nás všetkých presviedča, že je hranatá, lebo tatik to povedal. Inak na to, že má 7 rokov pôsobí veľmi vyspelo, hlavne v komunikácii to dosť cítiť a veľa ľudí mi to už aj povedalo.